Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314219234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľa: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35
923 130, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom v Bratislave, Tomášikova
23/C, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní zastúpený
opatrovníčkou W. S., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o 137,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd náhradu trov konania odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Galanta dňa

18.08.2014, domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu istinu v sume 137,27 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 20.04.2012 do zaplatenia a trovy
konania, titulom Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 26.11.2009 pod evidenčným číslom 1893723, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 1.067,70 Eur, do podania návrhu
odporca z vyššie uvedenej sumy uhradil sumu 955,10 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 04.06.2012 listom - predžalobná upomienka, vyzval odporcu k

okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, čo do podania návrhu navrhovateľ neurobil.

Podľa ustanovenia § 115 a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno veci rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (ods. 2).
Súd vzhľadom na klasifikáciu predmetnej právnej veci ako drobný spor vec prejednal bez nariadenia
pojednávaniaavykonalvovecidokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi:Zmluvao poskytnutí
pôžičky zo dňa 26.11.2009 pod evidenčným číslom XXXXXXX., predžalobná výzva zo dňa 04.06.2012,
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, spol. Consumer Finance Holding, a.s., uzavrela s odporcom dňa

26.11.2009 Zmluvu o pôžičke pod evidenčným číslom XXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovi celkovú sumu pôžičky 1.067,70 Eur, do podania návrhu odporca z vyššie uvedenej sumy
uhradil celkom sumu 955,10 Eur.Súd zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2009 zistil, že odporca si sumu 1.067,70 Eur požičal tak, že mal
platiť mesačnú splátku 71,18 Eur, celkový počet splátok bol 15. z uvedeného vyplýva, že ak prvú splátku
zaplatil v mesiaci december 2009, pätnástu splátku mal mať zaplatenú 01.03.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého
ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1. mája 2014), sa zákon
číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný,
prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby si spotrebiteľ takúto námietku

uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy
úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných

na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (1. Zákon o
spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) sa primárne použije špeciálny
predpis, t.j. zákon o spotrebiteľskom úvere a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom
úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a teda Občiansky zákonník. Obchodný zákonníksa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a v jeho vykonávacích
predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, keď uznesením zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013- 10 skonštatoval, že prednostným

uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Súd z vyššie uvedených dôvodov preto aplikoval na posúdenie premlčania nároku ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keď v tomto prípade je to pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšie.

Podľa článku II bod 1 Zákona číslo 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1. mája 2014), sa zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: " Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ".

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 cit. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného

práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa
premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy,

navrhovateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a odporca bol fyzickou
osobou, nepodnikateľom, ktorá si vzala úver na osobnú spotrebu, vystupoval ako spotrebiteľ. Zmluvu
o úvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žemedziodporcomaprávnympredchodcom
navrhovateľa bola dňa 26.11.2009 uzavretá Zmluva o pôžičke pod evidenčným číslom 1893723.

Napriek tomu, že je zrejmé, že odporca podmienky zmluvy nedodržal, pretože neplnil riadne svoju

povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, súd
dospel k záveru, že dňa 01.03.2011, uplynutím 15 - tich mesiacov určených a dohodnutých na plnenie
v zmysle zmluvy, si navrhovateľ mohol svoje právo uplatniť voči odporcovi na súde prvýkrát, teda
premlčacia lehota márne uplynula dňom 01.03.2014.

Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ mohol právo po prvýkrát vykonať, teda mohol
podať návrh na súd 01.03.2011, všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 01.03.2014,
navrhovateľ podal návrh na súd 18.06.2014, čiže oneskorene, preto súd bez ďalšieho dokazovania v
danej veci návrh zamietol.Súd je povinný prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a ak zistí, že

uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať(§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v spore, avšak náhradu
trov konania úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.

Odvolaniemápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) obsahovaťúdaj,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.