Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 25XCdo/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912213510.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenou: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/265/2012, o dovolaniach žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015, č. k. 41Co/555/2015-152 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015, č. k. 41Co/556/2015-158, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015, č. k.
41Co/555/2015-152 o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015, č. k.
41Co/556/2015-158 o d m i e t a .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 10. marca 2015, č. k. 6C/265/2012-62 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka č. 17a“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. septembra 2015, č.
k. 41Co/555/2015-152 napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti, za správny
označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods.

1 zákona č. 71/1992 Zb. sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 446/2013, resp. z 11. septembra
2013, sp. zn. I. ÚS 534/2013).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila tým, že:- a) súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný (§ 237 písm. e/ OSP). V tejto súvislosti konštatovala tú skutočnosť, že nepodala námietku
zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 OSP,

- b) odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Namietala, že rozhodnutie
krajského súdu je „absolútne prekvapivé“, predstavujúce zásah do právnej istoty, ako aj nedostatočne
odôvodnené,

- c) rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ OSP). Uviedla, že
o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil
majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha.
Zároveň žalobkyňa navrhla odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, nakoľko bez rozhodnutia
o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia hrozí značný zásah do základných práv žalobkyne,
najmä práva vlastniť majetok (článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na pokojné

užívanie majetku (článok 1 protokolu č. 1 Dohovoru), a to nelegálnym znížením jej majetku pri vymáhaní
bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu
trov dovolacieho konania. Rovnako navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a s Ústavou Slovenskej republiky.

I/A. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá OSP,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP), po tom čo nezistil splnenie podmienok
pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 243 OSP,
skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade položky č. 17a s
Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti
sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať,

pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na
vylúčeniesudcu.Poplatokzanámietkuzaujatostimápodľanejpovahufaktickypoplatkuzavyjadreniesa
k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP nevyhovel a
tento zamietol, pretože položku č. 17a nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej
článkom 46 ods. 1.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd sa s argumentáciou žalobkyne, že zavedenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje. Položka č. 17a bola do sadzobníka opätovne
zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z. pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a
tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok

by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za námietku sa navyše v
prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vráti. Otázkou
vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky

súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku z 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti
Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu,ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(odseky 59, 60).

Z týchto dôvodov je najvyšší súd názoru, že dovolateľka namieta rozpor s právom na prístup k súdu
neoprávnene, a preto jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP
zamietol.

I/B. Ďalej najvyšší súd skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa -
viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/328/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014,
6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014, 7Cdo/1/2014, 7Cdo/79/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 OSP už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 OSP prípustné nie je, najvyšší súd ho
odmietol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP.

II. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 28. apríla 2015, č. k. 6C/265/2012-113 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur, podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka č. 7a“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30.
septembra 2015, č. k. 41Co/556/2015-158, napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené, nakoľko je z
neho zrejmé, z akého dôvodu bola poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa akej položky.
Dodal, že v zmysle položky č. 7a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb., sa podanie žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20,- eur, pričom v rovnakej výške sa v konaní o
takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).
Za nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia §
18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do

30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia
právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania)
zo strany okresného súdu správna.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov

oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspešnosti žiadala
priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade jej bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ OSP)
tým, že napadnuté rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru,
žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým

jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka
konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá OSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 OSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu
proti ktorému zákon (OSP) nepripúšťa dovolanie.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa -

viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 OSP už ďalšie dôvody neuvádza.Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 OSP prípustné nie je, najvyšší súd ho
odmietol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 224 ods.
1 OSP, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.