Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Káčerová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/189/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244561
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111244561.4
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci
navrhovateľa: G. D., R. L. Č.. XX, Bratislava zastúpenej: advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika
zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie istiny v
sume 8.000,00 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp. Zn.10C 189/2011 do právoplatného skončenia
konania sp. zn. 19C 56/2011 vedeného Okresným súdom Bratislava I z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2011, doplneným písomným podaním zo dňa
11.04.2013, doručeným súdu dňa 17.04.2013, ktorým z časového a vecného hľadiska špecifikoval
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska /ďalej NBS/ nielen s pohľadu právnej úpravy
Slovenskej republiky ako aj z pohľadu práva Európskej Únie /EÚ/ sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhoodporcunazaplateniesumy 8.000,00€spríslušenstvom,ktorámumalavzniknúťvpríčinnej
súvislosti s neprávnym úradným postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnili tým, že ako člen PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE /ďalej len Družstvo/ vložili peňažné prostriedky do Družstva
za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP ). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schváli Úrad pre
finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI zo dňa 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe
verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú
uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. /ďalej Obchodník s CP/ s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe
aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa
zmluvy 8%. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa
zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb.
Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so
zákonomč.566/1992Zb.ONárodnejbankeSlovenska,vsúladesozákonomč.566/2001Z.z.ocenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). ako aj
zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehal na to, že
Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške.
Navrhovateľ sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP
s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov, ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na
výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku
vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla
navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože
Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.
Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu
NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľovi. Navrhovateľovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa
Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,
pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP
zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom,
že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku,
ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä
neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s
CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči
Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP
by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.
Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane
navrhovateľa až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb.
Odporca sa k návrhu predbežne vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.05.2012 v
ktorom uviedol, že navrhovateľ až po podaní žaloby požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa sa javí ako neopodstatnený, nakoľko navrhovateľ spolu s
návrhom súdu a ani odporcovi s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložil žiadne dôkazy.
Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ si mal svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom
konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 3K 95/2010zo dňa 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené pod značkou K000394, v
časti 75 B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Odporca vo svojom písomnom doplnení vyjadrenia
k návrhu doručenom súdu dňa 24.08.2012 uviedol, že Podielové družstvo slovenské investície a
jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície
a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície"
- sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú
činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ ako
investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými
je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Odporca
vo vyjadrení ďalej uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2
ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)
a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktoréhovyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a
je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.
Odporcavosvojichvyjadreniach ďalejuviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda
kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.
2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako
aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôtdodržiavaschválenýProspektinvestície.
NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencie.
Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom
s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s
CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej
s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v
súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch
vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 žiadalo Družstvo
o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa
nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS . NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami
uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP dohľad
na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo
dňa 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na
poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí
boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V
konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,
ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že NBS listom zo dňa 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby
predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt
investorom a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície . Družstvo
podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva
nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o
predlženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky
neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č.
OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti
uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS,ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 08.12.2010.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu
nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27.08.2010 doručila Družstvu oznámenie o
začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície
a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním
rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázala predaj majetkových
hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Odporca vo vyjadrení ďalej namietal,
že podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 €. NBS pri
výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašila žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal
návrh zamietnuť.
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu na pojednávaní dňa 23.09.2013 žiadal, aby sú prerušil konanie
10C 189/2011 do právoplatného skončenia konania 19C 56/2011 s poukazom na ust. § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p., . Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava I
od 18.4.2011 prebieha súdne konanie sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom ako žalobca vystupuje Družstvo
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717
a preukazuje obdobne ako navrhovateľ v predmetnom konaní nesprávny úradný postup NBS voči
identickému odporcovi, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody PDSI. Výsledok Konania sp.zn. 19C
56/2011 podľa názoru navrhovateľa je podstatný pre toto konanie z hľadiska preukazovania všetkých
troch podmienok vzniku zodpovednosti odporcu zastúpeného Národnou bankou Slovenka za škodu
ktorá mala byť spôsobená NBS v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu
nad Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35 828 749, so sídlom
Poľná1, 81108 Bratislava1 , príčinnej súvislosti vzniku škody, ako aj samotnej škody. Ak by družstvo
v predmetnom spore bolo úspešné , tak by navrhovateľ v prejednávanej veci nemusel podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k nemu ako členovi PDSI ďalej dokazovať, pretože toto
dokazovanie je vzhľadom na paralelne prebiehajúce dokazovanie nesprávneho úradného postupu NBS
v konaní sp.zn. 19C 56/2011 nielen nadbytočné, ale navyše hrozí, že totožný súd dospeje o totožnej veci
krôznymprávnymnázorom.Navrhovateľďalejuviedol,že byPDSIvsúdnomkonanísp.zn.19C56/2011
preukázalo vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a obchodníkovi s
CP, tak by žaloba navrhovateľa nemohla byť úspešná, z dôvodu absencie vzniku škody navrhovateľovi,
a v opačnom prípade, pokiaľ by PDSI v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 nepreukázalo vznik škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a obchodníkovi s CP, tak by samozrejme
mohla byť škoda spôsobená jedine navrhovateľovi.
Súd si pripojil k nahliadnutiu spis tunajšieho súdu sp.zn. 19C 56/2011, oboznámil sa s jeho obsahom
a doteraz vykonaným dokazovaním.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietnuť s odôvodnením, že ide o účelové
konanie zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí vedeli, že PDSI dňa 18.04.2011 podalo
žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska
podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a napriek tomu dňa 30.12.2011 podali na
Okresnom súde Bratislava I stovky žalôb o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska a teraz sa domáhajú , aby konania v súdnom oddelení 10C boli
prerušené. Všetky žaloby boli podané na súde skôr, ako si navrhovatelia podali žiadosť o predbežné
prerokovanie údajného nároku na náhradu škody u odporcu.
V konaní sp.zn. 19C 56/2011 preukazuje Družstvo údajný nesprávny úradný postup NBS pri výkone
dohľadu nad Obchodníkom s CP a nie nad Družstvom, tak ako to tvrdí navrhovateľ a jeho právny
zástupca. V konaniach v súdnom oddelení 10C navrhovatelia preukazujú údajný nesprávny úradný
postup NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP ako aj Družstvom. Pokiaľ ide o dohľad nad
obchodníkom s CP, odporca vyslovil záver, že prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z
dohľadu nad Obchodníkom s CP je v tomto prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa
nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s
eventuálnym (reálne neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v
údajnom zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom
vzťahu s Obchodníkom s CP. V záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba Družstvo, ktoré
uzatvorilo s Obchodníkom s CP zmluvu o riadení portfólia, a teda iba Družstvu by teoreticky mohla
vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim)údajným nesprávnym úradným postupom NBS nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľ vložil finančné
prostriedky do Družstva (štandardne ako svoje členské vklady), a je teda v právnom vzťahu s
Družstvom a Družstvu vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky. A len v prípade,
ak sa navrhovateľ nedomôže svojich pohľadávok voči družstvu PDSI, členom predstavenstva a členom
kontrolnej komisie, tak až potom bude zrejmé, či navrhovateľovi vznikla alebo nevznikla škoda (a ak
vznikla, v akej výške).
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo ( uznesenie
NS SR 3Cdo 150/2010 ). Súd v danom prípade poukazuje na obsah zapožičaného súdneho spisu
sp.zn. 19C 56/2011 ( konanie nie je právoplatne skončené ) s tým, že ani v prípade vyslovenia súdom
v tomto konaní, že bol zistený nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom
s CP , ide v tomto prípade o právne irelevantnú skutočnosť, pretože v konaní sp.zn. 10C 189/2011
na strane navrhovateľa sa skúma vzťah medzi ním ako členom družstva a Družstvom ( PDSI ). Pre
vznik prípadnej škody navrhovateľovi nemá vplyv na preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej
súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu
nad Obchodníkom s CP, nakoľko navrhovateľ nebol v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu
s Obchodníkom s CP (v záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba družstvo PDSI ).
S poukazom na zistené skutočnosti a citované ustanovenie súd návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol, pretože v konaní sp.zn. 19C 56/2011 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov založených v spise, ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku. Súd zamietol
návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania a nevypočul svedkov A.. D. W., B.. G. Š., B.. C. L., B.. E.
W., a taktiež nedoplnil dokazovanie zabezpečením si účtovnej dokumentácie družstva z vyšetrovacieho
spisu ČVS: PPZ-153/ BPK-B2010 na preukázanie výšky uplatnenej škody navrhovateľom, nakoľko
z listinných dôkazov založených odporcom počas konania mal súd dostatočne preukázaný skutkový
stav opísaný odporcom vo vyjadrení k žalobnému návrhu. Odporca netrval na doplnení dokazovania
v zmysle jeho písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu v tom smere, že by súd zaviazal správcu
konkurznej podstaty úpadcu Družstva C.. G. M. na predloženie listinných dôkazov o tom či , kedy a
v akej výške Družstvo poskytlo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky alebo iné papiere či portfólio
cenných papierov. Súd na návrh navrhovateľa doplnil dokazovanie tým, že vyzval správcu konkurznej
podstaty úpadcu Družstva PDSI C.. G. M. na doručenie aktuálnej správy o stave konkurzu vedeného
pod sp .zn. 3 K 95/2010,Okresným súdom Bratislava I, ktorý súdu písomnú správu o stave konkurzu
doručil dňa 26.08.2013.
Z obsahu výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 10.04.2013, ako aj z preložených
listinných dokladov navrhovateľom mal súd preukázané, že navrhovateľ sa stal členom Družstva na
základe rozhodnutia predstavenstva Družstva dňom 27.01.2010, zaplatením vkladu 8 000€ ,navrhovateľ
sa zároveň stal vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 8 000 €. Navrhovateľ v roku 2010
zistil, že v Družstve a u Obchodníka s CP nastali finančné problémy, navrhovateľ požiadal listom
zo dňa 22.06.2010 o zrušenie členského podielu. Predstavenstvo Družstva rozhodlo dňa 11.01.2011 o
zániku členstva navrhovateľa v Družstve a rozhodnutím predstavenstva Družstva mu bol priznaný nárok
na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 8.000 €. Navrhovateľovi pri vstupovaní do družstva
bolo povedané , že nad činnosťou družstva vykonáva dohľad NBS, čo bolo kritériom navrhovateľa,
že sa rozhodol investovať finančné prostriedky do družstva. Z výsluchu navrhovateľa ,ako aj z
citovaného návrhu mal súd preukázané, že svojho nároku sa domáha titulom náhrady škody voči
štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom č.
566/1992 Zb.o Národnej banke Slovenska , v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) ako ajzákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľ výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na základe prihlášky do Družstva
sa stal členom Podielového družstva Slovenské investície a zaplatil družstvu členský vklad vo výške
8 000€ ,ktoré pri vystúpení z družstva vydalo navrhovateľovi potvrdenie o práve navrhovateľa na
vyplatenie vyrovnávacieho podielu . Navrhovateľ si prihlásil pohľadávku v konkurze, ktorý bol na
Družstvovyhlásenýuznesenímtunajšiehosúduzodňa11.04.2011.Vkonkurznomkonanísauskutočnila
1. schôdza veriteľov, ktorá bola prerušená a jej pokračovanie bolo 07.12.2012. Prihlásená pohľadávka
navrhovateľa bola správcom konkurznej podstaty popretá /pravdepodobne pre uplatnenú výšku
pohľadávky/ a navrhovateľ podal incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ
ukončené. Navrhovateľ uviedol počas svojho výsluchu, že sa nezúčastnil členskej schôdze Družstva
počas obdobia, keď bol členom Družstva.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili
vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o
riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom
s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.03.2010.
Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie
dlžnýchsúm.DružstvosasvojichnárokovvočiObchodníkovisCPnedomáhalosúdnoucestou.Družstvo
finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy ,kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo
disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na
účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP D. E., F., U. K. G.. Družstvo
malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej
banke a s.
Čl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky Štátneorgánymôžukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľaustanovenia§3ods.1,písmenod/ zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 01.06.2010
kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 2,§ 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení kedy Úrad
pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126
(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č. 566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125
ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. obsahoval
zákonom špecifikované náležitosti.
Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI, zo dňa
21.03.2002, právoplatným dňa 28.03.2002 /č.l. spisu 119/ bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom ,z
obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie/ č.l. spisu 120/.
Z listinného dôkazu a to Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 02.06.2008 mal súd preukázané založenie
zmluvného vzťahu medzi družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. Predmetná zmluva bola obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010
súčinnosťou od 01.05.2010. Po tomto úkone družstvo listom zo dňa 15.04.2010 doručeného NBS
požiadaloNBS opreskúmaniepostupuspoločnostiCAPITAL INVEST,o.c.p.,a.s.Vtomtočasedružstvo
však nepodalo žalobu voči obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody na príslušný súd. Ale
žiadalo NBS, aby situáciu riešila.Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010, NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých
nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom ,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
družstva a NBS dňa 24.08.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v
činnosti družstiev zo dňa 24.08.2007. Rokovanie bolo uskutočnené v priestoroch NBS. Družstvo NBS
dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v
odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými
vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného
skupiny CI HOLDING ,a.s. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej
zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej
zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi
bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Tak ako súd uviedol vyššie družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom čo mu Obchodník CP vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010
u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo
listom zo dňa 20.04.2010, aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby
družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná
časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd
preukázané, že Družstvo NBS predložilo dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010, zo
dňa 10.05.2010 na čas, po ktorý družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010, zo dňa 26.08.2010 / č.l. spisu
146/ konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo
GUV-1744/2010, zo dňa 08.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010/ č.l.148 spisu/.
NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia §129ods.3 v spojení s ustanovením § 128
ods.1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods.1 v spojení s ustanovením § 127ods. 4 ZoCP.
Rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 NBS Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala družstvu vykonávať inú
činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.
Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa
27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja
proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010 bolo dňa 10.08.2010 začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. Navrhovateľ v konaní bol povinný preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednostiodporcu za vznik škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol navrhovateľ členom, ktoré musia byť
splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej
sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie je splnená čo len jedna z
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V
prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postup musí navrhovateľ
v konaní nesprávny úradný postu orgánu štátu spoľahlivo preukázať, taktiež musí preukázať tak ako
súd uviedol vyššie, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosť s neprávnym úradným postupom
štátneho orgánu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne
úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvododržiavaschválenýprospektinvestície.NBSnevykonávala
a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. O Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ZoCP) ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým, že nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku
zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS, preto súd sa už v konaní ani
nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť , že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v ustanovení § 126 až
§ 130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných
fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č. 1060/2009 a EÚ
č. 1095/2010, smernice EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa jej článku 66 ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane
Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.07.2013. Prevzatie smernice sa má
vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení
neskorších prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť
úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi ,ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi -
Družstvu, ktorého členom bol čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka
sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľa ako predpokladu vzniku škody
spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy,
keď nebude nárok navrhovateľa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený.
Pohľadávka navrhovateľa bola síce správcom konkurznej podstaty popretá /čo však neznamená, že
počas incidenčného konania pohľadávku navrhovateľa neuzná/, navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na
tunajšom súde incidenčnými žalobami. Súd doposiaľ o incidečných žalobách navrhovateľa nerozhodol
a konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla a návrhy
na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podané.
Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že ako bývalý člen družstva , ktorý sa stane v dôsledku
nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva si svoje nároky na náhradu škody
môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok
vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia
§ 244 Obchodného zákonníka . Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8
explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu
škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu,
ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ
družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva ,ktorý ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ
poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný navrhovateľ pritom poukazoval na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy o riadení portfólia /č.l. 47/. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah,
na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že
Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo
zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V
priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na
strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym
úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až §128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali
príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o
riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. NBS nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu
jeho kompetencií. NBS až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva, ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že sa počas trvania členstva
v družstve nevyužil svoje právo člena a nezúčastnil sa zasadnutia členskej schôdze. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že počas členstva v družstve realizoval ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce mu z
členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení
nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle
zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi , ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.