Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613224319.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu D. W.,

F.. X.X.XXXX, T. U., U. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova
7, Spišská Nová Ves proti žalovanému S. A. Ž. H., I..J.., P., G. X, O.: XX XXX XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/2745/12
zo dňa 19.1.2012.

Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice
sp. zn. 3C/2745/12 zo dňa 19.1.2012.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 593,45
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 177,40

eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku sumu 99,50 eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zrušenia rozhodcovského rozsudku
s odôvodnením, že Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 vydal dňa 19. 1. 2012 sp. zn.
3C /2745/2012 rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný k úhrade dlžnej sumy. Žalobca podanou
žalobou spochybnil právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť predmetnú vec vzhľadom na to, že

boli porušené jeho práva domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského
súdu mala byť založená podľa jeho názoru neplatnou rozhodcovskou doložkou. Žiadal priznať i náhradu
trov konania.

Žalobca potvrdil, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu a podpísal aj prevzatie všeobecných
zmluvných podmienok vrátane osobitného zmluvného dojednania ohľadne rozhodcovského konania.
Potvrdila, že jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý prevzala osobne. Nevedel sa vyjadriť, či

toho času voči nemu prebieha exekučné konanie, resp. že od žalovaného obdržal výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy.Právny zástupca žalovaného tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto je
platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky, ktorých podpisom žalobca potvrdil
ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č. 1/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskémukonaniuvzmysleXVvčastitýchtoVPPatotochápuzmluvnéstrany akorozhodcovskú
doložku. Teda tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne medzi účastníkmi konania dojednaná. .
Žiadal preto návrh zamietnuť a priznať i náhradu trov konania.

Súd si vyžiadal od Arbitrážneho súdu Košice zaslanie kompletného spisového materiálu 3C /2745/2012
a zistil, že na základe návrhu žalovaného zo dňa 4. 1. 2012 sa žalovaný na rozhodcovskom súde
dožadoval zaplatenia sumy 61,74 eur s odkazom na ustanovenie časti XVII ods. 7a (resp. ods. 8)
z titulu nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná
zmluva XXXXXXXXXX zo dňa 29. 12. 2008, výňatok všeobecných poistných podmienok (strana 11 a

12), sadzby provízii pre jednotlivé druhy poistenia, potvrdenie Arbitrážneho súdu Košice o prijatí návrhu
dňa 4. 1. 2012, písomné potvrdenie prijatia rozhodovania v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom v
Košiciach, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom z 9. 1. 2012, rokovací poriadok
Arbitrážneho súdu Košice v úplnom znení od 10.3.2011 a rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 1. 2012,
ktorý bol doručený účastníkom (a to žalovanému dňa 4. 6. 2013 a žalobcovi dňa 27.6.2013, ktorý mu

bol doručený spolu so žalobou.

Žalobca prostredníctvom svoj právneho zástupcu preložil do spisu poistnú zmluva XXXXXXXXXX zo
dňa 29. 12. 2008 a Všeobecné poistné podmienky - v spise sa nachádzajú na č.l. 8-21.

Súd vypočul ako svedkyňu J. Q., ktorá pre žalovaného pracovala ako sprostredkovateľka uzatvárania
poistenia. Táto svedkyňa vypovedala, že nepoúčala klientov o všeobecných podmienkach a ani o
možnosti, že nemusia podpisovať rozhodcovskú doložku. Sama totiž ani vedela, čo rozhodcovská
doložka znamená. Žalobcovi pri návšteve vysvetlila len, že poistenie je pre neho výhodné, dohodli sa
na výške súm, ktoré bol ochotný platiť, žalobca si zmluvu zhruba prečítal, všetko však určite nečítal.

Žalobcovi ukázala, kde sa má žalobca podpísať a všetko sa udialo v priebehu jedného dňa.
Ani v čase výpovede pred súdom nemala vedomosť, čo znamená rozhodcovská doložka. Žalovaný po
nej požaduje vrátenie provízií, ktoré mu ich svedkyňa teraz spláca.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1,2 cit. zák. zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli
ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu

a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.Podľa § 12 ods. 6 cit. zák. zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred

týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 cit. zák. rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však
prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy

predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zák. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30

dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobkyne je v plnom rozsahu opodstatnený.

V prvom rade súd skúmal, či žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas.

Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 8.10.2012 a prevzala ho osobne a návrh
bol podaný na súde v posledný deň lehoty - 7.11.2012, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu bol uplatnený
v zákonnej lehote.

Ja nesporné, že účastníci (žalovaný s predchádzajúcim obchodným menom H. Č.-J. H. S., a.s.)

uzavreli dňa 29. 12. 2008 poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú i Všeobecné poistné
podmienky, prevzatie ktorých žalobca podpísal dňa 29. 12. 2008. Súčasťou týchto Všeobecných
poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,

praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmyslečl.XVtýchtoVPP.Zároveňprehlásili,
že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, ktorá sa k týmto skutočnostiam nevedela vyjadriť, stotožnil sa súd
s tvrdením zástupcu žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná i vzhľadom na
listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX č.l. 85
spisu.

V čl. XV Všeobecných poistných podmienok v súlade s osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní,
pričom nešpecifikovali osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v
zmysle § 8 ods. 1 cit. zák. a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemu rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10.3.2011 - prvej vety preambuly
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvný dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX

účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Zároveň
v čl. XV Všeobecných poistných podmienok sa účastníci konania nedohodli na osobe rozhodcu,

nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1 cit. zák. a tiež sa
nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému - t.j. konkrétne vymedzenému stálemu
rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 OZ neplatný a

zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 (pokiaľ sa týka ustanovenia §
8 ods. 1 a § 12 ods. 6)- je teda i podľa § 39 OZ neplatným úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o
absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú

v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.

Žalobca namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002
Z.z.

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou
zák. č. 244/2002 Z.z.) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného

efektu súdneho rozhodnutia;
-Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti

namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takétopreskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno

rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy
61,74 € uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok

pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je

možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo

individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX z č.l. 85 spisu nevyplýva, že by o predmete
rozhodcovského konania žalobcu touto formou žalovaný vôbec poučoval.

Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.

1 písm. j).

Z týchto dôvodov súd návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu vyhovel.

Žalobca požadoval i rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, vznikol spor,
či rozhodnutie rozhodcovského súdu je právoplatné a vykonateľné a či zaväzuje účastníkov. Na základe
rozhodcovského rozsudku, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť účastník rozhodcovského konania
popiera, by mohlo začať exekučné konanie, preto s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č.

244/2002 rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

K námietkam žalovaného (resp. jeho právneho zástupcu) o tom, že poplatková povinnosť sa má vyrubiť
žalobcovi podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov a v dôsledku nezaplatenia súdneho
poplatku navrhol zastaviť konanie, súd považuje za potrebné dodať, že

v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch) je žalobca ako
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, pričom toto ustanovenie odkazuje pod č. 4aa napr. na zákon o ochranu spotrebiteľa.
Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní bol
úspešný žalobca, ktorému vznikli trovy právneho zastúpenia. Ich výšku vyčíslil jeho právny zástupca v
zmysel Vyhlášky MS SR č. 655/2004 s tým, že základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
je v tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) a vyhlášky t. j. 60,08 eur pre rok 2013 a 61,85 eur pre rok

2014. Za úkony právnej služby si podľa § 14 a § 13a tejto vyhlášky uplatnil:
- 7 úkonov po 60,08 eur (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 30.
9. 2013, vyjadrenie k podaniu odporcu z 30. 9. 2013, účasť na pojednávaní dňa 24. 10. 2013, vyjadrenie
k návrhu na prerušenie konania z 24. 10. 2013, vyjadrenie k odvolaniu z 23. 12. 2013- 1 úkon za účasť na pojednávaní dňa 26.9.2014
- 1 úkon za účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 trvajúcom cez dve hodiny za 123,70 eur.
Spolu odmena tak činí 606,11 eur.

V zmysle § 15 až § 17 citovanej vyhlášky si uplatnil režijný paušál pre rok 2013 za 7 úkonov právnej
služby po 7,81 eur, spolu 54,67 eur a pre rok 2014 3 úkony právnej služby po 8,04 eur, spolu 24,12 eur.
Spolu odmenu a náhradu výdavkov si uplatnil v celkovej výške 684,90 eur. Súd považoval právnym
zástupcom žalobcu takto vyčíslené trovy za dôvodné, okrem dvoch úkonov a to z účasti na pojednávaní
dňa 30. 9. 2013 a 26. 9. 2014, kedy neprebehlo meritórne pojednávanie, a teda v zmysle § 13a ods. 4

druhá veta citovanej vyhlášky, patrí právnemu zástupcovi žalobcu len 1-ina za ním takto vyčíslený úkon,
t. j. za deň 30. 9. 2013 15,02 eur a za deň 26.9.2014 15,46 eur.
Za úkony právnej služby tak právnemu zástupcovi žalobcu prináleží celková výška trov 514,66 eur.
Spolu s uplatneným režijným paušálom tak právnemu zástupcovi žalobcu prináležia trovy zastúpenia
v celkovej výške 593,45 eur. Preto súd zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka v konaní na
náhradu týchto trov.

Súd zároveň nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie súdu s poukazom na § 150
O. s. p.

Pojednávanie vytýčené na deň 26. 9. 2014 bolo odročené pre neúčasť žalobcu , ktorý sa napriek
vykázanému doručeniu (30.7.2014) na pojednávaní nezúčastnil bez riadneho ospravedlnenia. Jeho

neúčasť na pojednávaní 26. 9. 2014 ospravedlnil jeho právny zástupca bez uvedenia akéhokoľvek
dôvodu. Súd však potreboval vypočuť žalobcu, ako účastníka na pojednávaní. Na tomto pojednávaní
sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý si vyčíslil trovy konania v celkovej sume 177,40 eur v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. z hodnoty úkonu 61,87 eur a v spojení s § 13a
ods.4 citovanej vyhlášky odmena tak predstavuje štvrtinu základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 15,47

eur. Uplatnil si aj režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2007 Z.z. vo výške 8,04 eur. Zároveň
žiadal priznať trovy cestovného v zmysle § 15a citovanej vyhlášky za použitie osobného motorového
vozidla značky Škoda Octavia Combi EČ: P. XXX M. na trase Košice, Rastislavova 68 - Spišská Nová
Ves, Stará cesta 3 a späť, t. j. 78 km x 2, spolu 156 km, pri spotrebe 7,3 litra na 100 km a ceny pohonných
hmôt 1,35 eur / 1 liter pri základnej náhrade 0,183 eur /km, náhradu za spotrebované pohonné hmoty

15,37 eur a základnej náhrade 28,55 eur. Spolu cestovné tak činí 43,92 eur.
Uplatnil si aj náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri trvaní cesty 1 hodina 30
minút, t. j. 3 začaté polhodiny pri jednej ceste, pri dvoch cestách t. j. 6 polhodín, pričom výška náhrady
je 1/60 výpočtového základu, t. j. 13,40 eur za každú začatú polhodinu, čo spolu činí 80,40 eur.
Vyčíslené trovy tak predstavujú 147,83 eur, k tomu 20% DPH 29,57 eur a celková výška trov tak činí

177,40 eur.
Súd skonštatoval, že takto vyčíslené trovy konania zodpovedajú ustanoveniu citovanej vyhlášky a sú v
súlade s ustanovením § 147 ods. 1 O. s. p., a preto zaviazal žalobcu, ktorý svojím zavinením zapríčinil
vznik týchto trov, na ich náhradu. Aj pri tomto ustanovení súd skonštatoval, že nezistil dôvody pre
aplikáciu § 150 O. s. p.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch s poukazom na položku 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkoch. Keďže žalobca bol
v tomto konaní zo zákona oslobodený od ich platenia, v súlade s citovaným ustanovením zaviazal
žalovaného ako neúspešného účastníka na jeho zaplatenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.