Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712200218.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: O. Š., I..

XX.X.XXXX, Z. O. XXX, XXX XX X., právne zastúpená: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, AK so sídlom
Mýtna 42, 811 05 Bratislava proti odporkyni: V. Ď., I.. X.X.XXXX, Z. M. XXXX/XX, XXX XX M.,
právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na právnom zastúpení v

sume spoločnosti Advokátska kancelária Machová s.r.o. Skalica v sume 156,12-eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 11.1.2012 na OS Skalica proti odporkyni odporovaciu žalobu. Navrhovateľka
navrhlarozsudočnýmpetitomurčiť,žedarovaciazmluva,ktorejpredmetomjeprevodvlastníckehopráva
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/X na nehnuteľnosti: byt č. XX, nachádzajúci sa na X. B.Í.
bytovéhodomusosúpisnýmčíslomXXXX,O.M.,ulicaE.,vchod:X,postavenéhonapozemkochregistra
„C“ evidovaných na katastrálnej mape par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2,
parc.č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parc.č.XXXX/XX-zastavanéplochy

a nádvoria o výmere XXX m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XX/XXXX, zapísaný v katastri
nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra M., na Liste vlastníctva č.
XXXX, pre okres M., obec M. a katastrálne územie M., uzavretá medzi darkyňou E. K., L.. Ď., dátum
narodenia XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: B. XXX, B.: XXX XX a obdarovanou
V. Ď., L.. Ď., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: M. XXXX/XX,
XXX XX M., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra M. pod č. O.-XXXX/

XXXX, je voči navrhovateľke právne neúčinná. Uplatnila voči odporkyni aj náhradu trov konania.

Vnávrhunavrhovateľkatvrdila,žeakoveriteľsosestrou odporkyneE.K.,L.Ď.,nar.X.X.XXXX,bytomB.
XXX dňa 1.12.2011 ako dlžníčkou uzavrela Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla navrhovateľka
sestreodporkyne/ďalejvtexteoznačovanáako„dlžníčka“/ vsume1800,-eur.Peniazedlžníčkevyplatila
pri podpise zmluvy. Dlžníčka sa zaviazala navrhovateľke peniaze vrátiť v celosti spolu s odplatou vo
výške 500,-eur do mesiaca od podpisu zmluvy, lehota na zaplatenie uplynula 1.1.2012. Dlžníčka ku

dňu podania návrhu na súd nevrátila ani čiastočne. Navrhovateľka poukázala na článok IV. zmluvy o
pôžičke, v ktorom je vyhlásenie dlžníčky, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ul. E.K. X,
M., nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX katastrálneho územia M., Správa katastra M.. Strany zmluva
o pôžičke sa dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas dlžník zriadi záložné právo vprospech veriteľa na uvedenej nehnuteľnosti. Dlžníčka prehlásila, že do vyplatenia pôžičky nebude bez
súhlasu veriteľa s nehnuteľnosťou nakladať. Napriek prehláseniu dlžníčky dlžníčka ako darkyňa svoj
spoluvlastnícky podiel 1. na nehnuteľnosti byt č. XX, nachádzajúci sa naX. B. bytového domu súpisného

čísla XXXX, O. M., ulica E.Á., O. Č.. X , postavený na pozemku registra C evidovaný na katastrálnej
mape parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX//XX - zastavané plocha a nádvoria
o výmere o výmere XXX m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v G.,
Správou katastra M., obec M. a katastrálne územie M. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a so spoluvlastníckym podielom k pozemku
o veľkosti XX/XXXX previedla darovacou zmluvou na svoju sestru - odporkyňu, v darovacej zmluve
obdarovanú. Vklad darovacej zmluvy uzavretej medzi sestrami bol správou katastra Skalica povolený
pod č. O.-XXXX/XX zo dňa 20.12.2011-2015/11. Dlžníčka nadobudla spoluvlastnícky podiel 1. titulom
dedenia, rozhodnutím OS Skalica vo veci 3D/4/2009 zo dňa 9.6.2011. Navrhovateľka zdôrazňovala
záväzok dlžníčky, že dlžníčka nebude s nehnuteľnosťou bez súhlasu veriteľa do vyplatenia pôžičky

navrhovateľke nakladať, ktorý dlžníčka porušila. Dlžníčka mala vedomosť o existencii pohľadávky
navrhovateľky zo zmluvy o pôžičke a prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu došlo k oddialeniu
resp.kpodstatnémusťaženiuvymoženiapohľadávkyveriteľa,ktorájet.č.splatná.Navrhovateľkatvrdila,
že dlžníčka previedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu v snahe zbaviť sa majetku postihnuteľného
v prípadnej exekúcii - výkonu rozhodnutia. Ak právny titul si zvolila darovaciu zmluvu, napriek riziku

neúčinnosti darovacej zmluvy ako odporovateľného právneho úkonu. Dlžníčka tak urobila v snahe
zbaviť sa postihnuteľného majetku a v snahe ukrátenia veriteľa, vlastniaceho pri dlžníčke splatnú
a vymáhateľnú pohľadávku. Dlžníčkin právny úkon darovacej zmluvy mohol byť iba predstieraným
právnym úkonom, napríklad kúpnej zmluvy. Dlžníčka odstránila časť svojho majetku, z ktorej mohla
byť pohľadávka navrhovateľky ako veriteľky uspokojená. Úmysel dlžníčky potvrdzuje aj skutočnosť, že

má voči navrhovateľke - veriteľke ešte jeden záväzok, nesplatenú pohľadávku vo výške 6.500,-eur z
titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej 7.11.2011, to je časovo skôr uzavretej ako zmluva o pôžičke zo dňa
1.12.2011. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dlžníčka E. K. má podľa zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011
vrátiť navrhovateľke do 7.2.2012 celkom pôžičku s odplatou v sume 6.500,-eur. V čl. IV. zmluvy o pôžičke
zo 7.11.2011 bolo tak ako v zmluve z 1.12.2011 tiež dohodnuté, že dlžníčka až do vyplatenia veriteľovi

bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa a že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne
a včas zriadi záložné právo v prospech veriteľa. V konaní za dôkazy navrhovateľka označila Zmluvu o
pôžičke z 1.12.2011, darovaciu zmluvu uzavretú medzi dlžníčkou a odporkyňou navrhla vyžiadať spolu
so spisom O.-XXXX/XXXX zo správy katastra M., nakoľko ňou nedisponuje, ďalej navrhla vykonať dôkaz
výsluchom svedkyne E. K. a navrhovateľky a výpisom z Y. Č.. XXXX, katastrálne územie M..

Navrhovateľka počas celého konania na návrhu trvala.

Odporkyňa sa na prvé pojednávanie určené na termín 16.4.2012 bez včasného ospravedlnenia
nedostavila. K veci vyjadrenie nepodala. Ňou neskôr zvolená na zastupovanie advokátska spoločnosť

navrhla návrh po vykonaní časti dokazovania ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke z 1.12.2012 , Darovacou zmluvou z 1.12.2011, Dodatkom
k darovacej zmluve z 19.12.2011, čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
e obec M., Zmluvou o pôžičke zo 7.11.2011, Kúpnou zmluvou z 8.11.2011, výsluchom svedkýň E. K.,

I.. X.X.XXXX, X. O., I.. XX.X.XXXX a L. W. K., nar. XX.X.XXXX, výsluchom navrhovateľky a odporkyne
a zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.12.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami na strane veriteľa
bola navrhovateľka a na strane dlžníka E. K., I.. X.X.XXXX, bytom B. XXX. Predmetom zmluvy bola
pôžička vo výške 1800,-eur, ktorú sa veriteľ zaviazal vyplatiť dlžníčke v hotovosti, pri podpise zmluvy.

Zmluva obsahuje záväzok dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 1800,-eur spolu s odmenou vo výške 500,-
eur, všetko podľa zmluvy do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, celkom sa dlžníčka zaviazala vrátiť
2300,-eur do 1.1.2012 k rukám veriteľa. Zmluva o pôžičke z 1.12.2011 v čl. IV obsahuje prehlásenie
dlžníčky, podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici
E. X, M., nehnuteľnosť je zapísaná na Y. XXXX, katastrálne územie M., Správa katastra M.. Strany sa

podľa uvedenia v zmluve o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka
zriadi záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie dlžníka, že
do vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Podľa čl. V. strany
prehlásili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju dobrovoľne a bez nátlakupodpisujú. Ďalej strany dohodli, že zmeny zmluvy sa budú robiť iba po ich vzájomnej dohode dodatkami
a podpise oboch strán. Zmluva je vyhotovená v Skalici dňa 1.12.2011 a podpísaná veriteľom a dlžníčkou.
Ich vlastné podpisy boli overené 1.12.2011 na Matrike v Holíči.

Z Darovacej zmluvy, vyhotovenej v Skalici dňa 1.12.2011 súd zistil, že účastníkmi zmluvy bola na strane
darcu E. K., I.. X.X.XXXX, bytom B. XXX a obdarovanou V. Ď., I.. X.X.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/
XX M.. Predmetom bezodplatného prevodu medzi darkyňou a obdarovanou bol spoluvlastnícky podiel
nehnuteľností darkyne o veľkosti 1. z celku k nehnuteľnostiam zapísaným na Y. Č.. XXXX, vedenom

na Katastrálnom úrade v G., Správa katastra M.. Prevádzaná nehnuteľnosť je v darovacej zmluve
označená ako byt č. XX a ďalej tak, ako ju charakterizovala navrhovateľka v návrhu a je opísaná na
začiatku odôvodnenia rozsudku. V článku III. zmluvy je vyjadrený príbuzenský vzťah medzi darkyňou
a obdarovanou, uvádza sa, že darkyňa a obdarovaná sú sestry. Obdarovaná der s vďakou prijíma.
Podľa čl. IV. /Právne záruky/ sa darca zaručuje, že nehnuteľnosti sa nachádzajú na Y. Č.. XXXX a
vlastní ich v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti 1. z celku a je oprávnený z nehnuteľnosťami tak,

ako ich na svojom mene vlastní disponovať. Zmluvné strany vzali na vedomie, že na nehnuteľnosti je
zriadené zákonné záložné právo k bytu v prospech ostatných vlastníkov bytov podľa zákona č. 182/1993
Z.z. , inak na nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné práva, akékoľvek iné ťarchy, akékoľvek práva
tretích osôb, vrátane vecných bremien, nájomných práv a iných práv, nie sú a nebudú urobené žiadne
opatrenia a kroky zo strany zo strany darcov k zriadeniu takýchto práv k nehnuteľnosti, Darca vyhlásil,

že zaručuje, že vykoná všetky kroky a vyvinie maximálne úsilie nevyhnutné na to, aby obdarovaný
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Účastníci podpisom zmluvy potvrdili, že sú oprávnení
s predmetom zmluvy disponovať bez obmedzenia a ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená.
Darovacia zmluva je podpísaná v Skalici dňa 1.12.2011 darkyňou E. K. a obdarovanou V. Ď.. Podpis
E. K. bol overený na matrike o 12.05 hodine.

Podľa Dodatku k darovacej zmluve z 19.12.2011 zaviazala sa obdarovaná V. Ď. pri prevode
nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu z darovacej zmluvy vyplatiť čiastku zodpovedajúcu podielu
1. z celku na nehnuteľnostiach uhradiť darkyni do 7 pracovných dní.

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie e obec M., časti parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape mal súd preukázané, že parcelám číslo XXXX/X, XXXX/XX F. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmerách XXXm2, XXXm2 a XXXm2 sa jedná podľa súpisného
čísla XXXX o bytový dom, vo vchode č. X je zapísaný byt č. XX , podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX vlastnia Z. K.,

L.. Š., Y. XXXX/X, M. v 1. titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu O.-XX/XX zo 17.5.1999 a ďalej
je zapísaná ako spoluvlastníčka podielu 1. odporkyňa V. Ď., I.. X.X.XXXX, teda odporkyňa. U titulu
nadobudnutia je poznamenané Uznesenie OS Skalica 3D/4/2009 z 9.6.2011 a Darovacia Zmluva O.
XXX/XX z 20.12.2011. Poznamenáva sa aj začatie súdneho konania OS Skalica sp. zn. 3C/5/2012 v
podiele 1. odporkyne.

Zo Zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 bol preukázaný ďalší záväzok dlžníčky E. K., týkajúci sa pôžičky vo
výške 5.000,-eur a odmeny za požičanie vo výške 1.500,-eur, všetko splatné do 7.2.2012. Podľa tvrdenia
navrhovateľky aj táto zmluva obsahuje prehlásenie dlžníčky o jej vlastníctve nehnuteľností a podmienku
prevodu nehnuteľností iba so súhlasom veriteľka v presnom znení ako je uvedené v zmluve z 1.12.2011.

S odporkyňou na dôkaz predloženej kúpnej zmluvy z 8.11.2011 súd zistil, že jej účastníkmi boli na strane
predávajúcich Z. K., E. K. a V. Ď. a na strane kupujúceho W. K.. Podľa predmetu zmluvy sa jednalo
o odplatný prevod nehnuteľností , bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. B. bytového domu vo vchode
č. X bytového domu súp. č. XXXX, dom postavený na konkrétnych parcelách a o výmerách ako sú

zapísané na Y. Č.. XXXX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že Z. K. prejavila
vôľu previesť na kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel 1. z celku, E. K. mienila previesť na kupujúceho
svoj spoluvlastnícky podiel 1. z celku a V. Ď. svoj spoluvlastnícky podiel 1. / je uvedené v zmluve/ z
celku. Podľa názoru súdu je podiel u predávajúcej V. Ď. uvedený nesprávne a vyplýva to aj z bodu

VI. kúpnej zmluvy, v ktorom sa kupujúci zaväzuje Z. K. vyplatiť časť kúpnej ceny vo výške 44.700,-
eur, E. K. a V. Ď. každej rovnako po 10.875-eur a dá sa vyvodiť, že obe posledné spoluvlastníčky
mali rovnaký spoluvlastnícky podiel 1. z celku, čo súd neskôr zistil aj z výsluchu odporkyne a svedkyne
K.. Cenu sa zaviazal kupujúci u všetkých predávajúcich zaplatiť z finančných prostriedkov čerpanýchformou úveru na účty predávajúcich najneskôr do 30.12.2011 a sumu 1200,-eur tiež na konkrétne číslo
účtu. Zmluva je účastníkmi podpísaná 8.11.2011 s podmienkou, že stráca platnosť a zaniká v prípade,
ak kupujúcemu nebude poskytnutý úver. Podľa dohody účastníkov zmluvy, byt mal byť predávajúcimi

vyprataný a pripravený na odovzdanie kupujúcemu po vyplatení kúpnej ceny, termín bol dohodnutý do
30.12.2011.

Pri výsluchu navrhovateľka vypovedala, že zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 aj keď je to deklarované
v pôžičke, dlžník E. K. záložné právo v jej prospech na nehnuteľnosti uvedené v zmluve o pôžičke

nikdy nezriadila. Podľa výpovede navrhovateľky bola informovaná od vtedajšej právnej zástupkyne E.
K., že E. K. má viacero nehnuteľností, ktoré sa snaží predať a že nie je preto dôvodné zriaďovať
záložné právo k zmluve o pôžičke, teda že navrhovateľkina pohľadávka z pôžičky voči E. K. bude riadne
uspokojená.E.K.sipožičiavalaodnavrhovateľkyzdôvodu,žepotrebovalavyplatiťdlhysvojhomanžela,
na ktoré sa už viedla exekúcia, preto potrebovala peniaze poskytnúť veľmi rýchlo. Advokátka E. K.
argumentovala tým, že záložné právo na nehnuteľnosť by muselo prebehnúť vkladovým konaním a

tým by sa nedostali čo najskôr peniaze E. K.. Na katasterportali zistila, že E. K. previedla svoj podiel
1. nehnuteľnosti na svoju sestru V. Ď. a preto dala na katastri zriadiť na tom LV, kde je nehnuteľnosť
zapísaná plombu. Keď to dlžníčka K. zistila, kontaktovala navrhovateľku s vyjadrením, že teraz má
znemožnené predať svoj spoluvlastnícky podiel a vysvetľovala navrhovateľke, že na svoju sestru V. Ď.
svojpodiel1.previedlazdôvodu,abynavrhovateľkuúdajneuchránilapredexekútormi,lebo bysamohlo

stať, že by E. K. bol exekvovaný, v rámci jej exekúcii, či jej manžela jej spoluvlastnícky podiel 1. s tým,
žeby navrhovateľka bola ukrátená na svojich právach. Navrhovateľka vo výpovedi tvrdila, že o úmysloch
E. K., ako to vyplynulo z jej podania navrhovateľke, jej sestra V. Ď. vedela. Navrhovateľka tvrdila, že
odporkyňa o existencii dlhov svojej sestry E. K. vedela, tiež vedela o tom, že sa jej sestra E. K. potrebuje
zbaviť majetku. Navrhovateľka vypovedala, že sa v zmysle zmluvy z 1.12.2011 nedomáhala po K. po

zriadení záložného práva v prospech navrhovateľky. Ďalšie peniaze podľa Zmluvy o pôžičke z 1.12.2011
požičiavala navrhovateľka K. napriek tomu, že jej K. nesplatila pôžičku zo 7.11.2011 preto, že pôžička
zo 7.11.2011 bola splatná až 7.2.2012 a z dôvodu, že jej táto tvrdila, že predáva nehnuteľnosť. O akú
nehnuteľnosťsaupredajajednápodľanavrhovateľkyK. neuviedla.Podľavýpovedenavrhovateľkymala
sa E. K. vyjadriť, že z predaja tejto nehnuteľnosti, z ceny zaplatí obe pôžičky. Navrhovateľka vypovedala,

že nevedela, akú nehnuteľnosť ide K. predávať, dlžníčky sa nepýtala, ktorý byt ide dlžníčka predávať a
pretoaninedávalakprevodusúhlas.VsúvislostisvýpoveďousvedkyneK.,ktorájumalažiadaťozmenu
splatnosti pôžičky ako veriteľ dlžníčky nepožadovala za potrebné dávať súhlas k predĺženiu splatnosti
na zaplatenie pôžičky zo 7.11.2011, keď jej dlžníčka povedala, že ide prevádzať nejakú nehnuteľnosť,
všetko má nachystané, bude mať peniaze a dlžníčka sa vyjadrila, že navrhovateľke vyplatí obe pôžičky

naraz. Neoverovala u dlžníčky, akú nehnuteľnosť ide dlžníčka prevádzať. Navrhovateľka podľa svojej
výpovede ani neoverovala, či je dlžníčka skutočne vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na E.
U. O. M.. Postačovalo jej, že to povedala dlžníčka a jej právnička, ktorá to overovala cez internet
na katastreportali. Svedkyňa K. navrhla termín splatnosti pôžičky z 1.12.2011 do 1.1.2012, pretože
mala mať peniaze na splatenie pôžičiek pred termínom splatnosti pôžičiek. Druhú zmluvu, podpísanú

navrhovateľkou a E. K. dňa 1.12.2011 odkopírovala E. K. zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 a takúto
ju dlžníčka predložila navrhovateľke. Navrhovateľka nebola vyhotoviteľom druhej zmluvy z 1.12.2011.
Ani v zmysle zmluvy z 1.12.2011 sa nedomáhala po dlžníčke zriadenia záložného práva v prospech
navrhovateľky.

Súd vypočul na dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. odporkyňu, ktorá vo výpovedi uviedla, že vie o veci toľko,
že jej sestra E. K. previedla na odporkyňu svoj podiel k bytu, ktorý sa nachádza na ulici E. Č.. X, O.
M.. Prevod spoluvlastníckeho podielu sestra odporkyne E. K. zdôvodnila tým, že má exekúcie, ide
sa rozvádzať. Podľa odporkyne prevodom spoluvlastníckeho podielu mienila sestra dosiahnuť, aby sa
dala nehnuteľnosť predať. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že vedela o tom, že mala jej sestra E. K.

nejaké pôžičky od pani O. Š.. 1. svojho podielu jej sestra prevádzala v decembri, konkrétne 1.12.2011
a k pôžičke E. K. poskytnutej jej navrhovateľkou sa podľa výpovede odporkyne odporkyňa dozvedela
až v januári 2012, keď spoluvlastníčky mienili byt predať. Vedela o exekúcii, vedenej v M., o výške
exekučného dlhu nevedela nič ani o osobe veriteľa. Vedela, že jej sestra bola nejakú exekúciu vyplácať.

K spoluvlastníckymi podielom k bytu uviedla, že ona a E. K. mali každá po 1 spoluvlastníckeho podielu
a 1. vlastnila matka odporkyne a E. K. Z. K.. Byt sa nepodarilo predať. Keď prevádzala E. K. svoj
spoluvlastnícky podiel 1. na odporkyňu, t.j. v decembri 2011, nepovedala odporkyni, že si vzala pôžičku
od O. Š.. Odporkyňa videla O. Š. jedenkrát v realitnej kancelárii v realitnej kancelárii pani K., kde saodporkyňa dozvedela aj o pôžičke. V realitnej kancelárii boli spoluvlastníčky bytu niekoľkokrát aj pred
1.12.2011. Navštívili realitné kancelárie aj pani O. aj pani K. L.. Odporkyňa tvrdila, že k 1.12.2011
určite o pôžičke nevedela, dozvedela sa o nej až v januári 2012 v tej súvislosti, keď išla na kataster

z dôvodu, že bolo treba katastrálnu mapu a list vlastníctva v súvislosti s predajom bytu cez realitnú
kanceláriu a vtedy sa na katastri dozvedela, že podiel 1. k bytu je zablokovaný. Čo sa týka dlhov E. K.,
vie o jednom prípade, keď sestra E. K. za trvania manželstva vyplácala za manžela jednu exekúciu
v novembri 2011 v M.. So sestrou nie je často v kontakte, minulý rok som s ňou bola v kontakte iba
ohľadom bytu. Od januára 2012 spolu nekomunikujú, rozprávali sa iba pred vyvolaním veci a účastníkov

do pojednávacej miestnosti súdu ohľadom bytu, do ktorého sa nasťahovala ich matka Z. K., ktorá sa
nechce z bytu vysťahovať, ani dcéry / rozumej odporkyňu a svedkyňu K./ vyplatiť. Matka sa do bytu
nasťahovala približne v júni 2012. Podľa výpovede odporkyne sestra E. na byte na E. X bývala do
novembra 2011, potom sa vysťahovala a do doby kým sa tam nasťahovala matka bol byt prázdny. Z
darovacej zmluve odporkyňa vypovedala, že podpis darujúcej matrikárka Mesta Skalica overila o 12.05
hodine dňa 1.12.2011. Ďalej odporkyňa potvrdila, že k tejto darovacej zmluve bol urobený dodatok

z 19.12.2011, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ak príde k predaju nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom darovacej zmluvy, obdarovaná sa zaväzuje čiastku, t.j. 1 z celku na nehnuteľnostiach, ktorá
pri predaji vznikne uhradiť do 7 dní. K okolnostiam, za ktorých prišlo k darovacej zmluve z výpovede
odporkyne súd zistil, že previesť nehnuteľnosti v podiele 1. k celku od darujúcej na odporkyňu darom
a uzavrieť medzi dlžníčkou a odporkyňou darovaciu zmluvu mala prísť s návrhom Z.. O., odporkyňa

tvrdila, že nikdy nezisťovala a ani nemala pred podpisom darovacej zmluvy vedomosť kto jej sestre
poradil spísať darovaciu zmluvu. Odporkyňa pri spisovaní darovacej zmluvy nebola, sestra ju telefonicky
oslovila, že je treba podpísať darovaciu zmluvu. Nevedela zodpovedať otázku, kto poradil jej sestre
riešiť situáciu, aby neboli na byte exekúcie darovacou zmluvou. Odporkyňa sa iba domnievala, že tak
urobila Z.. O., ale zrejme išlo o advokátku Č. E. G.. Až keď počula vypovedať svedkyňu O., si uvedomila,

že ona nemusela byť tou osobou, ktorá navrhovala prevádzať podiel E. K. na odporkyňu darovacou
zmluvou. Odporkyňa si dávala do súvisu, keď zmluvu spisovala Bc. O., že ona aj toto riešenie navrhla.
Odporkyni vždy boli predložené na podpis iba hotové zmluvy, nebola u žiadnych rokovaní o nich,
predtým, ako jej boli predložené. Za darovanie spoluvlastníckeho podielu 1. neposkytla E. K. žiadne
protiplnenie, neposkytla jej najmä finančné plnenie. Darovaciu zmluvu pripravila účastníkom zmluvy Z..

O. z realitnej kancelárie, ktorá navrhla situáciu takto riešiť. Odporkyňa uviedla, že je nahnevaná na svoju
sestru, pretože odporkyni nepovedala o svojich dlhoch. Konaním, resp. neoznámením tejto skutočnosti
sa cítila byť odporkyňa podvedená.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne E. K. L.. Ď., nar. X.X.XXXX, súd zistil, že je sestrou

odporkyne, matkou odporkyne a svedkyne je Z. K.. Svedkyňa je rozvedená, nezamestnaná, evidovaná
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny M.. Svedkyňa pre blízky príbuzenský pomer k odporkyni ani
pre iný dôvod svedeckú výpoveď neodmietla. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu svedkyne 1. k
celku k nehnuteľnostiam z výsluchu svedkyne súd zistil, že ho nadobudla v dedičskom konaní po svojom
nebohom otcovi V.I. Ď., zomrelom XX.XX.XXXX. V konaní bolo rozhodnuté, že aj odporkyňa nadobúda

spoluvlastnícky podiel 1. z nehnuteľností a matka svedkyne a odporkyne Z. K. stala spoluvlastníčkou
1. bytu nachádzajúceho sa na E. U.. Č.. X O. M.. Ďalej z výpovede svedkyne vyplynulo, že dedičky sa
nevedeli dohodnúť,, kto bude byt obývať, preto sa rozhodli, že byt predajú. Vtedajší manžel svedkyne
narobil dlhy a svedkyňa potrebovala vyplatiť za neho exekúcie a preto tiež mala záujem, aby sa
byt predal a aby za svoj 1. spoluvlastnícky podiel nadobudla peniaze. Kvôli manželovým dlhom cez

svojho priateľa oslovila O. Š., ktorá bola ochotná uzavrieť so svedkyňou zmluvu o pôžičke a požičať
jej peniaze na zaplatenia manželových dlhov. S navrhovateľkou sa stretli u pani Č. O. G., ktorá spísala
zmluvu o pôžičke, so súhlasom svedkyne bolo dané do zmluvy o pôžičke spísanej 7.11.2011 na
sumu 5.000,-€, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas ako dlžník zriadi svedkyňa záložné
právo v prospech O. Š. na nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v zmluve. Zmluva o pôžičke s takým istým

obsahom avšak na inú výšku pôžičky a to na 1800,-€ bola uzavretá 1.12.2011, pri druhej pôžičke
na sumu 1.800,-€ navrhovateľka ani nežiadala zmluvu o pôžičke, chcela len potvrdenie, že svedkyni
požičala 1.800,-€. Písomnú zmluvu o pôžičke navrhla svedkyňa, a to s pozmeneným textom podľa prvej
zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011. Svedkyňa uviedla, že jej bolo jedno, čo podpíše, aj keď v podstate
dvakrát súhlasila s tým, že na ten istý podiel a tú istú vec dáva vyhlásenie o zriadení záložného práva

v prospech navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že hlavne potrebovala peniaze. Nikdy nemala úmysel
požičané čiastky od navrhovateľky navrhovateľke nevrátiť, len sa spoluvlastníčkam nedarilo byt predať.
Mladá rodina, ktorá oň mala záujem nedostala úver a svedkyňa bola stále s navrhovateľkou v kontakte,
oznamovala jej, že sa snaží predať spolu s ostatnými spoluvlastníčkami byt, získať peniaze a dlhy zpôžičky navrhovateľke vrátiť. Navrhovateľka pri telefonickom kontakte netrvala na dodržaní lehôt, na
v ktorých sa dohodli, že dlh vráti. S navrhovateľkou si potykali, u navrhovateľky doma jej osobne
navrhovateľka povedala, že jej neprekáža, že svedkyňa jej ešte peniaze nevrátila. Práve v deň, keď

navrhovateľka svedkyni povedala, pred priateľom svedkyne v domácnosti navrhovateľky, že nevadí, že
svedkyňa jej nevrátila peniaze v dohodnutej dobe peniaze, dala navrhovateľka do katastra zapísať na
byt plombu. Navrhovateľka v podstate takto znemožnila, aby svedkyňa získala z predaja nehnuteľnosti
finančné prostriedky, ktorými mienila vždy uhradiť navrhovateľkou poskytnutú pôžičku. Sestra V. Ď.
pri prevode svedkyninho spoluvlastníckeho podielu 1. na odporkyňu nevedela kto je O. Š., nepoznala

jej meno, svedkyňa ho sestre nepovedala. Vedela od svedkyne iba toľko, že svedkyňa má pôžičky
od nejakej súkromnej osoby. Spoluvlastníčky mali opätovne kupca na byt, mladý pár, ktorý si začal
vybavovať úver a pri tomto sa cestou banky zistilo, že na liste vlastníctva, na ktorom bola zapísaná
nehnuteľnosť sú zapísané dve exekúcie, teda že nehnuteľnosť je riziková a kupujúci úver nedostali.
Preto svedkyni poradila Z.. O. z realitnej kanceláriu darovaciu zmluvu. Z dôvodu, že si svedkyňa dobre
nevychádza s jej matkou, rozhodla sa previesť svoj podiel práve na sestru. Pri svojom rozhodnutí vôbec

nemala záujem poškodiť navrhovateľkou, len chcela dosiahnuť, aby sa pri nehnuteľnosti neukazovali
exekúcie, neznemožňovalo sa prípadným kupujúcim dostať úver, jej jediným úmyslom pri darovacej
zmluve bolo dosiahnuť, aby sa pri jej mene ako spoluvlastníčky neobjavovali exekúcie. Sestra V. Ď. odo
svedkyne pri spisovaní darovacej zmluvy vedela, že má svedkyňa finančné problémy, preto sa dohodli,
že ak bude nehnuteľnosť predaná, vyplatí jej odporkyňa časť sumy zodpovedajúcej 1. z celku. To tiež

poradila pani z realitky, nie však Z.. O. ale pani K.. Darovaciu zmluvu pripravovala Z.. O.. Svedkyňa
si nepamätala, kedy podpisovala darovaciu zmluvu, bolo to niekedy dopoludnia. Pri podpise darovacej
zmluve boli spolu so sestrou. Darovaciu zmluvu podpisovali, presne si to nepamätala, asi na matrike a
obe sestry. Druhú zmluvu o pôžičke podpisovala s navrhovateľkou na matrike v K., bolo to ráno okolo pol
deviatej - deviatej hodiny. Následne v ten istý deň svedkyňa podpisovala darovaciu zmluvu so sestrou.

Navrhovateľka dala svedkyni 1800,-€ podľa zmluvy z 1.12.2011 pri podpise zmluvy o pôžičke z tohto
dňa a svedkyňa hneď peniaze odniesla exekútorke a žiadala ju, aby svedkyni vystavila viinkuláciu voči
banke, aby sa dala nehnuteľnosť predať. Navrhovateľka si zmluvu z 1.12.2012 prečítala a bez výhrad ju
podpísala. Byt sa nedarí predať kvôli plombe. Navrhovateľka bola u pani K. v realitnej kancelárii v januári
2012. Navrhovateľke bolo navrhnuté, aby bola v kúpnej zmluve ohľadom bytu uvedená ako osoba, ku

ktorej rukám bude vyplatená kúpna cena zodpovedajúca dlhu svedkyne voči navrhovateľke vrátane
úrokov. Navrhovateľka odmietla dať kontakt na svojho právneho zástupcu. Zdôvodnila to tým, že jej
právnik odmieta so spoluvlastníčkami komunikovať, že bude komunikovať výhradne s navrhovateľkou.
Svedkyňa uviedla, že nikdy nechcela navrhovateľku ani nikoho oklamať. Nepamätala si, v akom slede
bola situácia, keď bola u pani O. v realitnej kancelárii kvôli predaji bytu. Zo všetkých strán jej hovorili,

že na liste vlastníctva nesmie figurovať meno svedkyne a svedkyňa nevedela uviesť, kto jej ako prvý
povedal, že má byt previesť. Nevedela, či jej to prvá navrhla pani Č. E. G. pri tel. rozhovore s ňou, alebo
či jej to navrhla pani O.. Pani Č., právnička z G. svedkyni navrhla, že svedkyni spíše darovaciu zmluvu,
ale chcela za to veľa peňazí, okolo 200,- alebo 250,-€, ktoré svedkyňa nemala. Preto sa svedkyni
ponúkla pani O., že ona napíše darovaciu zmluvu. Podľa svedkyne jej nešlo o to niekoho podviesť, ale

o to, že nemala peniaze na vyhovenie darovacej zmluvy a pani O. nechcela za vyhotovenie darovacej
zmluvy po svedkyni žiadne peniaze. Odporkyňa vedela pri prevode nehnuteľností darovacou zmluvou,
že svedkyňa vypláca exekúcie, ale nevedela o dlhu voči navrhovateľke. Ďalej uviedla, že na Slovensku
sú také zákony, že keď manžel dosť zarába, nepotrebuje k pôžičke súhlas manželky, ale keď prestane
manžel splácať dlhy, zodpovedá za ne aj manželka. Ona, svedkyňa, nevedela, že sa budú neustále

objavovať exekúcie, ktoré nespôsobila ona. Za dlhy zodpovedala titulom toho, že žila v manželstve.
Nikdy nikoho nechcela podviesť. Darovaciu zmluvu pripravila pani O.. Tiež dodatok z 19.12.2011 pre
účastníčky darovacej zmluvy vyhotovovala pani O.á. Čo sa týka toho, že zvolila za prevod nehnuteľností
darovaciu zmluvu, tiež na katastri svedkyni hovorili, že je to najrýchlejší spôsob prevodu vlastníctva, keď
zodpovedala za dlhy manžela, bol jej odporúčaný prevod na jej blízku osobu a takou jej bola odporkyňa.

Inú blízku osobu nemá, na ktorú by som previedla svoj spoluvlastnícky podiel. Robila tak so zámerom,
aby nefigurovala na LV. Tiež na katastri jej povedali, že na LV sa môžu neustále objavovať exekúcie
na LV a potom budúci kupec nedostane úver, čo bol tiež dôvod, prečo prevádzala svoj spoluvlastnícky
podielnaodporkyňu.Odporkyňauviedla,ževšetciokolonejaodporkynehľadaliriešenie,akobytpredať.
Čo sa týka odovzdania peňazí z druhej pôžičky, boli jej navrhovateľkou odovzdané v K. dňa 1.12.2011,

ráno okolo pol 9, deviatej. Svedkyňa dodala, že zase si len požičiavala peniaze kvôli exekúcii.

Mgr. Kováč uvádza, že namieta, že by odmietal komunikáciu s kýmkoľvek, nebol kontaktovaný ohľadom
nejakejzmluvy.Podpísalazmluvuopôžičke,ajkeďsibolavedomá,žeúroky,ktorámáuhradiťsúznačnevysoké, bola však vo finančnej tiesni a súhlasila aj s navrhovateľkou navrhnutými úrokmi. Odporkyňa
vedela, že svedkyňa má požičané peniaze, že má veriteľov. Darovaciu zmluvu dostala do rúk až
1.12.2011, keď prišla od exekútorky Kučerovej, potom išli spolu s odporkyňou podpisovať zmluvu na

matriku.TieždodatokkdarovacejzmluverobilaZ..O..Sdodatkomkdarovacejzmluvesúhlasila.Z..O.aj
pani K., obe z realitných kancelárii vedeli o tom, že existujú zmluvy o pôžičke uzavreté s navrhovateľkou.
Sestre, odporkyni nepovedala o pôžičkách, uzavretých s navrhovateľkou preto, lebo sa hanbila za dlhy,
ktoré narobil jej manžel. Podľa výpovede svedkyne krátko pred podpisom kúpnej zmluvy so záujemcami
o kúpu bytu telefonovala s navrhovateľkou, lebo chcela predĺžiť lehotu splatnosti pôžičky, tej, ktorá bola

poskytnutá v nižšej suma a mala kratšiu splatnosť a navrhovateľka jej do telefónu povedala, že si veria,
netreba nič spisovať. Svedkyňa vypovedá, že vlastne sama oznamovala telefonicky navrhovateľke, že
má kupca na byt a že pôžička bude v dohľadnej dobe uhradená. Pri telefonáte navrhovateľka zatajila
svedkyni, že v katastri je už pri byte plomba, ktorú tam kataster zapísal v to ráno a je možné, že s
navrhovateľkou svedkyňa telefonovala aj deň predtým, keď kataster dal na byt plombu. Záujemcom o
byt mohla vzniknúť škoda, mali spravený znalecký odhad na byt a k predaju neprišlo. Navrhovateľka

bola volaná do realitnej kancelárie pani K., z dôvodu, že ak dá zrušiť plombu, kupujúci byt kúpia a
časť peňazí, ktoré by mali byť vyplatené na kúpnej cene svedkyni budú prevedené na navrhovateľku.
Prvá kúpnopredajná zmluva sa nezrealizovala preto, že sa budúcim kupujúcim narodilo dieťa v dobe
splatnosti pôžičiek / 1.1.2012 a 7.2,2012/, preto im banka neposkytla úver, a to napriek tomu, že mali
spravené znalecké posudky za byt a žiadosť o úver v banke.

Podpísala v zmluvách o pôžičke, že nebude s nehnuteľnosťami s bytom nakladať. Navrhovateľka, ak by
nepožiadala o vyznačenie plomby v katastri, navrhovateľka by sa ani nemusela dozvedieť, že svedkyňa
robila kroky k predaju nehnuteľnosti, lebo už by mala dávno dlh od svedkyne vyplatený. Ďalej svedkyňa
uviedla, že je spoluvlastníčkou aj nehnuteľnosti, chatky v M. a aj túto nehnuteľnosť dala navrhovateľka
na katastri zablokovať, pričom nehnuteľnosť v zmluve vôbec nefiguruje. Nepovedala navrhovateľke,

akú konkrétnu nehnuteľnosť ide predávať, nepovedala, že sa jedná konkrétne byt, povedala jej, že ide
predávať nehnuteľnosť, ktorú nešpecifikovala. Povedala, navrhovateľke, že jej peniaze vráti.

Z výsluchom svedkyne X. O., I.. XX.X.XXXX súd zistil, že je živnostníčka s miestnom podnikania na

adrese trvalého bydliska v M.. V príbuzenskom pomere s účastníkmi, ktorých súd označil svedkyni
menami, ani s ich zástupcami, taktiež súdom označenými menami svedkyňa nie je. Podať svedeckú
výpoveď neodmietla. Navrhovateľku nepoznala vôbec, nikdy s ňou neprišla do žiadneho kontaktu a
jej meno nikdy nepočula, až na súdnom pojednávaní a s menom O. Š. sa prvýkrát stretla v písomnom
predvolaní svedkyne, doručeným jej súdom. K osobe odporkyne vypovedala, že ju pozná zo svojej

podnikateľskej činnosti zo sprostredkovania predaja nehnuteľností. Pre odporkyňu mala sprostredkovať
predaj nehnuteľností, predaj sa neuskutočnil. Týmto titulom sa spoznala s V. Ď. v septembri, alebo
októbri 2011. Svedkyňa podľa jej výpovede podniká v predmete činnosti, ktoré je realitnou činnosť od
mája 2010. V septembri - októbri 2011 svedkyňu oslovila sestra V. Ď., E. K., ktorá svedkyňu požiadala
o sprostredkovanie predaja bytu. S odstupom času, uviedla svedkyňa si presne nepamätala presne o

ktorý byt sa jednalo. Vedela, že byt sa nachádzal na E. U. O. M.. Ohľadom poskytovania služieb zo
svedkyninej podnikateľskej činnosti medzi svedkyňou a E. K. alebo V. Ď. nebola spísaná žiadna zmluva.
O sprostredkovateľskú činnosť svedkyňu požiadala E. K. ústne, konkrétne požiadala o sprostredkovanie
predaja bytu. Svedkyni sa ozval kupec na byt, ktorý nemal hotovosť na kúpnu cenu bytu. Neskôr sa
jej ozval finančný poradca možného kupca, ktorý vybavoval záležitosť pre svojho klienta. Kúpa sa

nezrealizovala z dôvodu, že svedkyni oznámil, že pri zisťovaní možnosti získať úver za byt mu banka
oznámila, že na byte sú vedené exekúcie. Istý čas trvalo, než sa vybavili všetky záležitosti a to vrátane
znaleckého posudku na byt a medzitým banka zistila, že na byte sú exekúcie. Čo sa týka obdobia o
ktorom svedkyňa vypovedala od žiadosti E. K. do času, kedy finančný poradca prípadného kupujúceho
do času, než banka oznámila, že na byte sú exekúcie uplynulo cca 6 týždňom. Svedkyňa vypovedala, že

išlo o obdobie od novembra do polovice decembra 2011. Pani K. sa po čase pýtala, či bude byt predaný
a svedkyňa jej opísala situáciu, ktorá nastala pri zistení ohľadom exekúcii. Povedala jej toľko, že ak
sú akékoľvek exekúcie v súvislosti s bytom, byt je nepredajný. Žiadnym spôsobom sa nevyjadrovala k
tomu, že ako očistiť byt od exekúcii, aby bol predajný, nevyjadrovala sa k žiadnym prevodom, týkajúcim
sa vlastníctva k bytu. Za mojej prítomnosti u svedkyne v kancelárii E. K. telefonovala s nejakou osobu,

o ktorej svedkyni povedala, že telefonuje s nejakou právničkou z G. a táto právnička jej navrhla, aby
svedkyňu E. K. požiadala o spísanie darovacej zmluvy medzi E. K.N. F. V. Ď.. E. K. chcela darovacou
zmluvou previesť teda darovať byt V. Ď., s tým, že svedkyni E. K. povedala, že matka K. F. Ď. o prevode
vie a súhlasí s ním. Pri príležitosti, ktorú svedkyňa opísala jej E. K. povedala, že ona sa zo M. budesťahovať do G., kde má nejakého priateľa, povolaním asi lekárnika. Od E. K. svedkyňa vedela, že
medzi rodinnými príslušníkmi sú nejaké problémy, aké konkrétne sa nepýtala. Od E. K. sa dozvedela,
že menovaná má problémy s manželom a preto jej svedkyňa vyhotovila darovaciu zmluvu a bezplatne,

a to aj z toho dôvodu, aby nemusela kvôli spísaniu darovacej zmluvy cestovať do Trnavy. Po vyhotovení
darovacej zmluvy svedkyni E. K. ešte povedala, že zmluvu dajú ešte na nahliadnutie nejakej mediátorke
a to kvôli mame E. K. a V. Ď.. Čo sa týka osoby mediátorky, išlo o pani Ing. zábalovú. K prevodu na
kupca, ktorý mal pôvodne o kúpu záujem, ktorý si vybavoval úver by už aj tak neprišlo, jednalo sa o
mladého muža, ktorému sa narodilo dieťa a aj z hľadiska tejto skutočnosti a príjmu budúceho kupca by

mu banka úver nedala.

Z výsluchu svedkyne L. W. K., I.. XX.X.XXXX, súd zistil, že je živnostníčka s miestnom podnikania v M.,
B. XX. Uviedla, že nemá dôvod na odopretie výpovede. Navrhovateľku O. Š. a aj V. Ď. pozná zo svojej
podnikateľskej činnosti. Ani s jednou nie je v príbuzenskom pomere, a nemá k nim ani žiadny osobný

blízky vzťah, zástupcov účastníkov osobne nepoznala. Požiadala súd, aby vzal v úvahu to, že keď prišla
titulom vykonávania svojej živnosti v podstate do pracovného vzťahu s účastníčkami konania, bolo to
už dávnejšie a nech súd akceptuje z tohto dôvodu, že si zrejme nebude pamätať všetky dátumy tej
ktorej skutočnosti, prípadne už ani všetky súvislosti. Podľa výpovede svedkyne od 17.1.2006 vykonáva
v rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti maklérsku činnosť. Nepamätala si presne, či to bolo minulý

rok sa v rámci podnikateľskej činnosti stretla s navrhovateľkou aj odporkyňou. Oslovila ju E. K., že
mieni predať nehnuteľnosť. Potrebovala získať peniaze kvôli exekúciám, dlhom, ktoré má. Po zistení,
že vlastníčkami nehnuteľností sú aj pani K. a V. Ď., aj tieto svedkyňa skontaktovala. Obe, teda V. Ď. F.
K. sa vyjadrili, že chcú nehnuteľnosť predať. V. Ď. F. K. sa na dôvod, prečo chcú nehnuteľnosť predať
nepýtala. V. Ď., ani K. ani jedna žiaden dôvod, prečo chcú nehnuteľnosť predať nepovedali. Svedkyňa

od nich ako od spoluvlastníčok žiadala iba súhlas k predaju. Nehnuteľnosť sa nedarilo predať, E. K. sa
občas telefonicky kontaktovala ohľadom kupca, s tým, že predaj jej súril, lebo hovorila, že už má lehoty
na zaplatenie nejakých dlhov. K. nemenovala komu dlží. Po ohlásení sa záujemcu o kúpu a vybratí listu
vlastníctva na nehnuteľnosť z katasterportalu zistila, že je na nehnuteľnosť uvalená plomba. Vzhľadom
k tomu, že kupci si chceli na nehnuteľnosť zobrať úver, byt bol nepredajný. Banka neposkytne úver,

ak je na byte plomba. Pýtala sa E. K., či o tom niečo vie a bolo jej povedané, že dlhuje pani Š. a že
plombu dala zrejme zriadiť ona. Pani K. poskytla svedkyni telefónne číslo na navrhovateľku, s ktorou sa
svedkyňa aj stretla u svedkyne v kancelárii, a svedkyňa navrhovateľke ponúkla možnosti, ako situáciu
možnoriešiť.Všetkymožnostinavrhovateľkaodmietlastým,že onachcepeniazevhotovosti.Svedkyňa
navrhovala navrhovateľke za súhlasu V. Ď. a pani K., aby bola spísaná kúpna zmluva, podľa ktorej

neobdrží svoj podiel z kúpnej ceny E. K., ale bude poukázaný na účet O. Š.. Navrhovateľka s tým
nesúhlasila. Navrhovateľka sa na svedkyňu obracala potom iba telefonicky, pýtala sa, či nie je kupec,
ktorý by mal hotovosť. Svedkyňa nemala s Z. K., E. K. a odporkyňou podpísanú žiadnu zmluvu ohľadom
predaja bytu vo vzťahu k predaju. Menované jej len občas telefonovali, či nebol záujemca o byt. Nebola
podpísaná ani výhradná, ani nevýhradná zmluva, pani K. odmietla podpísať akúkoľvek zmluvu, ale s

predajom súhlasila. E. K. a odporkyňa súhlasili s vypracovaním zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu,
pani K. nesúhlasila. Zmluvu podpísala iba E. K. a pre nesúhlas K. nedávala svedkyňa zmluvu podpisovať
ani Ď.. Podľa výpovede svedkyne V. Ď.N. a E. K. nikdy pred svedkyňou ani len nenaznačili, že by pri nimi
zamýšľanom prevode nehnuteľnosti - bytu mali záujem obísť navrhovateľku ohľadom splnenia záväzku
K. zaplatiť navrhovateľke dlh. Svedkyňa hovorila aj s pani K. o problémoch K. s dlhmi voči navrhovateľke,

kedy to bolo si svedkyňa nespomenula. Bol to rozhovor medzi svedkyňou Z. K. a jej manželom, v ktorom
sa Z. K. vyjadrila tak, že ona požaduje z kúpnej ceny jej podiel a ostatné ju nezaujíma. Otázku právneho
zástupcu navrhovateľky, či pre E. K. pripravovala nejaké právne dokumenty, napr. ohľadom prevodu jej
spoluvlastníckeho podielu, svedkyňa vypovedala, že žiadne právne dokumenty, ktoré by sa týkali, napr.
darovacej zmluvy ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu E. K. na niekoho iného, na tretiu osobu,

ona E. K. nepripravovala. Pokiaľ jej je známe, darovaciu zmluvu pripravovala pani O. z inej realitnej
kancelárie. Svedkyňa pripravovala iba list vlastníctva a návrh kúpnej zmluvy k bytu nachádzajúcom
sa v M., E. U.. X za situácie, o ktorej už vypovedala. E. K. sa svedkyne nikdy nepýtala na riešenie
v súvislosti so svojimi dlhmi voči navrhovateľke a prevodom jej spoluvlastníckeho podielu k bytu, ani
svedkyňa sama jej žiadne návrhy v tomto smere nedávala. Nikdy nenaznačila E. K., že by sa mala,

alebo mohla zbaviť svojho spoluvlastníckeho podielu, aby nemusela uhrádzať dlhy a toto jej neradila
voči žiadnemu jej dlžníkovi. E. K. jej povedala, že ona darovala svoj spoluvlastnícky podiel svojej sestre
V. X. z toho dôvodu, o aký osobný vzťah E. K. išlo, či bola vydatá, alebo už rozvedená, ale povedala
svedkyni v súvislosti so svojím osobným stavom, že darovala svoj spoluvlastnícky podiel z bytu svojejsestre V., lebo na spoluvlastnícky podiel E. K. hrozili exekúcie z dlhov jej manžela, alebo exmanžela.
Neradila E. K., že má previesť jej spoluvlastnícky podiel na svoju sestru V. Ď..
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v

poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu
Zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľky nemožno
vyhovieť.

Navrhovateľka v súdnom konaní uplatnila právo z občianskoprávneho vzťahu podľa § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka, právneho vzťahu vzniknutého z právneho úkonu, ktorým je podľa ustanovenia
§34 OZ prejav vôle, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. So zhodných prejavov vôle účastníkov vznikajú medzi
účastníkmi najčastejšie zmluvy, z ktorého účastníkom občianskoprávnych vzťahov pre účastníkov

vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže
ísť o úkon odplatný alebo bezodplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým
bol majetok scudzený, napr. kúpna alebo darovacia zmluva. Spoločným základným predpokladom
odporovateľnosti právnych úkonov, rozhodujúcim je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojeniaveriteľovejvymáhateľnejpohľadávky,pričomukracovaniepredpokladákvalifikovanézmenšeniemajetku
dlžníka, jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku. Svoje občianske právo na ochranu navrhovateľka uplatnila cez odporovaciu žalobu, smerujúcu

voči darovacej zmluve, vzniknutej na základe zhodných prejavov vôle dlžníčky, z darovacej zmluvy
darkyne a odporkyne, v darovacej zmluve obdarovanej. Navrhovateľka v podstate v návrhu tvrdila, že
je v rozpore so zákonom, ak jej dlžníčka znemožnila alebo sťažila možnosť uspokojiť navrhovateľkinu
pohľadávku tým, že sa jej dlžníčka zbavila svojho majetku jeho bezodplatným prevodom na svoju blízku
osobu, na odporkyňu, sestru dlžníčky. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie ochrany

veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa dlžník zbavuje majetku za tým účelom,
aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Na odporovateľné právne úkony v danej veci sa vzťahuje
ustanovenie § 42a ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorých ide o právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú pohľadávku
veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok - veci, práva, pohľadávky tak, že
sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Odporovateľnosť právneho úkonu je prípustná
podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ proti osobe blízkej. Kto je osobou blízkou je ustanovené v § 116 OZ, vo

veci účastníkov bolo výpoveďami svedkyne K. a odporkyne zistené, že sú súrodencami. Na úspešnosť
odporovacej žaloby nepostačuje, že síce došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ale je potrebné preukázať,
že zostávajú majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Vo veci účastníkov sa riešil v prvom rade otázku, či má navrhovateľka postavenie veriteľa. K tvrdeniu
navrhovateľky k tomu, že je veriteľkou bolo z dokazovania vykonaného písomnou zmluvou o pôžičke

zo 7.11.2011 a tiež svedeckou výpoveďou E. K. preukázané, že medzi navrhovateľkou a E. K. vznikol
podľa ustanovenia § 488 záväzkový právny vzťah, ktorým je podľa zákona právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Navrhovateľkou bolo zmluvou o pôžičke uzavretej podľa § 657 preukázané, že prenechala dlžníčke
peniaze. V konaní bola svedeckou výpoveďou E. K. preukázaná existencia trvania jej záväzku voči

navrhovateľke, vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 ako aj skutočnosť, že dlžníčka nevrátila
navrhovateľke sumu 5.000,-eur a ani sumu 1500,-eur, účastníčkami zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011
nazvanú odmenou a podľa svedeckej výpovede E. K. menovaná neplnila svoj záväzok veriteľovi vôbec.
Písomnou zmluvou o pôžičke zo 7.11.2011 bolo tiež preukázané, že bola dohodnutá splatnosť vrátenia
peňazí dňom 7.2.2012. Súd na základe týchto dôkazov uzavrel, že navrhovateľka ako veriteľ má voči

dlžníčke E. K. zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je ku dňu rozhodnutia
vo veci samej po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť v základnom súdnom konaní. Platnou
zmluvou o pôžičke bola preukázaná pozícia navrhovateľky ako veriteľa a daná tým jej aktívna legitimácia
na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 OZ.
Ďalej súd preskúmaním darovacej zmluvy zo dňa 1.12.2011 uzavrel, že medzi dlžníčkou navrhovateľky

a odporkyňou bola táto zmluva uzavretá platne. V zmysle § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou
darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Zmluva
obsahuje nespochybniteľne jej účastníkov, je právnym úkonom urobených slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, je v nej špecifikovaný predmet prevodu ako nehnuteľnosť so znakmi, ktoré vyžaduje
katastrálnyzákon.Spĺňaajnáležitosťpísomnejformypodľa§628ods.2OZajepodpísanáúčastníčkami

zmluvy. Zmluva je účinná /§ 47 ods. 1 OZ/, pretože o vklade vlastníctva na odporkyňu do katastra
nehnuteľností rozhodol na to príslušný orgán, Katastrálny úrad v G., Správa katastra M.. Súd mal
darovacou zmluvou preukázané, že podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo časti majetku, patriaceho
dlžníčke na navrhovateľkou označených nehnuteľnostiach nadobudla darovacou zmluvou odporkyňa
a navrhovateľka uplatnila v súlade s § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu proti tomu,

kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, inak povedané pasívna legitimácia vo
veci svedčí odporkyni. Dôkazom vedúcim k tomuto záveru je aj čiastočný výpis z list vlastníctva č.
XXXX, na ktorom je za spoluvlastníčku zapísaná k nehnuteľnostiam v podiele už 1. odporkyňa titulom
nadobudnutia vlastníctva z darovacej zmluvy, keď predtým vlastnila iba podiel 1. k celku.
Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ a § 42a ods. 3 OZ ustanovuje dve hmotnoprávne podmienky pre

odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka. Podmienka daná v § 42a ods. 2 OZ sa týka hmotnoprávnej
lehoty posledných 3 rokov, odkedy konal dlžník v úmysle ukrátiť veriteľa. Pri nehnuteľnostiach,
zapisovaných do katastra nehnuteľností, čo je aj v prípade prevodu nehnuteľností z darovacej zmluvy
zo dňa 1.12.2011, mal súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX za zistené, že účinky vkladu vlastníctva
odporkyne v prevedenom podiele od odporkyne v 1. nastali v roku 2011. Právo navrhovateľky na podanie

odporovacej žaloby bolo zachované, pretože návrh na určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči nej
podala dňa 11.1.2012 a bola dodržaná rozhodná doba.Po zistení, že navrhovateľka je veriteľkou, má dlžníčku, ktorá previedla v troch rokoch svoj majetok na
osobublízku, zameralsúddokazovanie naďalšiu hmotnoprávnupodmienku, významnúpreúspešnosť
odporovateľnej žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, a to či mala odporkyňa

vedomosťakodruhástranadarovacejzmluvyoúmysledlžníčkyukrátiťsvojhoveriteľa.Vprávnomúkone
medzi dvoma blízkymi osobami sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a dôkazné bremeno v
konaní zaťažuje v odporovacej žalobe, ak je na strane odporcu osoba blízka dlžníkovi, ktorá ho unesie
ak preukáže, že úmysel dlžníčky ukrátiť navrhovateľku /veriteľku/ ňou odporovanému právnemu úkonu
nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať, že o úmysle dlžníka nevedela a ani nemohla vedieť, čo

odporkyňa má nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že úmysel dlžníčky ani pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

Súdzastávanázor,ževýpoveďounajmäsvedkyneK.,aleajsvedkyneO.asvedkyneW.K.trebavyvodiť,
že neexistoval úmysel dlžníčky ukrátiť navrhovateľku na jej veriteľských právach. Z výpovedí vyplynulo,
že dlžníčka celým svojím konaním pre uzavretím darovacej zmluvy s odporkyňou mienila dosiahnuť

predajom bytu získať finančné prostriedky, ktorými chcela uspokojiť pohľadávku navrhovateľky, svojej
veriteľky. Úmysel dlžníčky získať finančné prostriedky na uspokojenie veriteľa dokazuje aj platne
uzavretá kúpna zmluva zo dňa 8.11.2011 medzi spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a kupcom W. K.
a konanie dlžníčky, ktorá vypratala byt, čo bolo preukázané výpoveďou odporkyne. Vypratanie bytu
dlžníčkou v novembri 2011 smerovalo k naplneniu kúpnej zmluvy z 8.11.2011, keď vypratanie bytu

dlžníčkou predchádzalo dohode medzi účastníkmi kúpnej zmluvy o odovzdaní byt po podpise kúpnej
zmluvy a po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, splatnej do 30.12.2011. Tiež o získanie finančných
prostriedkov predajom svojho majetku sa snažila aj odporkyňa, figurujúca v zmluve o kúpe, ktorú
predložila na dôkaz odporkyňa. Z výpovede odporkyne a svedkyne K. bolo preukázané, že o dlhu
svojej sestry E. K. voči navrhovateľke nevedela. Mala vedomosť o ňom iba od januára 2012 s

rozdielom cca dvoch mesiacov od podpísania zmluvy opäť v súvislosti so snahou zabezpečiť aktuálne
podkladyzkatastranehnuteľnostíkodplatnémuprevodunehnuteľností.Vedelaibaodlhoch,zavinených
manželom, či exmanželom dlžníčky, ktoré uhrádzala dlžníčka titulom zodpovednosti za ne vzniknuté za
trvania manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlžníčky. V prípade exekúcii,
ako súd zistil z výsluchu svedkyne K., nešlo o dlhy, ktoré by spôsobila dlžníčka vo svojom mene. Za

dlhy sa hanbila, čo bolo jediným dôvodom, prečo o dlhu voči navrhovateľke nepovedala odporkyni pred
uzavretím darovacej zmluvy. Súd má za to, že skutočne jediným úmyslom pre rozhodnutie darovať
svoj spoluvlastnícky podiel odporkyni bolo riešiť poznámky o exekúciách, v ktorých bol povinným jej
manžel a boli vyznačované na liste vlastníctva, na ktorom boli nehnuteľnosti zapísané a boli prekážkou
previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na kupujúcich a iba o tomto dôvode prevodu mala vedomosť

odporkyňa. Svedčia o tom zhodné výpovede svedkyne K. a odporkyne v tom, že keď získala dlžníčka
finančný obnos išla ho exekútorke uhradiť do Senice a tiež exekútorke do Holíča, dlžníčka si žiadala
potvrdenie o vyrovnaní exekučných podlžností, aby poznámky z LV boli vymazané. Išlo o obdobie pred
podpísaním darovacej zmluvy z 1.12.2011, kedy mohli byť použité na vyrovnanie exekučných dlhov
peniaze požičané navrhovateľkou dlžníčke z pôžičky zo 7.11.2011, prípadne aj z pôžičky z 1.12.2011,

ale ako bolo preukázané zhodnými výpoveďami svedkyne K. a odporkyne, odporkyňa sa dozvedela o
dlhu až v januári 2012. Svedkyňa K. pred uzavretím darovacej zmluvy uzavretej s odporkyňou nikdy
o svojom dlhu odporkyni nepovedala, stalo sa tak až po uzavretí zmluvy. Existenciu úmyslu dlžníčky
ukrátiť veriteľa na jeho právach tak súd nemal za preukázanú.

Vedomosťodporkyneoúmysledlžníčkyodporovanýmprávnymúkonomukrátiťnavrhovateľku/veriteľku/
najejprávach aúmyseldlžníčkysú vobidvochprípadochpsychickýmstavom,takako napr.dobráviera.
To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu
byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu /
jeho vnútorné zámery/ prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či

vedomosť odporkyne o úmysle dlžníčky vyvodiť. Zo žiadnych skutočností, zistených v konaní nebolo
preukázané, žeby vnútorné zámery dlžníčky pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu darovacou
zmluvou na odporkyňu, aj keď je nepochybné, že prevodom prišlo k zmenšeniu jej majetku boli úmyslom
dlžníčky ukrátiť navrhovateľku na jej právach veriteľky. Potvrdzuje to aj výpoveď svedkyne K. /dlžníčky/,
ktorá sama oznamovala navrhovateľke, svojej veriteľke, že robí všetky kroky k uspokojeniu pohľadávky

navrhovateľky. Navrhovateľka vôbec nepoprela, v konaní nerozporovala výpoveď svedkyne, že ju
dlžníčka nielen raz informovala, či osobne alebo telefonicky, o svojich zámeroch, previesť nehnuteľnosť
odplatným právnym úkonom na tretiu osobu iba za účelom, že tak získa prostriedky na uspokojenie
pohľadávky navrhovateľky. Ani výpoveď svedkyne K. v tom, že navrhovateľke neprekážalo, že jejdlžníčka ešte peniaze po uplynutí lehoty ich splatnosti nevrátila, čo dlžníčke povedala osobne. Výpoveď
svedkyneK.vsúvislostisobsahom jejtelefonickéhorozhovorusnavrhovateľkoukrátkopredmožnosťou
uzavretia ďalšej kúpnej zmluvy, o ktorej vypovedala svedkyňa K.Á. a aj svedkyňa W. K. v kontexte

celej veci nedokazuje to, že dlžníčka prevod svojho majetku darovacou zmluvou na odporkyňu urobila v
úmysle ukrátiť svoju veriteľku. Všetky tieto vonkajšie prejavy dlžníčky, preukázané v konaní vykonanými
dôkazmi, vyvracajú predpokladaný úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa a odporkyňa uniesla dôkazné
bremeno v tom, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, že by malo ísť o úmysel a dlžníčky
pri uzatváraní darovacej zmluvy zmenšením jej majetku, za ktorý preukázateľne dlžníčka neobdržala

podľa jej výpovede a výpovede odporkyne žiadnu náhradu, o ukrátenie práv navrhovateľky z ňou
odporovaného právneho úkonu. To bol dôvod, pre ktorý súd dospel k záveru, že v danom prípade
neboli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods.
1 a 2 OZ a teda, že návrh o určenie, že darovacia zmluva z 1.12.2011 je voči navrhovateľke právne
neúčinná, je nedôvodná.

Súd poznamenáva, že v nadväznosti na časový sled právnej skutočnosti vkladu spoluvlastníckeho
podielu 1. nehnuteľností, ku ktorým bolo darovacou zmluvou prevedené vlastnícke právo na odporkyňu,
nie je vo vzťahu k odporovacej žalobe právne významné, že navrhovateľka podala odporovaciu žalobu
11.1.2012 a v januári 2012 jej podľa tvrdenia odporkyne, výpovede svedkýň K. F. W. K. bola ponúkaná
možnosť uspokojiť pohľadávku navrhovateľky z predaja nehnuteľností na strane spoluvlastníčok Z. K.Z.

a odporkyne. Odporovacia žaloba slúži veriteľovi na ochranu jeho práv proti dlžníkovi ukracujúcemu
práva veriteľa a má viesť aj druhú stranu právneho úkonu, z ktorého sa nadobúda majetok dlžníka
k tomu, aby venoval dostatočnú pozornosť dlžníkovým právnym úkonom, ktorým možno odporovať .
Odporovaciu žalobu podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ uplatniť aj vtedy, ak
už bol nárok veriteľa uspokojený. Bolo by iba na zvážení navrhovateľky, či by využila svoje dispozičné

právo návrhom a vzala ho späť . Aj po uspokojení nároku navrhovateľky zo zmluvy o pôžičke, ak by
navrhovateľka na návrhu trvala, musel by súd rozhodnúť vo veci samej.

K dôkazu, navrhnutého v konaní právnym zástupcom navrhovateľky na vykonanie výsluchu svedkyne Č.
k preukázaniu motivácie dlžníčky uzatvoriť darovaciu zmluvu s odporkyňou súd uvádza, že na vyvodenie

záverovopredpokladanomúmysledlžníčkyzmenšiťsvojmajetoknaukrátenieveriteľasúdpovažovalza
dostatočne vykonané dokazovanie v rozsahu výsluchu svedkyne K. a svedkýň X. O. F. W. K.. Z hľadiska
zásady hospodárnosti súdneho konania súd považoval za nadbytočné vykonať aj za navrhovateľkou
označený dôkaz výsluchom svedkyne Č..

Súd vzhľadom na článok IV. zmluvy o pôžičke, ktorý obsahuje prehlásenie, že dlžníčka je vlastníkom
nehnuteľností, zapísaných v bytovom dome na ulici E. X, M., nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, ku
ktorej sa zmluvné strany z pôžičky dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka
zriadi záložné právo v prospech navrhovateľky a dlžník prehlasuje, že do vyplatenia pôžičky nebude s
predmetnou vecou uvádza, v týchto prejavoch účastníčok nevidí žiadny právny úkon, spôsobilý vyvolať

právnu skutočnosť, ktorá by prejavom vôle mala smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností,sktorýmiichzákonspája.Zostranydlžníčkysamôžejednať ibaomorálnyzáväzok, pravidlo
spoločenskej etiky, slušnosti, ktoré vyžaduje, že záväzky sa majú dodržiavať. Podľa obsahu prejavov
vôle účastníčok inak nevyvolávajú žiadne účinky vo vzťahu k odporovacej žalobe.

Odporkyňabolavkonaníúčastníčkouúspešnouapretojejsúd priznalnáhradutrovkonaniavzniknutých
z právneho zastúpenia advokátkou, uplatnených za 2 úkony právne pomoci, každý vo výške 58,69-eur
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov v znení
jej zmien a doplnení. Výpočtovým základom bola priemerná mesačná mzda v 1. polroku roku 2011 vo
výške 763,-eur. Advokátke je priznaná 1/13 výpočtového základu, t.j. suma u úkonu. K náhrade trov

právneho zastúpenia je priznaná aj paušálna odmena 7,63-eur ku každému úkonu a DPH v sume 23,48-
eur. Náhradu tak tvorí celkom suma 156,12-eur. Iné trovy konania navrhovateľka neuplatnila a ani jej
zo spisu nevyplývajú.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)