Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209624
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213209624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanej M. K., G.. XX.X.XXXX, E..
K. Ť. XXX/XX, XXX XX K., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. B. M., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna
pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom,
Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 1.023,68 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
1.023,68 €, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 937,04 € od 21.2.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa pohľadávku
voči žalovanej na žalobcu ( suma 836,27 eur s prísl. ). Oznámením bola žalovaná upovedomená o
postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 7.3.2007 úverovú zmluvu

č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančne
prostriedky a žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 20.2.2012.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnil splátky úveru riadne a včas v lehote splatnosti, dostala sa do
omeškania s vrátaním sumy istiny úveru 937,04 eur, zmluvných úrokov 71,69 eur a nesplatených
poplatkov za úver 14,95 eur.

Žalovaná sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadrila. Súdu sa nepodarilo zistiť jej pobyt, preto jej

bol v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník pre konanie. Opatrovník súhlasil v celom
rozsahu s vyjadrením vedľajšieho účastníka.

Dňa 23.12.2013 bolo súdu doručené oznámenie OZ právna pomoc spotrebiteľom o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania na podporu žalovanej.

Vo svojich vyjadreniach namietal, že zmluva neobsahuje nesprávny údaj o RPNM ( 24,44 %, má byť

24,86 % po zarátaní pravidelného poplatku za vedenie účtu v sume 1,99 eur mesačne, neskôr v sume
2,99 eur mesačne ), preto je úver bez poplatkov a bezúročný podľa ust. zák. č. 258/2001 Z.z., absentuje
jeho uvedenie. Jedná sa o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal na
ust. zák. č. 258/2001 Z.z., č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 1 OZ, ust. § 52 a nasl. OZ. Namietal, že dodávateľnesmie klamať spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 5 zák.č. 250/2007 Z.z.. Poukazoval aj na judikatúru SD
EÚ. Taktiežnamietolpremlčaniečastiúverupodľa§100ods.1OZa§101OZ,tedasplátoksplatnýchdo
27.11.2010. Žalovaná uhradila sumu 1.343,14 eur oproti požičaným 1.145,18 eur. Navrhol preto žalobu

zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania. V prípade neakceptovania námietky voči RPNM,
nepremlčaných je len 15 splátok po 32,78 eur.

Na námietku žalobcu súd rozhodol o pripustení vstupu oboch vedľajšieho účastníka do konania
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2014, č.k. 6C/8/2014-75, právoplatného dňa 12.12.2014.

Na pojednávanie nariadené na deň 12.5.2016 sa nedostavili účastníci konania, opatrovník žalovanej,
právny zástupca žalobcu ani vedľajší účastník. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť
ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Opatrovník žalovanej a vedľajší účastník svoju
neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s ustanovením
§ 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednanal bez ich prítomnosti s prihliadnutím na

obsah spisu a vykonané dôkazy.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpismi z účtu, predloženými výzvami,
oznámeniami, sadzobníkom, písomnými vyjadreniami žalobcu, vedľajšieho účastníka a ďalšími

listinnými dôkazmi ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ) a zistil nasledovný skutkový stav :

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0XXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou dňa 7.3.2007 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo

výške34.500,-Sk,ktorýsazaviazalasplatiťv58.mesačnýchsplátkachpo 983,-Sk. Dátumprvejsplátky
bol dňa 20.4.2007 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.02.2012, splatnosť k 20 dňu v mesiaci, splatnosť
úrokov k poslednému dňu v mesiaci, RPNM 24,44 %, úroková sadzba 19,40 %, poplatok za správu
úveru 60 Sk mesačne. Vzťahy neupravené zmluvou sa riadia ÚP, VOP, Obch. zák. a ostatnými právnymi
predpismi. V čl. II bod 4 je dohoda podľa § 262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami,

VOP, Obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmluvy sú VOP, Sadzobník a dlžník vyhlásil,
že sa s nimi oboznámil.

V zmysle čl. II bod 1 Zmluvy : dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o
všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, údajov o pohľadávkach a údajov o

zabezpečeniach,ktorémávočinemubankazposkytnutýchúverovabankovýchzáruk,údajovosplácaní
svojich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečeniach, ktoré dlžník
poskytuje za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o svojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska
splácaniazáväzkovdlžníka,atovrátaneúdajovzískanýchbankouvpriebehurokovaniaouzavretítýchto
bankových obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom

o bankách a ochrane osobných údajov podľa osobitného predpisu, pričom zoznam osobných údajov,
účel ich spracovania, podmienky získavania a okruh dotknutých osôb stanovuje zákon o bankách, a
to : podniku pomocných bankových služieb, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových
informácii podľa zákona o bankách, subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri
bankových informácii za podmienok ustanovených osobitným zákonom, Národnej banke Slovenska ako

aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v zmysle zákona o bankách.

Súdu boli predložené aj Všeobecné obchodné podmienky - VOP a Sadzobník, z ktorého vyplýva výška
poplatkov, úrokov a pod..

Podľa bodu 19.16 VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na
tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie

je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech
banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného predpisu, tak
banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. "V zmysle bodu 10.3 VOP pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú
v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnutá inak, Banka

zasiela, podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

Rovnako bol súdu predložený výpis z účtu na meno žalovanej.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a špecifikácie pohľadávky o.i. vyplýva, že žalovanej
bola poskytnutá suma vo výške 1.145,18 eur a zostatok pohľadávky 1.382,35 eur, z toho istina 937,04

eur a úroky 430,36 eur, riadny úrok 71,69 eur, uoz 55,36 eur, uonz 303,31 eur, poplatky 14,95 eur,
príslušenstvo celkom 445,31 eur, výška omeškaných splátok 1.377,56 eur, splatnosť úveru 20.2.2012.

Oznámením zo dňa 5.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 1.382,35
eur na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. Doklad o doručovaní,
resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.

Výzvou zo dňa 22.11.2010 mala byť žalovaná vyzvaná Slovenskou sporiteľňou, a.s. na úhradu sumy
154,44 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a to z dôvodu omeškania s jej zaplatením ku dňu
31.10.2010. V prípade jej neuhradenia pristúpi k zvereniu pohľadávky do mandátnej správy. Doklad o
doručovaní, resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.

Podaním zo dňa 5.11.2015 a 9.3.2016 žalobca uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradenú časť
úveru. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva suma 937,04 eur - neuhradená časť úveru. Suma 71,69 eur
predstavuje nesplatené riadne úroky, suma 14,95 eur nesplatené poplatky za správu úveru. Žalovaná
na úver uhradila sumu 1.343,14 eur. Konečný stav účtu bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011 v dôsledku

omeškania žalovanej s plnením platobných povinností. Úroky sú žiadané za obdobie od 1.10.2011 do
splatnosti úveru dňa 20.2.2012 pri úrokovej sadzbe 19,40 % p.a.. Vo vzťahu k vyjadreniu vedľajšieho
účastníka uviedol, že v čase uzavretia zmluvy nebolo v platnosti ust. o bezúročnosti úveru. Taktiež
RPNM je v zmluve uvedená bankou vo výške 24,44 %, ktorá je pod dohľadom NBS a používa
postupy ňou odsúhlasené, rovnako MF SR. Čo sa týka aktívnej legitimácie v spore, túto preukazuje

zmluvou o postúpení pohľadávok. Súdu predkladá aj kópiu výzvy banky adresovanú žalovanej, čím boli
splnené aj podmienky dané ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda písomne bola vyzvaná a nepretržite
90 dní je v omeškaní so splnením dlhu. K postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom. Poukázal
aj na oznámenie o postúpení pohľadávok a zmluvu o postúpení pohľadávok. Naviac zákom nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k

porušeniu bankového tajomstva. Účelom tohto ust. je prelomenie bankového tajomstva, nie obmedzenie
možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo vyplýva zo systematického začlenenia ust. a dôvodovej
správy k cit. ust.. Naviac návrh bol podaný pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby. Preto trvá na
podanom návrhu v celom rozsahu.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu
( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.
------------------------------------------------------------------
13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom aj v čase
postúpenia pohľadávok ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ust. § 52 OZ / účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu / spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k
zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného

predpisu. 7)

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky ) ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V čase uzavretia úverovej zmluvy uvedené upravoval § 92 ods. 7 cit. zákona o bankách ( v tom
istom znení ).

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 7.3.2007

došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
34.500,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 58. mesačných splátkach po 983,-Sk. Dátum prvej splátky bol
dňa 20.4.2007 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.02.2012, splatnosť k 20 dňu v mesiaci, splatnosť
úrokov k poslednému dňu v mesiaci, RPNM 24,44 %, úroková sadzba 19,40 %, poplatok za správu
úveru 60 Sk mesačne. Vzťahy neupravené zmluvou sa riadia ÚP, VOP, Obch. zák. a ostatnými právnymi

predpismi. V čl. II bod 4 je dohoda podľa § 262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami,
VOP, Obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmluvy sú VOP, Sadzobník a dlžník vyhlásil, že
sa s nimi oboznámil. Žalovaná uhradila na úver sumu 1.343,14 eur.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia

zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaná) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka

zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil
a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút
tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do
platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie
postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy

čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako
tzv. typovú zmluvu ( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti
so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi
aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). V čase
vzniku zmluvného vzťahu uvedené upravovalo cit. znenie § 23a zák. č. 634/1992 Zb. (spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu,
odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. ). Súd nespochybňuje

aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu
majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale
aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa
Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú
obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva
a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu

plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je
potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah,
nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o
úvere, či zmluva o bežnom účte považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon

o ochrane spotrebiteľa, zák. o spotrebiteľských úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
( teraz § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl.

OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný
vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a nemožno akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá
podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo
svojich rozhodnutiach. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§
52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je
inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje

ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené
podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu,
že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana
zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že
súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniťobsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy
spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava
v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa
čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok.

Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha,
t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna

vecná legitimácia ) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého
sa žalobca domáha ( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či
žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca
preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej
hmotnoprávnej povinnosti.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predložených zmlúv a ďalších
listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, na základe

ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému v sume 1.382,35 eur s prísl. postúpená z postupcu
Slovenská sporiteľňa, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom podaním zo
dňa 5.4.2013, avšak dôkaz o doručovaní tohto podania nebol súdu predložený.

Výzva žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením pohľadávky

súdu síce bola predložená ( zo dňa 22.11.2010 na zaplatenie sumy 154,44 eur ), avšak súdu nebol
predložený dôkaz o jej doručovaní. Naviac, ak by aj bol dôkaz o doručovaní predložený, preukazoval
by len omeškanie so zaplatením sumy 154,44 eur, nie sumy dlhu žalovanej, ktorá mala byť predmetom
postúpenia. Splatnosť celého dlhu nastala dňom 20.2.2012, avšak súdu nebol predložený dôkaz, aby
bola žalovaná vyzývaná na splnenie dlhu v žalovanej výške, resp. vo výške, ktorá mala byť predmetom

postúpenia ( v zmysle cit. ust. ). Naviac splátky splatné pred 27.11.2010 by boli premlčané ( 3-ročná
premlčacia doba, ostalo by neuhradených 15 splátok x 32,63 eur bez neprijateľných poplatkov a úrokov
po splatnosti dlhu ).

Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky

dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej
zmluvy o úvere z veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka -
žalovanej so zaplatením aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp.
doručovanie výzvy podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods.

8 zákona o bankách nenahradí oznámenie o postúpení pohľadávok, ani ust. bod 19.16 VOP. Súd
v tomto poukazuje na právoplatné rozhodnutia súdov a to rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
10C/369/2013, či rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/105/2013 a ďalšie.Nazákladeuvedenéhojesúd názoru,že nemohlodôjsťkúčinnémupostúpeniupohľadávkynažalobcu;
vo vzťahu k žalovanej nemôže byť postúpenie pohľadávky platným právnym úkonom pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku

čohožalobcanemôžebyťnositeľomtvrdenéhohmotnéhoprávavyplývajúcehozpredloženýchlistinných
dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

Na uvedenom názore súdu nezmení nič ani bod 19.16 VOP, keďže na uvedené nemožno prihliadať
ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza vo vopred

naformulovaných Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník určite
žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich veriteľ
môžekedykoľvekzmeniťažiadensúhlassichnovšímznenímoddlžníkovnevyžaduje.Uvedenévyplýva
z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené ust. VOP preto nemožno považovať za
vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.
Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa

( značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka ).

Na záver súd dodáva, že ak by aj súd pripustil výklad cit. ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, že postúpenie
pohľadávky je možné aj bez súhlasu klienta, došlo by aj napriek uvedenému k porušeniu bankového
tajomstva v zmysle ďalších ust. zákona o bankách, resp. zákona o ochrane osobných údajov, keďže sa

na použitie týchto údajov vyžaduje súhlas dotknutej osoby, t.j. klienta - dlžníka a tento pre tretie osoby
nebol vopred daný žalovanou. A preto aj z tohto dôvodu by došlo k porušeniu zákona s následkom
neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ. Prijatie iného výkladu cit. ust. by bolo v príkrom rozpore s
ust. na ochranu spotrebiteľa a jednoznačne v jeho neprospech.

Vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené dôvody sa
súd nestotožnil s argumentáciou a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Rovnako sa súd ďalej
nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého ( vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp.
neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených, či premlčaniu - premlčaná by bola len časť nároku ).

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich súd rozhodne
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.