Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217301
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413217301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci v právnej veci navrhovateľky: C.y, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská
3, Bratislava, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokátom a konateľom,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Nových
Zámkoch č. k. 9C/186/2013-261 zo dňa 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
sp. zn. 3C/2832/2012, zo dňa 19. januára 2012. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke titulom
náhrady trov konania sumu 242,62 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky titulom náhrady trov konania sumu 7,44 eur, na účet
vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške, 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 2 až 4 písm. r), § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom
konaní ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel , že návrh navrhovateľky je dôvodne
podaný. Súd prvého stupňa sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Poukázal na to, že navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 01.07.2013,
pričom návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený súdu dňa 23.07.2013, teda včas.
Uviedol, že v pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať
odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka aj poprela. V konaní
bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľky, výsluchom svedkyne D., ale aj postojom
odporcu v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4485300003 dňa 25.09.2008, pričom

odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou -
fyzickouosobou,toznamená,ževpredmetnejveciideospotrebiteľskývzťah.Podľanázorusúduprvého
stupňa základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných
poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. V tejtosúvislosti uviedol, individuálne dojednanie zmluvnej podmienky je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári,
potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno

preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne
vyplýva z ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom
prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol. Uviedol, že poistná zmluva by mala rešpektovať
ustanovenia §52ods.1anasledujúceObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľa,pričom

predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa
dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom
a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na časť XV. Všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, v ktorých bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je
aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007,
ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a
toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa dospel k záveru,

že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v
prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť
celývýznamavšetkydôsledkytohtodojednania.Posudzovanározhodcovskádoložkapraktickyvylučuje
všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu

byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v
postavení navrhovateľky o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa
svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil
ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Konštatoval, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007,
nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek
jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí
jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,

čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve
so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných
poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne
dojednanej zmluvnej podmienke. Na tomto závere nič nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá je v

podrobnostiach uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom svedkyňa za situácie, keď voči
odporcovi nie je v žiadnom vzťahu jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť potvrdila, že zo strany
odporcu nebola inštruovaná, aby klienta, v súdenej veci navrhovateľku, poučila, akým spôsobom sa
budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi a ďalej z výpovede označenej svedkyne
ako aj z výpovede navrhovateľky niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo náhle a

bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľky, teda svedkyne Patrícii
Lehutovej, čo platí aj v prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa
25.09.2008. Uviedol, že týmto postupom bolo spotrebiteľke - navrhovateľke odňaté právo zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a
domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k

zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Konštatoval, že v tejto veci došlo k porušeniu ustanovenia
§ 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa
a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú
rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná

podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj
v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku podal písomne vzákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a odporcovi prizná nárok na náhradu trov prvostupňového aj
odvolacieho konania. Odporca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa

v odôvodnení rozsudku nezaoberal ďalšími dôležitými a pre dané konanie významnými skutočnosťami
a rozhodnutiami. Bránil a tým, že rozhodcovská doložka medzi ním a odporkyňou bola dojednaná
individuálne. Opačné závery súdu prvého stupňa nie sú správne, a ani zákonné. Odporca vo svojom
odvolaní poukázal na skutočnosť, že zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva,
ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007

k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom navrhovateľka podpísať nemusela,
a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti, vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo
všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní
navrhovateľkou, by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Navrhovateľka tým, že podpísala
osobitné zmluvné dojednania, dosvedčuje aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania
vedela. Odporca poukázal na skutočnosť, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo

jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo ani o neprijateľnú podmienku,
keďže navrhovateľka mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol
ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Navrhovateľka nevyužila svoje právo od rozhodcovskej doložky
odstúpiť. Odporca je toho názoru, že bolo jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka uvedená
v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná

podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Ďalej odporca uviedol,
že za vadu konania pokladá aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav v
podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho
poriadku (§ 53 a nasl. OZ). Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že „Osobitné zmluvné dojednania“
navrhovateľka podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti,

vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. Záverom poukázal na
procesné pochybenia súdom prvého stupňa , ktorý opomenul vykonať tvoju povinnosť podľa § 118 ods. 2
OSP a namietal aj nevykonanie dokazovanie výsluchom svedka RNDr. Talána, ktorý by vysvetlil spôsob
uzatvárania poistnej zmluvy. Bránil sa tiež tým, že Smernica nie je na území Slovenskej republiky voči jej
občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ do svojho

právneho poriadku neimplementoval. Ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy, zamerané na
ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať
právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice, obsiahnutý v jej 19 odôvodnení,
ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka.

Z dôvodu, že navrhovateľka je ako spotrebiteľka oslobodená od súdnych poplatkov uložil súd prvého
stupňa v konaní neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania
podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume
331,50 eura.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej

navrhovateľke priznal ich náhradu vo výške 242,62 eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),

prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania podľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru,žerozsudoksúduprvéhostupňavovecisamejtrebapodľa§219ods.1OSPako vecnesprávny.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade

súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskejdoložky).Vecnýmúčinkomrozhodcovskejzmluvy(rozhodcovskejdoložky)jeoprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje

na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon orozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny
prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný
prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu

rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31. 12. 2014 t.j. v
čase začatia súdneho konania (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť

zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť

zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch,
ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k

porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú
podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti

s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č. 4485300003 zo dňa 25.09.2008 medzi navrhovateľkou (poistníkom) a odporcom
(poisťovateľom). Odporca v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom

zo dňa 04. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhal
proti navrhovateľke v postavení žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 56,19 eura. Rozhodcovský súd
jeho návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/2832/2012,
ktorým uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi peňažnú sumu vo výške 56,19 eura spolu
s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa navrhovateľka, ktorej bola táto

povinnosťuložená,domáhalasvojímnávrhomdoručenýmsúduprvéhostupňadňa23.07.2013zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní a
zároveň namietala aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský
vzťah, navrhovateľka vystupujúca v postavení spotrebiteľa a odporca v postavení dodávateľa, je
súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve a uplatnenú v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolacísúd poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej
zmeny.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4485300003 v čl. 2, kde je uvedené, že ,,Poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.", vyznieva
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže navrhovateľka toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy
nijakýmspôsobomovplyvniťnemohla.Oplatnúdoložkubyišloibav prípade individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky
tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný

súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť
prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma
spotrebiteľovi (navrhovateľke v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom
rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní
veci dospel k záveru, že takto odporcom vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ

nadiktoval spotrebiteľovi svoju vôľu nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto
ako typickú formulárová zmluva aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť
rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne právne posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods.

4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp.
zn. 3C/2832/2012Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. j/ a c) zákona
o rozhodcovskom konaní.

S ohľadom na odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že

na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci ( §212 ods. 3 OSP). Odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa
nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods. 2 OSP. Z obsahu zápisníc o pojednávaní vyplýva, že súd
prvého stupňa opomenul postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods.
2 OSP nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou , ktorá by mala v tejto veci za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa riadne vypočul účastníkov konania aj riadne vykonal
dokazovanie nielen predloženými listinami ale aj výsluchom svedkyne a závery súdu prvého stupňa
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vytýkaná procesná vada
nemá za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania a to tvrdením odporcu, že rozsudok súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nad všetky pochybnosti
vyplýva, že súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. j/ a c/ zák.
č. 244/2002 Z.z.. Rovnako z neho vyplýva, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu

všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a to ust. § 53 ods. 4 písm. r /Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu sú prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne presvedčivo a
logicky odôvodnil a jeho odôvodnenie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP.

Záverom odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu uzatvorená s fyzickou osobu, ktorá nekoná v rámci

podnikateľskej činnosti je treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej z hľadiska ochrany
spotrebiteľa je zakázané používať neprimerané zmluvné podmienky, teda podmienky, ktorými by
poisťovňa ako poskytovateľ poistnej služby výrazne znevýhodňovala postavenie spotrebiteľa. Dojednaní
rozhodcovskej doložky tak, ako tomu bolo v danom prípade je treba posúdiť ako znevýhodneniespotrebiteľa, a preto vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi odporcu uvedenými v

podanom odvolaní.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.