Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/300/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216202431.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu F.. J. A., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. A. č. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom P.. B..
J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X/XX, XXX XX E., proti žalovanému X. B., a. s., so sídlom
L. Z. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému AK Antol, s. r. o., so sídlom Kupeckého

2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o nariadení predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016 neodkladného opatrenia), na základe odvolania
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/101/2016-8 zo dňa 07. 05. 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016 neodkladného
opatrenia) vo výroku, ktorým dočasne uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej v čl. 3 bod. 3.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

dňa 18. 09. 2013 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok), p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného voči výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016
neodkladného opatrenia), ktorým okresný súd dočasne uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu (druhý výrok), o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvého stupňa“, event. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 07. 05. 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať použitia Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v čl. 3 bod
3.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 09. 2013 (ďalej
aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok). Súd
prvej inštancie zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu X.J. Q., F. XX, XXX XX B. povinnosť dočasne

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej v čl. 3 bod 3.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 18. 09. 2013 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).
V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa žalobou domáhal určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy a jej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa s tým, že napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by uložili

žalobcovi plniť, sa mu vykonávajú zrážky zo mzdy. Pretože zrážky zo mzdy žalobca nemá možnosť
zastaviť, žalobca podal súčasne so žalobou aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Okresný súd mal osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 18. 09. 2013 uzavretá Zmluva
o úvere, pričom z čl. 3 bod 3.9 tejto zmluvy vyplýva, že „Klient podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s
bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere, banka ako veriteľ je

oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere pravidelnými
mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výškeprípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.“
Podaním doručeným zamestnávateľovi žalobcu dňa 14. 03. 2016 žalovaný vyzval zamestnávateľa
žalobcu na vykonávania zrážok zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie návrh na nariadenie

predbežného opatrenia je dôvodný, pretože zo strany žalovaného už došlo k použitiu Dohody o zrážkach
zo mzdy, o platnosti ktorej sa má rozhodovať v tomto konaní a do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej je daná potreba dočasnej úpravy pomerov.

Proti uznesenie okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd

uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil, eventuálne, aby uznesenie okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
nespĺňanáležitostivzmysleust.§75ods.2O.s.p.arozhodnutiesúduvychádzajedineztvrdenížalobcu,
čo považuje za nesprávne a neodôvodnené. Žalobca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nepriložil žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývalo spochybnenie platnosti uzatvorenej Zmluvy
o úvere, resp. spochybnenie postupu žalovaného pri uzatvorení a trvaní Zmluvy o úvere. Podľa jeho

názoru žaloba žalobcu je účelová, bez väzby na skutkové okolnosti prípadu, pričom žalobca neosvedčil
také okolnosti prípadu, aby bol súd povinný nariadiť predbežné opatrenie. V odôvodnení uznesenia
súd prvej inštancie neuviedol, aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené a pre ktoré bolo nutné
nariadiť predbežné opatrenie, v čom spočíva konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, pričom takúto odôvodnenú obavu neuviedol ani samotný žalobca v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil svoju povinnosť splatiť
vzniknutý dlh zo Zmluvy o úvere. Podľa jeho názoru nie sú práva žalobcu ohrozené alebo poškodené.
Pretože žalobcasineplnísvojupovinnosťvyplývajúcumuzoZmluvyoúvere,ktorájeplatnáaúčinná(čo
žalobca ani nespochybňuje), súd prvej inštancie nariadením predbežného opatrenia vytvoril stav, kedy je
mu značne znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Pretože žalobca neplatí splátky v zmysle Zmluvy

o úvere, súd prvej inštancie nariadením predbežného opatrenia mu zamedzil realizáciu zrážok zo mzdy
ako zabezpečovacieho inštitútu, čo bude v konečnom dôsledku viesť k predčasnému zosplatneniu celej
pohľadávky. Nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do jeho práv, ako veriteľa a to do
práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Tento zásah je neodôvodnený, účelový, bez logického
a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalobcovi by naozaj hrozila ujma, ak by nepristúpil k realizácii

zrážok zo mzdy, pretože v dôsledku neplácania úveru by došlo k zosplatneniu úveru. Ďalej zdôraznil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
Zákona o ochrane spotrebiteľa, predstavuje zákonný prostriedok zabezpečenia záväzku a neodporuje
právu Európskej únie. Uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy si uplatňuje svoje práva vyplývajúcemu
zo zmluvy o úvere.

Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1, s
použitím § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2 a § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, platného a
účinného do 01. 07. 2016.

Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilní
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení §
470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 471 ods. 1 CSP vyplýva: „Predbežné opatrenia
nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o

neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v
dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a

uznesenie okresného súdu v prvom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil, pričom
odvolanie žalovaného ohľadne druhého výroku odmietol (§ 386 b/ CSP) z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa
žalobca domáhal v priebehu konania, predmetom ktorého je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy.Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery

strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je
tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť

takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami.

Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strán, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s

vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia
môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.

V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)

predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z jeho
mzdy, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ - X.J. Q., so sídlom F. XX, XXX XX B.. Tento účel vyplýva
z jeho dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jeho mzdy nedošlo k zhoršeniu jeho
faktického postavenia (k zvýšeniu eventuálneho preplatku vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní

vo veci samej ukázať ako nedôvodné, čo by na jeho strane spôsobilo finančnú ujmu).

V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzavretá v rozpore s právnymi predpismi a do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej
úspešný. Ak však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej

spochybňuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, potom podľa názoru odvolacieho súdu je
dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a do doby, pokiaľ v konaní
nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy, dočasne upraviť
pomery strán. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho
subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho

subjektívnych práv mal na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako
silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

Odvolací súd konštatuje, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému
sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému

žiadna zásadná ujma a žiadna ujma nevznikne ani tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu. Ide
o dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ani k zásahu do ústavného práva žalovaného na
súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd považuje za potrebné ešte dodať, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) bol podaný na súd prvej inštancie
dňa 04. 05. 2016 súčasne so žalobou, t.j. bol podaný po začatí konania. V návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia po začatí konania do 30. 06. 2016 v zmysle ustanovenia § 102 O.s.p. museli
byť opísané rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplývalo osvedčenie, že po začatí konania je potrebné

dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, a teda išlo o odlišnú situáciu, keď bol podaný návrh
na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p.,ktorý musel obsahovať i odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a čoho sa mieni
žalobca domáhať návrhom vo veci samej.

Ako už bolo uvedené, v posudzovanej veci bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán po začatí
konania a to do doby, kým v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej Dohody
o zrážkach zo mzdy.

Pretože druhým výrokom uznesenia bola uložená povinnosť tretej osobe (zamestnávateľovi žalobcu)

a nie žalovanému, pričom zamestnávateľ žalobcu nepodal proti predmetnému výroku uznesenia
odvolanie, odvolací súd potom odvolanie žalovaného voči výroku uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobcu (druhý výrok),odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, pretože bolo
podané osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).