Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312213592.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova ul.č.25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012

domáhal sa voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody 175.- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil
tým, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 6040036 navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka,
povinného: Q. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci číslo EX 4432 /2012. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: 5103 022320.

Navrhovateľ dňa 28. 10. 2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku

platného od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotil ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal.

Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy. V danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákonačíslo 514/2003 Z. z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval .

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom.
Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- euro, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,- euro, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,- euro. Návrh na zmenu súdneho exekútora podal po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre
jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených
záujmov navrhovateľa, ktorý mal podozrenie zo vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním

exekútora aj ďalších účastných orgánov, a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- euro.

Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to
výlučne vplyvom nesústredenej činností exekučnému súdu sumu 175,- euro. Táto suma by nezaťažila
navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora

dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci

v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky
predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného

súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a nastalo
riziko insolvencie povinného.

Navrhovateľuviedolajďalšiedôvodynapodporusvojejžiadostionáhradunemajetkovejujmyvsúvislosti
s vyvolaným zásahom do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, ktorá vyvolala u navrhovateľa, u členov riadiacich orgánov
spoločnosti ako aj u jej majiteľov po city frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodnutí exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa,akoajzánikužvytvorenýchpodnikateľskýchplánov.Vyvolanástrataziskuzrealizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 331,92 euro.
Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,
pokiaľideo zbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivé,abysazakaždýrokpoznačenýprieťahmivzťahovala satisfakcia vo výške 20 000 SK t.j. 663,88 euro. Teda 663,88 euro za rok: 12 mesiacov v roku
= 55, 32 euro za mesiac, v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 182 dní. Ohľadom primeranosti
požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal navrhovateľ aj na nálezy ústavného súdu vo

veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní /Nález
ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/2006-25, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov, Nález ústavného súdu sp. zn.:
III ÚS 235/2004-3, kde bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 30.000.- Sk za zbytočné
prieťahy v trvaní jedného roka/.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane
navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý

by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2NcC/302/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia

Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem sudkyne
JUDr. Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na postup v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. nevyhovel.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré

nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Ohľadne prieťahov v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ neuviedol, ktoré kroky podnikol na
ich odstránenie, odporca mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený

posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012 boli
doručené odporcovi dňa 23. 04. 2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27. 09. 2012 doručený
Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok.

Odporca ďalej uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o
zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie

poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripustil, že v niektorých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora
po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch,
ak exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora,

navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona
číslo 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva,ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. V tejto

súvislosti odporca uviedol, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 03.10.2012, I ÚS 476/2012-12
rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom konštatoval, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd zastával názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama
o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané

porušenie práv navrhovateľky, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m. m. II.ÚS
93/03/.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným
navrhovateľom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v

obdobípremarcom2009.Akmalanavrhovateľovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote,
lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po troch rokoch
od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Navrhovateľvyčísliluplatnenúškodunazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladov,ktoréspočívali
v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,- euro.
Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za
nesprávne a účelové. Odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu

škodu, tak ako bola uplatnená, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero
ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného
zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,

táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy
663,88 euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu

a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené.

S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca dal do pozornosti

súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
R4M/kb D/2010/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázalani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 45C 105/2012-24 zo dňa 15.05.2013 z dôvodu hospodárnosti
konania spojil na spoločné konanie veci ktoré skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov,
v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p., vedené na tunajšom súde pod. sp. zn. 45C 105/2012, sp. zn. 45C
123/2012, sp. zn. 45C 127/2012, sp. zn. 45C 128/2012, sp. zn. 45C 129/2012, sp. zn. 45C138/2012,
sp.zn.45C 139/2012, sp. zn. 45C 140/2012, spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 45C 105/2012,

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2013.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 123/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 6010148 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: H. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 3229/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na

vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 018391.

Navrhovateľ dňa 28. 10. 2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného
od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako

dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3NcC/336/2012-12 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci .

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 127/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2060210 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Q. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 14951/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na

vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 020292.

Navrhovateľ dňa 18.11.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného
od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako

dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/333/2012-12 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 128/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 4000003 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: W. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 1697/2002. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 024315

Navrhovateľ dňa 18.11.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7

Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného
od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky

podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2NcC/318/2012-14 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 129/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2020062 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: T.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 695/2002. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na

vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 021585.

Navrhovateľ dňa 18.11.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného
od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako

dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4NcC/334/2012-21 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem JUDr.

Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 138/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovejškody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2070206 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: V.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 15006/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 020291.

Navrhovateľ dňa 18.11.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného

od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/335/2012-21 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 139/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 2130312 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: W. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 4415/2012. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,

Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom:
5103 023659.

Navrhovateľ dňa 18.11.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7

Exekučného poriadku platného od 1.9.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od
1.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako dôkaz označil
súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny

vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2NcC/320/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Návrhu
navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 45C 140/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 276,60 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere číslo 1120134 navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného: Rudolf Magdich. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútorpridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 747/2003. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu,
Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom: 5103
028925.

Navrhovateľ dňa 10.05.2010 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005., resp. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného

od 01.12.2006, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že
podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Ako
dôkaz označil súdny spis exekučného súdu založený pre exekučné konanie ,ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6NcC/335/2012-21 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem JUDr.
Nadeždy Weisovej, ktorá bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.04.2014, právny zástupca navrhovateľa podal návrh na

prerušenie konania, že z dôvodu dosiahnutia ochrany podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a slobôd
spojené s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pričom už v podanom návrhu na začatie konania
označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený prejednaním a rozhodnutím veci. Ďalej
uviedol,žemubolodoručenérozhodnutieKrajskéhosúduotom,žesudcoviaOkresnéhosúduBratislava

III nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím navrhovateľ zásadne nesúhlasil,
tvrdil, že sú tu dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Doklad o
podaní sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky navrhovateľ súdu nezaslal. Okresný sú Bratislava
III uznesením č. k. 45C 105/2012-369 zo dňa 10.4.2014 návrh na prerušenie konania zamietol s
odôvodnením, že neboli dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písmena b/ veta

prvá O. s .p. z ani v zmysle § 109 ods. 2 písmena c/ O. s. p., proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/577/2014-402 zo dňa 30.9.2014 napadnuté uznesenie
tunajšieho súdu potvrdil .

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2015, na ktoré sa právny zástupca navrhovateľa

nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, žiadal o odročenie pojednávania na
neurčito z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a dňa 09.01.2015 podal
opätovný návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd .

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania postupom podľa § 119 O.s.p.

Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že sú dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov

Okresného súdu Bratislava III, nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením vo všetkých konaniach ktoré
súdspojilnaspoločnékonanievedenépodsp.zn.45C105/2012 rozhodol,žesudcoviaOkresnéhosúdu
Bratislava III nie sú z prejednávaania a rozhodovania vo veci vylúčení, resp. že sudkyňa Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave JUDr. Daniela Linetová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci.

O pôvodnom návrhu na prerušenie konania súd rozhodol uznesením č. k. 45C 105/2012-369 zo dňa
10.04.2014, návrh na prerušenie konania zamietol, proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie a Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co /577/2014-402 zo dňa 30.09.2014 napadnuté uznesenie potvrdil.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bol určený termín pojednávania a s prihliadnutím na dôvody prerušenia

konania uvádzané navrhovateľom, keď o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté
odvolacím súdom, súd vo veci konal.V danom prípade boli splnené všetky predpoklady na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti
účastníkov, súd prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. V prípade
pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k

odňatiu práva konať pred súdom /Uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 116/93/ a zároveň nie je porušená
zásada kontradiktórnosti sporového konania. Súd neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom,
nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie
včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom pojednávania, podľa § 115 ods. 2 O. s. p. a tým si
účastníci sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné práva a oprávnené záujmy.

Súd poskytol účastníkom, ich zástupcom reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto
možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca nedovoľuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými návrhmi ktoré boli spojené na
spoločné konanie, s vyjadrením odporcu k podaným návrhom navrhovateľa, obsahom pripojených
exekučných spisov, listom Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST /

A3/RM/kb/D/2010 1360 listinným dôkazom navrhovateľa znaleckým posudkom č.1/2014 vypracovaným
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er /2133/2002 / 45C 105/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o. ,Bratislava ako oprávnený podal dňa 02.08.2002 na Exekútorskom úrade vo

Zvolene, u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: Q.
na vymoženie peňažného plnenia vo výške 9.600.- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,
ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1026/02.

Dňa 05.09.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 2133/2002. Dňa 09.09.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 022320 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu č.k. Rob 2153/02-5 zo dňa 25.03.2002.

Dňa 02.11.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal

súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 28.01.2010. Uznesením č. k. 36Er 2133/2002 - 11 zo dňa 28.04.2010 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 24.05.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er /347/2002 / 45C 123/2012/ súd

zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 26.02.2002 na Exekútorskom úrade
vo Zvolene, u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: H.
na vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.200.- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,
ktorý bol zaregistrovaný pod EX 207/02.

Dňa 12.03.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 347/2002. Dňa 14.03.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 018391 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu č .k. Rob 2865/01 zo dňa 19.11.2001.

Dňa 02.11.2009 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora, následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 02.02.2010.Uznesením č. k. 36Er 347/002 - 10 zo dňa 11.03.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel,
v uvedenej výrokovej časti nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 01.07.2010.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/1243 /2002/ 45C 127/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 20.06.2002 na Exekútorskom úrade v
Šali, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: Q. na
vymoženie peňažného plnenia vo výške 13.500.- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,
ktorý bol zaregistrovaný pod EX 500/02.

Dňa 24.06.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 1243/2002. Dňa 25.06.2002 Okresnýsúd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 020292 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu č. k. Rob 752/02 zo dňa 12.02.2002.

Dňa 29.03.2011 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k.
36Er1243/2002 - 12 zo dňa 06.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel, v uvedenej výrokovej časti
nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 30.08.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/3153/2002 / 45C 128/2012/

súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený nepodal návrh na vykonanie exekúcie, proti
povinnému: Katarína Zimanová na vymoženie peňažného plnenia, ktorý bol zaregistrovaný pod EX
1697/2002/oprávnený bol LUKA end BRAMER GROUP a.s. Bratislava a povinný Katarína Zimanová/.
Z lustrácie v registri Er súd zistil, že na tunajšom súde sa nevedie konanie v exekučnej veci oprávneného
Pohotovosť s.r.o. Bratislava proti povinnému: Katarína Zimanová.

Z vykonanej lustrácie v registri Er súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie exekučné konanie sp.zn.
36Er 1736/2002 /45C 129/2012/ oprávnený: Pohotovosť s.r.o. Bratislava proti povinnému: Marián Kuki /
vo veci je podané odvolanie/. Exekučný súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa 19.08.2002 a
udelil mu poverenie registrované pod číslom: 5103021585. Oprávnený podal dňa 23.11.2010 návrh na
zmenu exekútora o ktorom bolo rozhodnuté dňa 05.04.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/1242 /2002 /45C 138/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený podal dňa 20.06.2002 na Exekútorskom úrade v
Šali, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: V. na
vymoženie peňažného plnenia vo výške 10.700.- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,

ktorý bol zaregistrovaný pod EX 502/02.

Dňa 24.06.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 1242/2002. Dňa 25.06.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 020291 na

základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu č. k. Rob 1532/02 zo dňa 27.02.2002.

Dňa 24.3.2011 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k.
36Er1242/2002 - 11 zo dňa 05.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel, v uvedenej výrokovej časti
nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 28.06.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/2790 /2002 / 45C 139/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o. ,Bratislava ako oprávnený podal dňa 14.10.2002 na Exekútorskom úrade
v Šali, u súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: W.
na vymoženie peňažného plnenia vo výške 17.160,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,

ktorý bol zaregistrovaný pod EX 1338/2002.

Dňa 17.10.2002 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 36 Er 2790/2002. Dňa 29.10.2002 Okresný
súd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 023659 na

základe vykonateľného exekučného titulu, Platobného rozkazu č. k. Rob 3198/02 zo dňa 29.04.2002.

Dňa 24.03.2011 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k.
36Er/2790/2002 - 11 zo dňa 05.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel, v uvedenej výrokovej časti
nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 12.10.2011.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34Er/1934/2003 /45C 140/2012/ súd
zistil, že Pohotovosť, s.r.o. ,Bratislava ako oprávnený podal dňa 03.10.2003 na Exekútorskom úrade v
Bratislave, u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému:
G. na vymoženie peňažného plnenia vo výške 27.000,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov

exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 747/2003.

Dňa 06.10.2003 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená sp. zn. 34Er/1934/2003. Dňa 15.10.2003 Okresnýsúd Bratislava III udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 028925 na
základe vykonateľného exekučného titulu, Rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb
238/02-28 zo dňa 19.05.2003.

Dňa 06.10.2010 oprávnený podal na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd žiadal
súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie a o zaslanie exekučného spisu, ktorý bol doručený súdu
dňa 23.02.2011. Uznesením č. k. 34Er/1934/2003 - 17 zo dňa 16.03.2011 súd návrhu oprávneného
vyhovel, v uvedenej výrokovej časti uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Zo znaleckého posudku č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave zaregistrovaný pod č. Spr. 3272/2014 súd zistil, že predmetom znaleckého
posudku bolo posúdenie činnosti aj ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok
navrhovateľa ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o

žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o
zmenuexekútorastým,žeznaleckýústavsanezaoberalmajetkovouškodou,vzniknutounavrhovateľovi
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04. 2014 k znaleckému posudku č. 1/2014 uviedol, že tento

považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci aj nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody
navrhovateľa, ktorej náhrady sa v predmetnom konaní domáha a preto navrhol súdu neprihliadať na
uvedený znalecký posudok. Odporca mal za to, že posudok je vo svojej podstate výrazne jednostranný,
následkom čoho je spochybňovanie jeho vierohodnosti odporcom. Pri vypracovaní znaleckého posudku
sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom, podklady

boli kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných
výstupov je garantovaná poskytovateľom informácií ako sa uvádza na strane 8 znaleckého posudku. Pri
vypracovaní posudku sa vychádzalo z údajov poskytnutých zadávateľom, navrhovateľom pričom podľa
judikatúry ak sa vyžaduje znalecký posudok, treba dbať na to, aby súd predtým náležite zistil všetky
potrebné skutočnosti, ktoré by boli podkladom z ktorého by znalec pri spracovaní znaleckého posudku

vychádzal, aby pri ustanovení znalca bol dodržaný postup podľa § 127 ods. 1 prvá veta O.s.p.

S prihliadnutím na obsah posudku odporca poukazuje na skutočnosť, že predmetom posudku nebolo
určiť, či v konkrétnom konaní došlo alebo nedošlo k pochybeniu v exekučného okresného súdu, nakoľko
táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní. I napriek tomu znalecký ústav

skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo a to jednak bez bližšieho odôvodnenia,
dokoncaposudzovalsprávnosťalebonesprávnosťotázky,ktorúniejekompetentnýodborneposudzovať
i vzhľadom na oblasť znaleckej činnosti.

Najpodstatnejším a najzávažnejším nedostatkom predmetného posudku je to, že tento mal byť

vyčíslenímškodyspôsobenejvtisíckachexekučnýchkonaní,pričomvuvedenomkontextejenutnévziať
v úvahu, že úradný postup exekučného súdu ktorý je navrhovateľom namietaný nie je v jednotlivých
konaniachidentický.Zuvedenéhodôvoduposudoknijakýmrelevantnýmspôsobomnevediekpresnému
vyčísleniu škody ku ktorej malo dôjsť v tom, ktorom v exekučnom konaní postupom exekučného súdu,
nakoľko táto je určená iba ako parciálna časť nepreukázateľného balíka nákladov, ktorý je rozpočítaný

medzi počet žalôb, ktorými sa navrhovateľ domáhal náhrady škody na jednotlivých súdov Slovenskej
republiky.

Taktiež výpočty pri jednotlivých položkách sa riadia voľnou úvahou, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená a neuvádza sa presný výpočet údajnej škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky.

Zo strany 3 posudku vyplýva, že znalecký posudok je vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012, pri
vypracovaní posudku znalecký ústav nesprávne predpokladal, že každé jedno konanie posudzované
v predmetnom posudku prebiehalo v rámci celého skúmaného obdobia bez zohľadnenia, či každé
jedno konanie prebiehalo vo všetkých uvedených rokov. Odporca ďalej sporoval tú skutočnosť, že
k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu,

nakoľko túto skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, namietal aj to, že vo
výpočtoch týkajúcich sa zvýšených mzdových nákladov sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a
pracovníci pre styk s verejnosťou, čo zároveň vylučuje akúkoľvek súvislosť s namietaným pochybením
exekučného súdu. Príčinná súvislosť medzi zvýšenými mzdovými nákladmi a nesprávnym úradnýmpostupom súdu absentuje vo vzťahu k činnostiam, ktoré boli predmetom výkonu práce práve tých
zamestnancov o ktorých sa mal kolektív pracovníkov navrhovateľa rozrásť. Taktiež agenda úhrady
poplatkov je v predmetnej veci bezpredmetná, nakoľko žiadne iné poplatky, ako poplatok za návrh na

vykonanie exekúcie, ktorý by navrhovateľ musel uhradiť bez ohľadu na existenciu namietaného postupu
neprichádza do úvahy. V prípade nákladov na úpravu informačného systému sa zo znaleckého posudku
vôbecnedádozvedieťkakýmúpraváminformačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosť
týchto prípadných úprav s namietanými nesprávnymi úradnými postupmi.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva")
za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím

d)nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák. ,vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ,ak škoda vznikla

v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§ 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 cit. zák. ,uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit. zák. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3cit.zák.,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.4 cit. zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstveSlovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

Podľa § 17 ods.5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď

bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa

zákon.

Podľa § 44 ods.6 Zák. č. 233/1995 Z. z./ Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005 ,konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.Podľa § 238 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od
01.09.2005 ,ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre
vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku
na náhradu škody nie je daný.

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný
postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné

nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák.,
ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli doručené odporcovi dňa 23.04.2012. Predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde
nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred

príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného
nároku na súde.

Navrhovateľ podal návrhy na tunajší dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty
od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca neuznal nárok

navrhovateľa čo vyplynulo z vyjadrenia odporcu, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil
nárok na náhradu škody, preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu
uplynula, návrhnemožnopovažovaťzapredčasnepodanýapretojedanáprávomocsúduvecprejednať
a rozhodnúť.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Z obsahu pripojených exekučných spisov mal súd preukázané, že exekučné konania sa začali pred

01.09.2005:
- sp. zn. 36 Er /2133/2002 /45C 105/2012/, dňa 02.08.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 05.09.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
-sp.zn.36Er/347/2002/45C123/2012/,dňa26.02.2002oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie,

dňa 12.03.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa
02.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36 Er /1243/2002 /45C 127/2012/, dňa 20.06.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 24.06.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 29.03.2011 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,

- sp. zn. 36 Er/3153 /2002 /45C 128/2012/ súd zistil, že Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako oprávnený
nepodal návrh na vykonanie exekúcie, proti povinnému: W. na vymoženie peňažného plnenia,- sp. zn. 36Er 1736/2002 /45C 129/2012/, dňa 19.08.2002 súd vydal poverenie pre exekútora,
registrované pod číslom: 5103021585, dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora,

- sp. zn. 36 Er /1242/2002 /45C 138/2012/, dňa 20.06.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 24.06.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 24.03.2011 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36 Er /2790/2002 /45C 139/2012/, dňa 14.10.2002 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 17.10.2002 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, dňa 24.03.2011 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora,
- sp. zn. 36 Er /1934/2003 / 45C 140/2012/, dňa 03.10.2003 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, dňa 06.10.2003 súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, dňa 06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie §44 ods. 6 Zák.č.233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada
súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
ako tvrdil navrhovateľ, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s poukazom na § 238 ods. 1 Zák.
č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005

ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s
výnimkou ustanovenia §44 ods.7 Exekučného poriadku.

Súd s poukazom na uvedené dôvody nemal preukázaný nesprávny úradný postup /existenciu prieťahov

v predmetných exekučných konaniach/ ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd ďalej navyše uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS
59/05/.Pojemzbytočnéprieťahyjepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR./ I ÚS 63/00/. Nedodržanie

zákonomstanovenejlehotynarozhodnutieneznamenávzmysleplatnejjudikatúryautomatickyzbytočné
prieťahy v súdnom konaní.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní, môže
súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočným prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočným
prieťahov.

V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní . Ústavný súd
Slovenskej republiky dňa 3.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom

konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len
na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba
konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR ,resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie /m. m. II.ÚS 93/03/. Súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody preskúmavať efektívnosť
a rýchlosť súdneho konania ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,

alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup
toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov, všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušenie inštančného prístupu v
súdnictve.

Námietku navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania súd uvádza, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej
vykonanie. Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený vykonávať exekúciu a preto zmena exekútora nemala
ani bezprostredný vplyv na povinného. Pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania

až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemôže len z titulu uvedenej procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedať za všetko čo nastalo
v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do
rozhodnutia a nemohlo ani dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 175,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie
o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,-euro.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi

ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Navrhovateľvkonaní skutočnúškodu predstavujúcunáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho

uplynulo súdu ničím nepreukázal.

Súd na listinný dôkaz navrhovateľa , znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný
Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave ktorý bol zaregistrovaný pod Spr.č. 3272/2014
neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov

2009-2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých
konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné
vyčíslenie škody ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne
jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou.
Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku

poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že v
danej veci navrhovateľ nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu
nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu .

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu

a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah
príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je
sprostredkovaný. Navrhovateľ k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok ,
ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a
udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí navrhovateľ vykonávať. Nutnosť

spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel
vymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov
exekúcie . Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z .z.Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v jednotlivých konaniach ktoré boli spojené v
predmetnej veci vo výške 331,92 eur , 221,28 eur, 276,60 eur a to alikvotným pomerom 55,- eur za

každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci
exekučný súd bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000.- Sk , t.j.
660.- eur /660,- eur :12= 55,- eur/.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom , uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák.č.514/2003 Z.z.

Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. /rozsudok NS ČR
sp .zn. 30 Cdo 675/2011/.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov ako je

vyššieuvedené,tvrdenienavrhovateľavpodanomnávrhu,ževdanejvecibolexekučnýsúdbezdôvodne
nečinný je navyše nepravdivé.

Navrhovateľ v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by
povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká, ktoré sú i rizikom
podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej
sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s
prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené
všetky zákonné podmienky uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti
za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu
súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd
v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.