Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/149/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104122204
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1104122204.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľky:

I. H., F..XX.XX.XXXX, T. D. Č..X, Bratislava, zastúpená JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom,
sídlo Štefánikova č.5, Bratislava, proti odporkyni: C.. C. P., F..XX.XX.XXXX, T. A. X/X/X, XXXX V., S.,
o vypratanie nehnuteľnosti titulom vrátenia daru, alternatívne o vydanie bezdôvodného obohatenia,
rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania tak, ako bude uvedené v osobitnom

uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 20.05.2004, podaným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2004 navrhovateľka žiadala, aby súd
svojim rozhodnutím uložil odporkyni povinnosť vypratať a vydať navrhovateľke nehnuteľnosť 1/2
rodinného domu súp.č.:101594 na parc.č.1593/1-zastavaná plocha o výmere 312m2 a parc.č.1593/3-
zastavaná plocha o výmere 14m2, vedenú na LV č.XXX Katastrálne územie Bratislava-J. E., Katastrálny
úrad v Bratislave, Správa katastra Bratislava, v termíne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, titulom
vrátenia daru, ktorý navrhovateľka darovala odporkyni darovacou zmluvou z 29.12.1994.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne listom z 24.10.2005 s tým, že v čase žiadosti o vrátenie
daru, odporkyňa nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré navrhovateľka žiada vrátiť. V období
od 19.05.2003 do 16.07.2004 spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností bola biologická matka
odporkyne, I. M., na základe darovacej zmluvy zo 06.12.2002 medzi odporkyňou ako darcom a I. M.
ako obdarovanou. Následne darovacou zmluvou z 31.10.2003 boli predmetné nehnuteľnosti I. M. ako
darcom prevedené na odporkyňu ako obdarovanú. Odporkyňa bývala v predmetnej nehnuteľnosti spolu
sosvojoumatkouI.M.,ktorátambývavyše40rokov.Dňa20.08.2001saodporkyňavydaladoRakúskaa

svoj spoluvlastnícky podiel sa rozhodla darovať svojej matke pre zabezpečenie jej právnej istoty bývania
v predmetnej nehnuteľnosti. Po čase matka odporkyne bola nútená sa z domu vysťahovať pre hrubé
správanie nevlastného syna P. M. (brat navrhovateľky), ktorý mal kľúče od domu a preto sa rozhodla
svoj podiel na nehnuteľnosti darovať odporkyni so zriadením vecného bremena doživotného bývania
darovacou zmluvou z 31.10.2003. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu s

poukazomnaskutočnosť,žekudňudoručeniavýzvynavráteniedaruaanivsúčasnostiniejeodporkyňa
spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, na liste vlastníctva je zapísaná matka odporkyne I. M.,
požiadala o zmenu petitu podaním z 25.04.2008, súdu doručeným dňa 29.04.2008 s tým, aby súd uložil
odporkyni povinnosť vyprataťpozemok parc.č. 1593/1, zapísaný na LV č.XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu pre katastrálne územie J. E., výmera 312 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc.č. 1593/3, zapísaný na LV č.XXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR

Bratislavu pre katastrálne územie J. E., výmera 14 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
stavbu - druh stavby rodinný dom, umiestnenú na pozemku parc.č. 1593/1, zapísanom na LV č.XXX,
vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie J. E., súpisné číslo
stavby 101594 a nahradiť trovy konania
a ak vzhľadom na skutkový a právny stav v čase rozhodovania súdu nebude možné plnenie primárneho

petitu, aby alternatívne súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 5.050.000,-Sk s
11% úrokom z omeškania od 21.05.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd zmenu petitu podľa § 95 ods.1 O.s.p. pripustil uznesením priamo do zápisnice súdu dňa 29.04.2008.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, svedeckými výpoveďami Z.
H., E.. C.. V. P., E..I.. P. M., E. P., oboznámil sa s listinami - Darovacia zmluva z 29.12.1994, LV č.XXX
aktuálny po darovacej zmluve, Výzva na vrátenie daru z 03.02.2004, LV č.XXX aktuálny k 05.06.2007,
s písomnou a mailovou korešpondenciou, fotodokumentáciou, pričom prihliadol na obsah spisového
materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka a odporkyňa sú nevlastné sestry. Vo vzťahu k
rakúskym štátnym orgánom je navrhovateľka i adoptívnou matkou odporkyne. Z genézy vlastníckych
vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka uviedla, že od roku 1945 nehnuteľnosť vlastnila
matka navrhovateľky, ktorá jej nehnuteľnosť v roku 1966 darovala. V roku 1973 sa navrhovateľka

vydala za rakúskeho štátneho občana, odišla žiť mimo územia republiky a z obavy vtedajšieho režimu,
simulovanou
kúpnopredajnou zmluvou nehnuteľnosť previedla na matku odporkyne I. M., ktorá bola v tom čase
manželkou otca navrhovateľky. Po zmene politických a spoločenských pomerov v roku 1993 sa
navrhovateľka domáhala vrátenia nehnuteľnosti od I. M.Č., ktorá ju navrhovateľke vrátila na základe

rozhodnutia súdu. Navrhovateľka nehnuteľnosť užívala dva až tri mesiace do roka, ostatný čas žila mimo
územia Slovenskej republiky. O odporkyňu sa vždy zaujímala, pomáhala jej celých 30 rokov. Manželstvo
rodičov odporkyne nebolo dobré, otec odporkyne bol veľmi prísny, odporkyňa z toho prežívala stres,
preto sa navrhovateľka snažila jej zabezpečiť šťastné detstvo i celý život, robila to s láskou a hoci nebola
milionárka mnohokrát dávala z posledného. Navrhovateľka sa snažila odporkyni pomôcť napr. tým, že

od roku 1991 odporkyňa študovala vo Viedni a navrhovateľka, spolu s manželom jej platila internát,
za účelom aby odporkyňa čím skôr získala rakúske štátne občianstvo si navrhovateľka odporkyňu v
Rakúsku v roku 2000 adoptovala, posielala odbornú literatúru, dávala jej dary, hradila dovolenky, otvorila
vkladné knižky na ktorých kvôli vízam muselo byť vždy 70.000,-šilingov, dala jej k dispozícii osobné
motorové vozidlo, to všetko do konca štúdia v roku 1996 a aj následne až do svadby odporkyne, vrátane

svadobného daru - trojtýždňová cesta loďou okolo Havajských ostrovoch a New York. Odporkyňa v
tom čase vlastnila polovicu záhrady, počas štúdia chodievala z Viedne domov, preto navrhovateľka s
úmyslom, že keď budú nehnuteľnosť vlastniť každá v polovici, spoločne ju budú užívať a o ňu sa starať,
akovýlučnávlastníčkanehnuteľnostirodinnéhodomusúpisnéčíslo101594spozemkomparc.č.1593/1-
zastavaná plocha o výmere 312 m2 a parc.č. 1593/3- zastavaná plocha o výmere 14 m2 zapísanej

na LV č.XXX v katastrálnom území J. E., darovacou zmluvou z 29.12.1994 odporkyni darovala jednu
polovicu tejto nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho úkonu boli na LV č. XXX vedené navrhovateľka
a odporkyňa ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti každá v 1/2-vici. Odporkyňa v tom čase žila v
predmetnej nehnuteľnosti spolu so svojou matkou, I. M., ktorá bola manželkou otca navrhovateľky.
Napriek tomu, že navrhovateľka o odporkyňu javila nepretržitý záujem, prejavovala ochotu, lásku a

pomoc, odporkyňa sa správala neprimerane, hrubo porušovala dobré mravy vo vzťahu k navrhovateľke
a členom jej rodiny. Skutky, ktoré iniciovali vrátenie daru navrhovateľka opísala nasledovne:
1. V roku 1995 bola odporkyňa u navrhovateľky v USA, kde spolu vyberali oblečenie pre dcéru P. M.
(brata navrhovateľky) E., ktorá v tom čase mala dvanásť rokov a odporkyňa sa vyjadrila, ..."že pre tú
malú kurvu je to dosť dobré"....

2. V roku 1997 odporkyňa s motorovým vozidlom, ktoré mala k dispozícii od navrhovateľky prišla z
Viedne do Bratislavy za účelom, aby vozidlo dala k dispozícii manželovi navrhovateľky, ktorý s bratom
navrhovateľky P. M. a jeho dcérou E. išli na módnu prehliadku do Smoleníc, kde E. ako modelka mala
prehliadku. Do Bratislavy sa vrátili o 23,00 hodine večer a odporkyňa ich privítala hrubým spôsobomkeď na nich kričala, ..."ako si to predstavujú prísť tak neskoro večer, že ona musí ísť späť do Viedne
a ráno vstávať o 08,00 hod. lebo má konferenciu".... Manžel navrhovateľky bol zhrozený z hisáku,
ktorý odporkyňa dostala, musel ju ukľudňovať, kričala ako fúria. Ešte v ten deň odporkyňa telefonovala

navrhovateľke do USA o situácii, že "...ako si to predstavujú ako i ten mamonár P. prísť tak neskoro
večer...", k tejto situácii navrhovateľka uviedla, že odporkyňa predtým nepovedala, že na druhý deň má
konferenciu vo Viedni.
3. V lete roku 1997 riešili problém čerešne, ktorá vyrástla z kôstky asi 10 cm od plotu susedov, ktorí
namietali, že čerešňa im ničí základy oplotenia, aby čerešňu dali preč. Vtedy manžel navrhovateľky

navrhol odporkyni, aby si z čerešne vzala štep a zaštepila iný strom, že o rok čerešňu vytne. Po roku,
manžel navrhovateľky čerešňu vyťal a odniesla si to
navrhovateľka, kedy odporkyňa spolu s matkou I. M. jej vulgárne nadávali na celú ulicu. Na otázku súdu,
aby navrhovateľka definovala nadávky sa vyjadrila, že neboli to škaredé slová, ale správanie odporkyne
považuje za hrubé v tom, že jej povedala "...ako si to predstavujem a ako si dovoľujem chytať sa čerešne,
prídem z Ameriky a jednoducho zrežem čerešňu...". Navrhovateľky sa správanie dotklo, dve hodiny

potom plakala.
4. V lete 1999 si navrhovateľka do svojej izby na poschodí kúpila gauč a odporkyňa spolu so svojou
matkou jej vytýkali "...ako si to predstavujem, že som kúpila zelený gauč ktorý sa do izby nehodí a že
potrebujú iné veci...". Navrhovateľky sa takéto správanie dotklo, lebo si myslí, že do svojej izby si môže
kúpiť čo chce.

5. Júl alebo august 2002 bola v záhrade predmetnej nehnuteľnosti rodinná grilovačka kde boli prítomní
navrhovateľka, odporkyňa, brat navrhovateľky P. M. s manželkou, matka odporkyne I. M. a manžel
odporkyne V. P.. Odporkyňa sa pohádala s Karolom (navrhovateľka pri tom nebola) a v dôsledku
tejto hádky odporkyňa odišla. Pri odchode sa do auta odporkyne zaprel gril, odporkyňa začala kričať,
vtedy pribehla navrhovateľka čo sa stalo a či môže pomôcť. Odporkyňa kričala a nadávala a vtedy

jej navrhovateľka prvýkrát povedala "...ty ľuda (potvora) ako si dovoľuje takto sa správať..." Odporkyňa
odišla a neukázala sa celé leto. Navrhovateľka s manželom a s bratom P. a jeho rodinou odišli do
Dudiniec, kedy navrhovateľka poslala odporkyni mail s tým, že odporkyňa sa takto nemôže správať a
aby sa stretli. Matke odporkyne telefonoval brat navrhovateľky P., že navrhovateľka 26.08. odchádza a
nie je možné, aby veci takto ostali, je potrebné sa porozprávať. Navrhovateľka odozvu od odporkyne

nedostala.
6. V lete 2002 navrhovateľka vyupratovala celý dom. V svojej izbe má skriňu, kde mala uložené veci
i odporkyňa. Odporkyňa mala svoje veci i v iných častiach domu, preto sa navrhovateľka rozhodla,
že veci odporkyne zo skrine preloží do vedľajšej izby, kde mala odporkyňa veci vo väčšom rozsahu,
lebo navrhovateľka potrebovala miesto pre svoje veci. Po návrate do USA dňa 27.08.2002 poslala

navrhovateľka odporkyni mail, že vyupratovala celý dom a kam zo svojej skrine premiestnila veci
odporkyne. Následne jej odporkyňa telefonovala do USA s tým "...ako som si dovolila chytať jej veci...".
Na druhý deň odporkyňa telefonovala i manželovi navrhovateľky "...že ma už viac nechce vidieť...".
Navrhovateľka sa z tejto situácie zdravotne zrútila, bola v hlbokom strese, na liekoch bola jeden rok.
Posledný osobný kontakt mala navrhovateľka s odporkyňou v lete 2002. Navrhovateľka čakala, že sa

odporkyňa ospravedlní, no ona sa neozvala, nenapísala k sviatkom alebo k narodeninám, odvtedy o nej
nič nepočula. Odporkyňa neprejavila záujem ani o ostatných členov rodiny, napr. v roku 2002 dcéra brata
navrhovateľky E. podstúpila operáciu chrbtice v dôsledku čoho bola pol roka doma a odporkyňa sa o ňu
nezaujímala ani len telefonátom alebo kartou. V roku 2003 synovec navrhovateľky E. bol po autonehode
dlhodobo v nemocnici v Bratislave, je ochrnutý ani oňho odporkyňa neprejavila záujem. V roku 2005

brat navrhovateľky P. M. mal operovanú chlopňu a odporkyňa oňho neprejavila žiaden záujem. Podľa
názoru navrhovateľky, odporkyňa hľadala príčinu, ako sa od navrhovateľky odseparovať. Správanie sa
odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke sa prejavilo na zdravotnom stave navrhovateľky po auguste roku
2002, ktorá začala trpieť srdcovou arytmiou a tráviacimi ťažkosťami.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že toho času nie je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, preto je
primárnypetitnávrhunevykonateľný.Odporkyňanebolaspoluvlastníčkounehnuteľnostianivčasevýzvy
na vrátenie daru. Výzva z 03.02.2004 bola odporkyni doručená 14.04.2004. Podmienky na vypratanie
nehnuteľnosti sú dané vtedy, ak sú splnené podmienky na vrátenie daru, keďže odporkyňa nie je
vlastníčkou daru, tento nemôže

vrátiť a ani nehnuteľnosť vypratať. Pokiaľ ide o alternatívny petit v ktorom ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia, v tejto časti odporkyňa namieta námietku premlčania s tým, že navrhovateľka žiadala o
vrátenie daru výzvou z 03.02.2004, pričom odporkyňa v tom čase nebola spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, objektívna lehota začala plynúť 19.05.2003 a uplynula 19.05.2006, keďže návrh v tejtočasti bol rozšírený podaním z 25.04.2008 doručeným súdu 29.04.2008. Spolu s návrhom navrhovateľka
predložila výpis LV č.XXX, ktorý nebol aktuálny. Najneskôr o tom, že odporkyňa nie je spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti sa navrhovateľka dozvedela v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 13C 29/05

návrh podaný dňa 17.10.2005, v ktorom sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala určenia neplatnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena v práve doživotného užívania v
prospech I. M., ktorú navrhovateľka zobrala späť, čím subjektívna lehota uplynula 17.10.2007.

K darovacej zmluvy z 29.12.1994 odporkyňa uviedla, že táto mala iné pozadie, ako uviedla

navrhovateľka (láska a starostlivosť o odporkyňu). V roku 1945 dom postavil otec odporkyne P. M. a v
čase jeho smrti v roku 1992 bola jeho výlučnou vlastníčkou matka odporkyne. Po smrti otca odporkyne
sanavrhovateľka,odporkyňaamatkaodporkyneI.Filipovičovádohodliupraviťvlastníckevzťahykdomu
a záhrade. Výlučnou vlastníčkou domu bola matka odporkyne a výlučným vlastníkom záhrady otec
odporkyne.VrámcidedičskéhokonaniapootcoviP.M.Z.saodporkyňavzdalavprospechnavrhovateľky
1/2-vice záhrady (rozhodnutie býv. štátneho notárstva Bratislava I. z 13.08.1992 pod D 328/92) a matka

odporkyne na základe rozsudku sa vzdala domu v prospech navrhovateľky s tým, že navrhovateľka 1/2-
vicu domu daruje odporkyni a navrhovateľka za odstúpenie domu v celosti zabezpečí v prospech matky
odporkyne jednoizbový byt v Bratislave a tým budú majetkovo vysporiadané. To, že úmyslom darovacej
zmluvy z 29.12.1994 nebola slobodná vôľa navrhovateľky ako prejav lásky a starostlivosti odporkyni
darovať 1/2-vicu predmetnej nehnuteľnosti, ale dohoda navrhovateľky, odporkyne a matky odporkyne

preukazuje závet P. M., podľa ktorého odporkyňa sa mala stať výlučnou vlastníčkou záhrady (pričom
1/2-vice sa odporkyňa vzdala v prospech navrhovateľky v rámci dedičského konania v zmysle dohody),
ďalej v závete nebola spomenutá matka odporkyne ako manželka neb. P. M. z toho dôvodu, že táto bola
vedená ako výlučná vlastníčka domu. Matka odporkyne žila v predmetnom dome 39 rokov, až do roku
2004, kedy ju z domu vyštvala navrhovateľka spolu s bratom P. M..

V ďalšom odporkyňa uviedla, že je pravdou, že navrhovateľka sa o ňu výnimočne starala, za čo jej je
vďačná, ale príkladne sa o ňu starali i jej rodičia. Ak medzi nimi boli nezhody, tieto nepociťovala, zo
strany rodičov jej nechýbalo nič ani emocionálne, ani materiálne, takže čo dostala od navrhovateľky,
to bolo navyše. Otec vytýkal navrhovateľke, že z Ameriky nosí domov zbytočne veľa vecí, takže
rodičia odporkyne a ani odporkyňa sa od navrhovateľky ničoho nedoprosovali. Všetko čo navrhovateľka

robila, robila z lásky, vlastnej vôle, mieru podpory určovala sama a dobrovoľne. Vzťah odporkyne k
navrhovateľke bol jedinečný a ako dieťa jej dávala lásku, prejavovala vďačnosť. Prejavovalo sa to i vo
vzťahu k synovi navrhovateľky, ktorý je mladší o šesť rokov a o ktorého sa zas starala odporkyňa vždy
počas prázdnin.
Tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa hrubo porušovala dobré mravy intenzívne a sústavne voči

navrhovateľke a členom jej rodiny a že to začalo v roku 1995, sa nezakladajú na pravde. K jednotlivým
skutkom, ktoré iniciovali vrátenie daru sa navrhovateľka vyjadrila nasledovne:

1. V roku 1995 bola odporkyňa u navrhovateľky v USA, kde spolu vyberali oblečenie pre dcéru P. M.

(brata navrhovateľky) E., ktorá v tom čase mala dvanásť rokov a odporkyňa sa vyjadrila, ..."že pre tú
malú kurvu je to dosť dobré"....
K tejto situácii odporkyňa vzniesla námietku premlčania, napriek tomu sa k nej vyjadrila s tým, že táto
sa odohrala úplne inak, odporkyňa pri nákupe šiat pre E. povedala "... takto povystrihované šaty jej
nekupuj, lebo bude vyzerať ako kurva ..." V tom čase bola E. maloletá a odporkyňa povedala svoj názor

k takému extrémnemu oblečeniu.
2. V roku 1997 odporkyňa s motorovým vozidlom, ktoré mala k dispozícii od navrhovateľky prišla z
Viedne do Bratislavy za účelom, aby vozidlo dala k dispozícii manželovi navrhovateľky, ktorý s bratom
navrhovateľky P. M. a jeho dcérou E. išli na módnu prehliadku do Smoleníc...
K tejto situácii odporkyňa vzniesla námietku premlčania, napriek tomu sa k nej vyjadrila s tým, že nie

je pravda, že odporkyňa nadávala, nie je pravda, že ju museli ukľudňovať, nie je pravda, že na brata
navrhovateľky P. povedala, že je mamonár. Nie je pravda, že musela vstávať o 08,00 hod. ale pravdou
je, že o 08,00 hod. už musela byť na konferencii, kde mala pracovné povinnosti. Spomínané osobné
motorové vozidlo patrilo navrhovateľke, odporkyňa vozidlo užívala s vedomím navrhovateľky na cesty
súvisiace s údržbou predmetnej nehnuteľnosti. Odporkyňa priviezla manžela navrhovateľky z Viedne

do Bratislavy a keďže mala vo Viedni pracovné povinnosti, vrátila sa späť a cestu opakovala znova
z Viedne do Bratislavy, kde mala vyzdvihnúť manžela navrhovateľky a ísť späť do Viedne. Keď sa
odporkyňa vrátila pre manžela navrhovateľky do Bratislavy o 17,00hod., matka I. M.Č. jej povedala, že
manžel navrhovateľky spolu s bratom navrhovateľky P. M. a jeho dcérou E. odišli na módnu prehliadkudo Smoleníc, nepovedali kedy sa vrátia. Odporkyňa manžela navrhovateľky čakala vyše šesť hodín
bez toho, že by dali o sebe vedieť kedy sa vrátia, mala strach, či sa im niečo nestalo. Vrátili sa o
23.00hod., kedy im odporkyňa bez kriku ale dôrazne povedala, ..."ako si to predstavujú nechať ju

čakať šesť hodín, keď vedeli, že na druhý deň musí vstávať, lebo má pracovné povinnosti " na čo brat
navrhovateľky jej povedal, ..."že môžem mu byť vďačná, že manžel navrhovateľky sa v Smoleniciach
príjemne zabával"...na čo odporkyňa reagovala ..."že z toho sa teší, ale neteší sa z toho, že musela
čakať..."Odporkyňa nikomu nenadávala, nemala žiaden hisák, sadli si do auta a odišli do Viedne. Vôbec
nepovedala, že Karol je mamonár.

3. V lete roku 1997 riešili problém čerešne, ktorá vyrástla z kôstky asi 10 cm od plotu susedov, ktorí
namietali, že čerešňa im ničí základy oplotenia, aby čerešňu dali preč....
K tejto situácii odporkyňa vzniesla námietku premlčania, napriek tomu sa k nej vyjadrila s tým, že manžel
navrhovateľky čerešňu vyrúbal v roku 1998 aj keď vedel, že s tým odporkyňa nesúhlasí. Odporkyňa
mala k tomuto stromu citový vzťah, lebo ho sadil jej otec a jednak to bol jediný zdravý strom v záhrade.
Strom susedom nezavadzal, navrhla ako svedka vypočuť susedku F. T., D. XX, Bratislava. Manžel

navrhovateľky vedel, že odporkyni na strome záleží a beztoho aby sa jej opýtal, či si vzala štep, v
čase, keď odporkyňa synovi navrhovateľky bola zberať tenisové loptičky, čerešňu začal stínať. Keď
odporkyňa prišla domov, čerešňa už bola dokaličená. Hoci bola z toho šokovaná, nikomu nenadávala,
veľmi emocionálne reagovala matka odporkyne I. M. po svojom návrate domov, že hoci v dome býva
39 rokov na jej názor sa nikto nepýtal. Vtedy navrhovateľka povedala odporkyni, ..."že ona pre mňa

urobila v živote toľko, že keby vyťala všetky stromy v záhrade, tak na to nesmiem nič povedať. Keby to
urobila iným, pre ktorých by tiež urobila toľko ako pre odporkyňu, aj tak by boli ochotný jej päty lízať."...
Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka prekročila práva podielovej spoluvlastníčky, nakoľko v
tom čase bola odporkyňa spolu s navrhovateľkou spoluvlastníčky každá v podiele 1/2-vice. Odporkyňa
reagovala na navrhovateľku ..."že je jej vďačná za všetko čo pre ňu navrhovateľka urobila, že teraz nejde

o otázku materiálnu a aj keby navrhovateľka zobrala všetky peniaze čo má, nemohla by zabezpečiť, že
na druhý deň na tom mieste bude stáť rovnaký zdravý strom."... Odporkyňa žiadne škaredé slová voči
navrhovateľke nepoužila, to potvrdila i sama navrhovateľka.
4. V lete 1999 si navrhovateľka do svojej izby na poschodí kúpila gauč a odporkyňa spolu so svojou
matkou jej vytýkali "...ako si to predstavujem, že som kúpila zelený gauč ktorý sa do izby nehodí a že

potrebujú iné veci...".
K tejto situácii odporkyňa vzniesla námietku premlčania, napriek tomu sa k nej vyjadrila s tým, že
navrhovateľka si kúpila do izby, ktorú užívala odporkyňa už sedemnásť rokov gauč, izbu zamkla, čím
zamedzilaodporkynidonejakospoluvlastníčkeprístup.Nazákladerozhodnutiaotca,odporkyňaužívala
túto izbu od svojich dvanástich rokov, čo bolo v čase, kedy navrhovateľka už desať rokov žila v USA.

Navrhovateľka sa pýtala odporkyni na názor ohľadom kúpy gauča, kedy jej odporkyňa povedala, aby
si stanovili priority súvisiace s renováciou domu, za čo kúpu gauča nepovažovala. Vtedy navrhovateľka
začala vypočítavať, čo všetko pre dom ona už urobila, napr. kúpila záhradný domček. Pri riešení tejto
situácie odporkyňa navrhovateľke nehovorila žiadne nadávky.
5. Júl alebo august 2002 bola v záhrade predmetnej nehnuteľnosti rodinná grilovačka.

K tejto situácii sa odporkyňa vyjadrila s tým, že nie je pravda, že by sa pohádala s bratom navrhovateľky,
P. M.. Odporkyňa sa v rozhovore s P. len bránila argumentmi, keď brat navrhovateľky hovoril, ako matka
odporkyne dala jemu a jeho deťom menej ako druhá stará matka, že odporkyňa ho vôbec nepozýva do
reštaurácie, načo odporkyňa mu povedala, že v decembri 2001 zobrala jeho dcéru J. na lyžovačku do
Tauplitz na čo jeho manželka povedala, že na lyžovačku do Rakúska chodí každý Slovák. Odporkyňa sa

zas len bránila, keď povedala..."že zárobkovo činná bola až od 01.06.2006 a snažila sa pomôcť v rámci
svojich možností." K hádke nedošlo. Navrhovateľka bola pri rozhovore prítomná, ale nič nepovedala. Pri
rozhovore bol aj manžel odporkyne Werner, ktorý po slovensky nevie, a keďže rozhovor bol v slovenčine,
zainteresovaný nebol. Po rozhovore išiel vybrať auto z garáže pričom sa mu do blatníka zaprel gril.
Povedal, že potrebuje pomoc, vtedy za ním prišla odporkyňa, nasledovala ju i navrhovateľka, vtedy jej

odporkyňa po nemecky povedala aby odišla, že situáciu si vyriešia sami. Keďže navrhovateľka neodišla
a povedala, ..."že ona môže stáť kde chce, že si môže robiť čo chce" odporkyňa ju opakovane vyzvala
aby odišla, na čo navrhovateľka odporkyni začala nadávať a povedala jej ..."ty júda"... (čo znamená ty
koketná,zvodná,ľahkádáma).Totopotvrdilasamanavrhovateľka. Odporkyňavedela,ženavrhovateľku
v dôsledku plánovaných dovoleniek dlhší čas neuvidí (odporkyňa išla na dva týždne na dovolenku do

Tauplitz, navrhovateľka odišla do Dudiniec a následne do USA), povedala jej ..."prepáč"..., hoci nemala
pocit viny. Situáciu si vyjasnili, nič neostalo otvorené.
6. V lete 2002 navrhovateľka vyupratovala celý dom. V svojej izbe má skriňu, kde mala uložené veci
i odporkyňa. Odporkyňa mala svoje veci i v iných častiach domu, preto sa navrhovateľka rozhodla, ževeci odporkyne zo skrine preloží do vedľajšej izby, kde mala odporkyňa veci vo väčšom rozsahu, lebo
navrhovateľka potrebovala miesto pre svoje veci.
K tejto situácii sa odporkyňa vyjadrila s tým, že navrhovateľka z izby, ktorú odporkyňa užívala sedemnásť

rokov bez jej súhlasu preložila veci do rôznych miestností v dome, izbu zamkla, čím odporkyni ako
spoluvlastníčke zamedzila prístup do izby ako i matke odporkyne, ktorá v dome bývala 39 rokov.
Odporkyňa k skutočnostiam podľa vyjadrenia navrhovateľky, že sa nezaujímala ani o jej blízkych sa
vyjadrila k hospitalizácii dcéry brata navrhovateľky Mišky v roku 2002, keďže navrhovateľka si prisvojila
vkladné knižky odporkyne, odporkyňa od augusta 2002 nemala s navrhovateľkou žiaden kontakt, preto

o hospitalizácii netere nevedela. Čo sa týka synovca navrhovateľky Mareka, ktorý bol v roku 2003 po
autonehode dlhodobo v nemocnici, sa odporkyňa vyjadrila, že o jeho hospitalizácii nevedela, nemala
s ním nikdy priamy kontakt, v živote sa videli asi päťkrát. Nezáujem odporkyne o brata navrhovateľky,
ktorý mal v roku 2005 operovanú chlopňu, sa odporkyňa vyjadrila s tým, že od roku 2004 mala s
navrhovateľkou kontakt len prostredníctvom právneho zástupcu, o operácii P. M. nevedela.

Zo svedeckej výpovede Z. H., ktorý je manželom navrhovateľky a adoptívnym otcom odporkyne súd
zistil, že bol účastníkom situácie z roku 1997, kedy ho odporkyňa z Viedne priviezla do Bratislavy.
Brat navrhovateľky P. M. povedal, že môžeme ísť na módnu prehliadku do Smoleníc na čo odporkyňa
povedala, že nemôže zostať, má stretnutie vo Viedni. Dohodli sa, že svedok pôjde do Smoleníc s bratom
navrhovateľky a odporkyňa keď bude voľná, vráti sa späť po svedka do Bratislavy a spolu pôjdu do

Viedne. Zo Smoleníc sa vrátili o 22,00hodine večer, odporkyňa ich čakala, bola nahnevaná, rozprávala
po slovensky (svedok po slovensky nevie), nadávala, vo vzťahu k bratovi navrhovateľky Karolovi a jeho
dcére použila slová "piča, kurva". Svedok sa snažil odporkyňu ukľudniť, no tá mu povedala ..."drž
hubu, že sa ma to netýka"... Odporkyňa bola tak rozčúlená, že cestu späť do Viedne odšoféroval on. K
situácii z leta v roku 1997, kedy došlo k výrubu čerešne svedok uviedol, že v záhrade rástla čerešňa,

dotýkala sa vedenia vysokého napätia, zasahovala do plota suseda, ktorý mu povedal, že čerešňa musí
ísť preč. Svedok čerešňu vyrúbal, hoci mu navrhovateľka povedala, aby to nerobil. Odporkyňa jemu
nič nepovedala, avšak spolu so svojou matkou začali kričať na navrhovateľku. K situácii z jesene roku
2002, kedy s ním telefonicky rozprávala odporkyňa o premiestnení jej vecí z izby navrhovateľkou bez
toho, aby sa jej na to opýtala, sa svedok vyjadril, že navrhovateľka keď prišla na Slovensko dom vždy

vyupratovala. Odporkyňa mu v telefonickom rozhovore povedala, ..."že navrhovateľka z izby odporkyne
bez toho aby sa opýtala, preložila jej veci do inej izby a že ju nechce viac vidieť".... Svedok na to
odporkyni povedal, ..."čo si sa zbláznila, mala si si veci upratať, je to tvoja izba"...Odporkyňa voči
navrhovateľke žiadne urážlivé slová nepoužila. Vzťah navrhovateľky a odporkyne svedok opísal, že
spolu s navrhovateľkou sa k odporkyni správali ako k vlastnej dcére. Tridsať rokov sa o ňu starali. Všetko

čo jej bolo treba kúpiť, kúpili, robili to radi, odporkyni dali možno viac ako vlastnému synovi, k prerušeniu
kontaktov došlo po auguste roku 2002.

Zo svedeckej výpovede E..I.. P. M., ktorý je bratom navrhovateľky a nevlastným bratom odporkyne súd
zistil, že bol účastníkom situácie z roku 1997, kedy so svojou dcérou E. a manželom navrhovateľky boli

v Smoleniciach. Vedeli, kedy sa asi majú zo Smoleníc vrátiť, avšak situácia to nedovolila a prišli okolo
22,00hodine večer. Keď vystupovali z auta odporkyňa všeobecne kričala, nadávala, že ..."kde sme tak
dlho vy kokoti"...toto mu vyrazilo dych. Odporkyňa používala i nemecké výrazy, bolo to počuť na celú
ulicu. Svedok uviedol, že odporkyňa žila v nešťastnej rodine a navrhovateľka sa k nej správala ako
matka, okrem materinského mlieka jej dala všetko. K rodinnej grilovačke v roku 2002 svedok uviedol,

že spoločne sa všetci rozprávali, odporkyňa k jeho osobe si netrúfala niečo povedať lebo vedela, že jej
vie dokázať opak. Svedok bol v dome, v kúpeľni, ktorá je pri vchode do garáže. Zrazu bol počuť krik,
navrhovateľka sa išla pozrieť a spolu s ňou
i odporkyňa ku garáži a odporkyňa začala kričať na navrhovateľku ..."vypadni, to je naša záležitosť"
navrhovateľka " že chce pomôcť V." odporkyňa kričala na navrhovateľku aby vypadla. Svedok pri

ďalšom nebol. Svedok uviedol, že navrhovateľka pomáhala odporkyni nezištne, s láskou, nikdy za to nič
nežiadala, v rovnakej miere pomáhala aj svedkovi. K zhoršeniu vzťahov došlo postupne.

Zo svedeckej výpovede E. P., ktorá je v priateľskom vzťahu s navrhovateľkou súd zistil, že od
roku 1975 až do roku 1979 bola so svojou rodinou v USA kde sa s navrhovateľkou spoznali a

veľmi zblížili. Priateľstvo trvá doteraz. Svedkyňa osobne pozná i odporkyňu z čias, kedy chodila cez
prázdniny k navrhovateľke do USA, ktorá jej zabezpečovala výlety nielen v USA ale aj v Európe.
Navrhovateľka odporkyňu veľmi podporovala, bola k nej dobrosrdečná. Svedkyňa osobne vedela o tom,
že navrhovateľka chcela v okolí Bratislavy kúpiť rodinný dom pre svojho brata P. M., ktorý mal problémysa dostať do predmetného domu. Vzťahy medzi bratom navrhovateľky a odporkyňou boli zlé, preto to
chcela riešiť kúpou domu a zároveň by mala vyriešenú otázku bývania, keď príde do Bratislavy. Za týmto
účelom navrhovateľka oslovila svedkyňu, keďže býva v blízkom okolí Bratislavy, aby sa po nejakom

dome pozrela. Svedkyňa našla pre navrhovateľku ponuku, avšak ku kúpe domu z technických dôvodov
nedošlo. Svedkyňa uviedla, že v čase keď bola s rodinou v USA asi osemkrát do roka chodila na
Slovensko, vždy od navrhovateľky niesla pre odporkyňu balík o váhe 20 až 30 kg. Svedkyňa vie o tom,
že navrhovateľka vybavila pre odporkyňu štúdium v Rakúsku, toto i hradila ako i jej pobyt v Rakúsku.
Svedkyňa uviedla, že odporkyňa sa vulgárne správala aj voči svojej matke I. M.. Svedkyňa keď prinášala

balíky od navrhovateľky, zblížila sa i s matkou odporkyne, ktorú chodievala navštevovať i potom, keď
už so svojou rodinou bola na Slovensku. Svedkyňa opísala situáciu keď bola na návšteve u matky
odporkyne (odporkyňa bola už stredoškoláčka) a pani I. sa jej sťažovala, že jej odporkyňa vulgárne
nadáva i vo vzťahu k starej matke ..."tá stará piča čo si ona o sebe myslí, ona sa o ňu musí starať len
preto, aby jej zanechala dom"... keď to odporkyňa za dverami počula vbehla do izby a začala svojej
matke nadávať, mala hrozný slovník, nebrala na nič ohľad. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka chodila

na Slovensko dvakrát do roka v lete na dva mesiace a na Vianoce na dva týždne. Navrhovateľka prvýkrát
na Slovensko neprišla na Vianoce 2000 a povedala mi preto, že ju nikto nečaká.

Zo svedeckej výpovede E.. C.. V. P., ktorý je manželom odporkyne súd zistil, že bol prítomný pri situácii
v lete roku 2002, keď bola v záhrade predmetnej nehnuteľnosti rodinná grilovačka. Vtedy spolu s

odporkyňou mali pomerne nové auto, bolo zaparkované v garáži, z ktorej keď vychádzal do nárazníka
sa zaprel gril. Chcel to riešiť s odporkyňou, prišla tam i navrhovateľka, ktorú odporkyňa požiadala, aby
odišla, na požiadavku nereagovala, preto ju odporkyňa opakovane vyzvala aby odišla, že chceme to
riešiť sami. Odporkyňa neodišla a začala odporkyni nadávať ako ..."ty potvora"... Odporkyňa sa snažila
situáciu ukľudniť, keď svedok s odporkyňou odchádzal, navrhovateľka s odporkyňou sa objali. Svedok

uviedol, že odporkyňa jednala emotívne, avšak situáciu sa snažila upokojiť, určite nenadávala. Vzťah
navrhovateľky k odporkyni svedok opísal ako neobvyklý, navrhovateľka na život odporkyne mala veľký
vplyv. Navrhovateľka odporkyňu veľmi podporovala, sám svedok uviedol, že mal pocit ako má byť
odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľke vďačná. Situácia sa zhoršila v čase, keď odporkyňa ukončila
štúdium, začala byť sebestačná a navrhovateľka mala pocit, že stráca možnosť ovplyvňovať život

odporkyne. Od jesene roku 2002 kontakt s navrhovateľkou odporkyňa nemala žiadny.

Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že
navrhovateľka ako darkyňa listom z 03.02.2004, ktorý mala odporkyňa ako obdarovaná doručený dňa
14.04.2004, žiadala o vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, pre hrubé porušovanie
dobrýchmravovodporkyňouvovzťahuknavrhovateľkeaostatnýmčlenomjejrodiny. Išloojednostranný
právny úkon darcu voči obdarovanému, ktorý má za následok zánik darovacieho vzťahu. Tento

jednostranný právny úkon darcu, ak prejav vôle dôjde obdarovanému spôsobuje, že sa obnovuje
vlastnícke právo darcu k nehnuteľnosti zo zákona. Po doručení takéhoto úkonu príslušnému katastru
nehnuteľností, tento by mal takto obnovené vlastnícke právo zapísať v prospech darcu záznamom.
Na základe protestu prokurátora prax je taká, že katastre nehnuteľností zápis vlastníckeho práva v
prospech darcu zapíšu až na základe rozhodnutia súdu. Preto sa navrhovateľka primárnym petitom

domáha vypratania nehnuteľnosti, alternatívne vydania bezdôvodného obohatenia.

S poukazom na predmet sporu, súd sa prejudiciálne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky podľa
§630 Občianskeho zákonníka, za ktorých sa možno domáhať vrátenia daru. Súd je toho názoru, že
predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci

sa v jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie
veľkej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a
pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutiepotrebnej pomoci. K takémuto správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe
od uzavretia darovacej zmluvy, avšak právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé majetkové
právo. Premlčacia doba je trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po

prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia §630
Občianskeho zákonníka.

Súdmusíkonštatovať,žezákonúpravupojmučlenrodinynepozná,pretosúdspoukazomnasúdnuprax
ustálil, že ide o manžela, rodičov, deti a s poukazom na ustanovenie §116 Občianskeho zákonníka aj o

blízku osobu, t.j. príbuzný v priamom rade, súrodenec i iná osoba v pomere rodinnom alebo obdobnom,
ak by ich ujmu darca dôvodne pociťoval ako vlastnú.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka darovacou zmluvou z 29.12.1994
odporkyni darovala jednu polovicu nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX katastrálne územie J. E.. Listom
z 03.02.2004 navrhovateľka žiadala odporkyňu o vrátenie daru pre hrubé porušovanie dobrých mravov

vo vzťahu k navrhovateľke a ostatným členom jej rodiny. Odporkyňa mala výzvu doručenú 14.04.2004.
Z výzvy o vrátenie daru z 03.02.2004 mal súd preukázané, že táto obsahuje dôvod vrátenia daru len ako
všeobecné konštatovanie hrubého porušovania dobrých mravov, veľký nevďak, nevhodné správanie sa
k darkyni a členom jej rodiny, bez konkretizácie skutkov a ich
časového vymedzenia. Rovnakou formou sa navrhovateľka domáha svojich práv predmetným návrhom,

pričom až v priebehu konania na základe výzvy súdu skutkovo a časovo definovala nevhodné správanie
sa odporkyne k navrhovateľke ako darkyni a členom jej rodiny tak, ako je vyššie uvedené.

Vyhodnotenie jednotlivých skutkov:
1. K vyššie špecifikovanému skutku z roku 1995 odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Keďže skutok

sa stal v roku 1995 a premlčacia lehota je trojročná, ktorá začne plynúť odo dňa, keď darca mohol
uplatniť svoje právo po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka
sa priamo zúčastnila tohto skutku, takže jej právo na uplatnenie vrátenia daru z tohto skutku márne
uplynulo najneskôr 31.12.1998 (navrhovateľka skutok bližšie časovo nevymedzila), keďže návrh bol na
súd podaný 21.05.2004. Námietku premlčania tohto skutku odporkyňou súd vyhodnotil ako dôvodnú,

preto hodnotením hrubého porušenia dobrých mravov z tohto skutku sa nezaoberal.
2. K vyššie špecifikovanému skutku z roku 1997 odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Keďže skutok
sastalvroku1997apremlčacialehotajetrojročná,ktorázačneplynúťododňa,keďdarcamoholuplatniť
svoje právo po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka sa priamo
tohto skutku nezúčastnila, avšak sama uviedla, že sa o ňom dozvedela ešte v ten deň z telefonického

rozhovoru s od odporkyňou, takže jej právo na uplatnenie vrátenia daru z tohto skutku márne uplynulo
najneskôr 31.12.2000 (navrhovateľka skutok bližšie časovo nevymedzila), keďže návrh bol na súd
podaný 21.05.2004. Námietku premlčania tohto skutku odporkyňou súd vyhodnotil ako dôvodnú, preto
hodnotením hrubého porušenia dobrých mravov z tohto skutku sa nezaoberal.
3. K vyššie špecifikovanému skutku z leta 1998 odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Keďže skutok

sa stal v roku 1998 a premlčacia lehota je trojročná, ktorá začne plynúť odo dňa, keď darca mohol
uplatniť svoje právo po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka sa
priamo zúčastnila tohto skutku, takže jej právo na uplatnenie vrátenia daru z tohto skutku márne uplynulo
najneskôr 31.08.2001 (navrhovateľka skutok bližšie časovo nevymedzila, skutok sa stal v lete), keďže
návrh bol na súd podaný 21.05.2004. Námietku premlčania tohto skutku odporkyňou súd vyhodnotil ako

dôvodnú, preto hodnotením hrubého porušenia dobrých mravov z tohto skutku sa nezaoberal.
4. K vyššie špecifikovanému skutku z leta 1999 odporkyňa vzniesla námietku premlčania. Keďže skutok
sa stal v roku 1999 a premlčacia lehota je trojročná, ktorá začne plynúť odo dňa, keď darca mohol
uplatniť svoje právo po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka sa
priamo zúčastnila tohto skutku, takže jej právo na uplatnenie vrátenia daru z tohto skutku márne uplynulo

najneskôr 31.08.2002 (navrhovateľka skutok bližšie časovo nevymedzila, skutok sa stal v lete), keďže
návrh bol na súd podaný 21.05.2004. Námietku premlčania tohto skutku odporkyňou súd vyhodnotil ako
dôvodnú, preto hodnotením hrubého porušenia dobrých mravov z tohto skutku sa nezaoberal.
5. Vyššie špecifikovaný skutok, resp. správanie odporkyne z júla alebo augusta 2002 na rodinnej
grilovačke v záhrade predmetnej nehnuteľnosti súd na základe výsluchu navrhovateľky, odporkyne,

svedeckých výpovedí E..I.. P. M. I. E.. C.. V. P. vyhodnotil tak, že nevykazuje znaky porušenia dobrých
mravovčodohrubosti,vulgárnostianiintenzity.Vkonanínebolopreukázané,žebyodporkyňavovzťahu
k navrhovateľke alebo členom jej rodiny sa právala vulgárne, hrubo. Samotná situácia z ktorej údajný
konflikt vznikol bola negatívna pre odporkyňu, ktorej vznikla škoda na pomerne novom motorovomvozidle, z ktorej nemala radosť a je pochopiteľné, že isté rozčúlenie na jej strane vzniklo. Situáciu chcela
riešiť sama so svojím manželom, čo povedala navrhovateľke
ktorá sa ponúkla s pomocou. Keď navrhovateľka neodišla, odporkyňa opakovane navrhovateľku žiadala

s vyjadrením ..."vypadni"..., aby odišla. Takýto výraz i ak je použitý ako výkrik nemožno charakterizovať s
ohľadom na vzniknutú situáciu ako hrubý, vulgárny a preto nevykazuje znaky porušenia dobrých mravov.

Skutočnosť, že odporkyňa sa následne už neozvala, nenapísala k sviatkom alebo k narodeninám,
nezaujímala sa o členov rodiny na strane navrhovateľky (dcéra brata navrhovateľky E. bola operovaná

v roku 2002, synovec navrhovateľky E. bol v roku 2003 po autonehode dlhodobo v nemocnici, brat
navrhovateľky P. M. bol v roku 2005 operovaný) súd vyhodnotil ako prostú nevďačnosť odporkyne, ide o
menej významné porušenie dobrých mravov, ktoré nezakladá právo darcu na vrátenie daru (R 31/1999).
6. Vyššie špecifikovaný skutok, resp. správanie odporkyne 27.08.2002 v telefonickom rozhovore s
navrhovateľkou a nasledujúci deň v telefonickom rozhovore s manželom navrhovateľky s poukazom na
svedecké výpovede Z. H. a E. P. (navrhovateľka po príchode na Slovensko dom vždy vyupratovala)

súd vyhodnotil ako prostú nevďačnosť odporkyne, ktorá nezakladá právo darcu na vrátenie daru (R
31/1999).

Súd musí konštatovať, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná nevďačnosť, ale musí ísť o hrubé

porušeniedobrýchmravov,čímsarozumieporušeniedobrýchmravovveľkejintenzityaleboichsústavné
porušovanie.

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd hodnotil skutky v bodoch 5. a 6., ktoré sa
odohrali v lete roku 2002. Skutky súd vyhodnotil tak, ako je vyššie uvedené, pričom skutok v bode 5.

hodnotil i podľa princípu vzájomnosti, čo znamená, že súd vzal do úvahy aj správanie navrhovateľky,
ktoré podľa názoru súdu bolo tiež príčinou nevhodného správania sa odporkyne, keď pri situácii kde boli
obe účastníčky súčasne, odporkyňa vyzvala navrhovateľku aby odišla, že situáciu chce riešiť sama s
manželom, pričom navrhovateľka tak neurobila a povedala ..."že ona môže stáť kde chce, že si môže
robiť čo chce"....

V konaní navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že správaním odporkyne sa narušili rodinné vzťahy,
toto veľmi zle znášala, nevedela sa s tým vyrovnať, čo zasiahlo do jej zdravotného stavu tým, že
od augusta 2002 začala trpieť srdcovou arytmiou a tráviacimi ťažkosťami. V tejto časti musí súd
konštatovať, že navrhovateľa síce predložila listinné dôkazy-lekárske správy, doklady o užívaní liekov,

avšak z týchto jednoznačne nevyplýva, že k zmene zdravotného stavu navrhovateľky došlo v dôsledku
správania sa odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke a jej rodinným príslušníkom a v tejto časti nenavrhla
ani ďalšie dokazovanie.

Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa porušila, resp. nedodržiava, ignoruje rodinné dohody. V tejto časti

návrhu však navrhovateľka neprodukovala žiadne dôkazy, nešpecifikovala rodinné dohody a odporkyňa
uviedla, že o žiadnych dohodách nevie. Súd musí konštatovať, že v konaní nebolo preukázané uzavretie
žiadnej rodinnej dohody, čo nakoniec potvrdila sama navrhovateľka keď uviedla, že nejde o konkrétne
dohody ale o to, že všetci sa snažili v prípade ak nejaký problém vznikne, spolu ho riešiť, porozprávať
sa o tom, vysvetliť si komu čo vadí a čo by mal kto urobiť, preto odkaz navrhovateľky na rodinné dohody

je podľa názoru súdu nedôvodný.

Na dokreslenie celkového vzťahu navrhovateľky a odporkyne z hľadiska genézy jednotlivých skutkov,
aj tých ktoré súd nehodnotil pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, s poukazom na rozsiahlu
mailovú korešpondenciu ako i rodinnú fotodokumentáciu musí súd konštatovať, že i keď vzťahy medzi

navrhovateľkou a odporkyňou neboli ideálne, no nakoniec sa vždy skontaktovali, zmierili a zúčastňovali
rodinných podujatí (oslavy, výlety) až do leta 2002. Od tohto obdobia, ktoré však už nie je obdobím
posúdenia pre splnenie podmienok vrátenia daru, sa spolu nekontaktujú.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel pri riešení prejudiciálnej otázky, či navrhovateľke

vzniklo právo na vrátenie daru za splnenia podmienok citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka k názoru, že nie, nakoľko skutky vymedzené pre posúdenie porušenia dobrých mravov vo
vzťahu k navrhovateľke a členom jej rodiny nevykazujú znaky hrubého porušenia dobrých mravov
ani veľkú intenzitu, ale len prostú nevďačnosť, ktorá nezakladá právo darcu na vrátenie daru. Keďženeboli splnené podmienky vrátenia daru a zároveň odporkyňa nie je spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, súd návrh vo vzťahu k primárnemu petitu, zamietol.

Navrhovateľka alternatívnym petitom s poukazom na situáciu v čase rozhodnutia súdu, že odporkyňa nie
je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, sa na základe znaleckého posudku Ing. Ivana Izakoviča
pod č.:65/2007 zo 16.04.2007 domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.050.000,-Sk
(167.629,29EUR).

V časti návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia odporkyňa vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Z vykonaného dokazovania pripojením spisu 13C 29/2005 mal súd preukázané, že navrhovateľka

návrhom podaným na súd dňa 17.10.2005 sa voči odporkyni a I. M. domáhala určenia neplatnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena v práve doživotného užívania
v prospech I. M., kedy navrhovateľka vedela, že odporkyňa nie je spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, čím dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia márne uplynula
dňa 17.10.2007, keďže rozšírený návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný na súd až

29.04.2008. Pre objektívnu lehotu je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne došlo. S poukazom na zistený skutkový stav vo veci darovania predmetnej nehnuteľnosti
odporkyňou na I. M. a problémy súvisiace so zápisom do katastra nehnuteľností, mal súd výpisom
LV č. XXX z 05.06.2007 a listom Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu z 08.02.2007 pod
č.:PI-537/06/BOR preukázané, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti od 28.09.2006 je I. M., v časti

1/2-vice. Z uvedeného vyplýva, že trojročná objektívna lehota začala plynúť od 28.09.2006 a uplynula
28.09.2009. Pri kombinovaných premlčacích dobách platí principiálna zásada, že subjektívna
lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna a
objektívna premlčacia lehota začínajú plynúť, obe plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah
spočíva v tom, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že by ešte mohla

plynúť druhá premlčacia lehota. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže subjektívna lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia márne uplynula, námietku premlčania súd vyhodnotil ako dôvodnú a preto
návrh v tejto časti zamietol.

Napriek tejto esenciálnej skutočnosti, pre ktorú súd návrh v časti vydania bezdôvodného obohatenia

zamietol, vyhodnotil v tejto časti návrh na základe zistených skutkových okolností i hmotnoprávne.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§456vetyprvejObčianskehozákonníka,predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Súd je toho názoru, že v prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom darcu alebo
v prípade rozhodnutia súdom, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe
darovacej zmluvy prijal. Ak predmet daru už nemá, musí darcovi poskytnúť peňažnú náhradu podľazásad o bezdôvodnom obohatení. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, pre ktoré súd návrh
v časti primárneho petitu zamietol je nepochybné, že navrhovateľke nevzniklo právo na vrátenie daru
a tým, že odporkyňa už predmet daru nemá (tento darovacou zmluvou previedla na I. M., ktorá je

dňom 28.09.2006 vedená na LV č. XXX ako vlastníčka vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti v 1/2-vici),
navrhovateľke nevzniklo ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto súd návrh i v časti
vydania bezdôvodného obohatenia, ak by boli splnené zákonné lehoty, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Odporkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania, o
ktorých rozhodne v osobitnom uznesení. Odporkyňa je povinná vyčísliť trovy konania najneskôr do troch
pracovných dní od doručenia tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.,akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z obsahu spisu súd zistil, že vypočutí svedkovia Z. H. I. E.. C.. V. P. si uplatnili svedočné, ktoré
nevyúčtovali priamo na pojednávaní, preto boli poučený o povinnosti svedočné vyúčtovať do troch dní
od výsluchu, inak právo zaniká. Keďže svedkovia vyúčtovanie svedočného v zákonom uloženej lehote
nepredložili, ich právo na náhradu svedočného zaniklo.

Rozsudok bol vyhlásený a doručený podľa § 156 ods.2 vety druhej O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.