Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213627
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312213627.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012

domáhal sa voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody 175.- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil
tým, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 5020332 navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka,
povinného: O.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci číslo EX 3382/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: 5103 021784.
Navrhovateľ dňa 10.8.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na

zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre
exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.
Postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa
navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy. V danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona
číslo 514/2003 Z. z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom.
Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 euro, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- euro, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,- euro. Návrh na zmenu súdneho exekútora podal po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre

jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených
záujmov navrhovateľa, ktorý mal podozrenie zo vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov, a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,

na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- euro.

Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to
výlučne vplyvom nesústredenej činností exekučnému súdu sumu 175,- euro. Táto suma by nezaťažila
navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora
dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci
v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky
predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a nastalo
riziko insolvencie povinného.

Navrhovateľ uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy v
súvislosti s vyvolaným zásahom do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s

absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, ktorá vyvolala u navrhovateľa, u členov riadiacich
orgánov spoločnosti ako aj u jej majiteľov po city frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodnutí exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná

strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na
strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 387,24 euro.
Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania

v činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,
pokiaľideozbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivé,abysazakaždýrokpoznačenýprieťahmi
vzťahovalasatisfakciavovýške20000SKt.j.663,88euro.Teda663,88eurozarok:12 mesiacovvroku
= 55, 32 euro za mesiac, v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 238 dní. Ohľadom primeranostipožadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal navrhovateľ aj na nálezy ústavného súdu vo
veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní/ Nález
ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie

20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov, Nález ústavného súdu sp.
zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 30.000.- Sk za zbytočné
prieťahy v trvaní jedného roka/.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym

orgánom, ktorý svojím konaním ,nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane
navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý
by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6NcC/319/2012-19 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem sudkyne
JUDr. Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. zmätočne označení povinní , nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ

sám. Ohľadne prieťahov v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ neuviedol ktoré kroky podnikol
na ich odstránenie, odporca mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli
doručené odporcovi dňa 23.04.2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27.09. 2012 doručený

Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok.

Odporca ďalej uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o

zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripustil, že v niektorých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora

po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch,
ak exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu

povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona
číslo 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za

následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.V tejto
súvislosti odporca uviedol, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 3.10.2012,I ÚS 476/2012-12
rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom konštatoval, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd zastával názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama
o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práv navrhovateľky, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m. m. II.ÚS
93/03/.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným
navrhovateľom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v
obdobípremarcom2009.Akmalanavrhovateľovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote,
lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po troch rokoch

od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívali v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených
so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,-

euro. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca
za nesprávne a účelové. Odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu
škodu, tak ako bola uplatnená, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero

ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného
zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,
táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy
663,88 euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov

riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené.

S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca dal do pozornosti
súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
R4M/kb D/2010/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorom Európska komisia poukázala na to , že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa

dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade

návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 45C 107/2012-27 zo dňa 15.05.2013 z dôvodu hospodárnosti
konaniaspojilnaspoločnékonanie veci ktoréskutkovospolusúviseliatýkali satýchistýchúčastníkov,v
zmysle § 112 ods. 1 O. s. p., vedené na tunajšom súde pod. sp. zn. 45C 107/2012, sp. zn. 45C 108/2012,

sp. zn. 45C 130/2012, sp. zn. 45C 131/2012, sp.zn. 45C 132/2012, sp. zn. 45C173/2012, spoločné
konanie je vedené pod sp. zn. 45C 107/2012, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2013.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 108/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej

škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 8070127 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: K.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 10924/2011 . Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 023506.

Navrhovateľ dňa 10.8.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené

exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné
konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6NcC/320/2012-19 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem sudkyne

JUDr. Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 130/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt ,veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 6070114 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: N.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 3302/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 026264.

Navrhovateľ dňa 10.8.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené

exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné
konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/334/2012-14 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Daniela Linetová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 131/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zodňa17.09.2012doručenýmsúdudňa27.9.2012domáhal vočiodporcovizaplateniamajetkovejškody175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 6080089 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: E. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 3307/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 029833.

Navrhovateľ dňa 28.10.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené
exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné
konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11NcC/335/2012-14 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že
sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem
sudkyne JUDr. Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 132/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 442,56 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt ,veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 5020214 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: V. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 3367/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 021787.

Navrhovateľ dňa 10.8.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.

8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené
exekučným poriadkom . Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné
konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14NcC/334/2012-15 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Daniela Linetová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci .

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 173/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 497,88 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt ,veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 6100073 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: N.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 3403/2004. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa navykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:

5103 034495.

Navrhovateľ dňa 28.10.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené
exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné
konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/325/2012-13 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Daniela Linetová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci .

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.4.2014,právny zástupca navrhovateľa podal návrh na
prerušenie konania, že z dôvodu dosiahnutia ochrany podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej

republiky v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a slobôd
spojené s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pričom už v podanom návrhu na začatie konania
označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený prejednaním a rozhodnutím veci. Ďalej
uviedol,žemubolodoručenérozhodnutieKrajskéhosúduotom,žesudcoviaOkresnéhosúduBratislava
III nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím navrhovateľ zásadne nesúhlasil,

tvrdil, že sú tu dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Doklad o
podaní sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky navrhovateľ súdu nezaslal. Okresný sú Bratislava
III uznesením č. k. 45C 107/2012-221 zo dňa 10.04.2014 návrh na prerušenie konania zamietol s
odôvodnením, že neboli dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písmena b/ veta
prvá O. s .p. z ani v zmysle § 109 ods. 2 písmena c/ O. s. p., proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/461/2014-252 zo dňa 31.10.2014 napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil a pre úplnosť uviedol, že Ústavný súd SR uznesením č. k. IV.ÚS
247/2014-11 zo dňa 16.04.2014 odmietol uvedenú sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6NcC/319/2012, zo dňa 25.10.2012 pre nedostatok právomoci.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2015, na ktoré sa právny zástupca navrhovateľa
nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, žiadal o odročenie pojednávania na
neurčito z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a dňa 09.01.2015 podal
opätovný návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania postupom podľa § 119 O.s.p.

Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že sú dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov
Okresného súdu Bratislava III, nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením vo všetkých konaniach ktoré
súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 45C 107/2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Bratislava III nie sú z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčení, resp. že sudkyňa Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Daniela Linetová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci.

O pôvodnom návrhu na prerušenie konania súd rozhodol uznesením č. k. 45C 107/2012-221 zo dňa

10.4.2014, návrh na prerušenie konania zamietol, proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie a Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co /461/2014-252 zo dňa 31.10.2014 napadnuté uznesenie potvrdil.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bol určený termín pojednávaniaa s prihliadnutím na dôvody prerušeniakonania uvádzané navrhovateľom, keď o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté
odvolacím súdom, súd vo veci konal.

V danom prípade boli splnené všetky predpoklady na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti
účastníkov, súd prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. V prípade
pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k
odňatiu práva konať pred súdom /Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93/ a zároveň nie je porušená
zásada kontradiktórnosti sporového konania. Súd neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom,

nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie
včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom pojednávania, podľa § 115 ods. 2 O. s. p. a tým si
účastníci sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné práva a oprávnené záujmy.
Súd poskytol účastníkom, ich zástupcom reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto
možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca nedovoľuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými návrhmi ktoré boli spojené na
spoločné konanie, s vyjadrením odporcu k podaným návrhom navrhovateľa, obsahom pripojených
exekučných spisov, listom Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST /
A3/RM/kb/D/2010 1360 listinným dôkazom navrhovateľa znaleckým posudkom č.1/2014 vypracovaným
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/1830/2002 /45C 107/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o. ,Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.08.2002 na Exekútorskom úrade
v Ružomberku, u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla návrh na vykonanie exekúcie, proti
povinnému: Adrián Lang, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 12.960.- Sk s príslušenstvom,

trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 734/2002.

Dňa 12.8.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 1830/2002. Dňa 20.8.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 021784 na

základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. Rob
1082/02-5 zo dňa 18.2.2002.

Dňa 8.10.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne dňa 15.1.2010
súd vyzval súdneho exekútora o opravu návrhov na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie trov

exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu dňa 10.5.2010. Uznesením č. k.
36Er 1830/2002-12 zo dňa 03.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel, v uvedenej výrokovej časti
nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 12.8.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er /2736/2002/ 45C 108/2012/ súd

zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 27.9.2002 na Exekútorskom úrade
v Ružomberku, u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla návrh na vykonanie exekúcie, proti
povinnému: Jaroslav Fuchs, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 30.470.- Sk s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1195/2002.

Dňa 14.10.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 2736/2002. Dňa 25.10.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 023506 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. Rob
3805/02-5 zo dňa 27.05.2002.

Dňa 14.10.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd vyzval
súdneho exekútora o opravu návrhov na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie trov exekúcie
a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu dňa 10.05.2010. Uznesením č. k. 36Er
2736/2002-13 zo dňa 03.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel, v uvedenej výrokovej časti

nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 12.08.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er /705/2003 /45C 130/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 06.02.2003 na Exekútorskom úradevo Zvolene, u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Peter Kosorín, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 15.730,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 332/03.

Dňa 14.04.2003 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 705/2003. Dňa 28.04.2003 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 026264 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k.42

Rob 700/02-6 zo dňa 12.07.2002.

Dňa 2.11.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd vyzval
súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 11.2.2010. Uznesením č. k. 36Er 705/2003-19 zo dňa 21.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel,
v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 3.8.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er /2417/2003 /45C 131/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 30.07.2003 na Exekútorskom úrade
vo Zvolene, u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Ervín Chicho, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 16.880.- Sk s príslušenstvom, trov konania

a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 2710/03.

Dňa 19.12.2003 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 2417/2003. Dňa 22.12.2003Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 029833 na

základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. 42
Rob 2370/02-6 zo dňa 16.08.2002.

Dňa 28.10.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd vyzval
súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený

súdu dňa 03.02.2010.Uznesením č. k. 36Er 2417/2003-10 zo dňa 21.06.2010 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 03.08.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/1833/2002 /45C 132/2012/
súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.08.2002 na Exekútorskom

úrade v Ružomberku, u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla návrh na vykonanie exekúcie, proti
povinnému: Ondrej Mráz, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 24.060.- Sk s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 738/2002.

Dňa 12.08.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36Er 1833/2002. Dňa 20.8.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 021787 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. Rob
1089/02-5 zo dňa 18.02.2002.

Dňa 14.10.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd vyzval
súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený
súdu dňa 22.03.2010.Uznesením č. k. 36Er 1833/2002-23 zo dňa 14.06.2010 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 13.08.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35Er /346/2005 /45C 173/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.09.2004 na Exekútorskom úrade
vo Zvolene, u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
Pavel Molek, na vymoženie peňažného plnenia vo výške 15.470,- Sk s príslušenstvom, trov konania
a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 3403/2004.

Dňa 6.10.2004 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 35Er 346/2005. Dňa 31.03.2005 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 034495 nazáklade vykonateľného exekučného titulu, Rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb
126/03-46 zo dňa 19.04.2004.
Dňa 02.11.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd vyzval

súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 12.03.2010.Uznesením č. k. 35Er 346/05-20 zo dňa 02.08.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel.

Zo znaleckého posudku č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave zaregistrovaný pod č. Spr. 3272/2014 súd zistil, že predmetom znaleckého

posudku bolo posúdenie činnosti aj ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok
navrhovateľa ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o
žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o
zmenuexekútorastým,žeznaleckýústavsanezaoberalmajetkovouškodou,vzniknutounavrhovateľovi
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2014 k znaleckému posudku č. 1/2014 uviedol, že
tento považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci aj nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej
škody navrhovateľa, ktorej náhrady sa v predmetnom konaní domáha. Odporca mal za to, že posudok
je vo svojej podstate výrazne jednostranný, následkom čoho je spochybňovanie jeho vierohodnosti

odporcom. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z
podkladov poskytnutých zadávateľom, podklady boli kontrolované len po formálnej stránke, vecná
stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupov je garantovaná poskytovateľom informácií ,
znalecký posudok je vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 a nevedie k presnému vyčísleniu škody
ku ktorej by malo dôjsť v exekučnom konaní.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento
zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejne
moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím
d)nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ,ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§ 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods.1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3cit.zák.,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa

podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa
zákon.Podľa § 44 ods.6 Zák. č. 233/1995 Z. z./ Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre
vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný

postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku
na náhradu škody nie je daný.

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný

postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné
nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák.,
ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi dňa 23.4.2012. Predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde
nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred
príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného

nároku na súde.

Navrhovateľ podal návrhy na tunajší dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty
od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca neuznal nárok
navrhovateľa čo vyplynulo z vyjadrenia odporcu, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil

nárok na náhradu škody ,preto mal súd za to ,že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu
uplynula,návrhnemožnopovažovaťzapredčasnepodanýapretojedanáprávomocsúduvecprejednať
a rozhodnúť.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Z obsahu pripojených exekučných spisov mal súd preukázané, že exekučné konania sa začali pred
01.09.2005:

- sp. zn. 36Er /1830/2002 /45C 107/2012/, dňa 02.08.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 12.08.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 08.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,- sp. zn. 36Er /2736/2002 /45C 108/2012/, dňa 27.09.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 14.10.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,

- sp. zn. 36Er /705/2003 /45C 130/2012/, dňa 06.02.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie,
dňa 14.04.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
02.11..2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36 Er /2417/2003 /45C 131/2012/, dňa 30.07.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 19.12.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, dňa 28.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36 Er /1833/2002 /45C 132/2012/, dňa 02.08.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 12.08.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
-sp.zn.35Er/346/2005/45C173/2012/,dňa02.09.2004oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,
dňa 06.10.2004 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa

02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie §44 ods. 6 Zák.č.233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada
súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
ako tvrdil navrhovateľ, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s poukazom na § 238 ods. 1 Zák.
č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s

výnimkou ustanovenia §44 ods.7 Exekučného poriadku.

Súd s poukazom na uvedené dôvody nemal preukázaný nesprávny úradný postup /existenciu prieťahov
v predmetných exekučných konaniach / ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd ďalej navyše uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS
59/05/.Pojemzbytočnéprieťahyjepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadom

na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR./ I ÚS 63/00/. Nedodržanie
zákonomstanovenejlehotynarozhodnutieneznamenávzmysleplatnejjudikatúryautomatickyzbytočné
prieťahy v súdnom konaní.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní, môže
súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočným prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočným
prieťahov.

V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní. Ústavný súd
Slovenskej republiky dňa 3.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom
konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby lenna jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba
konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky
podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie /m.m. II.ÚS 93/03/. Súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody preskúmavať efektívnosť
a rýchlosť súdneho konania ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup

toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov, všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušenie inštančného prístupu v
súdnictve.

Námietku navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania súd uvádza, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej

vykonanie. Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený vykonávať exekúciu a preto zmena exekútora nemala
ani bezprostredný vplyv na povinného. Pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemôže len z titulu uvedenej procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedať za všetko čo nastalo

v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do
rozhodnutia a nemohlo ani dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 175.- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v

období , ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie
o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70.- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40.- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50.- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15.-euro.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Navrhovateľvkonaní skutočnúškodu predstavujúcunáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho
uplynulo súdu ničím nepreukázal.

Súd na listinný dôkaz navrhovateľa , znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný
Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave ktorý bol zaregistrovaný pod Spr. č. 3272/2014
neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov
2009-2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých
konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné

vyčíslenie škody ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne
jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou.
Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku
poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že v
danej veci navrhovateľ nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu

nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu.

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu
a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah
príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je

sprostredkovaný. Navrhovateľ k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a
udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí navrhovateľ vykonávať. Nutnosť
spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený muselvymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov
exekúcie. Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z .z.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v jednotlivých konaniach ktoré boli spojené v
predmetnej veci vo výške 387,24 eur a 442,56 eur a to alikvotným pomerom 55 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci exekučný
súd bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal

z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000.- Sk, t.j. 660.-
eur /660,- eur :12= 55 eur/.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák. č. 514/2003 Z. z.

Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti

právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo./rozsudok NS ČR sp.
zn. 30 Cdo 675/2011/.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov ako je
vyššieuvedené,tvrdenienavrhovateľavpodanomnávrhu,ževdanejvecibolexekučnýsúdbezdôvodne

nečinný je navyše nepravdivé.
Navrhovateľ v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by
povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú i rizikom
podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy

ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej
sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy .

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s
prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené

všetky zákonné podmienky uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti
za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu

súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd

v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.