Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208224
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208224.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36
864 421, proti žalovanému G. T., bytom D. XXX, o zaplatenie zmenkového príslušenstva 157,55
eur a zmenkovej odmeny 1,47 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
36CbZm/145/2013-75 zo dňa 12.augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Uviedol, že súdu prvého stupňa bol doručený návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na
príslušnom tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia zmenkového príslušenstva 157,55 eur a zmenkovej odmeny 1,47 eur a
náhrady trov konania. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa
podľa článku 3, článku 19 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 16 bod 2
Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach (Brusel I) v spojení s § 84 O.s.p. Pri určovaní rozhodného práva postupoval
súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa názoru súdu prvého
stupňa na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím I (článok 1 bod 2 písm.
d/).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 12.12.2008 žalovaný uzatvoril so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava formulárovú predtlačenú
zmluvu o úvere č. 3880089, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 398,33 eur (ktoré
v deň podpisu zmluvy aj prevzal), ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok 201,16 eur (podľa
bodu 13 všeobecných podmienok predstavuje tretina poplatku dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou). Spolu sa zaviazal vrátiť 599,49 eur v 7 mesačných splátkach po 85,64 eur počínajúc
dňom 14.01.2010. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky,
ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na
zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh

v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Právnu vec súd prvého stupňa posúdil podľa
ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ), z.č. 258/2001 Z.z. a Obchodného zákonníka s
poukazom na článok 2 písm. a/, článok 3 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, bod
31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, článok 8 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/29/ES. Súd prvého stupňa posudzoval, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a či žalobcovi vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky, keď ustálil, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou so znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák.
V konaní mal pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru, keď žalovaný bol v zmluve označený
ako podnikateľ a účel úveru bol vyznačený na výkon podnikania, z dôvodu, že ide len o všeobecný údaj,
ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má uzavretie zmluvy s podnikateľskou činnosťou
žalovaného. Žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol žalovanému poskytnutý na
výkon podnikania. Keďže účel vyznačený v zmluve nebol preukázaný, súd prvého stupňa vychádzal z
toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.2.2010,
sp.zn. 10CoE/5/2010-46, Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 10.1.2012, sp.zn. I.ÚS
1930/11). Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver podľa §1
ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z.z., za účinnosti ktorého bola zmluva o úvere uzavretá. Konštatoval,
že v danom sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obch. zák., ale o zmluvu o pôžičke,
keď zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli žalovanému fakticky odovzdané a ním
prevzaté pri podpise zmluvy. Skutočnosť uzavretia zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka nie je prekážkou aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Po preskúmaní zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel k
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne brániť zákonnými prostriedkami. Zmluva, jej
obsah a účel sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z
toho dôvodu nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej
úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 všeobecných podmienok,
z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie
remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že
právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z dôvodu, že dohoda o vyplnení blankozmenky
(čl. 17 všeobecných podmienok - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne
dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. (0,25% úrok denne)
a podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Obč. zák. ( žalobca zmenkou preniesol na spotrebiteľa povinnosť niesť
dôkazné bremeno, článok I. § 17 ZZŠ). Žalobcom požadované rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaný
by na svoj úver poskytnutý bol povinný uhradiť nielen dlžnú sumu, ale aj ročný úrok z omeškania vo
výške 91,25 % zmenkovej sumy. Vydanie takéhoto absolútne nespravodlivého rozhodnutia nie je v
právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo,
vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým
demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým
spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (Nález Ústavného súdu ČR z
13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS 1241/12, Nález Ústavného súdu ČR I US 199/11). Súd prvého stupňa ďalej
konštatoval rozpor zmenkového úroku 0,25 % denne (91,25% ročne) s článkom I. § 48 ZZŠ. Poukázal
na to, že pokiaľ mal oprávnený zo zmenky na mysli úrokovú doložku podľa článku I. § 5 ZZŠ, muselo by
to byť zo zmenky jednoznačne zrejmé. Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25%
denne ako úrokovej doložky podľa článku I. § 5, musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže
zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok počítať ani dokedy (v žalobe žiada žalobca do
zaplatenia). Výkladom článku I. § 48 ZZŠ dospel k záveru, že úroky uvedené na zmenke je možné žiadať
iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postihovým, je možné žiadať zmenkové úroky podľa článku I. § 48 ZZŠ (rozsudok
Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002). Súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania súd
prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný tieto trovy neuplatnil a nevyčíslil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. S poukazom na § 120
O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods.
1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi
je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup
musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval.
Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky
a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah
do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z
dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
jednak zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa
nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdi Slovenskej
republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným spôsobom zásadu
kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj
prospech. Súdny dvor (v rozsudku z 2.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08 P) rozhodol, že zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s
listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka
konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých
chce založiť svoje rozhodnutie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný
voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku
platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať
ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak
môže robiť sám súd. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie pred ním
je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť vôbec bez návrhu v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi
prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Uviedol, že vo veci súdu predložil všetky doklady
a poukázal na to, že spoločnosti Pohotovosť s.r.o. uhradil sumu 1.678,95 eur. Zdôraznil, že si nie je
vedomý, že by pri uzatváraní úverových zmlúv podpisoval nejakú zmenku, predmetnú zmenku mu
doteraz nikto nepredložil, ani ju nevidel. Preto nemohol na základe čl. 5 ods. 3,6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke. Uzatvorená zmluva so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. má v zmysle § 52 ods.
1,4 OZ charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto sú neprijateľné podmienky v nej zakotvené neplatné v
zmysle § 53 ods. 4 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva 157,55 eur
a zmenkovej odmeny 1,47 eur a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak
to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19
Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6,
7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania, keď
si pripojil exekučný spis Okresného súdu v Trenčíne vedený pod sp. zn. 60 Er 2335/2010 súčasťou
ktorého bola zmluva o úvere zo dňa 12.12.2008 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez toho,
aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávaní dôkazov postupuje podľa návrhov účastníkov, nevykonáva dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie
alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi okrem iného oznámil, že je
potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb realizovaných
dlžníkom. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu
žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa
(exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie oprávneného,

bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa
skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Bez
postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez nariadenia
pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil
rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúce verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd zistil,
že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku
všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil do konania
bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,
teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5 Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez
návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom
založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku
ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre
žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby
sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich
súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné
dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálne
poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník
právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového
súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy
vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj
v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a
predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru,
že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový
základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však
účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený
zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné
podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.
Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa,
tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v
konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.