Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229252
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115229252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu:

VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o. Horný Hričov, IČO: 36 400 653, právne zastúpený JUDr. Michal Ellinger,
advokát, Wolkerova 41, Bratislava, proti žalovanému: H. M., F. 33X/XX, L., o zaplatenie istiny 462,68
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 462,68 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 %
ročne zo sumy 766,56 eur od 20.8.2014 do 4.9.2014; 5,15 % ročne zo sumy 462,68 eur od 5.9.2014 až
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2015 domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 462,68 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe
objednávky dodal žalovanému tovar - betónovú zmes dodacími listami č. 135569 a 135552 a cenu
vyúčtoval faktúrou č. 1120141106 na sumu 766,56 eur so splatnosťou 19.8.2014. Dňa 4.9.2014 odporca
uhradil do pokladne v hotovosti sumu 1.000 eur, pričom 303,88 eur z prijatej sumy bolo priradených
ako úhrada za faktúru č. 1120141106 a zvyšok sumy bol priradený k predchádzajúcim faktúram. Istina

peňažného záväzku žalovaného predstavuje sumu 462,68 eur, ktorú i napriek výzve zo dňa 5.12.2014
žalovaný doposiaľ neuhradil. Zároveň žalobca uplatňuje i úrok z omeškania od splatnosti faktúry t.j.
od 20.8.2014.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, žalobný návrh prevzal dňa 10.6.2016.

3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 29.7.2016.6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojom žalobnom návrhu opisoval žalobca.
Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie vo výške 462,68

eur vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Z obsahu žalobcom predloženej faktúry č. 1120141106 súd zistil, že
žalobca ako dodávateľ odberateľovi (žalovaný) vyúčtoval dodaný tovar ( betónová zmes) v celkovej
fakturovanej sume 766,56 eur (č.l.7). Úhrada žalovaného zo dňa 4.9.2014 bola priradená na úhradu
faktúry č. 1120141105 v sume 432 eur, č. 1120141106 v sume 303,88 eur a č. 1120141107 v sume
264,12 eur (čl.9,10) .

7. Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva
povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. Veriteľovi vzniká predovšetkým právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok. Záväzkový právny vzťah je upravený najmä v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom
zákonníku.

8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

9. V konaní mal súd nesporne preukázané, že medzi stranami bola uzavretá ústna kúpna zmluva,
pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa žalovaný zaviazal, si riadne nesplnil. Kúpna cena
je odplata za predmet kúpy a vyjadrujúca ekvivalent výmeny veci, práv a iných majetkových hodnôt
za peniaze. Žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,

zásadne určuje hmotnoprávna norma, t.j. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje
z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 588
považoval právny úkon medzi stranami sporu za spôsobilý a platný podklad pre uplatnenie daného
peňažného nároku žalobcu a dôkazné bremeno o zániku pohľadávky bolo na strane žalovaného. Dôkaz

o opaku (neexistencii dlhu) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a
vykonávaťdokazovanienadtentozákonnýrámec.Žalovanýakodlžníkmápovinnosťzplatnéhozáväzku
zaplatiť kúpnu cenu a do vyhlásenia rozhodnutia dlh nezaplatil, preto súd žalobnému návrhu v časti o
zaplatenie sumy 462,68 eur v celom rozsahu vyhovel.

10. So záväzkovým právnym vzťahom sa spája aj deliktuálna zodpovednosť. Okrem iných i
zodpovednosť za omeškanie, ktorá nastáva porušením primárnej záväzkovej povinnosti plniť včas. Ak
dlžník alebo veriteľ neplní včas peňažný dlh, vzniká mu sekundárny záväzok vo forme zodpovednosti
za omeškanie. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

13. Keďže súd mal preukázanú existenciu pohľadávky a tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť
v lehote splatnosti 19.8.2014, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to od
nasledujúceho dňa splatnosti 20.8.2014 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na

úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Z povahy
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie jeprípustné. Preto súd i v časti uplatnených úrokov z omeškania návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného
spolu s istinou zaplatiť úrok z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V danom prípade žalobca podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný v plnom rozsahu

a v tomto rozsahu 100% súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).