Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200220
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa
50, Šaľa, IČO: 36 738 913, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40,
Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.1100305/1/49983/2014/5057 zo dňa 27.01.2014
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.03.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia č.
1100305/1/49983/2014/5057 zo dňa 27.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
vydaný Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/4746509/13/Rig zo dňa 22.10.2013,
ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume
24.700,20 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 10.683,90
eur. Súčasne žalobca žiadal zrušiť i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Žalobu odôvodňoval nedostatkami v procesnom postupe správcu dane, ktorý nezákonným spôsobom
získaný dôkaz použil v rozhodnutí, keď prerokovanie Protokolu z vykonanej daňovej kontroly DPH bolo
v rozpore s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov, pretože žalobca sa práva na vyjadrenie k protokolu nevzdal, napriek tomu k jeho náležitému
prerokovaniu nedošlo. Materiál, ktorý nazval správca dane protokolom a ktorý poskytol žalobcovi nemal
náležitosti vyžadované podľa §15 ods.11 písm.k/ zák.č. 511/1992 Zb., žalobcovi tak nebolo umožnené v

zákonnej lehote sa k protokolu vyjadriť, čím mu bolo upreté zákonné právo, ktoré mu vyplýva z § 15 ods.
5 písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadal, aby bola o tejto skutočnosti
spísaná zápisnica, ktorej žiadosti správca dane vyhovel, čím porušil ust. § 11 zák. č. 511/1992 Zb.
Nedostatkami protokolu sa ale žalovaný nezaoberal, preto je rozhodnutie tak prvostupňového daňového
orgánu, ako aj žalovaného nepreskúmateľné, pre rozpor výroku s odôvodnením.

Žalobca spochybnil i právo žalovaného vykonať daňovú kontrolu a vyslovil pochybnosť, či bola vykonaná

v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. Podľa jeho názoru daňovú kontrolu nemožno začať
samovoľne a „námatkovo“, k čomu poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 1835/07,
podľa ktorého výkonom daňovej kontroly dochádza k narušeniu autonómnej sféry jednotlivca tým, že
zákon a tiež správca dane určujú daňovému subjektu celý rad povinností, preto je potrebné, aby takétoobmedzenia mali vopred jasný a zrozumiteľný dôvod, zakladajúci legitimitu pre takéto obmedzenie.
Ospravedlniteľnýmdôvodomalenemôžebyťibaformulácia,žedaňovákontrolabolavykonanávzáujme
štátu na výbere daní bez toho, aby existovali konkrétne skutočnosti, ktoré dôvody pre začatie daňovej

kontroly zakladajú. Žalovaný tým že dôvody kontroly neuviedol, porušil základné zásady zákonnosti
uvedené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zásadu primeranosti pri správe daní. Správca dane daňovú kontrolu
začal bezdôvodne iba na základe toho, že má takúto kompetenciu, ktorou skutočnosťou sa žalovaný
nezaoberal, neskúmal, či bol dodržaný postup vyžadovaný podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb. v
spojení so začatím vyrubovacieho konania pri zohľadnení ust. § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty.

Daňový orgán začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie júl 2011 až dňa 17.10.2011, čo bolo až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
keď podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. mal začať daňovú kontrolu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, inak mal správca dane

vrátiť nadmerný odpočet v tejto lehote žalobcovi. Začatú daňovú kontrolu prvostupňový daňový orgán
prerušil rozhodnutím č. 621/320/67934/2011/Krá zo dňa 28.10.2011 s poukazom na § 25a ods. 1 zák.
č. 511/1992 Zb. z dôvodu žiadosti podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES-medzinárodnej výmeny
informácií a pokračoval v nej až po doručení odpovede na žiadosť dňa 27.02.2012, pričom zároveň
oznámil žalobcovi, že daňovú kontrolu nie je možné dokončiť do 6 mesiacov odo dňa jej začatia z dôvodu

získania ďalších dôkazov a dokladov, preto bola daňová kontrola nadriadeným orgánom predĺžená do
04.01.2013.Konajúcisprávcadanedaňovúkontroluopäťprerušilpodľa§25aods.1zák.č.511/1992Zb.
dodňa21.06.2013,kedyoznámilžalobcovi,žepominuliprekážky,prektorésadaňovákontrolaprerušila.
Podľa názoru žalobcu daňovú kontrolu nebolo možné prerušiť, pretože daňová kontrola sa líši od
daňového konania, keď výsledkom daňovej kontroly nie je vydanie rozhodnutia. Žiadosť o medzinárodnú

výmenu daňových informácií nie je konaním, nerozhoduje sa o právach a povinnostiach daňového
subjektu, jedná sa o bežné vykonanie dokazovania dožiadaním do zahraničia, z toho dôvodu nebolo
možné daňové konanie - kontrolu prerušiť s odkazom na ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.

Daňový orgán neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, keď lehota na opätovné

predĺženie uplynula dňa 04.01.2013, ale daňová kontrola bola ukončená až dňa 21.10.2013, došlo i k
nezákonnému postupu prvostupňového daňového orgánu tým, že daňová kontrola prekročila zákonom
stanovenú maximálnu dobu trvania.

Okrem toho žalobca neodopieral povinnú súčinnosť správcovi dane a opakovane žiadal aj o umožnenie

vyjadriť sa k priebehu daňovej kontroly. K uvedenému žalobca dal do pozornosti nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010 a mal za to, že žalobca (zrejme mal na mysli žalovaného) mal
v odvolacom konaní postupovať podľa ust. § 165b ods.1 a 2 zák.č. 563/2009 Z.z.

Žalobca tiež poukázal na to, že správca dane, ani žalovaný neprihliadli na všetky dôkazy, ktoré vyšli

v daňovom konaní najavo a rozhodnutie je tak založené na skutočnostiach, pri ktorých nie je zrejmé,
z akých dôkazov a a zistení správca dane vychádzal, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom,
nevypočul svedkov U. B., P. O. a P. W. zo spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o. hoci skonštatoval,
že obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o. nie je preukázaný,
nevypočul vodičov dopravcov a osoby, ktoré sa na prepravách tovaru zúčastnili, pracovníkov Colného

úradu Trnava, pobočka Skalica, ktorí boli pri nakládkach tovaru prítomní, nevyhodnotili výpisy z
bankových účtov, ktorým boli realizované finančné úhrady za dodaný tovar, teda ignorovali žalobcove
právo na vykonanie dôkazov,. Správca dane a ani žalovaný nevyhodnotili správne prechod vlastníckeho
práva medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o., ani dožiadanie Maďarskej daňovej
správy a z nej vyplývajúce zistenia. Závery prijaté v súvislosti s hodnotením odberateľa žalobcu

spoločnosť BAU-OIL Kft. sú nesprávne, keď žalobca preukázal, že jeho odberateľ bol v čase dodania
tovaru identifikovaným pre DPH, ako i pre účely obchodovania v rámci členských štátov. Rozhodnutie
prvostupňového orgánu je založené iba na pochybnostiach o splnení zákonných podmienok pre
uplatnenie nároku na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 napriek tomu, že žalobca
predložil správcovi dane doklady o zaplatení dodávok, kúpnu zmluvu a prehlásenia o dodaní tovaru

do EÚ. Správca dane ani žalovaný sa nimi nezaoberali, dôkazy hodnotili iba z pohľadu formálneho
obsahu bez toho, aby zisťovali skutkový stav a preverili ich skutočný obsah. Žalovaný ani v rámci
odvolacieho konania neprihliadol na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou
SLOVAK PETROLEUM s.r.o., nesprávne vyhodnotil dôkaz z Mýtneho systému SR, čím rozhodnutiežalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového daňového orgánu trpí absenciou skutkových
dôvodov, nejednoznačnosťou právnych záverov, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na to, že správca dane, ako aj žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, uviedli všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako i úvahy, ktoré hodnotenie dôkazov a použitie právnych
prostriedkov ovplyvnili a žalovaný sa vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca v odvolaní
označil.

K námietke súvisiacej s nedostatkom protokolu o výsledku zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu č. 9410402/5/4030555/13Krá zo dňa 05.09.2013, ktorý spolu s výzvou č.
9410402/5/4030348/13/Krá zo dňa 05.09.2013 na vyjadrenie sa prevzal žalobca 13.09.2013, žalovaný
uviedol, že správca dane určil deň prerokovania protokolu na deň 21.10.2013 a daňový subjekt mal
dostatok času na jeho preštudovanie a vyjadrenie sa. Znenie § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb.

v znení neskorších predpisov nepredpokladá, že by v tomto štádiu už mal byť protokol podpísaný
zamestnancami správcu dane, pretože podľa znenia 15 ods. 2 cit. zák. protokol podpisuje kontrolovaný
daňový subjekt, alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane až po jeho prerokovaní, čo
preukazuje, že nedošlo k procesnému pochybeniu správcu dane pri prerokovaní protokolu a tak
žalobcovi nebolo znemožnené realizovať jeho zákonné právo vyjadriť sa k protokolu a ku skutočnostiam

zistených v daňovej kontrole, ako i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby protokol obsahoval
i vyjadrenia daňového subjektu. Daňový subjekt bol so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole
oboznámený a s tvrdeniami daňového subjektu sa správca dane vyporiadal v odôvodnení dodatočného
platobného výmeru.

V námietke súvisiacej s dĺžkou daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu nemá oporu v
zákone, pretože od zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácii do prijatia odpovede
správca dane daňovú kontrolu prerušil od 02.11.2011 do 27.02.2012 a od 14.09.2012 do 21.06.2013,
pričom na základe žiadosti správcu dane bola daňová kontrola predĺžená o 6 mesiacov o čom, bol
daňový subjekt oznámením č. 1020201/1/541571-1050464/2012 zo dňa 25.06.2012 upovedomený.

Prerušenie konania podľa § 25a zák. č. 511/1992 v znení neskorších predpisov je právom správcu
dane, ktorá právna úprava sa používa aj na daňovú kontrolu podľa § 15 ods. 16 zák. č. 511/1992 Zb.
a ak je konanie prerušené tak lehoty neplynú, keď počas prerušenia konania nemožno vykonávať v
prerušenom konaní ani žiadne právne úkony. K námietke súvisiacej s lehotou počas ktorej mal správca
dane začať daňovú kontrolu alebo vrátiť nadmerný odpočet ako vyplýva z § 79 zák. č. 222/2004 Z.z.

žalovaný uviedol, že daňový subjekt - žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2011
nevyznačil, že spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) až c) zák. č. 222/2004 Z.z., preto sa
správca dane riadil znením § 79 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2011
a keďže daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie (august 2011) podal daňový subjekt
dňa 23.09.2011 až dňa 24.09.2011 začala plynúť 30 dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu

za zdaňovacie obdobie júl 2011 a v tejto lehote konkrétne dňa 17.10.2011 začal správca dane daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2011. Z uvedeného vyplýva, že správca dane ust. § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. neporušil, preto je i
tento žalobný dôvod neopodstatnený.

K tvrdeniu o nevyhodnotení dôkazov žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že
správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania, dodržal zásadu
zákonnosti v súlade s hmotnými aj procesnými predpismi, v náležitom rozsahu zisťoval skutkový stav
potrebný pre rozhodnutie a daňovému subjektu vytvoril dostatočné podmienky k tomu, aby mohol svoje
práva realizovať. Správca dane sa zaoberal dodacími listami vystavenými spoločnosťou SLOVAK

PETROLEUM s.r.o., ale na nich vôbec ako odberateľ nefiguruje žalobca, teda nebolo preukázané,
kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu, ktorý dodával tovaru do iného členského štátu.
Nezrovnalosti v dodacích listoch ale neboli jediným dôvodom pre neuznanie uplatneného oslobodenia
od DPH.

S podaním žaloby žalobca súčasne požiadal podľa § 250c O.s.p. v spojení s § 250b ods. 8
O.s.p. o odklad vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru, ktorej žiadosti predsedníčka senátu
nevyhovela, čo bolo žalobcovi oznámené upovedomením zo dňa 18.06.2014.Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,
podľa § 244 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 247 a násl. O.s.p. vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky
vyžadované podľa § 250f O.s.p. pojednávanie nenariaďoval, keď účastníci konania súhlasili s tým, aby

súd o žalobe rozhodol bez pojednávania. Na základe uvedeného súd rozsudok verejne vyhlásil, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a rovnako bola táto skutočnosť oznámená aj na internetovej stránke
MS SR.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil
s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
(2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3)Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.
Podľa § 247 O.s.p
(1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2)Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v podanej žalobe namieta procesné úkony správcu dane a žalovaného o ktorých tvrdí, že
dôkazné prostriedky, ktoré navrhol neboli dostatočne preverené, zistené skutočnosti boli extenzívne

vyložené v jeho neprospech, žalovaný dôkazy nesprávne zhodnotil keď nevzal do úvahy všetky
vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol. Žalobca tvrdil, že podmienky na
odpočet dane boli v jeho prípade splnené a riadne správcovi dane preukázané.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že upovedomením o vykonaní daňovej

kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 04.09.2011 bolo
žalobcovi oznámené začatie daňovej kontroly Daňovým úradom Nitra (do 31.12.2011 Daňový úrad
Komárno), ktoré upovedomenie žalobca prevzal dňa 06.10.2011. Daňová kontrola súvisela s daňovým
priznaním z ktorého bolo zistené, že nadmerný odpočet v kontrolovanom zdaňovacom období vznikol
z dôvodu odpočítania dane tovaru a služieb kúpených v tuzemsku, dodaním tovaru z tuzemska s

oslobodením od dane od iného členského štátu, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatnil nadmerný
odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. vo výške 24.700,20 eur. Nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu žalobca uplatnil podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z., keď deklaroval dodanie tovaru - základového
oleja do iného členského štátu, konkrétne podľa priložených CMR do spoločnosti BAU-OIL Kft.
Nyíregyhaza, Maďarsko.

Podľadaňovéhosubjektumuvznikolnároknanadmernýodpočetzdodaniatovaru,ktorýbol prepravený
z tuzemska do iného členského štátu, konkrétne do Maďarska, z toho dôvodu správca dane podal
žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii týkajúcich sa žalobcom deklarovaného odberateľatovarov v Maďarsku a to spoločnosti BAU-OIL Kft., na základe ktorej skutočnosti v zmysle čl.
7 nariadenie Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a v boji proti podvodom v oblasti
DPH správca dane podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb. prerušil daňovú kontrolu od 02.11.2011 do

27.02.2012 a od 14.09.2012 do 21.06.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie vo veci medzinárodnej
výmeny vo veci daňových informácii a to na základe žiadosti č. 621/320/66980/2011-Krá zo dňa
27.10.2011, č. 621/320/67809/11-Bed zo dňa 27.10.2011. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím
č. 621/320/67934/2011-Krá zo dňa 28.10.2011 od 2.11.2011 do 27.2.2012 a rozhodnutím č.
9410401/5/2370703/2012 zo dňa 31.08.2012 od 14.9.2012 do 21.6.2013. Podaním zo dňa 16.08.2013

označeným ako oznámenie č. 9410402/5/3019470/13/Krá zo dňa 25.06.2013 oznámil žalobcovi, že dňa
21.06.2013 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

Na základe žiadosti správcu dane č. 9410402/5/699071/2012/Krá zo dňa 04.06.2012 Finančné
riaditeľstvo SR predĺžilo oznámením č. 20201/1/541571-1050464/2012 zo dňa 25.06.2012 lehotu na
vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2011 o 6 mesiacov, t.j. do 04.01.2013.

Správca dane preveroval pôvod deklarovaného tovaru, odberateľské faktúry, dodacie listy, nákladné listy
CMR, údaje z Elektronického mýtneho systému NDS a.s. , Colný úrad Trnava požiadal o poskytnutie
kópií plniacich listov základového oleja a následne požiadal žalobcu o vyjadrenie sa k priebehu daňovej
kontroly a vyzval ho na predloženie dôkazov s poukazom na zistenia získané v rámci medzinárodnej

výmenyinformácii,vsúvislostisintrakomunitárnymdodanímtovarusubjektomBAU-OIL,Kft.Maďarsko.
Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt žiadal, aby správca dane vypočul ako svedkov - pracovníkov
spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., vodičov dopravcov, ktorí prepravy vykonávali, pracovníkov
Colného úradu Trnava, pobočka Skalica, ktorí boli prítomní pri nakladaní tovaru, ktorými by i mal správca
dane preukázané, že tovar bol nakladaný na dopravné prostriedky a ako uvádza žalobca exportovaný.

Z administratívneho spisu je preukázané, že v súlade s § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov bol o výsledku zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
vyhotovený Protokol č. 9410402/54030555/13/Krá zo dňa 05.09.2013, ktorý bol spolu s výzvou č.
9410402/5/4030348/13/Krá zo dňa 05.09.2013 žalobca - kontrolovaný daňový subjekt dňa 13.09.2013

prevzal na vyjadrenie sa.

Vo výzve správca dane určil prerokovania protokolu na deň 21.10.2013. Na výzvu správcu dane žalobca
odpovedal podaním zo dňa 18.09.2013, v ktorom uviedol, že doručený mu písomný materiál označený
ako „protokol“ nemá náležitosti vyžadované podľa § 15 ods. 1 písm. k) zák. č. 511/1992 Zb., preto

sa k nemu vyjadrí až po doručení úplného protokolu. Dňa 21.10.2013, ktorý deň bol určený ako deň
prerokovaniaprotokolusadostavilksprávcovidanekonateľspoločnostiMARIOLKNs.r.o.MárioCsente.
Po prerokovaní bol dokument podpísaný zamestnancami správcu dane a kontrolovaným daňovým
subjektom. Správca dane o priebehu prerokovania protokolu spísal zápisnicu č. 9410402/5/4721136/13/
Krá zo dňa 21.10.2013, ktorú ale žalobca odmietol podpísať s poukazom na to, že protokol, ktorý

mu bol doručený spolu s výzvou zo dňa 05.09.2013 neobsahoval podpis zamestnanca správcu dane,
preto ho nepovažoval za protokol spĺňajúci náležitosti uvedené v § 15 ods. 11 zák. č. 511/1992
Zb. Protokol už opatrený podpismi zamestnancov vidí prvýkrát preto žiadal, aby mu bola poskytnutá
zákonná lehota na jeho preštudovanie a oboznámenie sa a to osem pracovných dní. Dňa 30.09.2013
bolo doručené správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 28.10.2013, ku ktorému správca dane

zaujal stanovisko v úradnom zázname č. 9410402/5/4954004/13/Krá zo dňa 04.11.2013. Správca dane
konštatoval, že daňový subjekt bol oboznámený so zisteniami správcu dane, protokol mu bol predložený
na oboznámenie sa, vyhotovený v súlade s náležitosťami vyžadovanými zákonom, pričom správca
dane oboznámil konateľa daňového subjektu v zápisnici o prerokovaní protokolu o jeho nesprávnom
právnom názore k náležitostiam protokolu a k jeho práve vyjadriť sa k nemu najneskôr do 8 pracovných

dní od doručenia. Ku kontrolným zisteniam sa daňový subjekt nevyjadril, ani nepredložil žiadne iné
dôkazy, daňová kontrola k oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie
obdobie tak bola ukončená dňa 21.10.2013, ktorý deň bol prerokovaný a doručený žalobcovi i Protokol
č. 9410401/5/4030555/13/Krá zo dňa 05.09.2013.

Na základe vyššie uvedeného dodatočným platobným výmerom vydaným Daňovým úradom Nitra,
pobočka Komárno č. 9410402/5/4746509/13/Rig zo dňa 22.10.2013 nebol priznaný žalobcovi nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 24.700,20 eur a bola mu vyrubená vlastná daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 10.683,90 eur, ktorú je daňový subjekt - žalobca povinnýzaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Správca
dane vyhodnotil zistené skutočnosti a uviedol, že daňový subjekt porušil ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 písm.
a) zák. č. 222/2004 Z.z., keď nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej

hodnoty a to že tovar, ktorý bol uvedený na odberateľských faktúrach s prílohami CMR vystavenými
pre odberateľa BAU-OIL Kft. za dodanie základového oleja (basic oil MP 150/80) bol prepravený a
dodaný do iného členského štátu. Predložené dokumenty daňovým subjektom nespĺňajú náležitosti
dôkazného dokumentu a nekorešpondujú s tovarom, ktorý je na odberateľských faktúrach, dodacích
listoch uvedený, teda nedokazujú, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu,

prepravný doklad CMR nebol vyplnený v súlade s vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Podľa prepravných dokumentov CMR je prepravcom iná
osoba, preto je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu prepravným
dokladom a nie iba písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby. Prehlásenie o dodaní
tovarudoEÚniejevtomtoprípaderelevantnýmdôkazomoodoslaníaleboprepravenítovaruztuzemska
do iného členského štátu, na predložených CMR chýbajú údaje, ktoré by vierohodne preukázali, že na

základe príslušnej prepravy bol prepravený a dodaný práve tovar, ktorý je na odberateľskej faktúre,
ktorá bola k CMR predložená, predmetné doklady boli neúplné, preto nemohli mať silu dôkazu a tento
nemôže byť nahradený iba potvrdeniami podľa § 43 ods. 5 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. Dokazovanie
preukázalo, že tovar ktorého sa oslobodenie od dane týka, bol vyskladnený spoločnosťou SLOVAK
PETROLEUM s.r.o. predtým HBL s.r.o. v Senici, kde bol naložený na vozidlá, ktoré si podľa žalobcu

zabezpečili jeho odberatelia, ale na dodacích listoch nie je potvrdené prevzatie tovaru, pričom ako
odberateľ tovaru je na dodacích listoch uvedená iná spoločnosť členského štátu BAU-OIL Kft., teda
na uvedených dodacích listoch vôbec nefiguruje ako odberateľ žalobca a ani z nich nevyplýva, že by
bol žalobca vôbec účastníkom predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Daňové subjekty
SLOVAKPETROLEUMs.r.o.ažalobca-MARIOLKNs.r.o.súpersonálneprepojenécezosobukonateľa

Mária Csenteho, preto nie je zrejmé, či vôbec došlo k zmene vlastníckeho práva k tovaru zo spoločnosti
SLOVAK PETROLEUM s.r.o. na spoločnosť MARIOL KN s.r.o., ktorá má byť dodávateľom tovaru do
iného členského štátu.

V odvolaní podanom žalobcom proti dodatočnému platobnému výmeru odvolateľ namietal, že pri

hodnotení dôkazov správca dane nepostupoval objektívne, jednotlivé dôkazy hodnotil bez ich vzájomnej
súvislosti a neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom nedbal, aby skutočnosti
rozhodujúce pri daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane nevzal do úvahy, že
žalobca je podnikateľským subjektom, ktorého hlavnou a prevažnou činnosťou je obchodná činnosť,
obstaráva kúpu tovaru za účelom jeho následného predaja a konateľ žalobcu je zároveň konateľom

i v iných spoločnostiach, preto sa stáva, že tieto ekonomicky a personálne prepojené spoločnosti
navzájom obchodujú, ale nie s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam, alebo spôsobiť daňové úniky.
Dodávateľom tovaru s ktorým sa obchodovalo - základový olej bola spoločnosť SLOVAK PETROLEUM
s.r.o. Senica, ktorá si svoje daňové povinnosti splnila. K prechodu vlastníckeho práva zo spoločnosti
SLOVAK PETROLEUM s.r.o Senica na žalobcu došlo vystavením faktúry, ktorá zároveň slúžila aj ako

dodací list.o zaplatení za tovar. Predmetný tovar bol potom naložený do vozidiel odberateľa BAU-
OIL Kft., pri ktorom vyskladnení a plnení boli prítomní i pracovníci Colného úradu Trnava. Dispozičné
práva nad tovarom prešli na dopravcu a miesto určenia dodania tovaru bolo vždy mimo územia SR.
Žalobca v odvolané poukázal na to, že konal v dobrej viere a vykonal všetko preto, aby sa uistil, že
dodávky boli vykonané v súlade so zákonom. Skutočnosť, že zahraničný odberateľ ako kontrolovaná

spoločnosť nepredložil daňové priznanie a nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nemožno
považovať za dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zahraničný odberateľ od kontrolovaného
platiteľa tovar nenadobudol, rovnako za nesprávne označil žalobca i konštatovanie správcu dane,
podľa ktorého sa preprava tovaru z tuzemska do iných členských štátov neuskutočnila, resp. nebolo
preukázané, že tovar opustil územie tuzemska, i keď na základe odpovede získanej od Národnej

diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava sú vozidla, ktoré tovar prepravovali zachytené v elektronickom
mýtnom systéme, teda skutočne absolvovali trasu k odberateľovi tovaru. V závere poukázal žalobca ako
odvolateľ voči rozhodnutiu správcu dane i na to, že jeho postup je v rozpore s rozhodnutiami ESD, v
rozpore so zákonom o správe daní, so všeobecnými právnymi zásadami., pretože bolo preukázané, že
prepravovaný tovar uvedený na dodacích listoch a faktúrach, ku ktorým sú dodacie listy pripojené bol

prepravený vozidlami k odberateľovi do iného členského štátu, ako je uvedené i na CMR.

Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené žalovaným, ktorý sa stotožnil s vyhodnotením zistených
skutočností, podľa ktorého správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňovéhokonania, pri skúmaní predložených dokladov žiadal i o medzinárodnú výmenu daňových informácii, z
toho dôvodu i daňovú kontrolu až do doručenia poslednej odpovede prerušil, oboznámil sa s výsledkami
zisťovania, zabezpečil právo daňového subjektu predkladať dôkazy a vykonal i ďalšie úkony, ktoré sa

týkali ostatných zdaniteľných obchodov za účelom preverenia správnosti uplatnenia odpočítania dane
v zdaňovacom období júl 2011.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola prerušená a tiež predĺžená bola v súlade so zákonom
a bola dodržaná. Dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt nespĺňajú podmienku dôkazného prepraveného

dokladu vyžadovaného podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. pretože nedokazujú, že práve tovar uvedený na
príslušnej odberateľskej faktúre bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu ako daňový subjekt
deklaruje, pričom prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukázanosti
nemôže byť nahradený potvrdeniami podľa § 43 ods. 5 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. o dodaní tovaru do
iného štátu EÚ. Z predložených dodacích listov vyplýva, že na nich ako odberateľ nefiguruje spoločnosť
MARIOL KN s.r.o., teda akoby táto ani nebola účastníkom predmetných dodávateľsko-odberateľských

vzťahov, na dodacích listoch je uvedená spoločnosť SLOVAK PETROLEUM s.r.o., a správcovi dane
nebol predložený relevantný dôkaz preukazujúci, že došlo k zmene vlastníctva k uvedenému tovaru.
Odvolací orgán poukázal tiež na to, že vozidlá uvedené na CMR, ktorými bolo deklarované prepravenie
tovaru boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme, ale z týchto zistení je zrejmé iba to, že sa
ako ťahače pohybovali po území SR, ale nie je preukázané, že by prepravovaný tovar v návesoch -

cisternách s EČ XXG 293 a XXG 296 základový olej previezol, pretože v elektronickom systéme sa
neevidujú návesy.

K námietke žalobcu, že neboli vypočutí vodiči poukázal žalovaný na to, že spoločnosť PEBOR Kft. , ktorá
prepravu mala vykonávať nevedela uviesť mená konkrétnych vodičov, preto ich nebolo možné vypočuť.

K rozsudok ESD C-184/05, na ktorý poukázal žalobca v postavení odvolávajúceho sa daňového
subjektu žalovaný uviedol, že orgány členského štátu, v ktorom sa začína uskutočňovať odoslanie
alebo preprava tovaru nemajú povinnosť vyžiadať informáciu od orgánu členského štátu určenia, čo ale
neznamená,žetaktokonaťnemôžu.KrozsudkuESDC-409Teleos,ktorýmsavykladápojem„odoslaný“

žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, v čom vidí daňový subjekt rozpor s postupom správcu dane a k
námietkam žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal na to, že sa tvrdeniami správcu dane cíti byť dotknutý
žalovaný uviedol, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ tovaru prijal
všetky opatrenia a aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode.

Žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal i námietkami žalobcu podľa ktorých protokol, ktorý mu bol
doručený dňa 13.09.2013 nemal náležitosti vyžadované podľa § 15 ods. 1 písm. k) zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov k čomu uviedol, že príslušné ustanovenie nepredpokladá, že už v
tomto štádiu bude protokol zamestnancami správcu dane podpísaný, pretože podľa § 15 ods. 2 zák.

č. 511/1992 Zb. protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt, alebo jeho zástupca, a zamestnanec
správcu dane až po jeho prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.10.2013, ako deň určený vo
výzve č. 9410402/54030348/13/Krá na prerokovania protokolu a až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
sa kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. V závere sa žalovaný ako odvolací orgán
stotožnil so závermi správcu dane, podľa ktorých daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok

na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 5 zák. č. 222/2004 Z.z., čo má za následok, že mu
vznikla daňová povinnosť, z toho dôvodu žalovaný po preskúmaní dodatočného platobného výmeru
tento potvrdil.

Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH)

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich(3)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo
na ich účet.(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná

pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane

podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom
tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa

§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a

umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)
(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve

na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným

daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
(12) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec
správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom

zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy.
Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu
alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný
daňový subjekt alebo zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám, alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania

a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania

protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých

osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.
(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením

dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne

navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.

(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.
(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o

správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších
predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.
(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.
(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.
(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní

Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Súd sa v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého správca dane nemá
zákonnú povinnosť informovať daňový subjekt o dôvodoch vykonania daňovej kontroly, ktorá bola
vykonaná v súlade s §15 ods.1 zák.č. 511/1992 Zb. na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za júl 2011, ako bolo konštatované v upovedomení o
vykonaní daňovej kontroly zo dňa 4.10.2011, č. 621/320/62105/2011/Krá, ktoré žalobca prevzal dňa
6.10.2011.Závery uvedené v náleze ÚS ČR sp.zn. 1835/07 zo dňa 18.11.2008, na ktorý ako argument
opodstatnenosti žalobného dôvodu poukázal žalobca boli už prekonané rozhodnutím I.ÚS ČR 378/2010,
ktorým súd konštatoval, že typické a obvyklé skutočnosti, ktoré sú v kontrolnej činnosti daňových úradov

predmetom daňovej kontroly, ich bežné overenie nepredstavuje neobvyklú či snáď dokonca šikanóznu
formu výkonu daňovej správy. Na základe uvedeného tento žalobný dôvod nebol v konaní preukázaný.

Dôvodom založeným na námietke o neposkytnutí lehoty na vyjadrenie sa k Protokolu sa žalovaný
podrobne vysporiadal v rozhodnutí napadnutom žalobou a zaoberal sa ňou i správca dane v odôvodnení

dodatočného platobného výmeru z ktorého vyplýva, že daňový subjekt poučil o procese vyhotovenia
protokolu, s jeho právom a lehotou na vyjadrenie sa k nemu ako i náležitosťami jeho podpisovania, ktoré
sú uvedené v § 15 ods.10 a ods.12 zák. č. 511/1992 Zb.

Protokol zaslaný daňovému subjektu na vyjadrenie sa môže ešte meniť resp. opraviť a ak žalobca
doručený mu protokol ignoroval s tým, že nemá náležitosti uvedené podľa § 15 ods.11 písm.k/ zák.č.

511/1992 Zb. sám sa zbavil možnosti vyjadriť sa k protokolu v lehote podľa § 15 ods.10 zák.č. 511/1992
Zb. Súd má za to, že žalobcovi bolo umožnené k protokolu sa v lehote ôsmich pracovných dní
vyjadriť, pretože mu bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený dňa 13.9.2013, a prerokovaný bol
dňa 21.10.2013, pričom podľa § 15 ods. 12 zák.č. 511/1992 Zb. protokol po prerokovaní podpisuje
zamestnanec správcu dane. Z uvedeného dôvodu protokol doručený spolu s výzvou žalobcovi spĺňal pre

toto štádium vyžadované náležitosti a po podpísaní prerokovaného protokolu zamestnancom správcu
dane ako i daňovým subjektom už nevzniká daňového subjektu právo na poskytnutie ďalšej lehoty na
vyjadrenie sa. Protokol bol prerokovaný zákonným spôsobom, súd nezistil, že by došlo k porušeniu práv
žalobcu a Protokol je zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok.

K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že daňové konanie začaté
dňa 17.10.2011 sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného
predpisu upravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti Čl. I. zák.č. 563/2009 Z.z. o správe
daní - daňový poriadok dňom 01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z.
dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou daňového poriadku, s

výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola
(§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z.

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ust. § 165b Daňového poriadku, podľa ods. 1 ktorého
ustanovenia došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania

pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na Daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2
výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové konanie
začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti Daňového poriadku. Na druhej strane
ust. § 165b) Daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu
pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje

aplikáciuust.§165ods.4a5Daňovéhoporiadku,čomôževiesťkzáveru,žeajponadobudnutíúčinnosti
zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do Daňového poriadku zakomponované ust. § 165b Daňového
poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák.
č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z.

Podľa názoru súdu takýto výklad nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zák. č. 511/1992 Z.z. v
zmysle § 165b ods. 1 Daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou
ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012
Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy §
165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových orgánov

aplikáciu právnej úpravy Daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zák. č.
511/1992 Zb.. V tejto súvislosti vzal súd do úvahy obsah žalobného návrhu podaného s poukazom
na § 247 O.s.p., podľa ktorého jeho obsahovou náležitosťou je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného
nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu
na jeho právach, pričom ale nepostačuje iba všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol

porušený zákon. V žalobných dôvodoch žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu ujmu, ktorá mu mala
nastať iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania
Protokolu, mal žalovaný od 30.12.2012 v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku.
S prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust.§ 250i ods. 3 O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

K námietke žalobcu, podľa ktorej daňovú kontrolu nemožno prerušiť ani podľa § 15 ods.16 zák.č.
511/1992 Zb. súd uvádza, že takýto názor nepovažuje za správny a prerušenie daňovej kontroly za
primeraného použitia uvedených ustanovení o daňovom konaní nie je vylúčené.

Žalobca namietal, že správca dane neakceptoval znenie ust. § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty, podľa ktorého mal správca dane vrátiť nadmerný odpočet platiteľovi do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol,
alebovtejtolehotezačaťdaňovúkontrolu,aledaňovýúradzačaldaňovúkontroluzazdaňovacieobdobie
júl 2011 až 17.októbra 2011, čím konal v rozpore s ustanovením § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. a teda zjavne
konal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období
(1)Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet
od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2.
Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť

do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po
zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(2)Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a)Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac
b)Platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v
ktorom nadmerný odpočet vznikol a
c)Platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom

nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.
(3)Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(4)Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 začne kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet
v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do 10 dní od
skončenia kontroly.
Administratívnym spisom je preukázané, že žalobca ako platiteľ v predmetnom daňovom priznaní za

zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol (odsek 3) nevyznačil, že spĺňa podmienky
vyžadované podľa § 79 ods. 2, preto správca dane postupoval podľa § 79 ods. 1 - 4 zák. č. 222/2004
Z.z.. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie - august 2011 bolo žalobcom ako daňovým
subjektom podané dňa 23.09.2011 a tak odo dňa 24.09.2011 začala plynúť 30-dňová lehota na
vrátenie nadmerného odpočtu, ak nezačne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu. Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 17.10.2011, teda zákonom stanovené
podmienky neporušil a v rozpore so znením § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. nekonal.

K námietke žalobcu súvisiacej s nezákonnosťou prerušenia daňovej kontroly súd uvádza, že o prerušení
bol daňový subjekt príslušnými rozhodnutiami vydanými správcom dane informovaný, ako vyplýva z

administratívneho spisu a podľa ktorého daňová kontrola bola začatá dňa 17.10.2011, v priebehu jej
výkonu bola prerušovaná s poukazom na ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. k čomu súd uvádza, že
ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. umožňuje prerušenie daňovej kontroly, nakoľko sa jedná o konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktoré bolo vzhľadom na podanie žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácii dôvodné. Prerušenie daňovej kontroly nebolo vzhľadom na

potrebu správcu dane na základe medzinárodnej výmeny informácii zistiť čo najdôslednejšie všetky pre
vydanie rozhodnutia rozhodujúce skutočnosti za účelové vedené snahou oddialiť vrátenie nadmerného
odpočtu. Prerušenie ako ani predĺženie daňovej kontroly nebolo v rozpore so zákonom a nedošlo týmitopostupmi k prekročeniu zákonom stanovenej maximálnej doby trvania dĺžky daňovej kontroly, ako sa
nesprávne žalobca domnieva.

Žalobca namietol i rozsah vykonaného dokazovania a vyhodnotenie získaných dôkazov s tým, že
prvostupňový daňový orgán, ako i žalovaný vo vyrubovacom konaní ignorovali žalobcove právo na
vykonanie dôkazov.

Súd má po preskúmaní postupov žalovaného dospel k záveru, že žalovaný ako i správca dane prihliadli

na všetky žalobcom predkladané dôkazy a tvrdenia, v odôvodnení dodatočného platobného výmeru i
v žalobou napadnutom rozhodnutí kvalifikovane vyhodnotili a vyporiadali sa s nimi v takom rozsahu, že
nie sú spôsobilé spochybniť závery o nedôvodnosti uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie
vyšetrovacou, kedy správny orgán zvažuje, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie je potrebné vykonávať.
Žalobcom predložené doklady neobsahovali zákonom vyžadované náležitosti, ktoré konkretizoval

žalovaný v rozhodnutí napadnutom žalobou a nepreukázali vznik nároku žalobcu na nadmerný odpočet
DPH. Súd má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový daňový orgán postupovali v záujme žalobcu a
vedení snahou, na základe príslušných dokladov ustáliť, že žalobca splnil podmienky oslobodenia o
dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 a tovar, ktorého sa oslobodenie od dane
týka bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim - žalobcom a nadobúdateľ

tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - konkrétne spoločnosť BAU-OIL
Kft. v Maďarsku, ktorá osoba je podľa informácií maďarskej daňovej správy osobou nekontaktnou, s
fiktívnou adresou sídla a nebolo potvrdené, že by tovar od žalobcu v júli 2011 nadobudla. . Relevantné
doklady, ktoré by jednoznačne potvrdili oprávnenosť tohto nároku, neboli predložené, nákladné listy
CMR boli zmätočné, neboli vyplnené tak, aby jasne identifikovali nadobúdateľa tovaru a mohli splniť

podmienku dôkazného prepravného dokladu vyžadovaného podľa § 43 ods.5 zák. č. 222/2004 Z.z..
Správca dane ako i žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí, ktoré sú predmetom tejto žaloby podrobne
venovali dokladom, ktoré boli predložené tak žalobcom ako i získané na základe žiadosti o MVI a z
ktorých bolo preukázané, že na CMR predložených žalobcom bol v časti 1. uvedený ako dodávateľ
SLOVAK PETROLEUM s.r.o. Senica - Čáčov, oproti čomu niektoré CMR predložené žalobcom boli v

časti 1 prečiarknuté a opravené na MARIOL KN s.r.o., na iných chývalo potvrdenie prevzatia tovaru
od odberateľa. V rozpore boli i sprievodné dokumenty, keď podľa záznamu o prevádzke vozidla bol
tovar vykladaný v Maďarsku ale na CMR je uvedený údaj „Austria“. Žalobca v postavení daňového
subjektu jednoznačne nepreukázal, že nadobudol vlastníctvo intrakomunitárne dodávaného tovaru od
spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., na dodacích listoch nie je ako odberateľ uvedený žalobca

a tak nebolo preukázané, že k tovaru uvedenom na faktúrach predložených v rámci daňovej kontroly
mal vlastnícke právo žalobca a tento konkrétny tovar bol prepravený mimo územia Slovenskej republiky.
Žalobca správcovi dane nepreukázal, že došlo k preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
nebolo rovnako preukázané, že nadobúdateľom tovaru mala byť spoločnosť BAU-OIL Kft. a práve
nedostatky v identifikácii konkrétnych údajoch v predkladaných dokumentoch spôsobili, že správca

dane ako ani žalovaný nepovažovali tieto za doklady, ktorými by bolo možné preukázať vznik práva na
odpočet DPH.

K rozhodnutiu ESD v spojených veciach c-80/11 a C-142/11 súd uvádza, že ho nemožno vzťahov
na prejednávaný konkrétny prípad. Správcom dane vykonané preverovanie dodávateľa v obchodnom

reťazci nepreukázalo reálne dodanie tovaru odberateľovi BAU-OIL Kft., ktorá spoločnosť podľa správy
maďarskej daňovej kontroly je bez skutočnej hospodárskej činnosti, má fiktívne sídlo , nikdy žiadnu
transakciu nezdanila, nedeklarovala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a má zrušenú
registráciu DPH . Uvedené skutočnosti tak vyvracajú pravdivosť žalobcom predložených dokladov, ktoré
zistenia mal správca dane správou MVI preukázané.

Podľa názoru súdu tak žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav , zabezpečili
potrebné podklady, tieto správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, s ktorým sa krajský
súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenia uvedené v napadnutých rozhodnutiach.
Daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom, neporušili práva žalobcu, ani konanie nebolo vedené v

rozpore so zákonom o správe dani, z uvedeného dôvodu súd dôvody žaloby vyhodnotil ako irelevantné
a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vzhľadom na jeho neúspech nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.