Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010214
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415010214.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiari nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a
prísediacich Antona Hubača a Marty Olajcovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. U., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom D., nezamestnaný, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

j e v i n n ý, ž e
po spoločnej predchádzajúcej dohode dňa 15.11.2014 asi o 00:50 hod. začali spolu s obvineným T. R.
búchať na vchodové dvere rodinného domu na adrese X. XXX/X T. Ž.Z. Q. F., pričom keď ich majiteľ
domu H. D., nar. XX.XX.XXXX, odmietol pustiť dnu, tak doposiaľ nezisteným spôsobom vyrazili dvere
domu a napriek jeho nesúhlasu vošli dnu, pričom obvinený T. R. mu jednou rukou vykrútil ruku za chrbát
a druhou mu odzadu chytil krk tak, že mu hlavu tlačil smerom k zemi a takto ho odtlačil až do spálne

domu, kde ho sotil na posteľ a rukou ho pridržiaval za krk, aby sa nepohol a zatiaľ obžalovaný H. U.
prehľadával dom s tým, že od H. D. žiadali peniaze, no asi o 01:15 hod. ich vyrušila privolaná hliadka
polície a zadržala, pričom konaním obžalovaného nedošlo k takým zraneniam poškodeného, ktoré by
si vyžiadali lekárske ošetrenie a ani nedošlo k odcudzeniu žiadnych vecí,

t e d a
spoločným konaním proti inému požil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej
osobe - vyššieho veku,

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu,

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z.,

prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. ) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 25.03.2015 obžalobu na obvineného H. U. pre
zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a prečin

porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona. Vec napadla na Okresný súd v Žiari nad Hronom pod. sp. zn. 2T 64/2015.

OkresnýprokurátorvŽiarinadHronompodaldňa25.3.2015návrhnaschváleniedohodyovineatreste,
v trestnej veci obvineného T. R., pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Tr. zákona a iné Vec napadla na Okresný súd v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 2T 64/2015.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hornom z 15.4.2015 sp. zn. 2T 64/2015 bola podľa § 334 ods.
4 Tr. poriadku schválená dohoda o vine a treste, pričom obvinený T. R. bol uznaný vinným zo zločinu
lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a prečinu porušovania
domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom

skutkovom základe že:

po spoločnej predchádzajúcej dohode dňa 15.11.2014 asi o 00:50 hod. začali spolu s obvineným H. U.
búchať na vchodové dvere rodinného domu na adrese X. XXX/X T. Ž. Q. F., pričom keď ich majiteľ domu
H. D., nar. XX.XX.XXXX, odmietol pustiť dnu, tak doposiaľ nezisteným spôsobom vyrazili dvere domu a

napriek jeho nesúhlasu vošli dnu, pričom obvinený T. R. mu jednou rukou vykrútil ruku za chrbát a druhou
mu odzadu chytil krk tak, že mu hlavu tlačil smerom k zemi a takto ho odtlačil až do spálne domu, kde
ho sotil na posteľ a rukou ho pridržiaval za krk, aby sa nepohol a zatiaľ obvinený H. U. prehľadával dom
s tým, že od H. D. žiadali peniaze, no asi o 01:15 hod. ich vyrušila privolaná hliadka polície a zadržala,
pričom konaním obvinených nedošlo k takým zraneniam poškodeného, ktoré by si vyžiadali lekárske

ošetrenie a ani nedošlo k odcudzeniu žiadnych vecí,

bol odsúdený podľa 188 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. j), l),
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky, 8 (osem) mesiacov, pre
jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 15.4.2015 sp. zn. 2T 64/2015 bolo podľa § 21 ods.
1 Tr. poriadku konanie proti obžalovanému H. U. vylúčené zo spoločného konania. Vec napadla na
Okresný súd v Žiari nad Hronom pod novou spisovou značkou 2T 79/2015.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa 5.8.2015 výsluchom obžalovaného H.
U., výsluchom poškodeného H. D., dňa 2.9.2015 výsluchom svedkov T. R., nstržm. U.. T. Y., nstržm.
Z.. Z. H.Č., dňa 18.5.2016 výsluchom svedka W. E., prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných
dôkazov, prečítaním podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku znaleckého posudku, oboznámením sa s obsahom

pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 40/99, 4T 6/02, dňa 22.6.2016 oboznámením
sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 59/01, Okresného súdu Žiar nad
Hornom sp. zn. 2T 82/13, sp. zn. 2T 246/13.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav, tak ako jej to uvedené v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1, 2, 5, 8 Tr.
poriadku uviedol „ som nevinný, čo sa týka lúpeže“. Na svoju obranu ďalej uviedol, že kritického dňa
sa vrátil z týždňovky z Bratislavy do Žiaru nad Hronom. Bol si nakúpiť jedlo. Bolo to vo večierke.

Tiež si kúpil topánky. Potom sa vrátil domov, v čase asi o 21.30 hod. Ešte pred príchodom domov
nakúpil nejaké sladkosti, ktoré zaniesol deťom k bývalej svokre. Po príchode domov pozval svedka R.
na pivo. Prisľúbil ešte bývalej švagrinej, že jej zakúpi jedlo v Tescu v Žiari nad Hronom. Bolo okolo
21.30 hod. takže do Tesca neprišli, hoci mal taký úmysel. Ešte uvažoval o večierke, kde však majú iba
bagety, preto išli na pivo do Nonstopky. V tom čase bolo 22. až 22.30 hod. Ešte predtým vo večierke

si kúpili so svedkom R. po 2 pivá, v Nonstopke si dali taktiež po 2 pivá. Kúpil si cigarety. Ostali muešte nejaké peniaze, tak si išiel zahrať „stroje“. Na hracom automate minul 16 až17 eur. Stretol tam
sesternicu, ktorá kúpila pivo aj jemu aj svedkovi R.. Posedeli tam ešte nejaký čas. Rozhodli sa, že
si cestou dajú niekde ešte pizzu, pôjdu do bistra pri Tescu, kde si posedia a potom pôjdu domov. Po

odchode z Nonstopky povedal svedkovi R., že by mali urobiť nejaké peniaze, niečo vykradnúť. Chystali
sa vykradnúť holičstvo, nakoniec od toho upustili. Svedok R. sa opýtal, či pozná poškodeného, sám mu
povedal, že áno. Svedok R. bol u neho so svojim kamarátom. Svedok R. sa ho jednoducho pýtal, či by
s ním nešiel, sám súhlasil. Sám navrhol svedkovi R., že by mohli ísť poškodeného vykradnúť. Sám však
nevedel v tom čase, kde poškodený býval, hoci ho poznal už 4 roky. Svedok R. mu ukázal miesto kde

poškodený býva, spolu išli do rodinnému domu. Sám svedkovi R.i sústavne opakoval, aby nepoužíval
žiadne násilie, aby nepoužíval ani výhražné slová. Sám uvádzal svedkovi R., že je kriminálnik, že
vie aká je potom trestná sadzba. Svedok R. bol prvotrestaný, ten sa ešte nevyznal v týchto veciach.
Svedkovi R. počas cesty k rodinnému domu poškodeného toto uvádzal. Vošli cez bráničku, ktorá bola
pootvorená, nebola vôbec zamknutá. Tam prišiel k vchodovým dverám, zaklopal na dvere, poškodený
sa ozval, že kto to je. Sám poškodenému pripomenul, že spolu pijávali, zabávali sa, chodili tancovať,

či si ho nepamätá, že ho proste prišiel pozrieť. Poškodený mu cez dvere kričal, aby odišli preč, že
zavolá políciu. Spolu so svedkom R. si zapálili cigarety, išli do šopy, ktorá je oproti rodinného domu
poškodeného. Svedok R. mal lampášik, ktorým svietil, hľadali vhodný predmet, ktorým by sa pokúsili
vypáčiťvchodovédverenarodinnomdomepoškodeného.SvedokR.našiel„železočomalošpic“.Znova
prišli ku vchodovým dverám rodinného domu poškodeného, svedok R. skúšal dvere otvoriť cez fabku,

sám mu pritom svietil, nedarilo sa mu to, tak sa vymenili, dvere sa pokúšal otvoriť sám. Tiež sa mu to
nedarilo, sám znova klopal na dvere, uvádzal poškodenému, že je jeho kamarát, či si ho nepamätá.
Spolu tancovali u Beňa „a jedno z druhým“. Poškodený sústavne kričal, že keď neodídu zavolá políciu.
Sám povedal svedkovi R., že pokúsia sa otvoriť okno, svedok R. mu dal stojku, na ktorú vyšiel, žiadne
okno však nenašli otvorené, na jednom z okien bola prasklina. Znovu išiel do šopy, následne pristúpil k

vchodovým dverám rodinného domu poškodeného, znova povedal svedkovi R., že keď sa dostanú dnu,
nesmie použiť žiadne násilie, nesmie sa vyhrážať. Buchol plecom do dverí, vošiel do vnútra rodinného
domu poškodeného, poškodený stál pri sklených dverách. Poškodený začal kričať, že sú teroristi, kričal
polícia. Sám pristúpil k poškodenému, povedal mu, že nie sú teroristi, či ho nepozná, aby sa na neho
jednoducho pozrel. Uvádzal poškodenému, že ho neprišli okradnúť, len si prišili vypiť. Poškodený sa

ukludnil, povedal, že má si prísť ráno vypiť, že on ide spať, na to povedal po rómsky, aby poškodeného
zahovoril, sám ušiel do zadnej izby, ktorá je na konci domu, tam prezrel skriňu, potom pozeral šuflík,
ktorý bol vedľa manželskej postele, nenašiel nič. Potom išiel do stredu izby, lebo počul kričať policajta,
ako kričí „polícia“. Na to videl, ako spredu pristúpil svedok R., videl policajta, ako mieril, stihol ešte
povedať svedkovi R., aby povedal, že tam neprišli kradnúť, aby sa nedoznával ani ku krádeži. Sám si

bol vedomý, že v tom čase bol krátko doma, po prepustený z predchádzajúceho výkonu trestu, že by
prišiel o robotu a išiel by do väzby. Policajti, keď prišli ku nim sa pýtali, čo tam hľadajú, sám odpovedal,
že prišli poškodeného pozrieť, že poškodený je kamarát, ktorého pozná 4 roky. Uvádzal ďalej, že prišli
si k poškodenému vypiť. Následne ich spútali a boli umiestení do cely policajného zaistenia. Na otázky
prokurátora uviedol, že predtým u poškodeného nebol. Potvrdil, že v kritickom čase pracoval v Bratislave

v stavebníctve, jeho príjem činil 5,50 eur/hodinu. Sám mal v kritickom čase vypité asi 4 pivá. Keď išiel
von z domu so svedkom R., tak mal pri sebe 25 eur. Sám vedel o poškodenom, že sa chodí v piatok
a v sobotu zabávať, uvedomil si, že návšteva u poškodeného v kritickom čase nebola v poriadku. Sám
vymyslel, že pôjdu za poškodeným. Keď klopal na dvere, poškodený kričal, aby odišli, že zavolá políciu.
Sám predpokladal, že poškodený bude mať doma nejaké finančné prostriedky. Keď vyvalil vchodové

dvere, poškodený kričal, že sú teroristi, následne kričal polícia. Sám bol v zadnej miestnosti, svedok
R. bol po celý čas vpredu na chodbe. Neskôr keď policajt zakričal polícia, tak svedok R. pristúpil v
zadnej miestnosti ku nemu. Dohoda so svedkom R. bola taká, že poškodenému ukradnú peniaze. Sám
upozorňoval svedka R., aby to bolo bez násilia. Sám vie, že poškodený mal v kritickom čase strach.
Zdôraznil, že sám poškodeného má svojim spôsobom rád. Sám prežil s poškodeným veľa vecí, nešiel ku

nemu preto, aby sa obohacoval. Po príchode policajtov, poškodený vstal z postele a išiel k policajtom. Na
otázkyobhajobyuviedol,žesosvedkomR.sadohodli,žeidúkradnúť.SámviackrátupozornilsvedkaR.,
aby nepoužili žiadne násilie, ani vyhrážanie. Sám dvakrát upozorňoval svedka R., aby nepoužil násilie
a vyhrážky. Prvýkrát keď išli k domu poškodeného a druhý krát keď boli pred domom poškodeného.
Sám nevidel žiadne násilie svedka R. na poškodeného. Sám nemal možnosť vidieť, či svedok R. použil

násilie, alebo hrozbu násilia voči poškodenému, sám žiadne násilie voči poškodenému nepoužil. Sám
sa poškodenému ani nevyhrážal. Na otázky súdu uviedol, že uvedomuje si chybu, že nemal dvere
vylomiť, sám však nešiel do domu poškodeného s úmyslom tomuto ublížiť. Po príchode do domu vošiel
do predsiene a následne do zadnej izby. V tom čase svedok R. a poškodený boli na chodbe, stáli prisklených dverách. V zadnej izbe svetlo nezapálil. V rodinnom dome poškodeného do príchodu polície
boli 5 až 6 minút. Počas pobytu v zadnej izbe nepočul rozhovor svedka R. s poškodeným. Počas pobytu
v zadnej izbe videl na svedka R. a poškodeného. Oni mohli taktiež vidieť, ako sa sám pohybuje po

zadnej izbe.

Poškodený H. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bol v krčme do 22.00 hod., potom
išiel domov spať. Bráničku nezamkol, vchodové dvere domu zamkol. Potom zaspal. Zobudil sa na
klopanie na vchodové dvere. Bolo 01:00 hod. Počul z vonka, že chce piť, že chce 2 dc. vína. Potom

obžalovaný kladivom vypáčil vchodové dvere, ktoré vzal z jeho garáže. Obžalovaný mal komplica.
Sám potom sedel, svedok R. ho držal, držal ho za rameno. Sám sedel v tom čase v izbe, v ktorej
bývala predtým jeho matka. Sám sa dostal do tejto izby dobrovoľne. Obžalovaný zatiaľ pozeral skrine.
Nič po ňom nechceli, asi boli smädní. Podľa neho svedok R., ktorý ho mohol poznať z reštaurácie
Beňo, poradil obžalovanému, aby prišli pre peniaze. Potom prišli policajti. Potvrdil, že ešte keď boli
obžalovaný a svedok R. pred vchodovými dverami, tak kričal na nich „choďte preč volám policajtov“.

Povedal to dvakrát. Vtedy neuposlúchli, vošiel do izby, počul škrabot. Policajti prišli o 5 minút. Neschoval
za policajtov po ich príchode. Na priamu otázku prokurátora prečo uvádzal v prípravnom konaní, že
po príchode policajtov sa za nich schoval, uviedol, že „kde sa ja budem schovávať“. Nezdalo sa mu
normálne, že v takomto čase mal návštevu. Sám mal obavu, keď sa mu pokúšali dostať do domu, sám
sa však nebál. Sám kričal polícia, len ako výstrahu, aby odišli preč. Obžalovaný a svedok R. sa mu

nevyhrážali. Obžalovaný a svedok R. okrem vína chceli ešte peniaze. Obžalovaný a svedok R. u neho
nič nepili. V minulosti ho nikto nikdy neokradol o väčšiu sumu peňazí. Na otázky obhajoby uviedol, že
obžalovaný voči nemu násilie nepoužil. Sám nepočul rozhovor obžalovaného so svedkom R.. Podľa
neho, keby bol nalial obžalovanému a svedkovi R., 10 dcl. vína, dal nejakých 10 eur, tak by boli odišli
preč. Na otázky obžalovaného uviedol, že svedok R. ho držal za plece pokiaľ obžalovaný chodil po

ďalšej izbe, chodil po skriniach, perinách. Pri vyvalení vchodových dvier sám nespadol. Na otázky súdu
uviedol, že obžalovaný predtým u neho na návšteve nebol. Potvrdil, že v minulosti mu boli odcudzené
pri krádeži v jeho rodinnom dome peniaze. Bolo to asi pred 4 rokmi. Potvrdil, že v kritickom čase bol ešte
trochu pod vplyvom alkoholu. Sám v chodbe svetlo nezapálil. Do izby kde bol so svedkom R. sa dostal
priamo z chodby. Obžalovaný v tom čase išiel rovno po chodbe do ďalšej izby. V tom čase mal doma 550

eur. Na otázky obžalovaného uviedol, že sedel na gauči v tej istej izbe kde sa pohyboval obžalovaný.
Na otázky súdu uviedol, že sám videl obžalovaného, ako prehľadáva skrine, videl ho na vzdialenosť 2
metre. Obžalovaný hľadal peniaze v tej izbe kde svetlo nesvietilo. Svetlo svietilo na chodbe. Na otázky
obhajoby uviedol, že nachádzal sa v tej istej izbe, ako bol obžalovaný. V tej izbe bol ešte svedok R.,
držalo ho za plece.

Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred kritickým časom sa živil murárskymi fuškami.
Mesačne takto zarobil 200-250 eur. Kritického dňa išli s obžalovaným na pivo do Nonstopu, vypili zo
dve pivá, obžalovaný hral automaty. Sám si nepamätal koľko mal so sebou finančných prostriedkov.
Obžalovaný mohol mať 20-30 eur so sebou. Z Nonstopky odišli o pol noci, alebo o 01:00 hod. v noci,

nevedel presne uviesť. Obžalovaný sa ho pýtal, či „nejdeme tam dole do toho rodinného domu“. Mali tam
ísť kradnúť. Keď spozoroval konkrétny rodinný dom, tak poškodeného poznal z videnia. Bol to nápad
obžalovaného, tam ísť. Dom je oplotený, má bráničku, ktorá bola otvorená, klopali na dvere, poškodený
sa cez dvere prihováral, poškodený im hovoril, aby odišli. Sám chcel odísť, dvere vykopol obžalovaný.
Poškodený bol pri vchodových dverách, spadol. Potom sa poškodený sám postavil. Pamätal si, že

poškodený ešte z poza dverí kričal, aby išli preč, aby mu dali pokoj. Po vojdení do domu vošli do chodby,
obžalovaný vošiel do izby, do tej izby vošli nakoniec všetci traja. Poškodený sa na neho zaháňal, tak
mu chytil ruku. Poškodený išiel do izby dobrovoľne. Potvrdil, že poškodeného troška posotil, aby išiel
pred ním do izby, v izbe poškodeného nesotil na posteľ. Poškodeného potom na posteli nepridŕžal. Po
celý čas boli všetci traja v jednej miestnosti. Obžalovaný sa z tej izby nepohol, stále boli v jednej izbe.

Potvrdil, že poškodený v izbe vykrikoval, že sú teroristi. Ubehlo 5 minút, potom prišla polícia. Obžalovaný
bol pár metrov od neho, mal ho stále na očiach. Potvrdil, že poškodeného chytil za ruku, odtlačil do
spálne a posadil na posteľ. Potvrdil, že od poškodeného pýtali peniaze. Nepamätal si, čo povedali
poškodenému, ako dôvod, že vošli do jeho rodinného domu. Zdôraznil, že poškodeného nikdy predtým
neokradol. Sám videl, kde býva poškodený. Obžalovaný sa ho pýtal, kde tento býva. Obžalovaný tiež

asi vedel kde býva poškodený, keď spolu pijávali. Potvrdil, že obžalovaný cestou k rodinnému domu
poškodeného uvádzal, aby nepoužil násilie, prečo to hovoril, nevedel uviesť. Potvrdil, že pred vlámaním
sa do rodinného domu poškodeného išli do šopy hľadať niečo vhodné na vypáčenie dvier, pokúšali sa
dvere vypáčiť, nešlo im to však. Neboli pozerať okná, ktorými by sa dostali do domu poškodeného. Vrodinnom dome poškodeného obžalovaný mu nič nepovedal po rómsky. Skrine a šuplíky prehľadával
obžalovaný. Zdôraznil, že sám s poškodeným bol v spálni, obžalovaný tam prehľadával skrinky. Svetlo
svietilo na chodbičke. Na otázky obhajoby uviedol, že obžalovaný povedal, že ideme tam kradnúť,

skončilo sa to tým, že po vylomení dvier, použil sám násilie voči poškodenému tým, že ho chytil rukou.
Obžalovaný mu povedal, aby poškodeného neudrel, „alebo niečo také“. Keď obžalovaný vyvalil dvere,
tak poškodený padol, potom sa postavil. Sám poškodeného iba odstrčil plecom a potom keď sa na neho
poškodený zaháňal rukou, tak mu túto chytil. Obžalovaný nepoužíval násilie voči poškodenému. Na
otázky obžalovaného uviedol, že keď spadol poškodený, tak sa zdvihol následne sám. Sám obžalovaný

musel vidieť, ako spadol poškodený, keďže predtým vyrazil jeho vchodové dvere. Zdôraznil, že bol v
zadnej izbe, kde bol aj obžalovaný spolu s poškodeným sedel s poškodeným na posteli, resp. gauči.
Na otázky súdu uviedol, že v krčme minul zo 10 eur. Obžalovaný mohol minúť 20-30 eur. Bol to nápad
obžalovaného ísť do rodinného domu poškodeného, chceli tam ísť kradnúť. Počas pobytu v dome,
do príchodu polície, boli v takom postavení, že každý videl na každého. Keď prichádzali policajti, tak
sa poškodený pravdepodobne rozbehol k nim. Bol to nápad obžalovaného prehľadávať skrine, sám

nehovoril čo v nich hľadal. Obžalovaný hľadal pravdepodobne peniaze.

Svedok nstržm. Bc. T. Y. príslušník OO PZ Žiar nad Hronom na hlavnom pojednávaní uviedol, že
bolo im oznámené cez operačné stredisko, že v rodinnom dome poškodeného došlo k prepadnutiu.
Išli na miesto, bránka bola pootvorená, pred vchodom do rodinného domu boli koberčeky, ktoré boli

porozhadzované. Vchodové dvere do domu boli pootvorené. Vošli preto do domu s tým, že cez chodbu
prešli do ďalšej chodby a následne v izbe videli 3 postavy. Boli to obžalovaný, svedok R. a poškodený.
Poškodený povedal „berte ich, berte ich“, prešiel za nich, následne ďalšie osoby vyzvali, aby preukázali
svoju totožnosť, čo na mieste nevedeli preukázať. Obidvaja boli zaistení, bola vykonaná bezpečnostná
prehliadka, potom boli eskortovaní. Na otázky prokurátora uviedol, že za vchodovými dverami bola

chodbička, potom sa išlo do ďalšej chodby, vľavo bola kuchyňa, z ktorej sa išlo do prechodnej izby, potom
späť vpravo na chodbe boli dvoje dverí, prvé dvere boli malá izba, druhé dvere kúpeľňa spojená s WC.
Oproti chodbe bola izba, ktorá slúžila pravdepodobne, ako spálňa. Tam sa zdržiavali všetci traja. V dome
sa svietilo pravdepodobne v druhej chodbe. Nebol si tým jednoznačne istý. Poškodený sa postavil za
nich a povedal „aby sme ich zobrali“. Pýtali sa obžalovaného a svedka R., čo tam robili, obidvaja zhodne

uvádzali, že si prišli vypiť. Nevideli však žiadny alkohol, poháre. Všetci traja stáli v spálni, pri otvorených
dverách skríň. Pravdepodobne ich museli vidieť prichádzať, pretože zastavili pred domom, sami presne
nevedeli, do ktorého domu majú ísť. Odkiaľ prichádzali, je okno rovno do ulice. Z rodinného domu
poškodeného nepresvitalo žiadne svetlo. Všetci traja boli v izbe, kde sú okná rovno do ulice. Okná nie sú
plastové, podľa neho ich museli preto vidieť aj počuť. Majáky na služobnom vozidle nemali spustené. Na

otázky súdu uvádzal, že operačný uvádzal, ako dôvod zákroku, ale z miesta niekto kričal, že ho prepadli.
Vchodové dvere boli otvorené, vypáčené neboli, pred vchodovými dverami boli pokrčené koberčeky. Na
poškodenom si nevšimol žiadne viditeľné zranenia. S poškodeným bola ťažšia komunikácia, nevedel
uviesť či bol pod vplyvom alkoholu. Nevedel si to vysvetliť. Obžalovaný a svedok R. podľa neho nemali
vypité. V predmetnej izbe boli skrine pootvárané. Nebol si istý, či zo skríň bolo niečo povyhadzované.

Svedok nstržm. Z.. Z. H., príslušník OO PZ Žiar nad Hronom na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
nočných hodinách po polnoci boli operačným dôstojníkom vyslaní do rodinného domu poškodeného.
Svedok E. telefonicky oznámil, že v susednom dome malo dôjsť k vlámaniu. Prišli urýchlene na miesto,
kde zistili, že bránička bola odomknutá. Pri vchodových dverách do rodinného domu si všimli, že tieto

sú poškodené, niesli známky vylomenia. Vošli dnu, pred nimi bola malá chodba. Napravo bola ďalšia
chodba, cez ktorú bolo priamo vidieť do izby. V izbe videl stáť obžalovaného, svedka R.. Poškodený na
ich prítomnosť zareagoval tým, že sa rozbehol smerom k nim, poškodený mal problém s rečou, bola s
ním problematická komunikácia. Postavil sa za nich, za ich chrbty a ešte spoza nich ukazoval smerom k
obžalovanému a svedkovi R., hovoril niečo v tom zmysle, dobre, dobre a ukazoval na nich. Bolo zjavné,

že poškodený je rád, že prišla hliadka, hneď zbehli do tej izby, vyzvali obžalovaného a svedka R., aby
sa otočili chrbtom, vykonali všetky potrebné úkony, zadržali oboch na mieste z prečinu porušovania
domovej slobody. Pri detailnejšom skúmaní na mieste zistili, že všetky skrine sú pootvárané, potom
ako eskortovali kolegovia obžalovaného a svedka R. tak poškodený uviedol, že obžalovaný a svedok
R. najskôr klopali na dvere, najskôr po dobrom, potom vyhrážkami, následne poškodenému vykopli

dvere, svedok R. mal poškodeného držať na posteli pritlačeného a obžalovaný mal prechádzať skrine a
hľadaťpeniaze,leboobžalovanýasvedokR.malipýtaťodpoškodenéhopeniaze.Naotázkyprokurátora
uviedol, že pred vchodovými dverami bol pokrkvaný koberec, nepamätal si s istotou, ale pravdepodobne
sa svietilo v chodbe. V izbe kde sa nachádzal obžalovaný, svedok R. a poškodený sa nesvietilo. Svietilna nich baterkami, keď obžalovaného a svedka R. zadržiavali. Uvedená miestnosť je menšia takže všetci
traja stáli pri sebe. Poškodený stál úplne vpravo pri posteli, svedok R. stál uprostred, obžalovaný stál v
blízkosti skríň, teda naľavo z pohľadu ako sa dívali do tej miestnosti. Obžalovaného a svedka R. sa pýtali,

čo tam robia, zhodne uviedli, že poškodený ich pozval požívať alkohol. Po odvedení obžalovaného a
svedka R. prešli skoro celý dom, ani v jednej izbe nenašli fľašu s alkoholom a poháre. Pri obhliadke
okolia rodinného domu našli otvorené dvere na miestnosti, ktorá je mimo rodinného domu, poškodený
im pritom uviedol, že tieto dvere obvykle otvorené nebývajú. Usúdili, že obžalovaný a svedok R. hľadali
či sa niečo nedá odcudziť, alebo vhodné nájsť v týchto priestoroch. Nevedel uviesť, či poškodený

javil známky požitia alkoholu, lebo bola s ním všeobecne ťažká komunikácia. Nespomínal si presne
informáciu, ktorú dostali, že majú ísť na zákrok, je možné, že to definovali, ako prepadnutie, pretože
ich vyzývali k veľmi rýchlemu presunu. Krátko po nich prišla hliadka PMJ, z toho usúdil, že nadriadený
vysielal viacej hliadok, čo nie je bežný postup, bežne sa vysiela jedna z hliadok. Na otázky súdu uviedol,
že po oznámení na miesto samé prišli o 2-3 minúty. Vie, že neskôr buď kriminalistický technik alebo
vyšetrovateľ komunikoval s oznamovateľom vedľajšieho domu.

Svedok W.Š. E. sused poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase neskoro
večer sa zobudil na to, že susedovi poškodenému búchal niekto na dvere, skôr trieskal, sused má svetlo
na fotobunku, ktoré svieti priamo k nemu do izby, tak sa na toto zobudil, následne videl, ako sused
komunikuje s nejakými osobami pri jeho vchodových dverách, ale nechcel ich pustiť do vnútra. Potom

bola veľká rana, vtedy sa dostali tie osoby, ktoré boli pri dverách dovnútra. Nasilu, čo videl cez svoje
okno, odviedli suseda do predných miestností. Bola to jedna z osôb a druhá prehľadávala veci v jednej
miestnosti v skrini. Na otázky prokurátora uviedol, že počul ako niektorá z osôb pri búchaní na dvere
uvádzala „otvor“, H. otvor, alebo niečo podobné. Sám mal pocit, že poškodený dvere nechcel otvoriť.
Sám videl bočnú stranu, ako je schodište do domu poškodeného. Pri vchodových dverách je mŕtvy uhol,

ktorý nevidí. Vie, že poškodený tam má svetlo na fotobunku, teda ak je v tých miestach pred vchodom
nejaký pohyb, tak sa svetlo hneď rozsvieti. Do vnútra domu poškodeného vidí cez miestnosť, ktorá je
umiestnená hneď pri vchodových dverách. Uvedená miestnosť je izba, cez jej otvorené dvere videl na
chodbu kde sa svietilo. Sám videl preto pri búchaní na vchodové dvere stáť poškodeného na osvetlenej
chodbe. Keď počul ranu už vytáčal číslo polície, vošli dnu dvaja páchatelia, jeden chytil poškodeného,

vykrútil mu ruku dozadu, odvliekol ho cez chodbu, čo sám videl v miestnosti vpredu, do miestností, do
ktorých sám už nevidí. Druhý vošiel do miestnosti, ktorú sám používa, ako detskú izbu, pričom uvedené
dva domy majú rovnakú štruktúru, začal prehľadávať skriňu. V tom čase už zavolal políciu, táto bola
na ceste. Potvrdil, že poškodený už mal aj predtým problémy s takýmito návštevníkmi, už dvakrát volal
políciu. Od zobudenia sa po príchod polície ubehol čas 5 maximálne 10 minút, nevedel presne uviesť

„naozajnetuším“.Potom,akopočulprasknutiedverívošielniektodovnútra,ktotobolvtomčasenevedel
uviesť, pretože dnu nebolo vidieť. Videl len, ako niekto vytočil poškodenému ruku za chrbát, tlačil ho
smeromdopredu,sámvidellenkrátkyúsek,akoniektopretlačiltaktopoškodenéhodomiestnostivpredu,
druhý vošiel do tej miestnosti oproti nemu, videl ako otvoril skriňu a niečo tam hľadal. Nepamätal si či po
vojdení do domu sa mu poškodený istý čas stratil z dohľadu. Keď vošla polícia do domu nevedel, kde

konkrétne boli páchatelia. Určite však boli priamo na mieste. Na otázky obhajoby uviedol, že vykrútenie
ruky spočívalo v tom, že chytil za jednu ruku a druhou tlačil dopredu. Videl to jednoznačne vlastnými
očami,žetotaktobolo.Nevedelrozoznať,čiosoba,ktorázatlačilapoškodenéhobolavyššiaalebonižšia.
Vievšak,žezpáchateľovboljedenvyššíadruhýnižší.Nebolnamiestepopríchodepolície.Potvrdil,žek
poškodenému chodili isté typy ľudí, vie že pokradli mu zaváraniny, „alebo niečo také“. Vie, že v minulosti

bol tiež fyzický útok na poškodeného, vtedy volal políciu. S obžalovaným sa nikdy nestretol. Na otázky
súdu uviedol, že poškodený požíva alkohol, žije samotárky. V kritickom čase zadriemal, zaspával, „to ma
prebudilo“. Okno, cez ktoré sa pozeral je vzdialené od domu poškodeného 5 až 6 metrov. Sám nepočul
žiadne vzlyky, žiadne stony. Sám mal okno zavreté ani ho neotvoril. Políciu volal v momente, ako náhle
zapraskali dvere. Aj cez zavreté okno počul, ako prasklo drevo, „proste rana“. Počul zvuk, ako keby sa

odštiepilo drevo. Potom videl pohyb poškodeného, že proste niečo sa deje. Potvrdil, že má presne taký
istý dom, ako poškodený. V miestnosti kde sa osoba pohybovala mal poškodený, ako uvádzal predtým
uložené peniaze. Rozprával o tom poškodený, keď sa mu predtým stal takýto incident, tak spával v tejto
miestnosti. V poslednej dobe ho tam už nevídala, takže sa pravdepodobne presťahoval do inej izby.
Druhá osoba, ktorá tlačila poškodeného odtlačila do miestnosti vpredu na priečelie domu. Poškodený

tam má pravdepodobne obývačku a spálňu. Neskôr keď sa stretol s poškodeným, tento nerozprával o
predmetnom skutku. Nikdy sa spolu nerozprávali, len sa pozdravia, poškodený jedine poďakoval.Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané listinnými dôkazmi, zápisnicou o obhliadke miesta činu,
fotodokumentáciou, hlásením o použití donucovacích prostriedkov, zápisníc o dychovej skúške.

Zo znaleckého psychologického posudku na poškodeného vyplýva, že aktuálna úroveň intelektových
schopností poškodeného sa celkove nachádza na dolnej hranici populačnej normy. Osobnosť
menovaného je depravovaná dlhodobým konzumom alkoholických nápojov, ktorý je v centre jeho
živného záujmu. Formát osobnosti je mimoriadne zúžený. V osobnostnej štruktúre absentujú empatické
schopnosti aj vyššie city. Sféra záujmov a sociálnych kontaktov je zredukovaná na minimum. Myslenie

menovaného je ťažkopádne, správanie je často odbrzdené, s ťažkosťami v dodržiavaní konvencií. V
popredí záujmov sú egocentrické tendencie. Spôsob života je ľahkovážny, egoistický. Vyšetrením neboli
zistené významné sklony k vedomému skresľovaniu výpovedí. K nevedomému stresovaniu však môže
dochádzaťvdôsledkuzníženejkvalityajkvantitypamäťovýchschopností.Aktuálnakapacitakrátkodobej
pracovnej pamäti je deficitná. Dlhodobá zložka pamäti ako aj všeobecná orientácia sú zachované
na relatívne dobrej úrovni. Informácie týkajúce sa predmetného skutku dokáže popísať dostatočne,

detailne.Celkovákvalitapamäťovýchfunkciíjenevyvážená.Bolizistenéostrovčekovitévýpadkypamäti.
Je možné konštatovať, že poškodený je schopný zapamätať si podstatné skutočnosti prežitých udalostí
a tie aj následne reprodukovať. Detaily udalostí môžu byť skreslené. Je schopný pochopiť základný
významvlastnýchzážitkov.Sklonykzamlčovaniuvýznamnýchskutočnostízistenéneboli.Nebolizistené
tendencie ku konfabuláciám. Neboli zistené sklony ku zvýšenej sugestibilite, manipulovateľnosti ani

ovplyvniteľnosti.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného bola
jednoznačne a bez pochyby preukázaná. Bolo preukázané výpoveďou obžalovaného a svedka R.,
že v nočných hodinách po požití niekoľkých pív, sa rozhodli ísť za poškodeným, pričom bola nočná

hodina. Obžalovaný podľa názoru súdu musel vedieť približne, koľko rokov má poškodený, keď sám
tvrdil, že ho poznal 4 roky. Musel vedieť, že je už v dôchodkovom, vyššom veku. Keď poškodený ich
odmietol vpustiť dovnútra z výpovedí obžalovaného, svedka R. a poškodeného vyplýva, že poškodený
odmietolvpustiťobžalovanéhoasvedkaR.dovnútra.Následne,akotovyplývazvýpovedíobžalovaného
a svedka R., sa pokúšali vchodové dvere vypáčiť, čo sa im však nepodarilo. Obžalovaný a svedok

R. potvrdili, že vchodové dvere nakoniec vykopol, resp. vytlačil obžalovaný. Svedok R. tvrdil, že pri
otvorení dvier obžalovaným bol zasiahnutý poškodený, ktorý pri tom spadol. Poškodený túto skutočnosť
poprel. Podľa názoru súdu o pohybe obžalovaného, svedka R. a poškodeného v dome poškodeného
jednoznačne vypovedal svedok E.. Výpovede obžalovaného, poškodeného a svedka R. sú o pohybe v
dome poškodeného rozdielne. Podľa názoru súdu ide o však len o okolnosť prípadu, ktorá nemá vplyv na

právnu kvalifikáciu. Tvrdenie obžalovaného, že sám bol len kradnúť nepoužil voči poškodenému žiadne
násiliejeirelevantné.Sámobžalovanýmuselveľmidobrevedieť,žesvedokR.bezpoužitianásilia,alebo
hrozby násilia nezabráni poškodenému, aby si aktívne bránil svoj majetok. Naviac svedok E. potvrdil,
že najskôr videl jedného páchateľa - svedka R. tlačiť poškodeného a následne uvidel obžalovaného,
ako vošiel do miestnosti oproti jeho domu, kde prehľadával skrine. Poškodený potvrdil, že obžalovaný

chodil po izbách, nakoniec bol v izbe kde bol obžalovaný a svedok R.. Svedok R. naproti tomu tvrdil,
že všetci traja boli stále v tej istej izbe. Sústavne videl obžalovaného a poškodeného. Príslušníci PZ,
svedkovia Bc. Y. a Ing. H. potvrdili vylomenie vchodových dvier, obžalovaného, poškodeného a svedka
R. našli v jednej miestnosti. Po ich príchode poškodený okamžite išiel za nich, akoby tam hľadal pomoc.
Podľa názoru súdu je pravdepodobné, že aj obžalovaný použil násilie voči poškodenému pri vyvalení

vchodových dvier, ktoré zasiahli poškodeného. Sám obžalovaný musel predpokladať, že s poškodený, s
ktorým predtým komunikovali bude stáť za vchodovými dverami. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný
musel minimálne priamo vidieť, ako spolupáchateľ svedok R. spacifikoval poškodeného a tohto odtlačil
do niektorej z miestností, pričom sám následne išiel do ďalšej miestnosti hľadať peniaze. Súd, preto
obranu obžalovaného, že do domu poškodeného prišiel len kradnúť, pokladal za účelovú tendenčnú

so snahou zmierniť miernu zavinenia a aj zmierniť právnu kvalifikáciu skutku. Konanie obžalovaného,
ktorým spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na
chránenej osobe, osobe vyššieho veku a spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin
spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, právne kvalifikoval, ako zločin lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. b)
Tr. zákona. Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.Obžalovaný H. U. má základné vzdelanie, je nevyučený. Mestský úrad Detva v správe o povesti uviedol
iba základné údaje o osobe s tým, že údaje o zamestnaní a priestupkoch nevedú a iné údaje o
obžalovanomniesúimznáme.Doposiaľbol3krátpriestupkovopostihový,naposledyOkresnýmúradom

odborom všeobecnej vnútornej správy v Žiari nad Hronom v roku 2013, pre priestupok proti verejnému
poriadku,podľa §48ZákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,pričomv
rozkaznom konaní mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 30 eur. Doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný.

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene z 26.3.1999 sp. zn. 5T 40/1999 v spojitosti s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.5.1999 sp. zn. 6To 342/1999 bol obžalovaný mladistvý H. U.
odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a
doplnkov k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Pre jeho výkon bol podľa § 81 ods.
1 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov zaradený do NVÚ pre mladistvých. Uznesením
Okresného súdu Martin z 29.3.2001 sp. zn. PP 7/2001 bol podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb.
v znení zmien a doplnkov podmienečne prepustený, pričom podľa § 63 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb.

v znení zmien a doplnkov bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Uznesenie Okresného súdu
Martin z 29.04.2002 sp. zn. PP 7/2001 bolo podľa § 64 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a
doplnkov rozhodnuté, že vykoná zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov a 15 dní, ktorý mu
uložil Okresný súd vo Zvolene rozsudkom z 26.3.1999 sp. zn. 5T 40/1999. Trest vykonal 21.3.2010.

Podľa § 121 ods. 2 Tr. zákona o tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré
sa nevzťahuje ods. 1 zahladzuje, rozhodne súd prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu
odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky
zmiernený, súd takto postupuje potom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na
slobodu.

O zahladení odsúdenia vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 40/1999 nebolo rozhodnuté.
Z vyhodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica (čl. 86) ktoré si vyžiadal
prvostupňový súd vyplýva, že obžalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody ústavný poriadok
dodržiaval s problémami. Správanie a vystupovanie k príslušníkom ústavu mal na požadovanej úrovni,

do konfliktov s inými odsúdenými neprichádzal. Príkazy a nariadenia plnil. Zásady osobnej a kolektívnej
hygieny dodržiaval. Počas výkonu trestu bol 3 x disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený nebol.
Pracovne bol nezaradený zo zdravotných dôvodov bol vyradený z pracoviska Rieker, pokiaľ pracoval
neboli zistené nedostatky. Do prospešných prác sa zapájal, hlavne pri generálnom upratovaní.

Pri posudzovaní predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Tr. poriadku súd s poukazom na § 121 ods. 2
Tr. zákona predmetné odsúdenie zahladil.

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene z 1.3.2002 sp. zn. 4T 8/2002 bol obžalovaný mladistvý H.
U. odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1

Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov a iné pričom podľa § 37 Tr. zákona súd upustil od
uloženia súhrnného trestu nakoľko mal za to, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5T 40/1999 zo dňa 26.3.1999 v trvaní 3 rokov je dostatočný.

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene z 12.10.2001 sp. zn. 3T 59/2001 bol obžalovaný H. U.

odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zákona pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov k trestu odňatia slobody v trvaní
8 rokov nepodmienečne, pre jeho výkon bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zákona zaradený do druhej
nápravnovýchovnej skupiny. Trest vykonal 6.6.2009.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hornom z 26.6.2013 sp. zn. 2T 82/2013 bol obvinený
H. U. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 54 Tr.
zákona k trestu povinnej práce vo výmere 100 hodín. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom z
14.5.2014 sp. zn. 2T 82/2013 bol podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona premenený zvyšok nevykonaného trestu
povinnej práce na trest odňatia slobody v trvaní 41,5 dňa, pre jeho výkon bol podľa § 55 ods. 4, § 48 ods.

2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.9.2014 sp. zn. 3Tos 91/2014 bola podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku sťažnosť menovaného zamietnutá. Trest vykonal 24.10.2014.Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 15.1.2014 sp. zn. 2T 246/2013 bol obvinený H. U.
odsúdený pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 36
písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody

v trvaní 12 mesiacov, pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal 12.9.2014.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Tr. zákona,
pričom poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona nezistil, ako priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.

h), m) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Nie je rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdeným a spáchaním nového zločinu.

Podľa § 11 ods. 1 Tr. zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov.

Pri trestnom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov možno

uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 2 roky až 10 rokov.

Súd preto predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 12.10.2001 sp. zn. 3T
59/2001 pre trestný čin lúpeže podľa § 41 ods. 1, § 243 ods. 1 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a
doplnkov k trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne, v druhej nápravnovýchovnej skupine

musel považovať za zločin.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na 7 rokov až 12 rokov. Za použitia § 38 ods. 5 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na 9 rokov 6 mesiacov až 12 rokov.

Podľa názoru súdu je obžalovanému nevyhnutné a potrebné uložiť s poukazom na § 46 Tr. zákona za
použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej
sadzby v trvaní 10 rokov. Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd tohto pre jeho výkon

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.