Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202652
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115202652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
17C/54/2015-50 zo dňa 25.02.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil článkom 48 ods.2 Ústavy SR a ust.§ 4 ods.1 písm.a/, bod 1, § 9
ods.1,2, § 15 ods.1, § 16 ods.1, § 17 ods.1,2, § 19 ods.1,3 zákona č. 514/2003 Z.z., ust.§ 44 ods.8, 9
zákona č.233/1995 Z.z.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje

nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote a postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Súd prvého stupňa v danej veci poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu pod sp. zn. IVÚS606/2012
zo dňa 14.12.2012, v ktorej sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k
namietanému porušeniu postupu Okresného súdu Vranov, a to porušením jeho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 15Er 684/2011.

S poukazom na citované rozhodnutie ÚS SR nebolo možné konštatovať zbytočné prieťahy v konaní
exekučného súdu Vranov nad Topľou v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veci vedenej proti Marošovi
Velikom vo veci 9/Er/904/2004, kedy exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť
exekučného súdu žalobcom v predmetnej žalobe nezodpovedá skutočnosti.

Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe
exekučného súdu v exekučnej veci, nepreukázaním porušenia jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o zmene exekútora, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočností, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. Podľa názoru súdu doba, ktorá v predmetných veciach uplynula

od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do doručenia uznesenia exekučného súdu o
zmene exekútora a priznania odmeny pôvodnému exekútorovi nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu
ani vyvolať riziká uvádzané žalobcom.

Žalobca tak nepreukázal ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, ktorá je

chápaná ako skutočná majetková ujma a nároky, ktoré sú uplatnené sú hypotetické. Súd poznamenáva,
že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie
sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale s postupom povinného, ktorý si dlh voči
oprávnenému nesplnil.

Taktiež nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17

ods. 3 zák. 514/2003 Z.z. a dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.
Nebolozistené,žebydošlokzánikupovinného,exekučnékonaniesavočinemunaďalejvedie.Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobca je právnická osoba.

Žalobca nepreukázal ani zánik svojich podnikateľských aktív. Nie je možné v tejto súvislosti nezohľadniť
samotnú podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorú súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi tak,
že si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu vznikla pri
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenie práv spotrebiteľov. Súd žalobu žalobcu zamietol v

celom rozsahu, keďže nie je preukázaný vznik nároku, t. j. ani základy vzniku škody ani jej uplatnená
výška.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný, ktorý bol úspešný a ktorému vzniká nárok na

náhradu trov konania, si tieto trovy konania neuplatnil, preto súd prvého stupňa vyslovil, že ani jeden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného

právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom
rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval

princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však

ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do
času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom

nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv a teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie
veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahyvzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako nárast
ekonomickej trestnej činnosti alebo rozsah nevybavenej súdnej agendy.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký

posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a

vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli dňa 01.12.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo

veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní vedenom pod sp.zn. 9Er/164/2004,

Ex/904/2004 OS Vranov nad Topľou podal oprávnený, resp.žalobca Pohotovosť s.r.o. žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4. 6. 2004, súd dňa 10. 6. 2004 vydal poverenie, ktorým poveril
súdneho exekútora A.. Q. A., Exekútorský úrad Michalovce na vymoženie 16.320,- Sk + úroky z
omeškania a zmluvné pokuty a trovy na základe notárskej zápisnice N 15 208/2004 zo dňa 22. 2. 2004
voči povinnému: V. M..

Dňa 2. 7. 2009 oprávnený doručil návrh na zmenu exekútora.

Súd prvého stupňa dňa 15. 7. 2009 vyzval súdneho exekútora, aby obratom predložil spis Ex 904/2004
vzhľadom na podaný návrh na zmenu exekútora a zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Exekútorský úrad

JUDr.R.L.doručilexekučnýspis21.10.2009spolusvyúčtovanímtrovexekučnéhokonania.Súdprvého
stupňa dňa 5. 1. 2010 vydal uznesenie, ktorým vyhovel návrhu na zmenu exekútora a rozhodol o trovách
exekúcie pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 2. 2010 a dňa 24. 2. 2010
exekučný spis bol doručený novému exekútorovi JUDr. T. K..

Podľa ust.§ 44 ods.8 zák. č. 233/1995 Z. z., oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nebolo možné konštatovať zbytočné

prieťahy v konaní exekučného súdu Vranov nad Topľou v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veci
vedenej proti V. M. vo veci 9/Er/904/2004, kedy exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená
nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetnej žalobe nezodpovedá skutočnosti.Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného súdu v exekučnej veci, nepreukázaním porušenia jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o zmene exekútora, súd jeho

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Správny je i názor súdu prvého stupňa, že pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen
tvrdiť, ale i preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti na základe ktorých bude možné
podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik, ako aj rozsah ujmy. I podľa názoru odvolacieho súdu

doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do doručenia uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora a priznania odmeny pôvodnému exekútorovi nemohla negatívne
zasiahnuť žalobcu, ani vyvolať riziká uvedené v žalobe.

Žalobca nepreukázal zákonný predpokladať zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá je chápaná
ako skutočná majetková ujma a nároky, ktoré sú uplatnené sú hypotetické. I odvolací súd má za to, že

nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd, a teda príslušné náklady nie sú
v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide
o príčinnú súvislosť s postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil).

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že už len nepreukázanie samotného nesprávneho úradného

postupu zo strany exekučného súdu vylučuje dôvodnosť podanej žaloby, a preto znalecké dokazovanie
smerujúce k preukázaniu výšky škody, príp. nemajetkovej ujmy by bolo nehospodárnym. Zároveň je
nutné poznamenať, ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd, že dôkazné bremeno preukázania
základných predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný
postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) má

poškodený (žalobca), ktorý ho v tomto prípade neuniesol. Nepostačuje len samotné tvrdenie o existencii
uplatneného nároku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca predložil v konaní znalecký posudok
č. 1/2014.

Odvolacou námietkou žalobcu, že sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou prerušenia konania

odvolací súd uvádza, že takýto návrh vo veci predložený nebol. Preto táto odvolacia námietka nie je
dôvodná.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.