Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916202100.3

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Tomášom
Kušnírom, s.r.o. advokátom so sídlom Bratislava, Ul. Pajštúnska č. 5 proti odporcovi: A. B., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. P. XX, o zaplatenie sumy 646,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 148,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,75 % ročne zo sumy 29,98 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 49,78 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 43,90 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanievčastiozaplateniesumy18,91Eursúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročneod26.12.2013

do zaplatenia s a z a s t a v u je.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 479,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 26.12.2013 do zaplatenia s a z a m i e t a.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.02.2016 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 646,56
Eur z toho dôvodu, že odporca nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa - pôvodnému veriteľovi:
Slovak Telekom, a.s. a následne ani navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné
služby spolu vo výške 148,65 Eur a súčasne nezaplatil zmluvnú pokutu vo výške 497,91 Eur. Poukázal
pritom na uzavretú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012, na základe ktorej

pôvodný veriteľ poskytoval odporcovi telekomunikačné služby.
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,75 %, resp. 8,25 % ročne
z každej jednotlivej dlžnej sumy (okrem sumy 24,99 Eur) od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej
faktúry, a tiež náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 08.04.2016 navrhovateľ zmenil svoj návrh na začatie konania tak, že namiesto sumy

497,91 Eur uplatnenej voči odporcovi titulom zmluvnej pokuty, si uplatňuje zníženú sumu 479,- Eur
ako kompenzáciu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón odporcovi, t.j.
navrhovateľsiuplatňujeskutočnúcenumobilnéhotelefónuSamsungP5100GalaxyTab210.1.Vzmysle
tejto skutočnosti vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny vo výške 18,91 Eur.
Súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v časti týkajúcej sa sumy 18,91 Eur vrátane prináležiaceho
príslušenstva zastavil.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť svoj návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vrátane jeho zmeny nevyjadril.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila
pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka voči odporcovi.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení
s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa
16.08.2012(ďalejiba"Zmluva"),DodatkomkZmluveoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa16.08.2012
(ďalej iba "Dodatok"), Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak

Telekom, a.s. a faktúrami.

Zo Zmluvy a z Dodatku súd zistil, že odporca obdržal od pôvodného veriteľa dátové zariadenie Samsung
P5100Galaxy Tab 2 za cenu 49,- Eur (ďalej len "dátové zariadenie") a súčasne obdržal aj dátovú SIM
kartu (ďalej len "SIM karta"), pričom sa stal užívateľom programu "DATA SIM MI NEOB3" s dobou

viazanosti 24 mesiacov.
Z tabuľky č. 1 Dodatku vyplýva určenie zmluvnej pokuty na sumu 497,91 Eur.
Z Cenníka pôvodného veriteľa, platného v období od 17.08.2012 do 10.09.2012, súd zistil, že skutočná
cena (bez zľavy) za dátové zariadenie značky Samsung P5100 je 479,- Eur.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 148,65 Eur vystavil pôvodný veriteľ
odporcovi nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012 za poskytnuté služby vo výške 24,99 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 za poskytnuté služby a upomienku vo výške 29,98 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.02.2013 za poskytnuté služby a upomienku vo výške 49,78 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.03.2013 za poskytnuté služby vo výške 43,90 Eur.

Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca fakturované sumy spolu vo výške 148,65 Eur pôvodnému
veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľovi žalovaný nárok v časti týkajúcej sa sumy 148,65

Eur ako dôvodný priznal.

Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,75 % ročne
z jednotlivých žalovaných čiastkových nárokov, a to zo sumy 29,98 Eur, 49,78 Eur a 43,90 Eur od
26.01.2013,26.02.2013aod26.03.2013aždozaplatenia,pretoženahliadnutímdoprehľaduzákladných

úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku uvedeným dňom bola účinná základná
úroková sadzba vo výške 0,75 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok
z omeškania od uvedených dátumov, nakoľko nasledujú po dňoch splatnosti jednotlivých žalovaných
faktúr.

Súd len pre úplnosť poznamenáva, že zo žalovaného čiastkového nároku vo výške 24,99 Eur si
navrhovateľ nárok na úrok z omeškania neuplatnil.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, má podnik právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa§43ods.12písm.b)zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách, účastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 01.02.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 479,- Eur súd uvádza nasledovné:

Pôvodne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 497,91 Eur v zmysle
Tabuľky 1. Dodatku, ktorú mu vyúčtoval vo faktúre č. 7312861193 splatnej dňa 25.12.2013.
Následne však podaním zo dňa 08.04.2016 zmenil navrhovateľ svoj návrh tak, že namiesto zmluvnej

pokuty žiadal priznať nárok na náhradu škody vo výške 479,- Eur, ktorá predstavuje skutočnú cenu
dátového zariadenia dodaného odporcovi (ďalej len "koncové zariadenie"). Navrhovateľ poukázal na to,
že povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi v podobe zabezpečenia predaja dátového zariadenia za zvýhodnenú
(akciovú)cenuvovýške49,-Eur.Navrhovateľuviedol,žesi"zmluvnúpokutuuplatňujeakokompenzáciu

škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu, spočívajúcej v
nedodržaní doby viazanosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností; ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť.

Uplatnený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka
(ďalej iba "OZ"), podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o protiprávny úkon, súd má za to, že tento predpoklad nie je splnený, ako to tvrdí navrhovateľ,

nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu s pôvodným
veriteľom vyplývajúcim zo Zmluvy a Dodatku po celú dobu viazanosti v rozsahu 24 mesiacov.

Pokiaľ ide o vznik škody, súd poukazuje na to, že podľa § 442 ods.1 OZ sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk.

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu.
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí.

Súd konštatuje, že škodovou udalosťou nie je, ak dodávateľ elektronickej komunikačnej služby a
koncového zariadenia predá záujemcovi toto zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a kupujúci v
priebehu zmluvného vzťahu poruší povinnosť dodržať dobu viazanosti, nakoľko dodávateľ predáva
koncové zariadenia záujemcom za pevne dohodnutú kúpnu cenu na základe ním stanovenejmarketingovej stratégie s cieľom prilákať čo najviac záujemcov o jeho služby v rámci konkurenčného
prostredia na danom trhu poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.
Pri uzatváraní obdobných zmlúv sa ponúka dostatočný právny priestor dojednať s kupujúcim kúpnu cenu

vo výške skutočnej ceny s rozdelenou splatnosťou s tým, že kupujúcemu sa odpustí splátka (splátky)
kúpnej ceny podľa naplnenej doby viazanosti, v dôsledku čoho kupujúci pri splnení tejto podmienky
nakoniec uhradí len splátku vo výške akciovej ceny.
Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ, ako vyhotoviteľ Zmluvy a Dodatku, je zodpovedný za to, že v
Dodatku určil kúpnu cenu za dodané koncové zariadenie v nižšej sume než je jeho skutočná cena, a to

bez vplyvu prípadného nedodržania doby viazanosti zo strany odporcu.
Vzájomná dohoda na kúpnej cene, hoci aj akciovej, nemôže byť neskôr jednostranne reparovaná
v dôsledku nesplnených očakávaní dodávateľa týkajúcich sa predpokladaného zisku z predmetného
zmluvného vzťahu.
Pri svojom rozhodovaní súd prihliadal aj na existenciu určitej miery podnikateľského rizika na strane
pôvodného veriteľa ako dodávateľa služieb a predajcu koncového zariadenia, na časový odstup od

okamihu predaja tohto zariadenia (majúci vplyv na jeho znižujúcu sa cenu používaním tohto zariadenia),
na to, že časť ceny odpredaného koncového zariadenia je už kalkulovaná v rámci dohodnutého
mesačného paušálu, ako aj na skutočnosť, že z tvrdení a dôkazov navrhovateľa nevyplýva, že došlo
ku akémukoľvek overovaniu bonity odporcu zo strany pôvodného veriteľa pred uzavretím Zmluvy a
Dodatku, pričom pravdepodobnejšou sa javí jeho snaha o maximalizáciu počtu uzavretých zmlúv, a to

za každú cenu.
Súd má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k zmenšeniu majetku pôvodného veriteľa a následne
navrhovateľa, pretože odporca si splnil povinnosť zaplatiť za dodané koncové zariadenie dojednanú
akciovú kúpnu cenu vo výške 49,- Eur (opak navrhovateľ netvrdil), zatiaľ čo povinnosť zaplatiť za
uvedené zariadenie ďalšiu kúpnu cenu (skutočnú) vo výške 479,- Eur odporcovi nevznikla.

Lenpreúplnosťsúdpoukazujenato,ženavrhovateľvkonanížiadnymspôsobomnevysvetlil,nazáklade
akého právneho dôvodu sú voči odporcovi uplatnené súčasne dve ceny - akciová aj skutočná - keďže
akciová bola uplatnená v Dodatku a skutočná je uplatňovaná návrhom v terajšom konaní.

Pokiaľ ide o zavinenie a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd má za to, že pri

nepreukázaní prvého a druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, nie je možné považovať
za splnený ani tretí a štvrtý predpoklad.

Z uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za škodu voči
navrhovateľovi v súvislosti s neuhradením skutočnej ceny za dodané koncové zariadenie nevznikla.

Súd preto nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 479,- Eur vrátane prináležiaceho
príslušenstva, ako nedôvodný, zamietol.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., tak že
odporcovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech (jeho úspech predstavuje 76 %, čomu zodpovedá miera
úspechu v rozsahu 52 %), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si nárok na náhradu trov

konania neuplatnil a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu zo spisu žiadne trovy konania nevyplývali.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní
odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.