Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221386
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košču, v právnej veci žalobkyne: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č.
XXX, štátna občianka SR, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, so sídlom v
Prešove, Floriánova č. 12, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28 C 96/2013-200 zo dňa
9.6.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Heleny Schneiderovej
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 69,08
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach
zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 3C/2101/2012. Súčasne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 3C/2101/2012 až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 17.4.2008 uzatvorila navrhovateľka (v ďalšom
texte žalobkyňa - § 79 ods. 1 O.s.p.) s odporcom (v ďalšom texte žalovaný) poistnú zmluvu č.
4470900005. O zrušenie tejto poistnej zmluvy požiadala žalobkyňa 15.10.2009. Žalovaný jej listom zo
dňa 19.10.2009 oznámil, že na základe jej
žiadosti dôjde ku dňu 18.12.2009 k zániku poistenia. Následne si žalovaný podal návrh na Arbitrážny súd

v Košiciach dňa 2.1.2012. Rozhodcovský súd vydal dňa 19.1.2012 rozhodcovský rozsudok, kde vyhovel
návrhu a zaviazal terajšiu žalobkyňu na zaplatenie istiny 61,74 eur a k náhrade trov rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 21.6.2013. Žalobkyňa
dňa 19.7.2013 podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poistná zmluva, ktorá bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa Všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol
podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych

poplatkoch oslobodená od ich platenia pre predmetné konanie. Súd vzhľadom na námietku žalovaného
poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie legislatívy zo dňa
29.4.2010, podľa ktorého v zmysle ust.§ 4 ods. 2 písm. z) je od súdneho poplatku oslobodený aj
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je
spotrebiteľ v pozícií žalobcu, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií žalovaného, vrátane odporu
proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie

konanie, vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je formulovaná vo Všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami

uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky, všetky
vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice

93/13/EHS, je neprijateľnou zmluvou podmienkou taká, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať inej zmluvnej strane.
Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov

akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom
rozhodcovskej doložky súhlasil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným
rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax označujú za
faktický nerovný, nevyvážený. Preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa

prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo1/2012, 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v
danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj odvolacích súdov, že rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa v poistnej zmluve medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti Všeobecné
obchodné podmienky pod bodom XV. nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej

zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej
doložke bolo, že
spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok

spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne,
keďže ju nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez
možnosti žalobkyne podieľať sa na jeho kreovaní. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
veciach je možná len za splnenia podmienok uvedených v rozhodnutí Ústavného súdu ČR zo dňa
1.11.2011 sp. zn. II.ÚS 2164/2010. Podmienky rozhodcovského konania v zmysle Rokovacieho

poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným, tieto podmienky ústavnosti nespĺňajú. Žalovaný
spotrebiteľ v prípade peňažnej pohľadávky nepresahujúcej 66.500,- eur a vydaním rozsudku v tzv.
skrátenomkonaní,saozačatírozhodcovskéhokonaniadozvieaždoručenímrozhodcovskéhorozsudku.
Spotrebiteľ je oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv.
skráteného konania, je aplikácia uvedeného ustanovenia Rokovacieho poriadku v podstate vylúčená.

Požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti, vrátane úhrady vecných nákladov,
ak by spotrebiteľ žiadal uskutočniť ústne prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla
rozhodcovského súdu. Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota
5 dní oproti 15-dňovej lehote priznanej žalovanému na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci
súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky

zaplatenia požadovaného poplatku. Rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľského sporu nezaručuje
porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
S poukazom na tieto závery súd rozhodcovský rozsudok zrušil. Súčasne rozhodol aj o návrhu žalobkyne
na odloženie jeho vykonateľnosti až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Súd nemal za preukázanú argumentáciu žalobkyne, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka
individuálne dojednaná. Nepotvrdzuje to len výpoveď samotnej žalobkyne, ale aj svedkyne, ktorá
bola sprostredkovateľkou pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy. Svedkyňa (M. G.) uviedla, že na
školeniachnebolikrozhodcovskýmdoložkámupozorňovaní.Vtomtoprípadesajednáotzv.nevýhradnúrozhodcovskú doložku, možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna, pretože pravidelne podávajú
rozhodcovské žaloby veritelia. Nevhodné pre predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú

pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika
predkladania - inkorporovanie doložky do Všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti
za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že

spotrebiteľmalbyťbdelý,odvolacísúdneprijíma.Ideokonaniehraničiacesozlýmúmyslomvzmluvných
vzťahoch.

Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu trov
konania na účet jej právnej zástupkyne vo výške 485,41 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej
pomoci vymenovaných v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Okrem toho priznal terajšej žalobkyni
režijný paušál 3 x 7,81 eur a 5 x 8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že postup súdu, ktorý
predchádzalvydaniarozsudku,máviacerovád,keďžesúdnezistilsprávnyskutkovýstav,vecnesprávne
právne posúdil, konal, aj keď neboli splnené podmienky - nebol zaplatený súdny poplatok, riadne
nesplnil svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné

a arbitrárne. Ani z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné, podľa ktorého konkrétneho zákonného
ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok.
Podobne v rozsudku absentuje zdôvodnenie, či súd považoval podmienku za neplatnú a ak áno,
podľa akého ustanovenia ju posudzoval. Táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci ďalej konať. Súd je

povinný uviesť aj to, ako vec právne posúdil. Ak rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku,
musí uviesť aj konkrétny zákonný dôvod, podľa ktorého zruší rozhodcovský rozsudok, nakoľko právna
úprava spája s týmito dôvodmi ďalší postup v konaní vo veci samej. Keďže vo výroku rozsudku a
jeho odôvodnení uvedenie dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku absentuje úplne, vytvára tento
rozsudok právnu neistotu v otázke, ktorý orgán by mal ďalej konať vo veci samej. Súd v konaní porušil

zásadu rovnosti účastníkov. Aktuálna právna úprava jednoznačne stanovuje, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti. Na tom nemení nič skutočnosť, že ako
žalobkyňa vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo veci samej by mal postavenie spotrebiteľa. Už vôbec na
tom nič nemení Stanovisko Ministerstva spravodlivosti, ktoré nie je prameňom práva. Toto konanie nie je
spotrebiteľským sporom a žalobca v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku má povinnosť zaplatiť

súdny poplatok. Európsky Súdny dvor neuprednostňuje žiadne právo spotrebiteľa nad základné právne
princípy. K porušeniu rovnosti a odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že súd nevykonal
dôkazy - listinné dôkazy v súlade s § 129 O.s.p. a preto aj skutkový stav nebol správne zistený. K
záveru súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky žalovaný odkázal na rozhodnutie ESD C-472/11
a C-237/02. Súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, a to

bez akýchkoľvek konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd mal o svojich skutkových a právnych
záveroch, ktoré formuloval až v napadnutom rozsudku, informovať oboch účastníkov v súlade s §
118 ods. 2 O.s.p., aby títo mohli následne, v rámci zásady kontradiktórnosti, podať svoje návrhy.
Súd nevykonal test primeranosti podmienky, aký je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS a následne v
C-237/02, bod 19, 21, 22 a 25, C-453/10 body 5, 44, či C-76/10 bod 59. Rozhodcovská doložka uzavretá

žalobkyňou nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Súd nemohol vo vzťahu
k prijateľnosti, či neprijateľnosti podmienky hodnotiť ani ustanovenia Rokovacieho poriadku Arbitrážneho
súdu, nakoľko tieto neboli súčasťou dohody zmluvných strán - netvorili obsah rozhodcovskej doložky
- ale v čase uzavretia zmluvy neboli ani súčasťou právneho vzťahu, resp. im ani nemohli byť známe.
Aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť v

právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Najsamprv je nutné definovať rovnosť v
právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť
za neúnosnú, teda značnú (hrubú). Riziko nerovnosti je súčasťou každej transakcie a nikto by sa nemal
spoliehať na to,že právo náhle zasiahne v prospech slabšej strany zakaždým, keď sa zmluva prejaví z pohľadu
spotrebiteľa, aj keď len nepatrne, ako nevýhodná. Problémom je, ako určiť onú značnosť (hrubosť)
podstatnosť nerovnosti. K. J. ponúka prístup založený na akceptácii rizika. Zmluva je primeraná, ak je

akceptovaná priemerným, rozumným a obozretným jedincom, pričom by sám dopredu nevedel, na akej
strane by vystupoval. Test má v tomto ponímaní všetky znaky objektívnosti: značnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach by zmluva vytvárala, pokiaľ by väčšina obozretných a rozumných
jedincov zmluvu neprijala. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní došlo ku zníženiu
predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného), a teda

ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Vymáhanie dlžného
poistného, resp. iných pohľadávok z poistenia (ako je tá, ktorej cieľom bolo znížiť tzv. alfa obstarávacie
náklady na poistenie tiež zahrnuté do ceny poistenia pre spotrebiteľa), je veľmi logickou, zákonnou a
ekonomicky obhájiteľnou obchodnou politikou, ktorá má i morálny rozmer, pretože efektívne nakladanie
s pohľadávkami je činnosťou, z ktorej majú výhody klienti dodržiavajúci zmluvné záväzky. Nikdy nebude
v záujme dlžníka, ktorý spôsobil primárne poruchu v zmluvno-záväzkovom vzťahu, ktorá sa stala

dôvodom vzniku sporu, aby rozhodcovské konanie prebehlo relatívne rýchlejšie, než na všeobecnom
súde. Žalobkyňa sa stavia do pozície čestnej a ublíženej osoby, pri ktorej boli zo strany dodávateľa
porušené dobré mravy a pri ktorej je teda ochrana jeho tzv. spotrebiteľských práv zreteľa hodná a
namieste. Podstatným sa ale javí to, že súd porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky
a preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný. Súd sa v rozsudku nevysporiadal s

devätnástym odôvodnením Smernice 93/13/EHS vzťahujúcim sa na poistné vzťahy. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012. Smernica nadobúda priamy účinok
aj vtedy, pokiaľ je neúplne implementovaná. Devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS formuluje
jeden zo zámerov Smernice a dotýka sa práve poistnej zmluvy. Stanovuje výnimku pre jednu zo
spotrebiteľských zmlúv, a to poistnú zmluvu. Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice 93/13/

EHS do vnútroštátneho práva nepremietla. Preto, ktorá podmienka k poistnej zmluve hodnoteniu podľa
kritérií Smernice 93/13/EHS nepodlieha, je potrebné ustáliť, „čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom“. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. je poisťovňa povinná určiť výšku
poistného na základe poistno-matematický zásah. Otázky, ktoré vyvoláva poistná matematika, sú
otázkami odbornými (nie právnymi). V liste zo dňa 22.11.2013 Národná banka Slovenska uviedla, že

„dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného
nezávisleoddruhupoistenia,tedaajvprípadepoisteniaosôb“.Rozhodcovskádoložkakpoistnejzmluve
v dôsledku priameho účinku Smernice nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore
so zámerom Smernice. Ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné
pravidlá. Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné aplikovať normy práva

Európskej únie ex offo, t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania. Súdny dvor EÚ v prípade
C-72/95 konštatoval, že ak mal vnútroštátny súd povinnosť ex offo prihliadať na normy vnútroštátneho
práva, „ktorých sa strany nedomáhali“, musí v rámci svojej jurisdikcie z úradnej povinnosti, z úradnej
moci prihliadnuť tiež na to, či orgány členského štátu dodržali príslušné články Smernice. Keďže majú
pre súd povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v poistnej zmluvy žalovaného nepodlieha

výnimke uvedenej v devätnástom odôvodnení Smernice 93/13/EHS. Súd sa nesprávne vyporiadal aj s
otázkou individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa mala preukázateľne možnosť
podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať,
modifikovať,alebojuodmietnuť,atobeztoho,abyboltýmsamotnýzmluvnývzťah-poistenie-negatívne
ovplyvnený. Žalobkyňa neviazala uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis

rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Žalobkyňa bola v čase uzatvárania
poistnej zmluvy preukázateľne informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov, a to zo
strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zákona č. 340/1995 Z. z.. O tom svedčí Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta. Žalobkyňa v ňou vymienenom časovom odstupe od oboznámenia sa
s ňou vybraným poistením (viď Záznam, kde si žalobkyňa sama určila termín uzavretia poistnej zmluvy,

teda čas jej uzavretia bol plne k dispozícii žalobkyni), nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasila
so znením rozhodcovskej doložky, a to svojím podpisom pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami.
Ak by aj žalobkyňa nebola osobitne písomne pred uzavretím poistenia upozornená vyslovene na
zákon č. 244/2002 Z. z., tak podľa § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov platí aj
pre spotrebiteľov, že „o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom

uverejneniasastaloznámymkaždému,kohosatotýka;domnienkaoznalostivyhlásenýchvšeobecných
záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala
kauzálne fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská
doložka. Smernica ES o nekalých obchodných praktikách 2005/29/ES nie je len zoznamom vždy avšade zakázaných, klamlivých a agresívnych obchodných praktík. Zavádza aj rad nových pojmov do
spotrebiteľského práva. Podľa článku 5 ods. 2 „...je nekalou taká obchodná praktika, ktorá je v rozpore
s požiadavkou náležitej profesionálnej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je schopná narušiť

ekonomické chovanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je jej pôsobeniu vystavený, alebo ktorému je
určená“. Z Preambuly Smernice je zrejmé, že sa chápe priemerný spotrebiteľ ako taký, ktorý má
„dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný, a to všetko s ohľadom na sociálne, kultúrne
a jazykové problémy“. Konanie žalobcu
a) ktorý podpisoval listiny, s obsahom ktorých vraj nerozumel,

b) ktorý si neprečítal ani dve vety nad jeho podpisom pri uzatváraní poistnej zmluvy,
c) ktorý neprečítal ani jednu vetu, ktorá bola bezprostredne nad jeho podpisom pri potvrdení prevzatia
VPP,
d) ktorý si neprečítal 10 viet, ani keď bol upozornený nadpisom, že ide o „Osobitné zmluvné dojednania“,
ktorý si neprečítal aj Záznam o potrebách jeho samotného ako klienta
je možné posúdiť ako nepozorné, neopatrné, ľahkovážne, t. j. také, ktoré nepožíva ochranu. Žalovaný pri

uzatváranípoistnejzmluvyvytvorilžalobkynidostatokpriestoruamožnosťnavýber,čiOsobitnézmluvné
dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie a tým bol naplnený
základný zmysel a účel § 53 ods. 2 OZ zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému
dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť,
avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah takéhoto dojednania, napr. ho od zmluvy oddeliť alebo

zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania. Tieto okolnosti však vôbec neboli predmetom skúmania
prvostupňového súdu, ktorý odmietol aj vykonať dôkaz výsluchom sprostredkovateľa. V takom prípade
má súd vychádzať z predložených listinných dôkazov, čo však neurobil a ani sa s týmto dôkazom
nevysporiadal. Rozsudok je preto nepreskúmateľný. Naopak sa javí, že ústne tvrdenia - nie dôkazy, ale
len tvrdenia žalobkyne o procese uzatvárania poistnej zmluvy, boli pre súd dostatočné, a to aj napriek

tomu, že listinné dôkazy svedčili o niečom inom. Žalovaný preto namieta porušenie rovnosti účastníkov
konania, keď k tvrdeniam žalobkyne súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia priznal de facto štatút dôkazov
a s listinnými dôkazmi žalovaného
sa nijako nevysporiadal. Súd sa nevysporiadal ani s oprávnením žalobkyne dodatočne odstúpiť od
rozhodcovskej doložky, ktorá jej bola daná Dodatkom č. 2 k VPP. Túto možnosť dal žalovaný všeobecne

všetkým svojím klientom a urobil tak vo forme vyhlásenia a zverejnenia Dodatku č. 2 k VPP plne v
súlade s ustanovením 7d časti XVII. VPP. Súd tento listinný dôkaz, a ani listinné dôkazy neoboznámil
spôsobom uvedeným v Občianskom súdnom poriadku, čím porušil základné procesné pravidlá konania
pred všeobecným súdom. Tvrdenia súdu, že VPP sú písané malými písmenami, nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Veľkosť písma vo VPP, aj v Osobitných zmluvných dojednaniach je jasne

čitateľnáprepriemernéhospotrebiteľaanijakonesťažujeichčítanie.Zusporiadaniarámčekovnapodpis
vyplýva práve to, že aj priemerný spotrebiteľ potom, čo podpíše VPP, si uvedomí, že nasleduje osobitný
podpis Osobitných dojednaní so zvýrazneným nadpisom a krátkym textom oddeleným od VPP. Súd
neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné a teda z postupu súdu žalovaný nemohol vytušiť, že
súd zastáva ohľadom týchto skutkových tvrdení názory, aké sú prezentované v písomnom vyhotovení

rozsudku, a teda že súd nebude vychádzať z písomných dôkazov. V tomto zmysle žalovaný namieta
odňatie možnosti konať pred súdom a tvrdí, že doterajšie konanie je postihnuté takou vadou, ktorá mala
vplyv na nesprávne rozhodnutie súdu. Súd nesprávne rozhodol o trovách konania v tomto rozhodnutí,
pričom mal o týchto trovách rozhodnúť až po právoplatnosti vo veci samej, t. j. až v rozhodnutí, kde sa
bude rozhodovať o merite veci.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.8.2014 navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to za napísanie
vyjadrenia k odvolaniu vo výške 69,08 eur. V celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom
konajúceho súdu prvého stupňa, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok

v predmetnej poistnej zmluve, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, označenej ako Osobitné
zmluvné dojednania, nemožno v žiadnom prípade prisúdiť charakter medzi účastníkmi individuálne
dojednanej zmluvnej podmienky, pretože táto časť je, aj napriek jej označeniu ako osobitné zmluvné
dojednania, súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými tvorí jeden neoddeliteľný celok
poistnej zmluvy, pričom táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo jednoznačne

vylučuje záver o individuálnom dojednaní tejto zmluvnej podmienky a o dostatočnom informovaní a
poučení žalobkyne ako spotrebiteľky o tom, čo takto dojednaná zmluvná podmienka pre ňu znamená.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, že by nariadil odvolacie pojednávanie, na
ktorom by zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Preskúmavanie veci
na neverejnom zasadnutí odvolacieho senátu má za dôsledok, že odvolací súd je viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo
vecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,boltermínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenývzákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Napriek čiastočne opodstatneným výhradám voči riadnemu zdôvodneniu napadnutého rozsudku
rozhodol prvostupňový súd v konečnom dôsledku vecne správne.

Ani konanín, ani rozhodnutím prvostupňového súdu, nedošlo k odňatiu práva žalovaného na súdnu
ochranu. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania uskutočnenej dňa 9.6.2014, sudkyňa oboznámila v
prítomnosti účastníkov celý obsah veci sp. zn. 28C/96/2013. Obaja účastníci boli súdom riadne poučení
v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., pričom na pojednávaní dňa 9.6.2014 právny zástupca žalovaného do

zápisnice súdu výslovne prehlásil, že nenavrhuje ďalšie doplnenie dokazovania. Už v predchádzajúcom
priebehu tohto pojednávania bola ako svedkyňa vypočutá M. G., ktorá ako sprostredkovateľka uzatvorila
za žalovaného poistnú zmluvu zo dňa 17.4.2008.

Vada preskúmavaného rozsudku spočívajúca v tom, že neobsahuje označenie konkrétneho zákonného

ustanovenia, na základe ktorého bol zrušený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012, nie je vadou,
ktorá by mala za dôsledok zrušenie preskúmavaného rozsudku. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku, tento na viacerých miestach uvádza, že k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom sa tak udialo na návrh žalobkyne.
Ide nepochybne o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu upraveného v § 40 ods. 1 písm. c)

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu prvostupňový súd správne vyriešil otázku platnosti
rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v
článkuXV.VPP,akoajvOsobitnýchzmluvnýchdojednaniachvodseku3jeneprijateľná,atedaneplatná.

Preto bol daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona
číslo 244/2002 Z. z.. Za takéhoto stavu je namieste záver, že rozhodcovský súd vydal svoj rozsudok na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ

zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenie zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,
predstavuje možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III.ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I.ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe, a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci

pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania
neprijateľných zmluvných
podmienok v poistných zmluvách neobstojí.

Základným bodom obrany žalovaného je jeho odkaz na 19. odôvodnenie Smernice Rady (ES) č. 93/13/

EHS. Devätnáste a dvadsiate odôvodnenie smernice sú formulované takto:

„keďže na účely tejto smernici sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú
hlavný predmet zmluvy, ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných služieb;

keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení
primeranosti ostatných podmienok;keďže zámerom je medzi inými, aby poistné zmluvy, v ktorých podmienky definujú alebo popisujú
poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto
obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom; keďže zmluvy by mali byť

vypracované zrozumiteľne, mal by spotrebiteľ skutočne príležitosť preskúmať všetky podmienky a ak
má pochybnosti, mal byť platiť výklad najpriaznivejší pre spotrebiteľa“ (rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 23.4.2015 C-96/14 bod 3).

Podľa bodu 35 odôvodnenia tohto rozsudku, podmienky (v poistných) zmluvách, ktoré definujú alebo

opisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, nemajú byť podriadené hodnoteniu nekalého
charakteru, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom.

Pri preskúmaní toho, či ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka „hlavného predmetu zmluvy“ v zmysle
článku 4 ods. 2 Smernice 93/13, treba prihliadať na povahu, všeobecnú štruktúru a ostatné ustanovenia
zmluvy, ako aj na jej právny a vecný kontext (pozri rozsudok Kásler a Káslerné Rábai C-26/13, body

50 a 51), a (bod 37).

Vychádzajúc z tohto rozhodnutia nemajú byť podrobené hodnoteniu nekalého charakteru tie podmienky
v poistných zmluvách, ktoré sa neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom.
Znamená to, že pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného

spotrebiteľom, môžu byť podriadené hodnoteniu nekalého charakteru. Súdny dvor ponecháva
posúdenie tohto bodu na vnútroštátny súd a pritom uvádza, že mu vzhľadom na povahu, všeobecnú
štruktúru a ostatné ustanovenia zmluvy, ako aj jej právny a vecný kontext prislúcha určiť, či táto
podmienka vymedzuje základný prvok celého zmluvného rámca, do ktorého patrí. Podmienky týkajúce
sa hlavného predmetu poistnej zmluvy možno považovať za sformulované jasne a zrozumiteľne, ak

sú pre spotrebiteľa zrozumiteľné nielen z gramatického hľadiska, ale zároveň transparentne opisujú
konkrétne fungovanie poistného mechanizmu s prihliadnutím na zmluvný rámec, do ktorého patria, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z toho pre neho vyplývajú. Pokiaľ to tak nie je, vnútroštátny súd môže posúdiť prípadný klamlivý
charakter dotknutej podmienky (bod 50).

Možno teda konštatovať, že nekalosť zmluvnej podmienky sa preskúmava u poistných zmlúv len v
prípade,žezmluvnápodmienkasaberiedoúvahyprivýpočtepoistnéhoplatenéhospotrebiteľom.Pritom
podľa článku 4 bod 2 Smernice, hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani v definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu

na jednej strane, ani na tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ
tieto podmienky sú zrozumiteľné. Nesmie ísť pritom o zmluvné podmienky, ktoré definujú poistné riziko
a zodpovednosť poisťovateľa.

Podľa oznámenia Národnej banky Slovenska zo dňa 22.11.2013 č. ODT-12690/2013, na otázku, či

vstupuje prípadné dojednanie o rozhodcovskom konaní k poistnej zmluve ako
inkasný náklad do výpočtu poistného, „na výpočet poistného má teda vplyv každé také ustanovenie
poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto poistného, alebo príslušných zložiek nákladov.
Prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov obsiahnutá v poistnej zmluve, má ako prostriedok na efektívne vymáhanie

dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady (náklady ?). Náklady spojené s inkasom
poistenia ovplyvňujú výšku poistného nezávisle od toho, či ide o poistenie osôb (životné poistenie), alebo
poistenie majetku (neživotné poistenie). Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve
preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb“.

U poistnej zmluvy hlavným predmetom plnenia je záväzok poisťovne na dohodnuté plnenie v prípade
vzniku poistnej udalosti a cenou plnenia je poistné platené poistníkom. Tak, ako bolo konštatované,
dojednanie rozhodcovského konania má vplyv na výšku poistného plateného poistníkom. V dôsledku
toho v súlade s uvedeným výkladom nepatria dojednania o rozhodcovskom konaní medzi tie zmluvné
podmienky v poistných zmluvách, ktoré nemajú byť podriadené hodnoteniu nekalého charakteru, t. j.,

ktoré by nebolo možné preskúmavať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až v § 54
Občianskeho zákonníka.Vychádzajúc z týchto rozhodnutí, je možné konštatovať, že kým samotné poistné platené spotrebiteľom
nemôže byť v preskúmavané z hľadiska nekalosti zmluvnej podmienky, dojednanie rozhodcovskej
zmluvy, či rozhodcovskej doložky je takto preskúmateľné, v dôsledku čoho musí byť sformulované tak

jasne a zrozumiteľne, aby priemerný spotrebiteľ bol schopný posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z
takéhoto dojednania pre neho vyplývajú.

Zmluvné podmienky vzťahujúce sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle ustanovenia článku 4
ods. 2 Smernice 93/13 sa musia chápať ako podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy

a ktoré ju ako také charakterizujú (pozri rozsudok C-484/08 bod 34, C-26/13 bod 49). Naopak, na
podmienky, ktoré majú vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu
zmluvného vzťahu, by sa nemal vzťahovať pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle tohto ustanovenia
(pozri rozsudok C-26/13 bod 50, ako aj C-143/13 bod 54). Pokiaľ ide o otázku, či sa podmienka
týka hlavného predmetu poistnej zmluvy, treba uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora poisťovacia
činnosť je charakterizovaná skutočnosťou, že poisťovateľ sa zaväzuje na základe predchádzajúcej

platby poistného poskytnúť poistenému v prípade, že dôjde k pokrytému riziku, plnenie dohodnuté pri
uzatvorení zmluvy (rozsudky CPP, C-349/96 bod 17, C-240/99 bod 37, C-13/06 bod 10).

Rozsudok C-96/14 sa týka len tých zmluvných podmienok v poistných zmluvách, ktoré definujú alebo
opisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa.

Poistné riziko definujú Všeobecné poistné podmienky v II. časti, v článku 1 ako mieru pravdepodobnosti
vzniku poistnej udalosti vyvolaním poistným nebezpečenstvom.

Dojednaná poistná zmluva zo dňa 3.3.2008 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. V zmysle § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne
dojednané. V dôsledku toho dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi žalobkyňou a žalovanou boli dojednané
individuálne, je na žalovanom ako dodávateľovi. V prípade tzv. formulárových zmlúv navyše platí,

že aj keď spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, je podstatné to, či
mohol ovplyvniť aj ich obsah. Aj v tejto časti spočíva dôkazné bremeno na dodávateľovi. Pritom nie je
rozhodujúce, na akom mieste zmluvy alebo zmluvných podmienok sa nachádza rozhodcovská doložka.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka v

preskúmavanej veci nebola dojednaná individuálne. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalobkyňa
ako spotrebiteľ umiestňovala svoj podpis tak pod text Všeobecných poistných podmienok a osobitne
pod text Osobitných zmluvných dojednaní. Žalobkyni ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá možnosť
neuzavrieť rozhodcovskú doložku súčasne s poistnou zmluvou a ovplyvniť tak obsah zmluvných
dojednaní tak, aby v prípade vylúčenia rozhodcovskej doložky s ním dodávateľ uzavrel samotnú poistnú

zmluvu.

Preskúmavaná rozhodcovská doložka (ktorá nebola individuálne dojednaná), naviac spôsobila
nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,
predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III.ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I.ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom

princípe, a to princípe ochrany
práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Keďže argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v
poistných zmluvách s ohľadom na článok 4 Smernice Rady 93/13/EHS neobstojí, pričom žalovaný
nepreukázal, že by žalobkyňu poučil o právnych a ekonomických dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej

zmluvy v rozsahu požadovanom Smernicou, nie je možné považovať dojednanie rozhodcovskej doložky
v preskúmavanej veci za individuálne v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vybral sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva
pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania.
Aj Ústavný súd ČR v Náleze II.ÚS 2164/10 up dňa 1.11.2011 uviedol, že „v rozhodcovskom konaní

ide o vyjasnenie a urovnanie zániku práv, ktoré sa realizujú činnosťou rozhodcu zastúpených strán,
ktoré na rozhodcu zmluvou delegovali svoju vôľu. Preto rozhodcovské konanie nie je konaním
súdneho typu, a to vedie k prísnejšiemu nazeraniu na rozhodcovskú doložku a jej náležitosti tak, aby
nepredstavovali neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a teda nevyvolávali nerovnováhu
medzi účastníkmi konania a neviedli k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov. Táto

procesná nerovnováha môže spočívať aj v zbavení spotrebiteľa ochrany ustanovení právneho poriadku
o ochrane spotrebiteľa, napríklad formou rozhodovania na základe zásad spravodlivosti. Ústavný súd
ČR ďalej uviedol, že to, aby rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách bola platne dojednaná,
predpokladá predovšetkým transparentné pravidlá pre určenie rozhodcu“. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na ďalší Nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS
2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v článku

38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa
výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodnutia.

V Náleze Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10 sa ďalej uvádza, že „rozhodcovské konanie musí

zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo namieste v prípade, ak by spotrebiteľ
neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných
prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. Uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľskej

zmluvy, či už v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom, je svojím charakterom
sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku tento charakter
musí mať súd na zreteli“.

Pôvodné nedostatky dojednávania (nemožnosť výberu pri podpisovaní rozhodcovskej doložky), boli síce

napravené Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, ktorý bol prijatý dňa 15.12.2008. V
súlade s čl. XVII. bod 7d pôvodných Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 zmeny VPP,
osobitných poistných podmienok ich dodatkov a doplnkov sú účinné ich vyhlásením prostredníctvom
zverejnenia na internetovej stránke www., resp. sk. Poisťovňa má len právo (a teda nie povinnosť)
informovať poistníka o takejto zmene písomne alebo SMS, ak má telefón (časť I. článok 15 bod 13

VPP z 21.5.2007).

Dodatkom č. 2 z 15.12.2008 bola zmenená XV. časť VPP bod 9 a časť XVII. bod 11a, podľa ktorého
pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. časti týchto
VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo

XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania Dodatku č. 2, t. j. od 15.12.2008.

V preskúmavanej veci majú Všeobecné poistné podmienky písomnú formu, boli oboma stranami
podpísané a tvoria súčasť písomnej poistnej zmluvy (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v Občianskom zákonníku
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V dôsledku tejto úpravy došlo k účinnej zmene dohodnutého znenia VPP uverejnením Dodatku č. 2 na
internetovej stránke žalovaného.

Zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa odmietla článok XV. VPP. Napriek tomu, že takúto možnosť dostala
a od rozhodcovskej zmluvy včas neodstúpila (neodmietla), nedošlo ani dodatočne po uzavretí zmluvy, a
teda ešte pred podaním návrhu na rozhodcovský súd, k individuálnemu dojednaniu tejto rozhodcovskej
doložky. Žalovaný totiž nepreukázal, že žalobkyňa bola dostatočne poučená a informovaná o právnych

a ekonomických dôsledkoch dojednania rozhodcovskej doložky.

Nedôvodná je obrana žalovaného poukazujúca na to, že zmluva bola uzatvorená prostredníctvom
sprostredkovateľa poistenia. Zmluvný vzťah založený zmluvou o poistení sa týka vzťahu žalobkyne ažalovaného, a nie sprostredkovateľa poistenia. Žalovaný je povinný znášať právne dôsledky pochybení
sprostredkovateľa pri uzatváraní poistných zmlúv.

Splnená bola aj ďalšia podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to spôsobenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré výstižne poukázalo na zjavnú
ekonomickú nevýhodnosť vedenia sporu pred rozhodcovským súdom v porovnaní s konaním pred
všeobecným súdom. Spotrebiteľ v postavení odporcu musí zaplatiť poplatok za nárok na ústne

prejednanie veci, za preskúmanie námietky nedostatku právomocí rozhodcovského súdu, za návrh,
aby sa pojednávanie uskutočnilo v inom meste ako v H.. Trovy konania pred rozhodcovským
súdom sú tvorené, okrem iného, poplatkom za konanie pred rozhodcom, z právnych nákladov súdu,
osobitných nákladov súdu, paušálne náhrady za právne zastúpenie protistrany advokátom, vlastné
náklady účastníkov, poplatok pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku, poplatok za nahliadnutie a
manipuláciu so spisom, poplatok za konanie o oslobodeí od platenia poplatku. Naviac pri porovnaní

procesných práv a povinností účastníkov je možné konštatovať, že v priebehu rozhodcovského konania
sa žalovanému účastníkovi nedostáva ochrany poskytovanej inak vo forme ústneho prejednávania veci
na pojednávaní, ani práva podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci samej. Lehota na
podanie odporu proti rozsudku v skrátenom konaní je len 5 dní, kým proti platobnému rozkazu možno
podať na všeobecnom súde odpor v lehote 15 dní. Po spojení oboch týchto rozdielov - ekonomického

aj procesného, je možné konštatovať, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v danom prípade žalobkyne.

Poistná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 17.4.2008, teda až potom, čo do § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka bola zapracovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej

zmluve aj podmienka vyžadujúca v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za tohoto
právneho stavu mohla dojednaná rozhodcovská doložka byť považovaná za platné dojednanie
lenzapredpokladu,žebolavyjadrenáurčite,jasneazrozumiteľne,alebožebolaindividuálnedojednaná.
Vzhľadom k veľmi stručnej všeobecnej, nekonkrétnej informácie poskytnutej terajšej žalobkyni pri

uzatváraní doložky o rozhodcovskom konaní, je na mieste záver prvostupňového rozsudku o tom, že
rozhodcovská doložka v poistnej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré v preskúmavanej veci ani v najmenšom nenapádajú
správnosť výšky prisúdenej náhrady, či neopodstatnenosť niektorej z prisúdených položiek.

Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 19.7.2013, t. j.
v zákonom stanovenej lehote po skončení rozhodcovského konania. Vzhľadom k úprave § 73 v
spojení s § 46 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. účinného od
1.1.2015,másazato,žedoručenýrozhodcovskýrozsudoknadobudneprávoplatnosťažponadobudnutí
právoplatnostirozhodnutiasúduvkonaníozrušenírozhodcovskéhorozsudku.Podľa§47ods.1Zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pokračuje po právoplatnosti tohto rozhodnutia v konaní o zrušení
rozhodcovského rozsudku, ale len na návrh. Jedná sa teda o rozhodnutie konečné.

V takom prípade súd v spotrebiteľskej rozhodcovskej veci musí postupovať podľa teraz platného § 37

Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré vyžaduje rozhodnúť o náhrade trov aj v prípade
vyhovenia žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku z neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy. Za tohoto právneho stavu nepochybil súd prvého stupňa, keď súčasne s rozhodnutím o zrušení
rozhodcovského rozsudku rozhodol súčasne o náhrade trov konania.

Úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa. Preto jej v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p.
vznikloprávonanáhraduvšetkýchúčelnevynaloženýchtrovodvolaciehokonania.Žalobkyňasiuplatnila
náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie vyjadrenia zo dňa
11.8.2014 k odvolaniu žalovaného.Pretože žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je žalobou s neoceniteľným predmetom konania
(§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb - ďalej len vyhláška), rovná sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny 1/13
výpočtového základu, ktorá bola v roku 2014 61,87 eur. Žalobkyňa si uplatnila náhradu len vo výške
61,04 eur. Keďže súdy sú viazané návrhom úspešného účastníka a nemôžu prisúdiť viac, než si sám
uplatňuje, vychádzal aj odvolací súd z sumy 61,04 eur. K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada
miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2014 bola 8,04

eur za úkon (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Právna zástupkyňa žalobkyne nie je platiteľkou dane z pridanej
hodnoty, preto nebol súčet týchto náhrad zvyšovaný o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
žalobkyne.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.