Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201841
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 6368/2015-1.10.2 (23/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku žaloby z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.01.2015 bola žalovanému doručená žiadosť Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho
združenia Poludnica (ďalej aj len „žiadateľ) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.

543/2002 Z. z.“) spočívajúcej v usmrtení dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica
v roku 2015. Žiadateľ odôvodnil žiadosť neúnosným počtom medveďov v revíri a z toho vyplývajúcou
hrozbou nebezpečných stretov človeka s medveďom.

2. Žiadateľ listom zo dňa 17.03.2015 doplnil žiadosť o upozornenie Obce Závažná Poruba na zvýšený
výskytmedveďavjejokolí,fotodokumentáciu,stanoviskoOkresnéhoúraduŽilina,odborustarostlivostio
životné prostredie a ambulantnú správu spolu s prehlásením U. L., ktorý bol v poľovnom revíri Poludnica,

časť Záskočie, napadnutý medvedicou.

3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len
„ŠOP SR“) stanovisko č. ŠOPSR/1682/2015 zo dňa 10.04.2015, v ktorom navrhla povoliť výnimku na
usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu
výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území, v
ktorom odporúča povolenie výnimky. Zároveň zaslala formulár vypracovaný Správou Národného parku

Nízke Tatry (ďalej aj len „NAPANT“).

4. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 16.04.2015 zaslané „Oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“.5. Žalobca listom zo dňa 29.04.2015 reagoval na podklady rozhodnutia a vyjadril nesúhlas s povolením
požadovanej výnimky z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade jej povolenia

navrhol do rozhodnutia zapracovať dve pripomienky.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 3773/2015-2.3 zo dňa 25.05.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)
povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002
Z. z. - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica, držať ho a prepravovať

v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. a súčasne v súlade s § 82 ods. 11
zákona č. 543/2002 Z. z. nepovolil výnimku na usmrtenie - odstrelenie jedného jedinca medveďa
hnedého v poľovnom revíri Poludnica. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 6368/2015-1.10.2 (23/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015 (ďalej aj
len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s

vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a to stanoviskom ŠOP SR zo dňa
10.04.2015, v ktorom bolo navrhnuté vzhľadom na škody spôsobené medveďom hnedým, ako aj za
účelom predchádzania nebezpečných stretnutí človeka s medveďom hnedým, povoliť odstrel jedného
jedinca.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. Poukázal na to, že z čl. 12 ods. 1 Smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch (ďalej aj len „Smernica o
biotopoch“) vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej
ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a
zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej
prírode. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu

ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, môžu členské štáty udeliť
výnimku z čl. 12 Smernice o biotopoch.

10. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že povolenie výnimky
je v rozpore so zmyslom ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha. Vzhľadom na to,

že zákonom č. 543/2002 Z. z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o
biotopoch, nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č.
543/2002 Z. z. z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch.

11. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že pri povolení výnimky nebola splnená

existencia podmienok ustanovených v Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem
na úrovni populácie (ďalej aj len „Inštrukcia“), ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z
ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého a prvostupňový správny orgán tieto podmienky ani
neskúmal.

12. V správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany druhu európskeho významu,
musia byť komplexne zohľadnené predpoklady a obsah ochrany takéhoto živočícha. Iba zo zhodnotenia
zohľadňujúceho všetky aspekty, ktoré môžu mať vplyv na zachovanie priaznivého stavu ochrany
medveďa hnedého, možno vyvodiť záver o možnosti či nemožnosti udelenia výnimky. Ak bol
žalovaný presvedčený, že kritériá uvedené v Inštrukcii nevyjadrujú potreby a požiadavky vyplývajúce z

potreby prísnej ochrany medveď hnedého, mal to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť.

13.Vyhodnoteniepočtuudelenýchvýnimiekvovzťahukcelkovejpopuláciimedveďahnedéhoaosobitne
vo vzťahu k územiam európskeho významu, je podmienkou sine qua non, ktorá musí byť splnená pred
skúmaním opodstatnenosti výnimky. Rovnako vyhodnotenie efektívnosti výnimiek vo všeobecnosti a

v konkrétnom poľovnom revíri je náležitosťou, bez ktorej by mohlo byť rozhodnutie považované za
nezákonné. Uvedené náležitosti v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú.14. Žalovaný odmietol námietku o neexistencii presných informácií o stave medvedej populácie, ktorú
žalobca podporil odkazom na projekt ŠOP SR „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky
divej na Slovensku“ tým, že ide o neaktuálne informácie a tým, že ŠOP SR neustále dopĺňa svoje

poznatky o stave medvedej populácie do centrálnej databázy. Takýto postup pri obstarávaní podkladov
rozhodnutia nie je v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku. V správnom konaní neboli obstarané a
účastníkomkonaniasprístupnenépodkladyobsahujúceúdajeostavemedvedejpopulácienaSlovensku
ani v predmetnom poľovnom revíri. Ak správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z poznatkov ŠOP
SR, ktoré nie sú uvedené v podobe umožňujúcej účastníkom konania oboznámiť sa s nimi, odňali im

možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia.

15. Pri povolení výnimky musí z podkladov rozhodnutia vyplývať dôvodnosť presvedčenia, že jej
povolením možno predísť závažným škodám. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva nič, čo by
umožnilo dospieť k záveru, že po realizácii výnimky sa ochrana záujmov uvedených v § 40 ods. 3 písm.
b) zákona č. 543/2002 Z. z. zvýši.

16. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne skúmal zákonnú podmienku neexistencie inej
alternatívy. Neexistencia inej alternatívy nemôže byť zúžená len na hľadanie miesta v ZOO, ale spočíva
v posúdení, či záujem sledovaný v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nemožno dosiahnuť inak.
Vzhľadom na to, že v predmetnom poľovnom revíri boli v minulosti realizované výnimky spočívajúce v

usmrtenímedveďahnedého,pričomajnaďalejdochádzakjehoprenikaniudointravilánovobceZávažná
Poruba, možno dospieť k záveru, že udelenie výnimky nie je prostriedkom zvyšujúcim bezpečnosť
obyvateľstva a na predchádzanie škodám.
17. Preskúmavané rozhodnutia nezohľadňujú skutočnosť, že predmetný poľovný revír sa nachádza v
území európskeho významu Ďumbierske Tatry. Pokiaľ je určité územie zaradené do sústavy NATURA

2000, zmyslom tohto zaradenia je okrem iného zabezpečiť priaznivý stav druhov, pre ochranu ktorých
je toto územie začlenené do tejto sústavy. Z údajov na internetovej stránke ŠOP SR v časti „Lokality
NATURA 2000“ vyplýva, že v predmetnom území je medzi druhy podliehajúce ochrane zaradený aj
medveď hnedý a jeho výskyt je v tomto území prirodzeným javom.

18. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti ustanovené v § 40 ods. 4 zákona č.
543/2002 Z. z., ako aj ďalšie podmienky ustanovené v § 82 ods. 12 tohto zákona. Absentujú v ňom
časové okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou a miestne okolnosti sú
nesprávne uvedené v časti podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.

19. Žalobca tiež požiadal o odklad vykonateľnosti preskúmavaných rozhodnutí, t.j. po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj len
„S.s.p.“), o priznanie odkladného účinku žaloby. Žiadosť odôvodnil tým, že jediným prostriedkom,
ktorým sa môže vyhnúť tomu, aby súd neodňal právo na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej
správy, je odklad vykonateľnosti, nakoľko súdy po uplynutí časovej platnosti výnimky zastavujú konanie.

Okamžitý výkon preskúmavaných rozhodnutí by mal za následok realizáciu udelenej výnimky, čo by
malo nenapraviteľný dôsledok, ktorého spoločenská hodnota je podľa prílohy č. 6 časti A vyhlášky č.
24/2002 Z. z. 3 690 eur.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

21. Namietal, že uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nedošlo k rozporu s ustanoveniami
Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov

živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka
nespôsobí zhoršenie stavu populácie na danom území a jej povolenie je v záujme zdravia a bezpečnosti
ľudí. Tieto podmienky boli v tomto konaní splnené.

22. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa

hnedého v „Inštrukcii“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tieto opatrenia presahujú
rámec správneho konania o povolení výnimky, keďže takýmto rozhodnutím nie je možné suplovať úlohy
orgánov verejnej správy spočívajúce v schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno
ním iba určovať práva a povinnosti vzťahujúce sa na konkrétne fyzické či právnické osoby. Správneorgány nemohli vychádzať z komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, keďže
takýto dokument nebol schválený.

23. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment
veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 tejto smernice sa vyžaduje, aby členské štáty prijali plány len pre
osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000 a to iba „v prípade potreby“.
Príloha č. 2 dokumentu vypracovaného Európskou iniciatívou pre veľké šelmy môže slúžiť ako odborný
podkladprevypracovanieprogramovstarostlivostioveľkéšelmy,alenejdeopodmienkyprepovoľovanie

výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch.

24. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa, príloh k žiadosti a zo stanoviska
ŠOP SR vrátane formulára Správy NAPANT. Zo stanoviska ŠOP SR vyplýva, že vplyv povolenia výnimky
na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v územiach európskeho významu bol skúmaný aj z hľadiska
dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v

blízkosti lokality, v ktorej ŠOP SR usmrtenie navrhla. ŠOP SR v stanovisku konštatovala vznik škôd na
zdraví človeka, nebezpečné strety človeka s medveďom hnedým najmä v blízkosti intravilánov obcí a
ľudských obydlí a vznik škôd na majetku človeka.

25. Na podporu tvrdenia, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, žalovaný citoval jednotlivé

časti napadnutého rozhodnutia. Zároveň podotkol, že rešpektuje potrebu aplikovania príslušných
ustanovení Smernice o biotopoch, a preto pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o povolenie výnimky
z podmienok ochrany medveďa hnedého dbá o to, aby bolo zabezpečené dlhodobé udržanie vývoja
populácie medveďa hnedého na území SR a aby bola zachovaná prirodzená pohlavná a veková
štruktúra populácie. Na základe tejto skutočnosti sú každoročne povoľované výnimky na usmrtenie

medveďa hnedého len v obmedzenom rozsahu a za prísne stanovených podmienok zohľadňujúcich
záujmy ochrany tohto druhu.

26. Žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal s návrhom žalobcu na prijatie riešení, ktoré
budú plniť úlohu prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synantropizácie, keď konštatoval,

že s nimi súhlasí, avšak v tomto konaní ich nemožno aplikovať. Pokiaľ dochádza k synantropizácii a s
týmspojenémuohrozeniuzdraviaabezpečnostiobyvateľov,nemožnovreálnomčaseriešiťsituáciuinak
ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zabezpečenie odpadkov a agrocenóz špeciálnych
zberných nádob, resp. elektrických ohradníkov, sú opatreniami, ktoré môžu do istej miery v budúcnosti
zamedziť synantropizácii medveďov v lokalitách s ľudskými sídlami, avšak predstavujú dlhodobý rámec

riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky.
To znamená, že nejde o alternatívu, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov
a vzniku škôd.

27. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom

správne orgány aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.

28. Žalovaný na pojednávaní zotrval na názore vyslovenom v písomnom vyjadrení k žalobe poukazujúc
na obsah administratívneho spisu a podklady k napadnutému rozhodnutiu preukazujúce dôvodnosť

povolenia výnimky.

IV. Posúdenie veci

29. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie,

ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne ajpovinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
30. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a

úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal

jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č.

543/2002Z.z.jepostupovaťpodľasprávnehoporiadku,ktoréhoprávnemurežimutotokonaniapodlieha.
Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti
s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach
správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností
účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má

súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má
za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto
povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu
orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu

nepredkladá žiadne dôkazy.

34. Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia,
ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa
vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam

skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným
námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z
uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním
rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník
zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto

účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia
bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní
môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na
vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

35. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo
dňa 10.04.2015 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy
týkajúcesanežiaducehosprávaniasamedveďahnedéhovdanomúzemí.Jenesporné,žežalobcoviboli
tieto podklady v priebehu konania doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný postupoval v súlade
s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko umožnil, aby sa žalobca mohol pred

vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave
populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, súd uvádza, že komplexný

plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto žalovaný
nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány
vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne
zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácietohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a
nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite.

37. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,
b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,

c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy
mláďat, zimného spánku alebo migrácie,
d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

38. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch

povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

39. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

40. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj
čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá
možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v
priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení
článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b):

a) v záujme ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a ochrany biotopov;
b) pri predchádzaní závažným škodám najmä na úrode, dobytku, lesoch, chove rýb a vodnom
hospodárstve a iných typoch majetku;
c) v záujme zdravia verejnosti a verejnej bezpečnosti alebo z iných naliehavých dôvodov prvoradého

verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a ktoré majú priaznivé
dôsledky pre životné prostredie;
d)naúčelyvýskumuavzdelávania,priopätovnomosídleníurčitéhoúzemiapopuláciamidruhovalebopri
opätovnom zavedení druhov v rámci ich pôvodných areálov a pre rozmnožovateľské postupy potrebné
na tieto účely, vrátane umelého rozmnožovania rastlín;

e) pri povoľovaní odberu alebo držby určitých jedincov druhov z prílohy IV v obmedzených počtoch
stanovených príslušnými národnými orgánmi, na základe výberu, v obmedzenom rozsahu a za prísne
kontrolovaných podmienok.

41. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že čl. 16 Smernice o biotopoch týkajúci sa podmienok na

povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bol prevzatý do zákona č. 543/2002 Z. z. Z
uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že obsah ochrany medveďa hnedého nemožno posudzovať
podľa hľadísk ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z., ktoré sú rozdielne ako hľadiská
ustanovené Smernicou o biotopoch, nedôvodná. V tejto súvislosti súd dodáva, že dokument zverejnenýna internetovej stránke ŠOP SR, na ktorý poukazoval žalobca, nie je vzhľadom na jeho odporúčací
charakter právne záväzný.

42. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa
hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z.,
ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky,
za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje
iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre

povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

43. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v
takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou

by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy,
keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky
z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať

nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu,
najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.

44. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1682/2015 zo dňa 10.04.2015 navrhla vydanie výnimky
na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Poludnica, pričom uviedla: „Za

odôvodnené považujeme pravidelné prenikanie mladších jedincov do intravilánu obce Závažná Poruba
a Iľanovo, rekreačnej oblasti Opalisko, čo predstavuje riziko možných nebezpečných stretov a výraznú
nespokojnosť miestneho obyvateľstva s aktuálnym stavom a jeho negatívny postoj k ochrane medveďa.“

45. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie

medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných
miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti,
že v poľovnom revíri Poludnica je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.

46.Povolenieodstrelujednéhojedincamedveďahnedéhoboloodôvodnenézáujmomverejnéhozdravia

alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v obytných a
chatových oblastiach. Aj napriek absencii zmienky o skladbe súčasnej populácie medveďa hnedého
na území poľovného revíru Poludnica, mali správne orgány podľa názoru súdu za preukázané, že
neexistuje iná alternatíva ako povolenie výnimky. Súd pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné
aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade by to nebolo efektívne. Dokument vypracovaný

Združením majiteľov lesov, pozemkové spoločenstvo Závažná Poruba, preukazuje, že obyvatelia danej
lokality vykonali kroky na zabezpečenie správneho nakladania s odpadmi v blízkostí chát a rekreačných
zariadení.

47. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ani preventívne opatrenie spočívajúce v použití

elektrických ohradníkov nebolo efektívne a medvede spôsobili škody na včelstvách. Vzhľadom na
synantropizáciu medveďov hnedých v danej lokalite by vytvorenie zón s regulovaným poľovným a
lesným hospodárením predstavovalo možné riešenie do budúcnosti pokiaľ ide o nových jedincov, ale
nie riešenie aktuálnej situácie. Jedinci žijúci v tejto lokalite sú už navyknutí chodiť do intravilánu obce a
ani oplotenie by ich neodradilo. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k

ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO,
prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre
verejnú bezpečnosť ľudí, súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené
a preskúmavané rozhodnutia za zákonné.

48. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť a jej doplnenie predložením upozornenia Obce Závažná Poruba
na zvýšený výskyt medveďa v jej okolí, fotodokumentácie, stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru
starostlivosti o životné prostredie a ambulantnej správy spolu s prehlásením U. L., ktorý bol v poľovnomrevíri Poludnica, časť Záskočie napadnutý medvedicou. Aj záber z priemyselnej kamey v Závažnej
Porube preukazuje, že medveď hnedý sa pohybuje dokonca v blízkosti ľudských obydlí.

49. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej
výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila
povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti
osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany

prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa
05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov
pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne
chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o
ich stave.

50. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu
pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v
jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto
živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy
chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne

podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na
opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok
ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov
medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie
sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.

51. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho
prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na
konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené
medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o

prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt,
čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom
ochrany prírody a krajiny.

52. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu

nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom
poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným
správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich
revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).

53. Krajský súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013
zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok,
či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v
nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ
je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa

s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej
lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a
nedostatok prirodzenej plachosti).“

54. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených

medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov
s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované
obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru
týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie
predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu,

nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka
bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.55. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické,
t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je
nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným

jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti.

56. Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002
Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo
živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie

predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne
správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c)
zákona č. 543/2002 Z. z.

57. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre
povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa

hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom
na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky.

58. V súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúcim sa zastavenia konania z dôvodu neplatnosti povolenia
výnimky na odstrel, súd poukazuje na publikované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR

č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, v ktorom je uvedené, že „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na
odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka
povolená, má za následok, že odpadol predmet konania... Správny orgán preto môže (ba dokonca
musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Z citovaného stanoviska vyplýva
povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie a nie povinnosť súdu zastaviť konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia tak, ako to nesprávne aplikujú niektoré senáty či už krajského alebo najvyššieho
súdu vychádzajúc zrejme z návrhu stanoviska, ktoré však bolo prijaté v znení ako je uvedené vyššie
v tomto bode.

59. Napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda súd stotožnil s názorom

vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd
konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti
výnimkyapodľanázorusúduuplynutiečasovejplatnostisúhlasunemázanásledok„anulovanie“účinkov
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“

60. Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia
právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (04.09.2015) a jej platnosť trvala do 30.11.2015. Žaloba
bola podaná na súd dňa 05.11.2015. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru súdu
aj neskôr, o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením
konania v prípade, kedy sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi

odňatá možnosť konať pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí z dôvodu uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k
účelovému postupu súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu
zastavili. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je
Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl.

1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp
materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné
súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho
právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých
práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu

možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa
22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z
13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej
istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS

12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov
verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej
situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn.
Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008).Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus
v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho
právnehoštátupotomnemôžebyťrozdielvpreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiapred30.11.2015

a po tomto dátume. Prieskum nemôže byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako
uplynie časová platnosť výnimky alebo neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri
napríklad niekoľko ročnej platnosti výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez
prieskumu) jednoducho konanie zastaviť.

61. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto

prípade právo na náhradu trov konania.

63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

64. Predseda senátu sa súčasne zaoberal posúdením žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby.
Súd pri posudzovaní žiadosti vychádzal z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žaloby ustanovené v § 185 S.s.p, nakoľko konanie
nebolo zastavené, žaloba bola nedôvodná a povolená výnimka už bola navyše zrealizovaná. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave postupoval v súlade s § 188 S.s.p. a rozhodol

o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným v treťom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.