Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202680
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314202680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhospoločnosťouTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX, toho času bytom K. XX, v konaní o zaplatenie 764,82 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/36/2014-33 zo dňa 7. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Pri aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., t.j. povinnosti súdu prihliadnuť na premlčanie
nároku voči spotrebiteľovi ex offo, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo
možné mu uplatnený nárok priznať, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval
súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich
akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno
ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. S poukazom na relevantné
ustanovenia Ústavy SR ako i rozhodnutia Ústavného súdu SR nemohol súhlasiť s tým, aby bolo v danom
prípade aplikované ust. § 5b ZoOS, nakoľko jeho aplikáciou dochádza k značnému narušeniu princípov
právneho štátu. Predmetné ustanovenie nemôže byť aplikované, nakoľko nadobudlo účinnosť až dňa
1.5.2014 a návrh bol podaný už dňa 18.3.2014. Okresný súd Košice II podal návrh na Ústavný súd
SR, nakoľko mal za to, že toto ustanovenie je v rozpore s Ústavou SR. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou

ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcou sa premlčania. V danom prípade mal byť aplikovaný
Obchodný zákonník, nakoľko ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Aj s poukazom na viaceré
rozhodnutia súdov SR mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Uplatnil si náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Pokiaľ išlo o aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., tak toto bolo do nášho právneho poriadku

zavedené s účinnosťou od 1. mája 2014 zákonom č. 102/2014 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v

ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku
ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči
nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru,

že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna
úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka
(prihliadania súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je
uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zákonodarca neprijal žiadne
prechodné ustanovenie, je potrebné od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči

spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania.
Predmetné zákonné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch
zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky
účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti
tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo

zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu, musel by odvolací súd v súlade s
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

Prvostupňový súd správne pri premlčaní vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka. Uzavretý
zmluvný vzťah bolo potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
spotrebiteľský vzťah. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že
právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom.
Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného, ako aj Občianskeho

zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p.. Žalobca ako odvolateľ nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. ani mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.