Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kalináková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24P/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115205761.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci manželov: T. T. (W.-Y.-I.),

W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. X, XXX XX V., pr. zast. Y.. K. Y., E. L. L. Y. XX, XXX XX T., a Y.. R. T. (Y.-Y.),
W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XX, M. Č. F. O. XX, XXX XX V., o rozvod manželstva a úpravu pomerov k
maloletým deťom: N. T., W.. XX.XX.XXXX E. L. T., W.. XX.XX.XXXX, I. M. Č. F. O. XX, XXX XX V., obaja
zastúpení procesným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., takto

r o z h o d o l :

I. Rozvádza manželstvo účastníkov T. T., W.. XX.XX.XXXX a R. T.I., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Kapušanoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., zväzok X, ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX.

II. S ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

„Z v e r u j e mal. N. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. N.Í. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX na

každéhoznichsumouvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťaalebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy
do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.

Upravuje stretávanie otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend
v roku od T. od XX.XX hod. do W. do XX.XX hod. s tým, že matka je povinná deti na stretnutie s otcom
riadne pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde je otec povinný deti po uplynutí doby vrátiť
matke.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku“.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo uzavreté s manželkou dňa XX.XX.XXXX rozviedol a upravil

výkon práv a povinností rodičov k ich spoločným maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Manželka s návrhom na rozvod súhlasila. Uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského
spolužitia.3. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželia rodičovskú dohodu, ktorú predložili súdu na
schválenie.

4. Ešte pred otvorením pojednávania dospeli manželia k rodičovskej dohode ohľadom úpravy výkonu
ich rodičovských práv a povinností k spoločným maloletým deťom, ktorú v prípade rozvodu manželstva
navrhli súdu schváliť v znení uvedenom vo výroku II. tohto rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi.

5. Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a

pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si

verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

6. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu
manželstva manželov. Súd má za to, že tu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo
si neplní svoj účel, a to predovšetkým z dôvodu, že účastníci žijú od H. XXXX oddelene, nevedú
spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti.

Ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a obaja s rozvodom súhlasia.
Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané
a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch účastníkov konania
nereálne.Ďalšietrvanietohtoformálnehozväzkuniejevspoločenskomzáujme,anivzáujmeúčastníkov
konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani ich spoločných maloletých detí, keďže

manželstvo účastníkov nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo
riadnevýchovnéprostredie.ZuvedenýchdôvodovsúdmanželstvoúčastníkovvovýrokuI.rozviedol.Ako
dôvod rozvratu súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, následné citové odcudzenie.

7. Podľa § 100 CMP zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od

01.07.2016 (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016 (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo stranyobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

8. Uvedená úprava práv a povinností bola rodičmi potvrdená vo forme rodičovskej dohody, pričom táto

rodičmi uzavretá dohoda ohľadom úpravy výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode je v prospech maloletých detí, a preto ju súd vo výroku II. rozsudku schválil.

9.Podľa§25ods.1ZR,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane

súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

10. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a otca dospel k záveru,
žerodičovskádohodaozverenímaloletýchdetímatke,zastupovanímaloletýchdetíaspráveichmajetku
a výške výživného a úpravy stretávania je v súlade so zákonom a záujme maloletých detí.

11. Podľa § 221 CSP písm. a) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je

na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, boli prítomné
všetky strany a ich zástupcovia, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, písomné vyhotovenie rozsudku

neobsahuje odôvodnenie.

13. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

14. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek

upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania nežiadali.Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú manželia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výrokom I.,
III. rozsudku môžu podať manželia a proti výrokom II., III. môže podať procesný opatrovník odvolanie v

lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, avšak odvolanie podané manželmi
a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne
vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.