Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210209066
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4210209066.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a.s., so sídlom Bratislava, Suché mýto
1, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká s.r.o. so sídlom Bratislava, Žabotova ul. 2/B, proti
odporcovi: 1/ T. F., bytom G., ul. E. B. U. XXXX/X, adresa pre doručovanie: G., R. XX/XX, 2/ I. F.,
bytom G., ul. E. B. U. XXXX/X, adresa pre doručovanie: G., R. XX/XX, o zaplatenie 2.463,98 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2013

č. k. 6C/358/2010-143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku
o trovách konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v prvom a v druhom rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 956,76 eura v mesačných splátkach po 10,- eur, ktoré splátky

sú splatné 20. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke
odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 48, § 457
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ďalej ustanoveniami §
1, § 2 písm. a/, písm. b/, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia

spornej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Za preukázané mal uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere COFIDIRECT dňa 25. 02. 2008 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami
ako dlžníkmi. Navrhovateľ dňa 01. 02. 2010 odporcom oznámil odstúpenie od zmluvy a vyzval ich na
bezodkladnézaplateniesumy2.463,98eura,zktorejsumyjesuma1.800,78euranesplatenýúver,suma
440,19 eura predstavuje úrok z úveru, suma 126,23 eura poistenie úveru, suma 96,78 eura poplatok z
omeškania. Konštatoval, že odporcovia a navrhovateľ uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou

črtou je, že pre spotrebiteľa je táto zmluva vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré odporcovia nemohli ovplyvniť, boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Za
preukázané mal skutočnosť, že navrhovateľ má v predmete činnosti poskytovanie úverov, sporný úver
nebol poskytnutý odporcom za účelom výkonu zamestnania, na základe ktorých skutočností ustálil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 25. 02. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú treba

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 25. 02. 2008 má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto mal predmetnú
zmluvu za platne uzavretú. Navrhovateľ od zmluvy dňa 01. 02. 2010 odstúpil, pričom odporcov vyzval
na okamžité zaplatenie dlhu. Poukazujúc na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že
odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku a účastníci sú povinní vrátiť si navzájom poskytnuté
plnenie. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka poskytla odporcom úver v

sume 1.991,64 eura (60.000,-- Sk), z ktorej sumy odporcovia zaplatili v splátkach 1.034 eur, preto sú
povinní doplatiť sumu 956,76 eura. Keďže odporcom nevznikla po právne účinnom odstúpení od zmluvypovinnosť zaplatiť žiadnu sumu nad sumu 956,76 eura, súd odporcov zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
túto sumu v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s poukazom na terajšiu sociálnu situáciu
odporcov, ktorí sú invalidní dôchodcovia s dôchodkom v sume 251,- a 180,- eur. O trovách konania

rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, pretože
si ich náhradu neuplatnili.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ
dôvodiac nesprávnym skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Poukázal na ustanovenie § 2

písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Odporca podpisom
zmluvy o úvere potvrdil, že sa so zmluvou o úvere oboznámil, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade
so slobodnou a vážnou vôľou. Dlžník tiež podpísal, že zobral na vedomie, že všeobecné obchodné
podmienky a prílohy 1-4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, vyhlásil, že je spôsobilý plniť
svoje záväzky zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ teda dostatočne upozornil odporcov na nevyhnutnosť

preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Keďže odporca prejavil
súhlas nielen s uzavretím zmluvy o úvere, ale aj všeobecnými podmienkami, odporca o povinnosti
platiť úroky za poskytnutie úveru vedel. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá v
súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, odporca bol povinný
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Odporcovia si svoju povinnosť

splácať poskytnutý úver nesplnili, čím závažne porušili ustanovenia zmluvy o úvere, v dôsledku čoho
navrhovateľ od zmluvy odstúpil a odporcov vyzval na úhradu nesplateného úveru. Dodal, že právna
úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne, preto nie je dôvod
na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Namieta, že zo zákona o spotrebiteľských úveroch
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nevyplýva pôsobenie Občianskeho zákonníka

ako lex specialis k Obchodnému zákonníku. Zmluvné strany si v zmluve o úvere v čl. 8.4 všeobecných
obchodných podmienok upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere, v zmysle ktorého zánikom
alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace,
ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Nárok na zaplatenie nesplatenej
časti úveru odporcami je plne v súlade so zákonnými predpismi a namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie

od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal aj
na skutočnosť, že odporcovia v priebehu konania nenamietali, že revolvingový úver im nebol poskytnutý
a že by navrhovateľ postupoval v rozpore s uzavretou zmluvou. Poukázal tiež na ustanovenie článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.
Odporcovia v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie
navrhovateľa vo veci samej a to v zamietajúcej časti rozsudku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je

potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov v prvom a v druhom
rade zaplatenia sumy 2.463,98 eura.
Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa jednak nesprávne právne posúdenie veci,
neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, ako i vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či
napadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňanebolovydanévkonanípostihnutomniektorouzprocesných
vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci
netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP (či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujev podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo

vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku iba stručne skonštatoval, že navrhovateľka poskytla úver v sume 1.991,64

eura, z ktorej sumy odporcovia zaplatili v splátkach 1.034,- eur a preto sú povinní zaplatiť 956,76 eur
s prihliadnutím na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní riadil, z akého dôvodu zvyšnú
žalovanú sumu navrhovateľovi nepriznal, resp. z akého dôvodu ju zamietol. Taktiež z uvedeného
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akých dôvodov aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho

zákonníka pre odstúpenie od zmluvy, keď úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka
(čovyplývazovšeobecnýchpodmienok),taktiežniejezrejméčisazaoberalvšeobecnýmipodmienkami,
ktoré mali byť súčasťou úverovej zmluvy z hľadiska prijateľnosti dohodnutých podmienok a v
neposlednom rade platnosťou samotnej úverovej zmluvy tak z pohľadu všeobecnej platnosti právnych
úkonov (§ 3, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka), ako aj z pohľadu spotrebiteľskej úpravy právneho

vzťahu (§ 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 Z.z. v platnom znení v čase uzatvorenia
zmluvy), pričom odvolací súd dodáva, že iba citácia samotných ustanovení týchto právnych predpisov
bez ďalšieho zdôvodnenia a konštatácie, resp. záverov úvah súdu, je nepostačujúca. Odvolací súd tiež
poznamenáva, že už v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 26. 10. 2011 č. k. 25Co 121/2011-87, ktorým
zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa v danej veci konštatoval nepreskúmateľnosť tohto rozsudku

a konštatoval potrebu posúdiť možnosť aplikácie ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka, napriek
tomu súd prvého stupňa ani v preskúmavanom rozsudku sa týmito doporučeniami neriadil, ani žiadnym
spôsobomsvojeúvahynezdôvodnil.Nedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkumázanásledok
jeho nepreskúmateľnosť, v dôsledku čoho došlo k porušeniu aj základného práva účastníkov konania
na spravodlivý súdny proces a bola im týmto odňatá možnosť konať pred súdom. Už len tento dôvod

zakladá oprávnenie odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní sa opätovne podrobne oboznámi s obsahom
predmetnej zmluvy, všeobecnými podmienkami, posúdi ich platnosť z hľadiska všeobecných ustanovení

o platnosti právnych úkonov, ako aj z hľadiska spotrebiteľských právnych vzťahov, posúdi platnosť
odstúpenia od zmluvy, pričom uvedie aj svoje úvahy, ktorými sa riadil pri aplikácii právneho predpisu.
Rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP je povinný riadne odôvodniť, pričom toto rozhodnutie musí
obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkovézistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale
tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní a tiež

rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.