Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/889/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113220479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113220479.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: W.. M. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J., N. XX, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: MEANDRA, s.r.o., Štefánikova 8, 949 01 Nitra, IČO:
35 949 279, o zaplatenie 5.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 14. mája 2015 č. k. 7C/184/2014-106, takto
r o z h o d o l :
Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivýrokutýkajúcejsapovinnostižalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 5.500 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14. 08. 2012 do zaplatenia,
zaplatenia 0,01 % úroku z omeškania denne zo sumy 10.000 eur od 16. 12. 2011 do 15. 02. 2012 p
o t v r d z u j e.
V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vrátane výroku o náhrade trov konania z r u
š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. 05. 2015 č. k. 7C/184/2014-106 pri právnom posúdení podľa §
657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.500 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14. 08. 2012 do
zaplatenia, 0,01 % denný úrok z omeškania zo sumy 10.000 eur od 16. 12. 2011 do 15. 02. 2012, 3,91 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 10.000 eur od 04. 05. 2011 do 15. 02. 2012, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. S poukazom na závery vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd dňom
13. 07. 2011 preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) medzi
účastníkmi tohto konania. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému sumu
5.500 eur a na druhej strane záväzok žalovaného požičanú sumu vrátiť žalobcovi po uplynutí jedného
mesiaca. V konaní bolo preukázané prenechanie požičanej sumy 5.500 eur žalovanému. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že by predmet pôžičky (5.500 eur) vrátil žalobcovi riadne a včas, a preto je
povinný zaplatiť aj príslušné úroky až do zaplatenia. Takisto sa súd prvého stupňa nestotožnil ani s
obranou žalovaného v tom smere, že zo sumy 5.500 eur pôžička predstavovala 5.000 eur, pričom 500
eur boli dojednané úroky. Žalovaný v konaní nepreukázal ani svoje tvrdenie ohľadne nedojednania doby
splatnosti predmetnej pôžičky, čo vyvracia jeho mailová korešpondencia (čl. 74 spisu). Taktiež žalovaný
predmetnú zmluvu o pôžičke podpísal, čím prejavil svoj súhlas s obsahom zmluvy, a preto jeho námietky
voči jeho nárokom uplatneným z tejto zmluvy nie je možné zohľadniť. Súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania od tej doby, ako bola uplatnená v podanej žalobe, t.j. od 14. 08. 2012 a nie od 14. 08. 2011,
kedy nastalo skutočné omeškanie dlžníka. Výšku úroku z omeškania určil súd s poukazom na ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády ač. 87/1995 Z. z. Úroky z pôžičky priznal súd
žalobcovi v ním uplatnenej výške 3,91 % ročne zo sumy 10.000 eur od 04. 05. 2011 do 15. 02. 2012.Zároveň bol žalobcovi priznaný aj ním uplatnený denný úrok z omeškania vo výške 0,01 % zo sumy
10.000 eur od 16. 12. 2011, t. j. od splatnosti pôžičky do jej vrátenia (15. 02. 2012). Písomná zmluva
o pôžičke na sumu 10.000 eur, ktorú žalovaný žalobcovi vrátil (15. 02. 2012) po splatnosti pôžičky (15.
02. 2011) bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 04. 05. 2011 s dohodnutým 5 % mesačným
úrokom z pôžičky a 0,01 % denným úrokom z omeškania z pôžičky od prvého dňa nasledujúceho po
splatnosti pôžičky do jej vrátenia.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 1.141,41 eura ako trovy právneho zastúpenia a sumu 330 eur
ako iné trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný odôvodniac ho aplikáciou ust. § 205 ods. 1, 2
písm. a/, e/ a f/ OSP. Pani J. je v napadnutom rozsudku uvádzaná ako konateľka žalovaného, čo vôbec
nie je pravda. S pani J. ako konateľkou nikdy nebola spísaná zmluva o pôžičke. S osobou konateľa
žalovaného (Ing. G. T.) sa žalobca nespojil a ani sa nedohodol na splátkach pôžičky v tom smere, aby
sa zabránilo súdnym sporom. Až z výpovedí konateľa žalovaného W.. T. a jeho manželky p. T. (predtým
J.) sa preukážu tie skutočnosti, ktoré objasnia celú žalobu.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a jemu priznal trovy odvolacieho konania
spolu v sume 239,14 eura. Odvolateľ nemôže v odvolaní uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy v zmysle
§ 205 ods. 1 písm. d/ OSP. Skutočnosť, že žalobca označil pani Belanovú za konateľku žalovaného má
iba formálny charakter, pričom nie je spôsobilá ovplyvniť skutkový a právny stav veci, ku ktorému dospel
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP následne dospejúc k tomu právnemu
záveru, že podané odvolanie žalovaného, pokiaľ ide o priznanú výšku istiny žalobcovi ročného úroku
z omeškania vo výške 8,75 % a denného úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne nie je dôvodné.
V časti výroku, ktorým bol žalobcovi priznaný 3,91 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.000 eur za
obdobie od 04. 05. 2011 do 15. 02. 2012 odvolací súd podané odvolanie žalovaného považoval za
dôvodné,apretorozsudoksúduprvéhostupňavtejtočastivýrokuvrátanevýrokuonáhradetrovkonania
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, resp. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 157 ods. 2 veta druhá OSP súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V danom prípade súd prvého stupňa rozhodujúc o podanej žalobe voči žalovanému, týkajúcej sa
zaplatenia 5.500 eur s príslušenstvom, s výnimkou priznaného 3,91 % ročného úroku z omeškania,
v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní postupu hodnotenia
dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil
podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 657, § 658 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
14. 05. 2015 č. k. 7C/184/2014-106 v tom rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah asamotný obsah odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku (okrem odôvodnenia priznania 3,91 %
p.a. úroku z omeškania), s ktorou sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu
je v danom prípade daná pasívna legitimácia spoločnosti MEANDRA, s.r.o., nakoľko to bol práve jej
právoplatný konateľ Ing. G. T., ktorý vlastnoručne podpísal zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 04. 05.
2011 a takisto pri dojednaní ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 07. 2011 ten istý konateľ dňa 13. 07. 2011
podpísal príjmový pokladničný doklad znejúci na vyplatenie 5.500 eur od žalobcu. V konaní žalobca
takisto neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej obrany, že medzi účastníkmi konania
nebola dojednaná doba splatnosti pôžičky zo dňa 13. 07. 2011, čo vyvracia obsah mailu zasielaného
žalovaným žalobcovi dňa 19. 10. 2011 (čl. 74 spisu), v ktorom sám žalovaný uvádza, že na požičaní
peňazí sa dohodli na dobu jedného mesiaca.
V časti výroku týkajúceho sa priznania 3,91 % ročného úroku z omeškania žalobcovi zo sumy 10.000
eur za obdobie od 04. 05. 2011 do 15. 02. 2012 odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 OSP). V ďalšom konaní musí súd prvého stupňa vziať zreteľ predovšetkým na to, že v zmluve o
pôžičke zo dňa 04. 05. 2011 bol medzi účastníkmi konania dojednaný mesačný úrok, zatiaľ čo výrokom
napadnutého rozsudku bol priznaný žalobcovi ročný úrok z omeškania. Odvolací súd poznamenáva, že
aj odôvodnenie priznania žalobného príslušenstva pohľadávky sa musí vyznačovať presvedčivosťou v
zmysle § 157 ods. 2 veta druhá OSP, čo v danom prípade, pokiaľ ide o 3,9 % priznaný ročný úrok z
omeškania žalobcovi zatiaľ splnené nebolo.
Vo svojom novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.