Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232485
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112232485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ing. Radoslavom
Huljakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kremnická 61, proti žalovanej S. N., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej trvale v H., Z. Y. XX/XX, (K..Q..G. XX, K. X, H.), o zaplatenie 703,54 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2013, č.k. 17C/132/2013-53
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 703,54 €
a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 476,16 € od 21.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 227,41
€ od 22.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške
160,16 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 42 € a z trov právneho zastúpenia vo výške
118,16 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu podanou na súde prvého stupňa 4.12.2012, ktorou žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu 703,54 € s úrokmi z omeškania a požadoval aj náhradu trov konania.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná užívala na základe Zmluvy o nájme č. NZ 63/2000/
MB-78 ako nájomníčka byt č. XX J. Z. Y. XX I. H., ktorého je žalobca správcom. Žalovaná od 1.8.2007
užívala byt už bez platnej nájomnej zmluvy až do 22.11.2011, kedy došlo k odovzdaniu tejto bytovej
jednotky. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním

za obdobie od 1.1.2011 do 22.11.2011 vo výške 227,41 € a nedoplatok za užívanie bytu od 1. až do 11
mesiaca 2011v sume 476,13 €.

Žalovaná sa vyjadrila k žalobe tak, že medzi ňou a žalobcom sa viedla mediácia dňa 29.7.2007,
na základe ktorej bolo dojednané splácanie dlhu po 1.000,- Sk, že žalobca uplatňuje rozhodcovský
rozsudok z 1.5.2009, ktorý je neplatný, že z bytu bola vyprataná, bol v ňom prasknutý radiátor a odvtedy
sa v byte nekúrilo a podľa nej mal byť na byte preplatok a nie nedoplatok.

Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. išlo o drobný spor, podľa § 115a ods.2 O.s.p.
nenariadil pojednávanie, verejne vyhlásil rozsudok.Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456, § 458
ods.1 Obč. zák., § 563, § 517 ods.2 Obč. zák., podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
účinného k 1.1.2009 rozhodol vo veci samej tak ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Z

vykonaného dokazovania mal preukázané, že skutočne žalovaná užívala v období od 1.8.2007, kedy
skončil nájom bytu až do 22.11.2011, kedy došlo k odovzdaniu bytu, predmetný byt, ktorého správcom
je žalobca a poberala aj plnenia poskytované s užívaním bytu bez právneho titulu. Tým došlo k jej
bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. Keďže bezdôvodné obohatenie
spočívalovovýkonoch,ktoréniejemožnévydať,žalobcamánároknapeňažnúnáhraduzodpovedajúcu

majetkovému prospechu žalovanej. V súlade s ust. § 458 ods. 1 Obč. zák. je žalovaná povinná
poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá výške nájomného za predmetný byt a za
služby spojené s užívaním bytu. S účinnosťou od 1.1.2011 bola stanovená výška mesačnej úhrady
nájomného sumou 44,36 €, čo za obdobie od 1.1.2011 do 22.11.2011 predstavuje sumu 476,13 €.
Okrem toho žalovanej vznikol nedoplatok za užívanie bytu v mesiacoch január až november 2010,
nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie 1.1.2011 do 22.11.2011 vo

výške 227,41 €. Vyúčtovanie nedoplatku v tejto sume a k tomu pôvodný nedoplatok (476,13 eur) bolo
doručené žalovanej 21.5.2012, no žalovaná svoju povinnosť zaplatiť túto sumu nesplnila, preto ju súd
zaviazal na zaplatenie sumy 703,54 € (476,13 € + 227,41 €). Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná
je v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia, vznikol žalobcovi v súlade s vyššie uvedenými
citovanými zákonnými ustanoveniami nárok na úroky z omeškania, pričom so zaplatením nedoplatku

z vyúčtovania za rok 2011 v celkovej výške 703,54 € sa žalovaná dostala dňom nasledujúcom po
uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie - vyúčtovania, v ktorom žalobca určil lehotu
na peňažné plnenie 30 dní od 21.6.2012. V tom čase sadzba pre hlavné refinančné operácie, t.j.
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 1 % , výška úrokov z omeškania je zvýšená
o 8 percentuálnych bodov a predstavuje 9 % ročne. Súd ju preto zaviazal aj na zaplatenie úrokov z

omeškania zo sumy 476,13 € od 21.6.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne a zo sumy 227,41 € od
22.6.2012dozaplatenia.Pokiaľideotvrdenia žalovanejohľadnerozhodcovskéhorozsudku,súdprvého
stupňa uviedol, že predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie žalovanej za rok 2011, a preto ňou
spomínaná mediácia z roku 2007 a rozhodcovský rozsudok z roku 2009 je pre posúdenie nároku žalobcu
v tomto konaní tvrdenie irelevantné. Svoje tvrdenie ohľadne prasknutého radiátora a preplatkov žiadnym

spôsobom nepreukázala a ani žalobca nemal k dispozícii žiadne oznámenie žalovanej o prasknutom
radiátore. O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., § 142 ods.3 O.s.p. a zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov konania žalobcovi, ktoré trovy predstavujú 42 € titulom súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania a v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb priznal odmenu za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie

zastúpenia, podanie žaloby), t.j. 2 x 51,45 € + 2 x režijný paušál 7,63 €, spolu 118,16 €.

V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Tvrdila v ňom, že žalobca
zavádzal súd, keď tvrdil, že nemal vedomosť o radiátore v byte, pretože disponuje o tom dokladom od
montéra žalobcu zo dňa 4.9.2008, ktorý bol demontovaný až do odovzdania bytu do 22.11.2011. Za

ďalšie zavádzajúce tvrdenie označila tvrdenie o platbách od 10.mesiaca 2007 do 6.12.2012, ktoré má
tiež k dispozícii k nahliadnutiu. Konanie žalobcu v súvislosti s jej vysťahovaním a nestiahnutím návrhu na
vysťahovanie považuje za šikanujúce s úmyslom úplne ju zničiť ako ťažko chorú a využili to aj na to, aby
podali trestné oznámenie, na základe ktorého bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody ako
vyvrheľ. Žiada preto, aby bola celá vec prešetrená, prípadne aj s ustanovením bez platného advokáta,

pretože žiada aj o zrušenie rozsudku zo dňa 24.1.2008, č. 30C/116/2007-31, ktorý sa stal právoplatným
dňa 14.5.2008. Tento rozsudok bol vydaný samosudcom ešte rozhodcovským súdom, čo je neplatné.
Požadovala tiež zrušenie udania na prokuratúre zo dňa 13.12.2011 bytovým podnikom vedené pod č.
ČVS: ORP-854/JUKE-2011. Opätovne tvrdila, že pre demontovaný radiátor sa v byte nekúrilo, preto
nemohlo dôjsť k nedoplatku. Žiadala tiež o vrátenie bytu na Južnej triede č. 27/59 a na záver uviedla,

že o svoje práva bude neustále bojovať.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca s tým, že navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods.1 O.s.p. toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaná
mala všetky dôkazy predložiť v konaní na prvom stupni, čo neurobila a žalobcovi nie je zrejmé, v čom

presne žalovaná prvostupňové rozhodnutie napadá a v čom vidí jeho nesprávnosť. Naďalej trvá na
podanom návrhu v celom rozsahu, nakoľko z predloženého vyúčtovania je zrejmé, že žalovanej nebola
na meračoch meraná žiadna spotreba. Žalobca vo vyúčtovaní žiada od žalovanej iba základnú zložku
ceny tepla, ktorá sa rozdeľuje medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov.Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku
rozsudku,ktorýmrozhodolsúdprvéhostupňavovecisamejniejedôvodné.Verejnévyhlásenierozsudku
bolo v zmysle ust. § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového

stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových
tvrdeníhodnotilvsúladesust.§132O.s.p..Postupuprvostupňovéhosúduvkonaníanijehorozhodnutiu
nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov
odvolania.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Konkrétny odvolací dôvod žalovaná neuviedla, z obsahu odvolania však vyplýva, že uplatnila dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., t. j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaná bola súdom riadne poučná o procesných právach a povinnostiach

vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., poučenie prevzala podľa doručenky dňa 26.8.2013, k návrhu sa
vyjadrila a žiadne iné dôkazy nenavrhla, netrvala na pojednávaní. Svoj nárok žalobca oprel o dostatočné
dôkazy,ktorésúdprvéhostupňavzaldoúvahy,posúdilichavýsledkombolovecnesprávnerozhodnutie.

Odvolaniežalovanejobsahujevpodstatelenjejtvrdenia,ktorýmiargumentovalaužvkonanípredsúdom

prvého stupňa a s nimi sa súd v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal. V odvolaní ďalej uvádza
žalovaná skutočnosti, ktoré priradzuje k iným konaniam (sp. zn. 3C/116/2011, rozhodcovský rozsudok,
trestné konanie), a tieto požiadavky v tomto konaní nie sú jeho predmetom. Dôkazy, ktoré predložila
žalovaná v ďalšom svojom podaní (24.4.2014) napokon ani nedosvedčujú, že ide o platby za žalované
obdobie, naopak, niektoré sú datované pred, iné po tomto období. Pokiaľ aj mala prasknutý radiátor v

byte a bol demontovaný, nepreukázala, že si uplatnila u žalobcu ako prenajímateľa zľavu z nájomného
a žalobca uviedol, že z titulu vyúčtovania tepla od nej požadoval len zložku, ktorá sa rozdeľuje medzi
byty pomerne podľa podlahovej plochy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania,
napadnutého odvolaním nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto zrušil napadnutý výrok rozsudku i
napadnuté uznesenie, lebo nie je možné preskúmať, či vec prvostupňový súd správne právne posúdil.

Z odôvodnenia výroku o trovách konania nie je možné vôbec zistiť, či sa prvostupňový súd zaoberal
možnosťou použitia § 150 ods. 1, 2 O.s.p., t. j. či sa zaoberal pomermi účastníkov konania a
skutočnosťou, či platenie trov konania by nebolo pre žalovanú neprimerane tvrdým rozhodnutím. Na č.l. 73 spisu sa nachádza totiž odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10.1.2014,
ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok z odvolania a aj v odvolaní proti rozsudku vo veci samej spomína
žalovaná bezplatného advokáta, aj keď neuvádza, že si ho právne v tomto konaní žiada ustanoviť,

evidentne teda jej príjmová a sociálna situácia nemusí byť uspokojivá.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie, len ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa písm. h) tohto ustanovenia sa rozhodnutie
zrušíajvtedy,aksúdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdiltým,že nepoužilsprávneustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Úlohousúduprvéhostupňabudevprvomradedoplniťdokazovanieohľadnepomerovobochúčastníkov,
zaoberať sa možnosťou použitia § 150 O.s.p., rozhodnúť o trovách konania (vrátane odvolacieho)
a zaoberať sa aj odvolaním žalovanej proti uzneseniu o uložení povinnosti platiť súdny poplatok z
odvolania a ak o tomto odvolaní nerozhodne v rámci autoremedúry, predloží spis odvolaciemu súdu s

predkladacou správou na rozhodnutie aj o tomto odvolaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.