Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213091
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115213091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT, s.r.o.,

so sídlom Nám. Sv. Egídia 64, 058 01 Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej: E. E., X.. XX.X.XXXX,
naposledy bytom E. X, J.ov, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou C. E., R. V.
S. R. Y. X. V., v konaní o zaplatenie 130 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 80 EUR a
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 200 EUR od 9.6.2014 do 26.1.2015,
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 160 EUR od 27.1.2015 do 20.2.2015,
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 120 EUR od 21.2.2015 do 25.3.2015,

- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 80 EUR od 26.3.2015 do zaplatenia,
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 14.5.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 225 EUR s
5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 250 EUR od 9.6.2014 do 26.1.2015, 5 %-tným ročným

úrokom zo sumy 170 EUR od 21.2.2015 do 25.3.2015, 5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 130 EUR od 26.3.2015 do zaplatenia a nahradenia trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku.
Žalobu odôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 9.5.2014, na základe ktorej
poskytol žalovanej sumu 250 EUR. Žalovaná suma predstavuje istinu 250 EUR (vrátane poplatku za
spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 50 EUR), dohodnutý úrok 45 EUR a zvyšná suma 50 EUR
predstavuje zmluvnú pokutu na základe dohody, ktorou mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške

15 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania, žalobca však z tohto titulu uplatnil len sumu 50 EUR.

Keďže sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovanej, bol jej ustanovený opatrovník, ktorý sa k
žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.Keďžepredmetomkonaniajesumaktoránepresahuje1000EUR,jednásanazákladevyššiecitovaných
zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:

Dňa 9.5.2014 účastníci uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku 250 EUR, z ktorej si hneď
odpočítal poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky 50 EUR. V časti I., bod 2 zmluvy je uvedený
pri 30 dňovej pôžičke poplatok vo výške 20 % a úrok vo výške 18 %.

V časti I., bod 5 zmluvy sa dlžník zaviazal požičanú sumu 250 EUR vrátane poplatkov (95 EUR - 50
EUR), čo spolu činí 295 EUR vrátiť do 30 dní v celosti a naraz, a to do 8.6.2014.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 50 EUR, ktorý jej
bol zrazený z pôžičky, uhradila žalobcovi sumu 120 EUR (uhradená v splátkach dňa 26.1.2015 40 EUR,
dňa 20.2.2015 40 EUR, dňa 25.3.2015 40 EUR).

Pre posúdenie uplatneného nároku súd aplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľským nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe

zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka , ak

v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods.
14 nie je
ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,

p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru

rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska,

Rozhodujúce je ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého, na iných veriteľov a na
zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14,
16, 17, 19, 23 a 25a tohto paragrafu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu
než sú tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu
je potrebné považovať za iného veriteľa, nakoľko spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/, bolo
potrebné zmluvu o pôžičke a jej náležitosti posúdiť podľa § 9 ods. 2 podľa citovaného zákona. Medzi

týmito náležitosťami je pod písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

S poukazom na už citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci sa
dôsledkov porušenia povinnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Súd teda dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať

za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej v skutočnosti len sumu 200 EUR, keďže si sám započítal
sumu 50 EUR ako poplatok, na ktorý nemal nárok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona a preto
žalobca má právo len na vrátenie sumy 200 EUR, ktorú žalobca žalovanej reálne poskytol, pričom keďže
žalovaná doposiaľ uhradila sumu 120 EUR, jej dlh predstavuje sumu 80 EUR. Súd preto považoval

za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť a to vrátane úrokov z omeškania, vo výške v zmysle návrhu
žalobcu, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, v závislosti od jednotlivých platieb žalovanej.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Každý právny úkon je potrebné posúdiť aj podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o ich platnosti, v tomto prípade súd posudzoval

platnosť dohody o zmluvnej pokute aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39
Občianskeho zákonníka.
V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 EUR pre prípad nesplatenia
požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že
by ju mal dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Táto formulácia je uvedená až v

závere zmluvy v tabuľke a preto nie je možné nepochybne a určito definovať akú dohodu o zmluvnej
pokute vlastne účastníci uzavreli. Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava
každý účastník zmluvy, uvedie zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu (15 EUR paušálne) ako v tabuľke o
poplatkoch (15 EUR za každý mesiac omeškania), možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku s
poukazom na § 7 ods. 2 s použitím § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zakázané, ako to ustanovuje §

7 ods. 1 citovaného zákona.
Určitosť právneho úkonu vlastne predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa
konajúcim nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno
odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno
použiť aj na predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu

formuláciu tejto dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty
paušálne vo výške 15 EUR alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre
nedostatok určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

Navyše však súd dodáva, že pri pôžičke 250 EUR so splatnosťou 30 dní, dohodu o zmluvnej pokute

vo výške 15 EUR za každý mesiac omeškania by bolo možné považovať za neprimerane vysokú a v
dôsledkutohoneplatnúprerozporsdobrýmimravmi(§3ods.1 OZa§39OZ).Žalobcamátotižzákonný
nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5% ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia, čo je
15 EUR ročne, ale zmluvná pokuta, ktorá nie je navyše žiadnym spôsobom limitovaná, by predstavovala
až 180 EUR ročne.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalobca

ktorý bol v konaní pomerne neúspešnejší nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšia
žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.