Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209618
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:1614209618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO:
47 233 516, proti žalovaným: 1) D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX E., a 2) A. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 40,03 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 27.08.2014, sa žalobca domáhal, aby súd vydal

rozhodnutie, ktorým by žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 40,03 € s príslušenstvom.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná s ním uzavreli zmluvu o úvere, z ktorej si neplnili svoje
povinnosti riadne a včas, a preto im vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Žalovaný v rade 1 sa k žalobe žalobcu vyjadril tak, že si nie je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, avšak
nepopiera ho a v prípade jeho existencie je ochotný mu ho zaplatiť.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo

veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,00 €,
od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 40,03 €, ide o drobný spor, súd v
ňom nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom, verejne vyhláseným dňa 18.05.2016.

Súdvykonaldokazovaniežalobouzodňa09.12.2013,zmluvouoúverezodňa02.04.2007,všeobecnými
obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z úverového účtu žalovaných, ďalšími listinami, založenými
v spise, a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaní ako dlžníci dňa 02.04.2007 uzavreli so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere č. 8000064563,
na základe ktorej im žalobca poskytol spotrebiteľský úver vo výške 22 014,00 Sk, ktorý sa
zaviazali vrátiť mu 36 mesačnými splátkami vo výške po 1 223,00 Sk, splatnými 22. dňa v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky dňa 22.05.2007 a poslednej splátky dňa 22.04.2010.

Medzi žalovanými ako dlžníkmi a žalobcom ako veriteľom došlo v priebehu splácania poskytnutého
úveru k dohode o odklade splátok č. 31-33 tohto úveru, pričom žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi
tieto splátky ako splátky č. 37-39 so splatnosťou dňa 22.05.2010, 22.06.2010 a 22.07.2010.Žalovaní si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnili a žalobcovi
nezaplatili časť splátky č. 39 vo výške žalovanej sumy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd teda mal preukázané, že žalovaní uzavreli so žalobcom zmluvu o úvere, z ktorej si neplnili svoje
povinnosti riadne a včas, a preto im vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa)
orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Zákonoochranespotrebiteľaboldoplnenýoust.§5bsúčinnosťouod01.05.2014,atoust.čl.VIIIbod12
zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa prechodných ustanovení k úpravám, účinným od 01.05.2014, zákona o ochrane spotrebiteľa,

teda podľa § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa
spravujú aj právne vzťahy, vzniknuté pred 01.05.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 01.05.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.04.2014.
Prechodné ustanovenia k úpravám, účinným od 01.05.2014, zákona o ochrane spotrebiteľa neupravujú
postup súdu pri použití jeho ust. § 5b. Táto skutočnosť je dôvodom, prečo súd musí použiť toto

ustanovenie odo dňa jeho účinnosti, teda odo dňa 01.05.2014, na všetky právne vzťahy bez ohľadu
na to, kedy tieto vzťahy a nároky z nich vznikli, a vo všetkých konaniach bez ohľadu na to, kedy
začali. Predmetné ustanovenie je ustanovením procesným, ktoré upravuje postup súdu. Pre procesné
ustanovenia neplatí zásada zákazu spätného pôsobenia právnych noriem, naopak súd sa pri svojej
činnosti riadi práve účinnými procesnými ustanoveniami. Prechodné ustanovenia ustanovujú výnimku z

tohto pravidla. Ak teda prechodné ustanovenia k procesnému ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
nie sú, znamená to, že súd je povinný použiť toto ustanovenie hneď, ako sa stane účinným. Nie je preto
rozhodujúce, kedy sa konanie začalo, súd musí ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa použiť.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa ďalej skúmal, či nárok žalobcu, uplatnený v jeho žalobe nie je premlčaný,

a dospel k záveru, že tento premlčaný je, a to v celom rozsahu.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých v Občianskom zákonníku, je na
prospech žalovaných ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o
zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom.
RovnakýprávnynázorvyslovilnapríkladKrajskýsúdvŽilinevosvojomrozsudkuzodňa23.02.2015,č.k.
11Co/583/2014-94. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách

potvrdila aj ďalšia rozhodovacia prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/26/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013).
Uvedené potvrdzuje aj novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ktorá definitívne normatívne vyriešila otázku, či na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že

Občiansky zákonník bude aplikovaný vždy, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby spotrebiteľská zmluva bola upravená Obchodným
zákonníkom. Hoci táto novela je účinná až od 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový
status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia
režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

23.02.2015, č. k. 11Co/583/2014-94).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalovaná suma sa stala splatnou dňa 22.07.2010. Žalovaná suma totiž predstavuje nezaplatenú časť
splátky č. 39 poskytnutého úveru, pričom medzi žalobcom a žalovanými došlo k dohode o jej splatnosti
k tomuto dátumu. Žalobca vo svojej žalobe síce tvrdí, že žalovaná suma sa stala splatnou až dňa
15.03.2012, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca splatnosť žalovanej
sumy k tomuto dátumu odôvodňuje tým, že k tomuto dátumu vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého

úveru. Avšak vzhľadom na to, že nezaplatená časť splátky č. 39 tohto úveru sa stala splatnou už dňa
22.07.2010, žalobca nemohol vyhlásiť jej predčasnú splatnosť k neskoršiemu dátumu - k 15.03.2012.
Ak aj žalobca vykonal úkon, smerujúci k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, takýto
úkon nemôže mať vplyv na splatnosť už splatných nárokov, v tomto prípade takýto úkon nemá vplyv
žiadny, nakoľko žalobca nemal voči žalovaným žiadne nároky, ktorých predčasnú splatnosť by mohol

vyhlásiť. Dňa 23.07.2010 teda začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 23.07.2013.
Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu došla súdu dňa 27.08.2014, teda po uplynutí premlčacej doby,
nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný, súd ho preto žalobcovi nemohol priznať a jeho žalobu
v celom rozsahu zamietol. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu bola
žalobapodanádňa10.12.2013.Žalobcatentodátumpodaniažalobynepreukázal,zprezenčnejpečiatky

podateľne Okresného súdu Malacky nevyplýva a aj v prípade, že by žalobca svoju žalobu v tento deň
na súd podal, jeho nárok by bol premlčaný a súd by musel jeho žalobu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov,
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na to, že vo veci mali úspech žalovaní, súd by im mal priznať náhradu trov konania proti
žalobcovi. Keďže však súd rozhoduje o trovách konania len na návrh a žalovaní si ich náhradu
neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).