Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/434/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106222852
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4106222852.10

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: P. V., bytom N., S. 6, zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou,
advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, proti odporcom: 1. J.. V. W., bytom N., W. XX, 2. Z. W., bytom
N., W. XX, obaja zast. JUDr. Jurajom Bizoňom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 31, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 14. októbra 2013 č. k. 12C/240/2006-588, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že o trovách
konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka
sa poslednou úpravou a pripustením zmeny petitu návrhu domáhala určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. N., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“
parc. č. 236/10 - ostatné plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy o výmere 137 m2
a to v podiele 9/10, zmenená bola výmera parc. č. 236/11, pretože podľa vyhotoveného geometrického
plánu č. 39/2003 zo dňa 02. 09. 2005, ktorý vyhotovil GEOD 2000 J.. Y., bola parc. č. 236/11 - ostatné
plochy o výmere 224 m2 rozdelená na dve novovytvorené parcely a to parc. č. 236/11 - ostatné plochy
o výmere 137 m2 a parc. č. 236/14 - ostatné plochy o výmere 87 m2 a v tomto konaní si uplatňuje

len nárok voči odporcom, čo sa týka výmery 137 m2. Podiel 9/10, ktorý žiadala určiť, odôvodnila tým,
že zmluvou o postúpení nároku z reštitúcie zo dňa 05. 03. 2012 jej pôvodná účastníčka konania Z.
M. postúpila svoj podiel 7/10 k celku na pozemkoch a podiel 1/10 je nárokom po zomrelom J. V., po
ktorom je jedinou dedičkou a podiel 1/10 bol jej samej po otcovi J. V.. Súd dospel k záveru, že Z. M. -
pôvodne navrhovateľka v 2. rade nemohla svoj podiel 7/10 platne previesť na navrhovateľku, pretože
z ničoho nevyplýva, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 7/10, a tak takéto právo

ani nemohla platne previesť na navrhovateľku, rovnako nemôže patriť navrhovateľke podiel 1/10 po
jej zomrelom bratovi, pretože ani on nebol vlastníkom takéhoto podielu. Z pripojeného spisu OPÚ v
Nitre č. 2008/00851-84/04-R-II. súd zistil, že navrhovateľka a J. V. podali dňa 14. 04. 2004 žiadosť o
navrátenie vlastníctva k pozemkom evidovaným v PKV č. 56 a 1325. Obvodný úrad konanie prerušil
do rozhodnutia súdu v tejto veci. Rovnako podala žiadosť aj Z. M. a konanie je prerušené. Vzhľadom k
tomu, že Obvodný úrad konanie prerušil, súd mal s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS

231/2009 za to, že navrhovateľka bola oprávnená podať určovaciu žalobu na súd podľa všeobecných
predpisov občianskeho práva aj popri reštitučnom nároku, pretože reštitučné predpisy neboli vydávané
pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie
vlastníckeho práva, preto ak došlo k zabraniu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila
svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a môže sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania

prešli legitímne do vlastníctva štátu a v súčasnosti sú vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade, preto je daná
vo veci pasívna legitimácia odporcov. Čo sa týka petitu návrhu a okruhu účastníkov konania na stranenavrhovateľa, tu súd videl nedostatky, pre ktoré návrh bolo nutné zamietnuť, pretože navrhovateľka sa
nemala podaným návrhom domáhať priameho určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, ale mala sa
domáhať toho, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch, navrhovateľka sa

nemôže domáhať priamo určenia vlastníckeho práva k sporným parcelám, keďže vlastnícke právo k nim
by malo patriť jej právnym predchodcom, avšak navrhovateľka v konaní nepreukázala, akým právnym
titulom mala nadobudnúť po svojich právnych predchodcoch sporné parcely, ktoré predmetom dedenia
neboli. Navrhovateľka odvodzovala svoje vlastnícke právo od toho, že jej právni predchodcovia boli
vlastníkmi nehnuteľnosti. Na strane navrhovateľa nebol úplný okruh účastníkov, keď účastníkmi konania

na strane navrhovateľa neboli všetci právni nástupcovia pôvodných podielových spoluvlastníkov, preto
ak sa určenia nedomáhali všetci do úvahy pripadajúci dedičia po pôvodných vlastníkoch, ide tu o
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože vlastníctvo k nehnuteľnosti v súdnom konaní
sa musí vždy uplatňovať návrhom smerujúcim proti všetkým formálnym vlastníkom a zároveň musí byť
uplatňované všetkými do úvahy pripadajúcimi spoluvlastníkmi. Okruh účastníkov na strane navrhovateľa
je daný tým, že vlastnícke právo odvodzujú od svojich právnych predchodcov. Sama navrhovateľka

vo svojom návrhu uvádzala, že sa domáha určenia vlastníckeho práva po svojom otcovi J. V. a to v
podiele 1/10, rovnako aj pôvodní navrhovatelia J. V. a V. V. a Z. M. v podiele 7/10 po svojej matke S. M..
Podanie určovacej žaloby, ktorá nerešpektuje uvedené základné formálne predpoklady, nemôže viesť k
pozitívnemu rozhodnutiu pre navrhovateľku, a preto súd návrhu na určenie, že je vlastníčkou žalovaných
nehnuteľností v podiele 9/10 k celku zamietol a vyhovieť mu nemohol. O trovách konania súd rozhodol

s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v
lehote 30 dní po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vec nesprávne právne posúdil. Návrh, ako aj nepripustenú zmenu petitu

navrhovateľka odôvodňovala tým, že aj odporca sám potvrdil skutočnosť, podľa ktorej mal za to,
že pozemky parc. č. 236/10, 236/11, 259/3, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a parc. č.
259/2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. považoval
v čase nadobudnutia za právne nevysporiadané. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že dňa
08. 10. 1998 bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam, pričom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnuté splniť podmienky, a to uplynutie desiatich rokov nepretržitej
držby a tiež oprávnenú držbu nadobúdateľa. Odporca si započítal plynutie vydržacej doby svojich
právnych predchodcov, pričom z vykonaného dokazovania, výsluchu svedkyne M. vyplýva, že nie je
právny dôvod na započítanie vydržacej doby po právnych predchodcoch. U odporcu nebol daný ani

žiadny právny titul, ktorý by zakladal začatie plynutia vydržania pre odporcu a jeho dobromyseľnosť
v tom, že mu pozemky patria, keďže predmetné pozemky neboli súčasťou žiadneho scudzovacieho
právneho úkonu v prospech odporcu. Keďže odporca nesplnil ani jednu z podmienok ustanovených
zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom parc. č. 236/10, 236/11, 256/2,
259/3, tieto sa nemohli stať predmetom jeho výlučného vlastníctva a to napriek tomu, že bolo vydané

osvedčenie,ktorétakýtoprávnystavdeklarovalo. Rozhodnutieotom,žeodporcovianesplnilipodmienky
na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti pripúšťa aj súdna prax, preto navrhovateľka trvá na tom,
že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky skutočnosti, zistené v konaní, môžu
tvoriť podklad pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Tvrdenie súdu, že mal rozhodovať o určovacej
žalobe neobstojí, pretože otázku vlastníckeho práva nemožno riešiť paralelne v súdnom i správnom

konaní, nakoľko výsledkom by mohli byť dve právne záväzné rozhodnutia, ktoré by mohli byť navyše
navzájom si odporujúce vo výroku. Navrhovateľka ako oprávnená osoba si uplatnila právo na navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, v konaniach, vedených na Obvodnom
pozemkovom úrade v Nitre pod č. 1259/04-R a 84/04-R, a preto je o vlastníckom práve k týmto
pozemkom oprávnený rozhodovať správny orgán - Obvodný pozemkový úrad v Nitre. Z judikátu, na

ktorý súd poukazuje, vyplýva, že určovacia žaloba nie je v zásade vylúčená, avšak možno ju uplatniť
iba v prípade opomenutia uplatnenia reštitučného nároku, a nie paralelne. Z uvedeného dôvodu
bola podaná zmena návrhu a trvá na tom, že iba takto pripustená zmena návrhu by mohla byť
podkladom pre ďalšie konanie. Navrhovateľka si voči predmetným nehnuteľnostiam uplatnila reštitučný
nárok, preto to, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve odporcov, bráni vráteniu vlastníckeho

práva navrhovateľke zo strany Slovenskej republiky. Ak chcel súd rozhodovať o určení vlastníckeho
práva navrhovateľky, bol povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, či navrhovateľka spĺňa podmienky
navrátenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v rámci reštitučného nároku. Týmto postupom
by sa zároveň odstránili všetky pochybnosti o aktívnej legitimácii navrhovateľky, vzhľadom k úpraveoprávnenejosobyv§2ods.3reštitučnéhozákona.Zuvedenýchdôvodovjepotrebnéaktívnulegitimáciu
navrhovateľky skúmať v zmysle špecifikácie oprávnenej osoby na uplatnenie reštitučného nároku k
predmetným nehnuteľnostiam. Nakoľko správny orgán posúdil navrhovateľku ako oprávnenú osobu

v zmysle reštitučného zákona, postavenie navrhovateľky ako potenciálneho vlastníka je nesporné.
Súd sa na jednej strane dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou navrátenia vlastníckeho
práva navrhovateľke v zmysle reštitučného nároku, zároveň sa žiadnym spôsobom nevyjadril ani k
vlastníckemu právu odporcov v 1. a 2. rade. Napriek tomu, že súd konštatoval oprávnenie rozhodovať
o vlastníckom práve navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam, toto nijako nevyriešil, preto bola

takýmto postupom súdu navrhovateľke odňatá možnosť domáhať sa navrátenia a ochrany vlastníckeho
práva v zmysle reštitúcie a tiež v zmysle ústavného práva na ochranu vlastníctva. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a navrhovateľke priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 656,30 eura.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že predmetom konania bolo

určenie vlastníckeho práva k pozemkom registra „C“ parc. č. 236/10 - ostatné plochy vo výmere 191
m2, parc. č. 236/11 - ostatné plochy vo výmere 137 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.
v prospech navrhovateľky v podiele 9/10, na základe čoho bolo vykonané dokazovanie. Predmetom
konania nebolo skúmanie splnenia podmienok spísania notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej zo
dňa 08. 10. 1998, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudli odporcovia. K dôvodom neprípustnosti

zmeny petitu navrhovateľkou sa už vyjadrili, pričom odkazujú na ich vyjadrenia. Odporcovia sa v
celom rozsahu stotožňujú so závermi súdu 1. stupňa, týkajúcimi sa aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľky, podľa ktorých Z. M. nemohla svoj podiel 7/10 platne previesť na navrhovateľku, pretože
z ničoho nevyplýva, že je vlastníčkou nehnuteľností, a tak vlastnícke právo nemohla ani platne previesť.
Navrhovateľke tiež nemôže patriť podiel 1/10 po jej zomrelom bratovi. S názorom súdu, že ak sa určenia

nedomáhali všetci do úvahy pripadajúci dedičia po pôvodných vlastníkoch, ide tu o nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie v konaní, sa stotožňuje. Uvedený právny názor akceptuje zaužívanú konštantnú
judikatúru, podľa ktorej, v dôsledku samotnej skutočnosti, že na strane účastníkov konania je nedostatok
aktívnej, či pasívnej legitimácie, je nevyhnutné návrh navrhovateľa zamietnuť bez ďalšieho. Keďže
navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie,

navrhli,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutieakovecnesprávnepotvrdilaodporcompriznalnáhradu
trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
procesným postupom podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods.

2 OSP a dospel k tomu záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pôvodne podaným návrhom sa navrhovatelia v 1. až 4. rade, z ktorých je t. č. už účastníčkou konania
len pôvodne označená navrhovateľka v 1. rade P. V., domáhali určenia, že odporca J.. V. W. stráca

postavenie oprávneného držiteľa pozemku parc. KN č. 236/11 (PKN 93/2) v k. ú. N. a navrhovatelia Z. M.,
rod. M. v podiele 7/10, P. V. v 1/10, J. V. v 1/10 a V. V. v 1/10 získavajú nárok na uplatnenie vlastníckeho
právakpozemkuparc.KN236/11vk.ú.N..Spolusnávrhomnavrhovateľkav1.rade,t.č.navrhovateľka,
požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a pridelenie zástupcu z radov advokátov. Uznesením zo
dňa 19. decembra 2006 č. k. 12C 240/2006-46 súd prvého stupňa ustanovil navrhovateľke

zástupcu z radov advokátov, a to Mgr. Zuzanu Bereseckú. Zároveň jej priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov. Dňa 27. 09. 2007 podali navrhovatelia podanie, ktorým špecifikovali petit a domáhali sa ním
určenia, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. N., zapísanej v LV
č. XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatné plochy vo výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy vo
výmere 224 m2 je navrhovateľka v 1. rade v podiele 1/10 k celku, navrhovateľka v 2. rade v podiele

7/10 k celku, navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/10 k celku a navrhovateľ v 4. rade v podiele 1/10 k
celku. Táto zmena petitu bola na pojednávaní dňa 10. júna 2009 uznesením pripustená. Zároveň žiadali,
aby do konania na strane odporcu pristúpila ako odporkyňa v 2. rade Z. W.. Súd na pojednávaní dňa
27. februára 2008 uznesením jej vstup do konania pripustil. Uznesením zo dňa 11. marca 2009 č. k.
12C/240/2006-211došlokzrušeniuuzneseniaOkresnéhosúduNitrač.k. 12C240/2006-46zodňa

19.12.2006včastiustanoveniazástupkynezradovadvokátovMgr.ZuzanyBereseckejanavrhovateľke
bol ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. Svorad Petruška. Dňa 15. 07. 2009 bola podaná
ďalšia zmena petitu, ktorou sa navrhovatelia domáhali určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade nesplnili
podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia č. N323/98, NZ 322/98 o vydržaní vlastníckeho práva knehnuteľnosti, parc. č. 236/10 - ostatné plochy vo výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy
vo výmere 224 m2 a parc. č. 259/3 - záhrady vo výmere 4 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre kat.
úz. N. a vlastnícke právo k nim im nevzniklo. Domáhali sa tiež určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade

nesplnili podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia č. N323/98, NZ 322/98 o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, parc. č. 259/2 - záhrady vo výmere 47 m2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 267 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a vlastnícke
právo k nej im nevzniklo. Žiadali tiež určiť, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. úz. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 236/1 - ostatné plochy vo výmere 4689 m2 a

parc. č. 259/3 - záhrady vo výmere 4 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a parc. č. 259/2
- záhrady vo výmere 47 m2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 267 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N., je navrhovateľka v 1. rade v podiele 1/10 k
celku, navrhovateľka v 2. rade v podiele 7/10 k celku, navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/10 k celku a
navrhovateľ v 4. rade v podiele 1/10 k celku. Žiadali tiež určiť, že vlastníkom parc. č. 236/10 - ostatné
plochy vo výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy vo výmere 224 m2 je Slovenská republika

v správe Slovenský pozemkový fond. Súd prvého stupňa o tejto zmene petitu rozhodol uznesením zo
dňa 28. júla 2009 č. k. 12C 240/2006-269 tak, že návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania
zamietol. Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 15. februára 2010 č. k. 12C
240/2006-317 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom
rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31. marca 2011 č. k. 9Co/194/2010-371 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
pre procesné pochybenia. Následne došlo uznesením zo dňa 20. júla 2011 č. k. 12C/240/2006-394 k
zrušeniu ustanovenia zástupcu z radov advokátov JUDr. Svorada Petrušku a navrhovateľke bolo na jeho
miesto ustanovené Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave. Na pojednávaní dňa 1. októbra 2008
právny zástupca navrhovateľky uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu zo dňa 16. 11. 2006, ako

aj na doplnení návrhu zo dňa 28. 05. 2008. Zároveň predniesol návrh na zmenu petitu v súlade s jeho
písomným vyhotovením v spise na č. l. 62, pričom súd takúto zmenu petitu uznesením na pojednávaní
pripustil. Dňa 06. 03. 2012 bolo súdu oznámené, že navrhovateľku bude v konaní zastupovať na základe
rozhodnutia Centra právnej pomoci JUDr. Iveta Lenčéšová. Právna zástupkyňa navrhovateľky podala
na súde dňa 18. 01. 2013 návrh na zmenu petitu, ktorým sa domáhala určenia, že odporcovia v 1.

a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej N 322/98, NZ
323/98zodňa08.10.1998akoosvedčeniavyhláseniaovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v k. ú. N., zapísaným v LV XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatná plocha vo výmere
191 m2, parc. č. 236/11 - ostatná plocha vo výmere 224 m2. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa
27. mája 2013 uznesením návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania zamietol. Poslednou

zmenou petitu, doručenou súdu dňa 23. 07. 2013, sa navrhovateľka domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. N., zapísaných v LV č. XXXX ako parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 236/10 - ostatné plochy o výmere 191 m2 a
parc. č. 236/11 - ostatné plochy vo výmere 137 m2 a to v podiele 9/10 k celku. Táto posledná zmena
návrhu bola pripustená uznesením na pojednávaní dňa 23. septembra 2013 a následne súd rozhodol

napadnutým rozsudkom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) zmyslom
a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny
prístup k súdu (viď I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie

súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza
aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je
priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnajIII. ÚS 7/08). Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom
ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva (resp. jeho ochrany) na súde
(I. ÚS 24/97).

Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní
zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý
nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu
stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne

bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania,
ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní (Najvyšší súd
SR sp. zn. 5 MCdo 13/2010).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom

rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46, čl. 48 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé prejednanie
veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný
na pojednávaní a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Jedným z týchto princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je

aj právo účastníka na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, na ktoré nadväzujú práva (procesnej
povahy) vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a v rámci princípu kontradiktórnosti mať právo
vyjadriť sa k stanoviskám (napr. k žalobe, k opravným prostriedkom alebo iným relevantným podaniam)
a návrhom na vykonanie dôkazov druhého účastníka. Zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z
ustanovení čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania poskytnutá zo strany
príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a
výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej
moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez

dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť
k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (viď
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007).

Akoústavnenesúladné(porušujúcezákladnépráva)ústavnýsúdhodnotítakérozhodnutiavšeobecných
súdov, ktorými boli normy podústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08), pričom tento prístup možno
nájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky (napr. III. ÚS 150/99). Tento zároveň uviedol,
že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom

znamená porušenie základných práv (IV. ÚS 1735/07).

Účastník občianskeho súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho veci
pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva (I. ÚS 390/08).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O
vadu konania, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).Vychádzajúc z obsahu odvolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, odvolací súd sa osobitne zameral
na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa bola navrhovateľke odňatá
možnosť konať pred súdom podľa § 221 písm. f) OSP.

Z odvolania navrhovateľky v danej veci rezonuje to, že súd prvého stupňa nepripustil navrhovateľkou
navrhovanú zmenu petitu, ktorou sa domáhala určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade nesplnili
podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti, aj keď takýto petit súdna prax pripúšťa a
na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky skutočnosti, zistené v konaní, môžu tvoriť

podklad pre rozhodnutie o takto navrhovanom zmenenom petite. Ako dôvod odvolania na to poukázala
z dôvodu, že voči uzneseniu o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu nie je v zmysle ustanovenia
§ 202 ods. 3 písm. f) OSP odvolanie prípustné, a teda voči samotnému rozhodnutiu súdu o pripustení,
či nepripustení návrhu sa nemohla účinne brániť. Dôsledkom takto nepripustenej zmeny návrhu pritom
bolo, že súd rozhodoval o petite, o ktorom sám v rozhodnutí uviedol, že v ňom videl nedostatky, čo v
konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu návrhu. Na odvolacom pojednávaní uviedla, že pri formulácii

odvolania musela vychádzať už z toho, že zmenu návrhu jej súd nepripustil.

Všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku treba však vykladať systémovo a vo vzájomnej
súvislosti, musí sa pri tom vždy prihliadať na osobitosti každej prejednávanej veci pri súčasnom
rešpektovaní princípu rovnosti, a preto je vždy vecou individuálneho posúdenia, aké dôsledky majú

(prípadné) procesné nedostatky, ku ktorým došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov (pozri
II. ÚS 264/2006).

Y.súd,vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvéhostupňa, zistil,ževdanejvecibolnávrh
viac krát menený, pričom navrhovateľku zastupovali v konaní traja právni zástupcovia, ustanovení jej

súdom. Pôvodne bol návrh formulovaný na určenia, že odporca J. V. W. stráca postavenie oprávneného
držiteľa pozemku parc. KN č. 236/11 (PKN 93/2) v k. ú. N. (tento návrh bol podaný pôvodnými
navrhovateľmi v 1. až 4. rade, v čase, keď neboli zastúpení právnym zástupcom), pričom podobným
spôsobom sformulovaný petit, teda určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie
notárskeho osvedčenia č. N323/98, NZ 322/98 o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parc. č.

236/10 - ostatné plochy vo výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy vo výmere 224 m2 a parc.
č. 259/3 - záhrady vo výmere 4 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a vlastnícke právo k nim im
nevzniklo a určenia, že odporcovia v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia
č. N323/98, NZ 322/98 o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parc. č. 259/2 - záhrady vo
výmere 47 m2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 267 m2,

zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a vlastnícke právo k nej im nevzniklo, žiadal pripustiť aj právny
zástupca navrhovateľky JUDr. Svorad Petruška podaním zo dňa 15. 07. 2009. Podobne formulovaný
petit podala na súde prvého stupňa aj ďalšia právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Iveta Lenčéšová
dňa 18. 01. 2013, ktorým chcela pripustiť zmenu petitu, ktorou sa domáhala určenia, že odporcovia v
1. a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej N 322/98, NZ

323/98zodňa08.10.1998akoosvedčeniavyhláseniaovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v k. ú. N., zapísaným v LV XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatná plocha vo výmere 191
m2, parc. č. 236/11 - ostatná plocha vo výmere 224 m2. Ani jedna z takto navrhovaných zmien návrhu
nebola súdom prvého stupňa pripustená, pričom takéto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že výsledky
doterajšieho dokazovania neumožňujú súdu rozhodnúť o zmenenom návrhu. K takémuto záveru súd

prvého stupňa dospel napriek tomu, že vo veci vykonával aj dokazovanie smerujúce k rozhodnutiu o
zmenenom návrhu, a to oboznámením sa s písomnými listinami a výsluchom svedkyne S. M.. Z takýchto
zistení odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľke odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože princíp právnej istoty (vylučujúci priestor pre ľubovôľu) musí byť
prítomný vo všetkých rozhodnutiach súdu, teda aj pri takých, proti ktorým odvolanie nie je prípustné a

nerešpektovaním zákonných predpokladov pri vydaní aj takéhoto rozhodnutia môže dôjsť k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľačl.6ods.1dohovoru.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
podľa § 221 ods. 1 pís. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal za to,
že napriek tomu, že výsledky vykonaného dokazovania boli podkladom pre rozhodnutie o zmenenom

návrhu, niektoré zmeny návrhu navrhovateľkou nepripustil a pripustil len také zmeny návrhu, ktoré v
konečnom dôsledku mali za následok zamietnutie návrhu, keď súd prvého stupňa videl v petite návrhu
nedostatky.V prípade, ak opätovne dôjde k podaniu návrhu na zmenu petitu, akého sa navrhovateľka už domáhala a
ktorý jej pripustený nebol, odvolací súd zastáva názor, že v spise je dostatok podkladov pre rozhodnutie
o takom zmenenom návrhu, preto nevidí dôvod na nepripustenie takejto zmeny petitu, pretože aj

dokazovanie vo veci smerovalo k rozhodnutiu o takomto zmenenom návrhu. Názorom odvolacieho súdu
je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.