Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209974
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212209974.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO:35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Župné nám. 13, Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Vec v časti o zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 862,99 eur vo
vzťahu k exekúcii vedenej žalobcom voči povinnej W. R. v y l u č u j e na samostatné konanie.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Svidník, č.k. 4C 539/2012-7 zo dňa 9.10.2012 súd spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 539--548/2012, ktoré sa ďalej viedli
pod sp. zn. 4C 539/2012 ( nároky uplatnené vo vzťahu k nižšie uvedeným exekučným veciam ).

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 9Nc/42/2012 boli sudcovia Okresného

súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 4C/539/2012. Vec sa prikázala
na konanie Okresnému súdu Bardejov. Na tunajšom súde je vec vedená pod sp. zn. 7C/214/2012.

Žalobca sa podanými návrhmi na začatie konania doručenými súdu dňa 27.09.2012 domáhal : náhrady
majetkovej škody ( paušálnej ) v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy 1. v sume 1.178,32 eur, 2.
v sume 914,62 eur, 3. v sume 1.263,14 eur, 4. v sume 1.034,48 eur, 5. v sume 763,42 eur, 6. v
sume 1.137,75 eur, 7. v sume 1.010,51 eur, 8. v sume 1.266,83 eur, 9. v sume 1.253,92 eur vo

vzťahu k namietaným zbytočným prieťahom v exekučných konaniach vedených ním ako oprávneným
proti povinným - 1. X. K. pod sp. zn. EX 14478/2010, 2. B. N. pod sp. zn. EX 2567/2011, 3. K. Š.
pod sp. zn. EX 12862/2010, 4. I. O. pod sp. zn. EX 17272/2010, 5. O. J. pod sp. zn. EX 7203/2011,
6. Q. N. pod sp. zn. EX 15509/2010, 7. X. V. pod sp. zn. EX 17880/2010, 8. B. W. pod sp. zn. EX
11264/2010, 9. U. W. pod sp. zn. EX 12797/2010.

Ďalší uplatnený nárok vo vzťahu k exekučnému konaniu voči povinnému W. R. bol vylúčený na

samostatné konanie a preto sa ním súd nezaoberal.

V danom prípade sa žalobca domáha podanou žalobu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník.Svoje návrhy odôvodnil poukazom na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých

úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho :
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník X. K. pod sp. zn. EX 14478/2010

- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník Milan Husák pod sp. zn. EX 2567/2011
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník K. Š. pod sp. zn. EX 12862/2010
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník I. O. pod sp. zn. EX 17272/2010
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník O. J. pod sp. zn. EX 7203/2011
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník Q. N. pod sp. zn. EX 15509/2010
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník X. V. pod sp. zn. EX 17880/2010

- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník B. W. pod sp. zn. EX 11264/2010
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník U. W. pod sp. zn. EX 12797/2010.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu (Okresný súd Svidník, ďalej len súd ) a požiadal ho o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe.

Vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie a vplyvu tejto úpravy na práva a právom chránené záujmy
žalobcu, žalobca považuje za nutné uviesť, že :

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, súd skúma žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o

exekučné konanie vykonané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.
z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa neskúma. Ak súd zistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor, žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Žalobca poukázal taktiež na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor, žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby exekúciu vykonal. Ak zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. V exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel sa nerobil
rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti
bez ohľadu na to, aký exekučný titul bol predložený.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( návrh, žiadosť spĺňali všetky
materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom ), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty takto :
1. až dňa 20.6.2012 vo veci povinného X. K. pod sp. zn. EX 14478/2010, omeškanie viac ako 369 dní,

2. až dňa 12.6.2012 vo veci povinného B. N. pod sp. zn. EX 2567/2011, omeškanie viac ako 496 dní,
3. až dňa 20.06.2012 vo veci povinného K. Š. pod sp. zn. EX 12862/2010, omeškanie viac ako 685 dní,
4. až dňa 12.6.2012 vo veci povinného I. O. pod sp. zn. EX 17272/2010, omeškanie viac ako 561 dní,
5. až dňa 29.6.2012 vo veci povinného O. J. pod sp. zn. EX 7203/2011, omeškanie viac ako 414 dní,
6. až dňa 20.6.2012 vo veci povinného Q. N. pod sp. zn. EX 15509/2010, omeškanie viac ako 617 dní,
7. až dňa 7.6.2012 vo veci povinného X. V. pod sp. zn. EX 17880/2010, omeškanie viac ako 548 dní,

8. až dňa 13.6.2012 vo veci povinného B. W. pod sp. zn. EX 11264/2010, omeškanie viac ako 687 dní,
9. až dňa 15.6.2012 vo veci povinného U. W. pod sp. zn. EX 12797/2010, omeškanie viac ako 680 dní.

Upozornil, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primeľ
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne porušovateľ (a to nie len a výlučne vo vzťahu k tejto

exekučnej veci, ale v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k rade iných skutkovo a právne
porovnateľných stagnujúcich exekučných vecí na okresných súdoch a to písomnými podaniami -
žiadosťami o stave konania a následne aj sťažnosťami podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z.z..

Postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore so zákonom, s § 44 ods. 2 Ex. Por.. V predmetnom

prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia

nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov - správa a
vymáhanie pohľadávok v období od doručenia žiadosti o udelenie poverenia po jeho rozhodnutie o nej
- správa pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému - 70 eur, na udržanie a správu informačného
systému 40 eur a administratívne náklady - urgencie, publikačné náklady 15 eur, spolu 125,- eur ( v
každej exekúcii ). Táto suma by ho nezaťažila, ak by súd postupoval správne. Presnú škodu by bolo
možné vyčísliť len s ťažkosťami, preto ju paušalizoval.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol takej intenzity, že spôsobil zbytočné prieťahy spojené

so zásahom do jeho majetkových práv.

Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)
a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej

ujmy:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a rovnosť v spoločnosti;
b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a j ej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho
majiteľov;

c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnejochranydôjdelenvtedy,aksanazistenýstavvecipoužijeústavnesúladneinterpretovaná,platná
a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02).

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy
Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný
aplikovaťústavnúpožiadavkujednoduchéhopráva,žekaždýmáprávonarozhodnutiepodľarelevantnej
právnej normy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12. mája 2010).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov
garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných

súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné
právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III. ÚS 271/05).

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej, ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, že každý
rok poznačený prieťahmi sa vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda cca 660 eur. Poukázal na
rozhodnutia ÚS SR týkajúce sa priznania zadosťučinenia pri zbytočných prieťahoch v civilnom konaní.

Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky ( spôsobenej v priamej súčinnosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Uplatňuje si sumu po 55 eur za každý mesiac

prieťahov - omeškania exekučného súdu podľa doktríny ÚS SR - 660 eur za rok. Poukázal na vysoký
počet dní nečinnosti exekučného súdu.Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva

žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie práva žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho práv
uvedených vyššie. Zároveň žiadal aj o rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p..
Na pojednávanie vo veci konané dňa 10.5.2016 sa nedostavili účastníci konania ani právny
zástupca žalobcu. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani

nežiadali o odročenie pojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal. Preto súd vec v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v ich
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, tak ako

boli oboznamované na pojednávaniach ( návrhmi na začatie konania, uznesením o spojení vecí,
o vylúčení sudcov Okresného súdu Svidník a prikázaní veci na konanie, vyjadreniami žalobcu a
žalovaného s prílohami, obsahmi pripojených spisov Okresného súdu Svidník sp. zn.4Er/775/10,
4Er/743/10, 3Er/438/11, 2Er/25/11, 2Er/116/11, 4Er/658/10, 4Er/638/10, 2Er/665/10, 4Er/25/11, návrhmi
na prerušenie konania, uznesením na čl. 90 ) a zistil tento skutkový stav veci :

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobca sa v žalobách spojených do jedného konania a v súčasnosti vedených na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 7C 214/2012 domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) tým,
že súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v 15 - dňovej lehote, pričom žiadosť
zamietol.

Podľa žalobcu, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si

nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, došlo v namietaných exekučných
konaniach k uvedeným skutočnostiam. Týmito postupmi malo byť žalobcovi zabránené, aby boli jeho
pohľadávky voči dlžníkom uspokojené, a tým došlo k oslabeniu ich vymožiteľnosti, ak nie k ich zániku.

Žalobca sa vo svojej žalobe konkrétne domáha náhrady škody pozostávajúcej z nasledovných
čiastkových nárokov:
1) materiálna škoda v paušálnej výške 125,-€ spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu

informačného systému, administratívne spracovanie textov.
2) nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní,
vypočítaná zo základu 660,-€ na rok, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Na základe skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe tento žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
okresného súdu, pretože tento v jednotlivých namietaných exekučných konaniach nerozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej má súd zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi príslušnú
majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy
súdneho konania.Uviedol, že nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za
nedostatoksapovažujeajzmätočnosťpodania.Vjednotlivýchžalobáchsavyskytujúviacerénedostatky,

napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú
uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať,
že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť
o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní, sa nezakladá na pravde, má charakter
zavádzajúceho tvrdenia. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie
jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu ( príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Okrem toho kto iný ako oprávnený
v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a
záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená

škoda. V tejto súvislosti si žalovaná dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 OSP.

Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu
nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza
kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách označených ako NZP, v ostatných typoch
žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. V druhom rade, formu „žiadostí

o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k
zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania
ústavnej sťažnosti (t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Činnosť

charakteru podávania „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za aktívny postoj
žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne
v náleze z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má
predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že
tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V treťom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd

v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).
Žalovaná poukazuje na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli
okresnému súdu doručené žaloby vo veci, ktoré boli spojené do tohto konania, je zrejmé, že žalobca

ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z. z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.
z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zároveň žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol
ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou
kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti

SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

i/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,

3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere
je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienkyajvexekučnomkonaní.Unáhlenékonaniezostranysúdov,bymohloviesťknedostatočnému

a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti.

V tomto kontexte je však potrebné poukázať aj na ustanovenia Exekučného poriadku. Samotný žalobca
uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011: „Súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučnú titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) ad). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie
§41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: ,,vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z..Pred dňom 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k

novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je

v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01.06.2011.

V tejto veci je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS
60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3
Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010

a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to vtákom rozsahu,
vakom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré
z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu
(právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej

stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí
dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.(vzneníúčinnomod01.01.2013)priposudzovanínesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Žalovaná považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené vtom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z

hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom
konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní
o náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011). Pokiaľ by súd konajúci
o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak

súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak
by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil
zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom

nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov
v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR.

Pre podporu vyššie uvedenej argumentácie žalovaná poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR. Z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ústavnú

sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné
účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ
by bolo možné konštatovať existenciu prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia
všeobecnéhosúdupodľazákonač.514/2003Z.z.,ÚstavnýsúdSRbyotakomtonárokunemoholkonať,
pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Avšak vzhľadom na to,
že Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné
zadosťučinenie priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003
Z. z.), je zrejmé, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia

doba) uplynula najneskôr po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. od momentu uplynutia 30-dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia, resp. k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na

zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody v paušálnej sume 125,- €.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca existenciu škody nepreukázal a nároky, ktoré si

uplatňuje možno považovať za hypotetické.

Podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch avýdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež
uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné

vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná
má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje

skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu
vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej
žalovaná upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku
škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade

žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov

prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové.

Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť,
ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu,

ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá
sa špecializuje na poskytnutie úverov musí mať

informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je
nesprávne a znovu účelové.

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
Nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k
čiastke 660,-€ (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, alebo alternatívne 20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť
spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé porušenie

práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie
občianskeho súdneho konania.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval

o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie
finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-€, ktorá musí byť priznaná
za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z
významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým

osobám.ÚstavnýsúdSRprihliadaajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.Pokiaľžalobca
tentoprostriedoknevyužil,jeneprijateľné,abysapriznávalanáhradanemajetkovejujmypodľavybratých
nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom
rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe ,frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 3oCdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj
„zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež

žalobca neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“.
Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetková ujma s prihliadnutím na poškodenú osobu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových

okolností, na ktoré žalovaná v ďalšom texte poukáže, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,

že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012, ktoiý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr.
vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresnýsúd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom
článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s
odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,

chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná

skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu,
vylúčila žalobcu zo svojich radov.

Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,

či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,

keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy

a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľaustanovenia§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení
exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a to po
zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr
za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje

ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej
ujmy.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaná žaloby za právne neopodstatnené
ažiada,abyOkresnýsúdBardejovžalobyprotižalovanejvcelomrozsahuzamietolažalobcovinepriznal

náhradu trov konania. Žalovaná si uplatňuje právo na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 17.12.2012 žalobca uviedol, že súdu je známa skutočnosť, že podal návrhy na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na MS SR z jeho činnosti.

Žalobca súdu predložil aj vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorý mal stanoviť výšku majetkovej škody
na jeho strane, ktorá je predmetom tohto konania, pričom majetková škoda v prípade neskorého
rozhodovania súdu o udelení poverenia je minimálne 30,76 eur, v prípade neskorého rozhodovania súdu
o zmene exekútora minimálne 31,68 eur.

Žalovaný s podaným znaleckým posudkom nesúhlasil a naďalej sa pridržiaval svojho písomného
vyjadrenia.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/775/2011 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému X. K. pod sp. zn. EX 14479/10 o vymoženie 724,59

eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 21.7.2010, sp. zn. SR 06106/10. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 20.9.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 13.10.2010, doručenou súdu dňa 9.12.2010. Súd vyzval oprávneného na predloženie
zmenky a vyjadrenie k zmenkovému úroku. Následne do konania vstúpil vedľajší účastník

a podal návrh na zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 6.6.2012, č.k. 4Er 775/2010-13 súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia ( s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských
úveroch, zákona č. 244/2002 Z.z. ). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa
14.6.2012. Voči uzneseniu nebolo oprávneným podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Er/116/2011 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému B. N. pod sp. zn. EX 2567/11 o vymoženie
750,49 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.11.2010, sp. zn. SR 11252/10. Oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie dňa 2.2.2011. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie
poverenia žiadosťou zo dňa 16.2.2011, doručenou súdu dňa 23.2.2011. Následne do konania
vstúpil vedľajší účastník a podal návrh na zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 17.5.2012,
č.k. 2Er 116/2011-12 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia (s poukazom na ust. zákonov
o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 244/2002 Z.z. ). Uznesenie bolo

doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 6.6.2012. Voči uzneseniu nebolo oprávneným podané
odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2012. Uznesením zo dňa 2.5.2013, č.k. 2Er
116/2011-22 súd exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.5.2013.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/658/2010 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému K. Š. pod sp. zn. EX 12862/10 o vymoženie
276,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 31.5.2010, sp. zn. SR 04202/10. Oprávnený podalnávrh na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie
poverenia žiadosťou zo dňa 24.9.2010, doručenou súdu dňa 13.10.2010. Súd vyzval oprávneného
na predloženie zmenky. Následne do konania vstúpil vedľajší účastník a podal návrh na zastavenie

exekúcie. Uznesením zo dňa 1.6.2012, č.k. 4Er 658/2010-15 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
(s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 244/2002
Z.z. ). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14.6.2012. Voči uzneseniu
nebolo oprávneným podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Er/25/2011 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému I. O. pod sp. zn. EX 17272/10 o vymoženie 724,59
eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 17.9.2010, sp. zn. SR 07952/10. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 29.11.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 8.12.2010, doručenou súdu dňa 17.1.2011. Následne do konania vstúpil vedľajší

účastník a navrhol exekúciu zastaviť. Uznesením zo dňa 17.5.2012, č.k. 2Er 25/2011-12 súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia (s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských
úveroch, zákona č. 244/2002 Z.z. ). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného. Voči
uzneseniu nebolo oprávneným podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Er/438/2011 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému O. J. pod sp.
zn.EX7203/11ovymoženie165,81eursprísl.nazákladeexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 24.32011, sp. zn. SR 01175/11.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 12.5.2011. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal

súd o udelenie poverenia žiadosťou zo dňa 29.6.2011, doručenou súdu dňa 15.7.2011. Následne do
konania vstúpil vedľajší účastník. Uznesením zo dňa 31.5.2012, č.k. 3Er 438/2011-11 súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia (s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských
úveroch, zákona č. 244/2002 Z.z. ). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného. Voči
uzneseniu nebolo oprávneným podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2012.

Dňa 12.08.2012 oprávnený podal sťažnosť podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z.z. a to pre nerozhodnutie
o poverení, pričom dochádza k zásahu do jeho práv na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/743/2010 bolo zistené, že bolo vedené exekučné

konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému Q. N. pod sp. zn. EX 15509/10 o vymoženie
274,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 9.9.2010, sp. zn. SR 07611/10. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie
poverenia žiadosťou zo dňa 22.10.2010, doručenou súdu dňa 29.11.2010. Výzvou zo dňa 3.12.2010

bol oprávnený vyzvaný na predloženie zmenky. Následne do konania vstúpil vedľajší účastník a
navrhol exekúciu zastaviť. Uznesením zo dňa 1.6.2012, č.k. 4Er 743/2010-13 súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia ( s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa ). Uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14.6.2012. Voči uzneseniu nebolo oprávneným
podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2012.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/25/2011 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému X. V. pod sp. zn. EX 17880/10 o vymoženie 263,47
eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 4.10.2010, sp. zn. SR 08988/10. Oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie dňa 7.12.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 10.1.2011, doručenou súdu dňa 17.1.2011. Následne do konania vstúpil vedľajší
účastník a navrhol exekúciu zastaviť. Uznesením zo dňa 24.5.2012, č.k. 4Er 25/2011-13 súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia ( s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa ). Uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 31.5.2012. Voči uzneseniu nebolo oprávneným

podané odvolanie.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/638/2010 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému B. W. pod sp. zn. EX 11264/10 o vymoženie 280eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 8.4.2010, sp. zn. SR 01918/10. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 27.7.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie poverenia

žiadosťou zo dňa 17.8.2010, doručenou súdu dňa 5.10.2010. Následne súd vyžiadal od oprávneného
kópiu zmenky. Do konania vstúpil vedľajší účastník a navrhol exekúciu zastaviť. Uznesením zo dňa
23.5.2012, č.k. 4Er 638/2010-14 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia ( s poukazom na ust.
zákonov o ochrane spotrebiteľa). Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi

oprávneného dňa 7.6.2012. Voči uzneseniu nebolo oprávneným podané odvolanie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Er/665/2010 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému U. W. pod sp. zn. EX 12797/10 o vymoženie
832,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 5.5.2010, sp. zn. SR 03139/10. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2010. Súdny exekútor JUDr. U. I. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 24.9.2010, doručenou súdu dňa 13.10.2010. Výzvou zo dňa 4.11.2010 bol oprávnený
vyzvaný na predloženie zmenky a dohody o vyplnení zmenky. Do konania vstúpil vedľajší účastník a
navrhol exekúciu zastaviť. Uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. 2Er 665/2010-16 súd zamietol žiadosť o

udelenie poverenia ( s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa ). Uznesenie bolo doručené
právnemu zástupcovi oprávneného dňa 12.6.2012. Dňa 19.6.2012 podal oprávnený odvolanie. Vec bola
následnepredloženáodvolaciemusúdu,ktorýjuvrátilspäťnarozhodnutiesúduovedľajšomúčastníctve
s tým, že následne sa vec vráti späť na rozhodnutie.

V exekučných konaniach boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia pre rozpor zmlúv o úveroch,
na základe ktorých mali pohľadávky vzniknúť a na základe ktorých boli vydané exekučné tituly
rozhodcovským súdom, s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa ( Občiansky zákonník, Smernica
Rady 93/13/EHS ), resp. pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ust. § 45
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( neprijateľnosť rozhodcovských doložiek a pod. ).

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. ( účinného od 01.01.2009 so zmenami účinnými od 01.01.2013
vyznačenými nižšie ) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 cit. zák účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnejmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikypri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak ( zmena účinná od 01.01.2013 - škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak
škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu ),
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa 16 cit. zák. účinného od 01.01.2013 zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia

nárokualebojehočastinasúde.Akžiadosťužbolaprerokovaná,príslušnýorgántútoskutočnosťoznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán
ďalej neprihliada. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr. Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie
návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 5 cit. zák uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 17 cit. zák. účinného od 01.01.2013 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 19 cit. zák právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia ( ods.
1 ). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 ( ods. 2 ). Lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov ( ods. 3 ).

Podľa§19ods.1cit.zák.účinnéhood01.01.2013právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zák. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia

alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti o zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- € a
nemajetkovej ujmy v sume 862,99 € vo vzťahu k exekúcií vedenej žalobcom voči povinnému W. R., súd
vylúčil na samostatné konanie. V tomto konaní sa preto súd nezaoberal ani dôvodnosťou podaného

návrhu na začatie konania ani vo vzťahu k nemu nevykonával dokazovanie.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou zostávajúcich uplatnených nárokov vyplývajúcich z exekúcii
vedených voči povinným : 1 X. K. pod sp. zn. EX 14478/2010, 2. B. N. pod sp. zn. EX 2567/2011, 3. K.
Š. pod sp. zn. EX 12862/2010, 4. I. O. pod sp. zn. EX 17272/2010, 5. O. J. pod sp. zn. EX 7203/2011,

6. Darina Hruščáková pod sp. zn. EX 15509/2010, 7. X. V. pod sp. zn. EX 17880/2010, 8. B. W. pod
sp. zn. EX 11264/2010, 9. U. W. pod sp. zn. EX 12797/2010.

V tomto prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody ( v paušálnej sume 125,- eur v každej
veci ) a nemajetkovej ujmy v zmysle ust. zák. č. 514/2003 Z.z. ( ďalej aj Zákona ) dôvodiac, že

súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. I. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v lehote 15 dní odo dňa ich doručenia ( teda v rozpore § 44 ods. 2 Ex. Por. ). Týmto konaním
súdu, nesprávnym úradným postupom mu mala byť spôsobená škoda, ktorú si uplatnil aj návrhom
na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 Zákona pred príslušným orgánom konajúcim
za štát - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia žalovaného však žalobca

svoj predbežný návrh neodôvodnil čo do dôvodu a výšky, teda aj napriek uvedeným námietkam voči ich
zneniu,uplatnenienárokupodľa§15ods.1Zákonapotvrdil.Pretosúdvychádzalzichzhodnýchtvrdení,
že návrh na predbežné prejednanie nároku podaný bol. Lehota šiestich mesiacov už uplynula márne
( aj keď návrh na súd bol podaný pred jej uplynutím ). Žalobca namietal niekoľko mesačné zbytočné
prieťahy v konaní.

Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania nárokov. Preskúmaním všetkých pripojených
exekučných spisov súd zistil, že návrhy na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia boli
podané po dni 27.09.2009 ( v roku 2010 -2011). Preto právo žalobcu premlčané nemôže byť ( § 19
Zákona ). Námietke premlčania žalovaného teda nemožno vyhovieť.

V zmysle cit. ust. Zákona predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci sú : 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti

pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Exekučné konania boli vedené podľa Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010, pričom v zmysle

§ 44 cit. zák. platilo, že exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Aj výkladom cit. ust. možno dôjsť k záveru, že lehota 15 dní je stanovená pre písomné poverenie
exekútora, aby vykonal exekúciu ( okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. a) a d ), nie
pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, resp. pre rozhodnutie o zastavení
exekučného konania pre rozpor zmlúv o úveroch, na základe ktorých mali pohľadávky vzniknúť a
na základe ktorých boli vydané exekučné tituly rozhodcovským súdom, s právnymi predpismi na

ochranu spotrebiteľa ( Občiansky zákonník), resp. pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch s
poukazom na zák. č. 244/2002 Z.z.. V prípade, ak by súd zistil, že rozhodcovský rozsudok - exekučný
titul zaväzuje spotrebiteľa - účastníka na plnenie nemožné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi
( napr. neplatnosť, neprijateľnosť rozhodcovských doložiek a pod., preto by nemohli byť veci predmetom
rozhodcovského rozhodovania ), bolo nutné exekučné konania zastaviť v zmysle § 45 zák. č. 244/2002
Z.z. alebo zamietnuť súdneho exekútora žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( ako v

týchto veciach ).

V tomto je nutné uviesť, že súd v exekučnom konaní je povinný skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a za týmto účelom si od účastníkov vyžiadať aj potrebné
listinné dôkazy, aby jej opodstatnenosť vedel dostatočne posúdiť. Keďže exekučnými titulmi v týchto

veciach boli rozhodcovské rozsudky, bolo potrebné za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa
( vstupom do Európskej únie štát prevzal záväzok poskytnúť mu zvýšenú ochranu v spotrebiteľských
vzťahoch)okremustanoveníExekučnéhoporiadku,podrobiťvymáhanénárokysúdnejkontrole ajpodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, rovnako aj zák. č. 244/2002
z. Z. o rozhodcovskom konaní. Teda posúdiť, či v rozhodcovskom konaní boli dodržané všetky právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa a či nedošlo k jeho znevýhodneniu či oslabeniu jeho práv. V prípade,
ak by súd zistil, že rozhodcovský rozsudok - exekučný titul zaväzuje spotrebiteľa - účastníka na plnenie
nemožné, nedovolené,čivrozporesdobrýmimravmi(napr.neplatnosť,neprijateľnosť rozhodcovských
doložiek a pod., preto by nemohli byť veci predmetom rozhodcovského rozhodovania ), bolo nutné
exekučné konania zastaviť v zmysle § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. alebo zamietnuť súdneho exekútora

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( ako v týchto veciach ). Preto je žiaduce podrobiť
rozhodcovské rozhodnutia prísnejšej súdnej kontrole a zisťovať, či sú spôsobilými exekučnými titulmi.
Uvedené vyslovili vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ( uznesenie zo dňa
18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, uznesenie z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 ), či
Ústavného súdu Slovenskej republiky ( uznesenie zo dňa 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13 ).

Uvedené konanie súdov je plne v súlade s právom vnútroštátnym aj právom EÚ.

Je samozrejmé, ak súd dôjde k záveru, že bez predloženia ďalších listinných dôkazov nemožno
ihneď poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, je potrebné účastníkov vyzvať na ich doplnenie
a predloženie. Aj preto nemôže byť 15 - dňová zaväzujúcou na posúdenie podmienok vedenia

exekučného konania a spôsobilosti exekučného titulu v týchto prípadoch. Až po predložení potrebných
listinných dôkazov možno preskúmať

vykonateľnosť rozhodcovskéhorozhodnutia. Dĺžkaexekučnéhokonaniaoddoručeniažiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia až do vydania rozhodnutia, ktorým sa exekučné konanie zastaví,

resp. žiadosť o udelenie poverenia zamietne, po doplnenom dokazovaní a posúdení zákonnosti
exekučného konania, nemôže byť takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či vysloviť nesprávny úradný postup súdu
( nevyhovením žiadosti o udelenie poverenia ). Je nutné pripomenúť, že vo veciach boli žiadosti o
udelenie poverenia zamietnuté, resp. exekučné čiastočne konania zastavené ( všetky právoplatne ),

pričom žalobca využil svoje právo prieskumu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom len
vo veci sp. zn. 2Er/665/2010, pričom o uvedenom nebolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom. V
ostatných konaniach ani nepodal opravný prostriedok, teda nevyužil svoje právo prieskumu rozhodnutí
odvolacím súdom. Teda ani v jednom prípade nebola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutí súdu ( jeho
rozpor so zákonom ).

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ( existenciu prieťahov v
konaní pre nedodržanie zákonnej lehoty, ako tvrdil žalobca ani nezákonné rozhodnutie, či konanie súduv rozpore so zákonom ) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, aj preto nemôže byť návrh žalobcu dôvodný.

Taktiež súd uvádza, že ohľadne žalobcom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd SR, či Európsky súd pre
ľudské práva. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v jeho súčasnom
znení od 01.01.2003, by len takého podklady boli relevantné pre priznanie žalobcom uplatnených
nárokov, samozrejme po preukázaní ďalších predpokladov náhrady škody. Je pravdou, že žalobca

podal sťažnosť na nečinnosť súdu v konaní sp. zn. 3Er/438/2011, avšak žalobca nepreukázal, aby
bolo konštatované, že dochádza v konaniach k prieťahom, resp. iným nezákonnostiam. Avšak je nutné
uviesť, že túto podal po právoplatnom ukončení exekučného konania.

Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, je
kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie pred iným všeobecným súdom nie je
oprávnený preskúmavať iný všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy v konaní podľa zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Pripustenie opačného výkladu by znamenalo
pripustenie, že konajúci súd o náhrade škody by mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu

z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy
preskúmavajú postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Na záver je potrebné uviesť, že súd žalobcovi nemohol uplatnené nároky priznať a to z dôvodov, že ani
v jednom prípade nepreukázal všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to :
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, zo žalobcom označených a predložených
dôkazov nebol zistený takýto postup súdu ( ako je konštatované vyššie ),

2/ vznik a existencia škody; žalobca sa domáha náhrady materiálnej škody vo forme paušalizovanej
škody a nemajetkovej ujmy vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR. Tieto nároky sú
neodôvodnené čo do základu a výšky. Súd nepovažuje za postačujúce žalobcovo odôvodnenie výšky
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Rovnako žalobca nepreukázal, že nie je dostačujúce len
konštatovanie porušenia práva. Ujmu, ktorá mu mala vzniknúť neodôvodnil dostačujúco v zmysle § 17

Zákona. Nebolo zistené, aby nesprávny postup bol konštatovaný podľa zák. č. 757/2004 Z.z. ( bez
predloženia dôkazu o kladnom vybavení sťažnosti ). Paušálna materiálna škoda je len hypoteticky
vypočítaná, bez akéhokoľvek reálneho základu. Vo vzťahu k uplatneným nárokom je nutné uviesť,
že ako právnická osoba poskytujúca úvery fyzickým osobám bol povinný dodržiavať právne predpisy
týkajúcesaochranyspotrebiteľovaposkytovaniaúverov(zmluveoúverenemaliobsahovaťneprijateľné

podmienky ); rovnako si mohol nároky z nich uplatniť včas súdnou cestou, čím by jeho pohľadávky bolo
posúdené súdom s prihliadnutím na cit. právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, čím by boli odstránené
akékoľvek pochybnosti ohľadne materiálnych a formálnych predpokladov výkonu rozhodnutia. Za jeho
namietanú stratu vymoženia pohľadávky a pod. nie je zodpovedný exekučný súd, ale sám žalobca.
Súd poukazuje aj negatívne vnímanie žalobcu v spoločnosti, ktorý používa neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách a záujem Európskej komisie o jeho činnosť. Žalobca uplatňuje svoje práva
až priam šikanóznym výkonom ( a to buď vo vzťahu k exekučným konaniam, nedodržaním predpisov na
ochranu spotrebiteľa, či konanie v rozpore s uvedenými právnymi predpismi, či už samotným podaním
nespočetného množstva návrhov na náhradu škody ). Žiadne zo žalobcom udávaných rizík nevyplývajú
z predložených exekučných spisov a na ich preukázanie žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne

dôkazy. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani predložený znalecký posudok. Je vecou posúdenia
súdu, či sú splnené podmienky pre konštatovanie vzniku škody a jej následkov.
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, ktorú vôbec neodôvodnil a ktorá ani nebola zistená. V prípade pripusteniazbytočných prieťahov v konaní ( k čomu nedošlo, ako je vyššie uvedené ), žalobca neodôvodnil ďalšie
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to vznik škody a jej výšku a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,

resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení a uplatneného nároku ( aj napriek poučeniu súdu o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. - viď poučenia súdu pri príprave pojednávania ).

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a návrh

žalobcu ako neopodstatnený pre nesplnenie podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. v prevyšujúcej časti zamietol, teda vo vzťahu k nárokom uplatnených žalobcom
vyplývajúcich z exekúcii vedených voči povinným : X. K. pod sp. zn. EX 14478/2010, 2. B. N. pod sp.
zn. EX 2567/2011, 3. K. Š. pod sp. zn. EX 12862/2010, 4. I. O. pod sp. zn. EX 17272/2010, 5. O. J. pod
sp. zn. EX 7203/2011, 6. Q. N.Č. pod sp. zn. EX 15509/2010, 7. X. V. pod sp. zn. EX 17880/2010, 8.
B. W. pod sp. zn. EX 11264/2010, 9. U. W. pod sp. zn. EX 12797/2010. K žiadosti žalobcu o vydanie

medzitýmneho rozsudku je potrebné uviesť, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie ( § 152 ods.
2 O.s.p. ).

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia. Proti výroku rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie
odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.