Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215204187
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215204187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súdu o malol. deti: P. S., N.. XX.XX.XXXX, M. S., N.. XX.XX.XXXX, T. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti
rodičov: matky - B. S., , T.. N., N.. XX.XX.XXXX, A. D. K., N. C. Č.. XXX a otca - D. S., N.. XX.XX.XXXX,
W. A. Q., L.. W. XXXX/X, C. A. V. V., Č. C. o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na malol. P. S. N.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,-€ mesačne na 43,-€
mesačne, malol. M. S.Á. N.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,-€ na 43,-€ mesačne, malol. T. S. N.. XX.XX.XXXX
zo sumy 33,-€ na 43,-€ mesačne, počnúc od 01.03.2015, čím sa mení rozsudok Okresného súdu

Dunajská Streda 12C 163/2010-62 v časti výšky výživného.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 v sume 100,-€ na každé z malol.
detí súd povoľuje otcovi malol. detí zaplatiť k rukám matky najneskôr do 01.09.2016.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka malol. detí návrhom zo dňa 16.03.2015 sa domáhala na tunajšom súde zvýšenia výživného.
Otec žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť s odôvodnením, že nie je zamestnaný, vykonáva

iba brigádnickú činnosť. Následne uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného o 10,-€ na každé z malol.
detí. Poukázal na to, že aj momentálne nemá zaplatené výživné, pretože nemal finančné prostriedky,
nakoľko vykonáva iba sezónne práce. Kolízny opatrovník navrhol , aby súd výživné na malol. deti zvýšil.
Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 33,-€ na sumu 150,-€ u každého z malol. detí.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch rodičov ako účastníkov konania, oboznámil sa
s doloženými listinnými dôkazmi, najmä spisom tunajšieho súdu 12C 163/2010, 9P 53/2014 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu 12C 163/2010 - 62 ktorý nadobudol právoplatnosť 16.03.2011, bolo
rozvedené manželstvo rodičov malol. detí, malol. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný na platenie výživného na každé z malol. detí sumou 33,-€ mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu 13P 16/2010 - 44 boli malol. deti na čas do rozvodu manželstva zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti platiť na ich výživu sumou po 33,-€
mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu 12C 163/2010 po rozvode manželstva boli malol. deti zverené do osobnej

starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na ich výživu sumou 33,-€ na každé z malol. detí ,
pretože súd dospel k tomu záveru, že od predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov.
Otec v čase tejto úpravy bol vo výkone väzby a nebolo možné predpokladať čas jeho prepustenia . Matka
detí aj v tom čase bola nezamestnaná. V súčasnosti matka detí naďalej je nezamestnaná. Na otázku zostrany súdu, z akého dôvodu je nezamestnaná uviedla, že stále sa chce osobne starať o malol. Ramonu
nar. v roku 2005. Nepracuje, vypomáhajú jej predovšetkým rodičia. Otec poukázal na to, že po návrate
z výkonu trestu odňatia slobody mal problém sa zamestnať, je proti nemu vedených mnoho exekúcií a

preto sa snaží robiť brigádnicy, väčšinou vykonáva sezónne práce pri ktorých si niekedy zarobí v rozpätí
medzi 300 až 400,-€ mesačne. Väčšinou vypomáha pri rôznych sezónnych prácach svojim susedom.
Uviedol, že na deti maximálne je schopný prispievať sumou 43,-€ na každé z malol. detí , aj takto má
problémy zaplatiť výživné včas. Poukázal na to, že s matkou nevyporiadal BSM. Matka spolu s deťmi
býva v spoločnom dome. Matka sama nemá záujem pracovať, nie je potrebné, aby zostávala doma a

osobne sa starala o najmladšiu dcéru ktorá má už 10 rokov.
Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 došlo k zvýšeniu veku malol. o 5 rokov
a teda došlo aj k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb.
Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného na malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre malol. dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, môžete súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie alebo
dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je
ichzákonnápovinnosťktorátrvádočasu,kýmniesúschopnésamésaživiť.Obajarodičia prispievajúna
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine ).
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že nie je možné návrhu
matky na zvýšenie výživného vyhovieť tak, ako to žiadala. Tak ako otec, aj matka v súčasnosti nie

sú zamestnaní. Otec po výkone trestu odňatia slobody vykonáva iba príležitostné sezónne alebo
brigádnické práce a momentálne napriek tomu, že vek detí aj ich odôvodnené potreby by si vyžiadali
zvýšenie výživného, neoblo možné návrhu matky vyhovieť a súd výživné zvýšil iba v sume o 10,-€ na
každé z detí tak ako uviedol otec, že je schopný v takejto výške si vyživovaciu povinnosť plniť. Súd
poukazuje na to, že taktiež aj matka malol. detí má vyživovaciu povinnosť k malol. deťom . Matka detí

taktiež dlhodobo nie je zamestnaná a preto aj výživné pre malol. deti je primerané životnej úrovni ktorú
majú obaja rodičia.
Otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom za uplynulé obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 v sume 100,-
€ na každé z malol. detí. Súd výživné nepriznal matke spätne tak, ako to žiadala od roku 2013. Matkatotiž podávala návrh na zvýšenie výživného , pričom konane 10P 108/2013 ako aj konanie 9P 53/2014
boli zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, pretože v tomto čase taktiež neboli dané podmienky na
zvýšenie výživného. Preto súd výživné zvýšil iba od podania tohto návrhu. Keďže návrh bol podaný v

marci 2015, súd výživné zvýšil s účinnosťou od 01.03.2015.
Z dôvodu ,že otec má problém platiť aj bežné výživné, súd dlh na zročnom výživnom uložil otcovi splatiť
najneskôr do 01.09.2016 . Vzhľadom na to, že otec nemá pravidelný príjem, udelil mu súd túto lehotu,
aby podľa možnosti dlh 300,-€ v tejto lehote splatil podľa toho, ako bude mať k dispozícii finančné
prostriedky.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).