Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208709.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej G.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX O. O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01, Zvolen, pod sp. zn. EX 1523/2015, o

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 845,04,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1250/2015 - 10 zo dňa 28. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“, resp. „okresný súd“) uznesením zo dňa
28. 04. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na
okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, sp. zn. PW-B/0114/0142 zo dňa 30. 04.

2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 16. 03. 2007 uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného V. O., a.s. a povinnou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Obchodné podmienky pre úver, ktoré v bode 11.2 upravujú rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a
dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Exekučný

súd uviedol, že z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory vzniknuté medzi pôvodným
veriteľom a povinnou musia byť riešené v rozhodcovskom konaní pred vybraným rozhodcovským
súdom. Takáto rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Túto skutočnosť považoval exekučný súd za ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu
v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej zaradenie do prílohy zmluvy, ktorá je celá

pripravená na formulárovom tlačive vopred pripravenom pôvodným veriteľom a konkrétne údaje o
povinnej sa do nej len vpisujú. Povinná ako spotrebiteľ mohla zmluvu len odmietnuť ako celok alebo
sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd
je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
zmluvy, a teda je vybratý výlučne dodávateľom (pôvodným veriteľom), ktorý má istotu, že si ho môže
do zmluvy uvádzať. Pôvodný veriteľ takýmto spôsobom v podstate „automaticky“ získava exekučný

titul v podobe rozhodcovského rozsudku, pričom si sám vybral rozhodcu a povinná nemala možnosť
zahrnutie rozhodcovskej doložky do uzavretej zmluvy nijako ovplyvniť alebo vylúčiť. Preto súd považovalrozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, pretože núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskémukonaniuavzdaťsaústavnéhoprávanaspravodlivýprocesprednezávislýmsúdombez
toho, aby mal voľbu rozhodcovské konanie vylúčiť. Obchodné podmienky pre úver pripojené k zmluve

obsahujú celú stranu textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinná ani
nemala vedomosť o tom, že uzatvára rozhodcovskú doložku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k záveru, že nakoľko je právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá
nebolaindividuálnedojednaná,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotituluarozhodcovskejdoložky

dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v súlade s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) s tým, že nebol riadne poučený podľa §

120 ods. 4 O.s.p. V odvolaní uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny napr. zmluvu

o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie navyše nie je dostatočne odôvodnené
v tom, ako súd dospel k uvedeným záverom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho

podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu
pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonodarca pamätal na
procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a expressis verbis určil
rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a

svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1,2 ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení
§ 159 O.s.p. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, nanovo vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej

doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozhodnutej bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Je tu prekážka res iudicata a
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasného

vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania.
V prvej fáze sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie a v druhej fáze dochádza k
nútenému výkonu rozhodnutia, ktorého účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia
vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza
k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné

konanie. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 2/200, II. ÚS. 499/2012 a PL. ÚS 21/08.

Oprávnený ako právny nástupca V. O., a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
V. O., a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by

právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona o
bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Keďže to vylúčené nebolo, nemal oprávnený inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej doložky.Ďalej poukázal oprávnený na to, že podľa jeho názoru exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím poukázal na množstvo rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok

pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov ju potom
označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s
odlišným právnym názorom, ktoré majú exekučné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný
súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku,
ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch zmluvných strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“

súde, súd sa nevyjadril, akým spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcovský súd nepochybil a postupoval
v súlade so zákonom. V zmysle príslušných ustanovení Rozhodcovského poriadku v rozhodcovskom
konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom každej zo strán rozhodcovského konania je daná možnosť
vybrať jedného rozhodcu z predloženého zoznamu. Ak na výzvu strany rozhodcu nevyberú, urobí tak
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní teda rozhoduje vždy trojčlenný senát,

pričom jedného člena si môže vybrať každá zo strán. Predsedajúceho rozhodcu potom vyberajú vybraný
rozhodcovia a v prípade ich nečinnosti Predsedníctvo. Rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenska.
Svojim postupom exekučný súd vykonával nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa

k odlišným právnym záverom, k vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu.
Oprávnenému bolo takto odopreté právo byť účastníkom konania a zasiahlo sa do jeho práva podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani O.s.p., ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neobsahuje
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok

zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.
K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora,

nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči
účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade
právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.
Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie zverejneného pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249) je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu
a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.
Ďalej oprávnený poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek

právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe jeho postavenia.
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory, v súlade § 73 odsek 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie prvostupňového súdu podľa§ 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr.
Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01, Zvolen, doručený návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,

IČO: 45 869 464 proti povinnej G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX O. O., na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. PW-B/0114/0142 zo dňa 30. 04. 2014.
Následne bola dňa 22. 04. 2015 doručená exekučnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý

si uplatnil na základe zmluvy o úvere zo dňa 16. 03. 2007 (č.l. 3 spisu) uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného V. O., a.s., so sídlom V. ul. X/O., XXX XX O., IČO: XX XXX XXX a povinnou.
Povinnej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 845,04,- Eur s príslušenstvom v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V texte úverovej zmluvy sú právnym predchodcom oprávneného
vopred predtlačené viaceré prehlásenia žiadateľa o úver - klienta (povinnej) mimo iného o tom, že sa
oboznámila s Obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a

potvrdzuje ich prevzatie (bod 1). Ďalej je v nej uvedené, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že
banka si splnila povinnosť v zmysle § 93b zákona o bankách (bod 6). Text rozhodcovskej doložky
sa nachádza v pripojených Obchodných podmienkach pre úver [verzia 1/2007], v ktorých je v bode
11.2 uvedené, že zmluvné strany sa „dohodli“, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a
Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh

Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a
Obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo Obchodných
podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania

sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. Uvedené obchodné podmienky pre úver nie sú verifikované
podpisom povinnej (č.l. 4-5 spisu).

Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ

súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne. Záver o spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu nerozporoval ani oprávnený v podanom odvolaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, odvolací
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že

súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo

146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie
formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať saskúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
v odôvodnení uznesenia č. k. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v

každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný
titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky

nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným

predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo
vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom
podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka,

ktorá bola dohodnutá v obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a
povinnou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých

je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca
podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2

Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (bod 11. 2 Obchodných podmienok pre úver [verzia
1/2007]preferujeriešeniesporuvýlučnerozhodcovskýmsúdomaspotrebiteľovinedávažiadnumožnosť
dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver, od

ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka
obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe
zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či
sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom

výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byťspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky

môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej
zmluve, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku vyjadruje súhlas
tak so samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v
nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez
toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam exekučného súdu a k porušeniu jeho práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť

považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že
platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie

je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,
nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne
poukázal na výklad danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.