Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111010710
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111010710.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Daniely
Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému K. H. a spol., stíhaného pre
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č.
140/1961 Zb. o odvolaní obžalovaných K. H. a F. H. proti rozsudku Okresného súdu v Trnave pod sp.
zn. 5T/31/2011 zo dňa 31.5.2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných K. H., nar. XX.X.XXXX a obžalovaného F. H., nar.
XX.X.XXXX, sa z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T /31/2011 zo dňa 31.5.2013 boli obžalovaní K. H. nar.
XX.X.XXXX , F. H., nar. XX.X.XXXX a S. A., nar. XX.X.XXXX uznaní vinnými zo spáchania trestného
činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961

Zb. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že
dňa 11.3.2005 v presne nezistenom čase v Trnave na ulici J. E. č. XX po predchádzajúcej vzájomnej
dohode neoprávnene vylákali od obchodnej spoločnosti KOFIS Leasing, a.s. Bratislava finančnú
hotovosť vo výške 935,10 Sk ( 31036,32 Eura) tým spôsobom, že obvinený S. A. podal za obchodnú
spoločnosť E. U A. , s.r.o. N. A., IČO: 35825171, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom,
obchodnému zástupcovi, poskytovateľa žiadosť o financovanie a obstaranie motorového vozidla formou

finančného leasingu a to osobného motorového vozidla značky AUDI A6 3,2 Quattro VIN: T ktorého
faktickými držiteľmi a užívateľmi boli obvinení K. H. a F. H., k žiadosti všetci traja obvinení doložili za
spoločnosť husacina u A., s.r.o. falošné doklady - daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb
za rok 2003, výkaz ziskov a strát i súvahu za rok 2003, ktorými deklarovali jej kladný hospodársky
výsledok a priaznivé finančné pomery, hoci obvinený S. A. za uvedenú obchodnú spoločnosť za rok
2003 nikdy nepodal takéto daňové priznanie, výkazy a súvahy daňovému úradu, následne obvinení F.

H. a K. H. kúpnou zmluvou č. 05/20112 zo dňa 11.3.2005 previedli vlastnícke právo k tomuto osobnému
motorovému vozidlu z formálne vedeného vlastníka O. G. na spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. na základe
čoho potom obvinený S. A. ako štatutárny zástupca spoločnosti E. u A., s.r.o. zavrel so spoločnosťou
KOFIS Leasing, a.s. leasingovú zmluvu č. LZF05/20112 zo dňa 11.3.2005, v zmysle ktorej boli
poskytnuté finančné prostriedky v sume 935.000,10 Sk na financovanie kúpy uvedeného motorového
vozidla, ktoré sa zaviazal veriteľovi a zároveň prijímateľovi leasingu vrátiť v jedenástich trojmesačných

splátkach po 96.782.60 Sk a to napriek tomu, že spoločnosť E. U A. s.r.o. ako nájomca nedisponovala
dostatočnými peňažnými prostriedkami na uhrádzanie dohodnutých leasingových splátok, proti tejto ako
aj obvinenému S. A. z dôvodu existencie viacerých dlhov boli v tom čase vedené viaceré exekučné
konania, v rámci ktorých došlo k predaju rodinného domu a priľahlých stavieb a pozemkov obvineného
S. A. na dražbe dňa 1.4.2005 a v čase uzatvárania zmluvného vzťahu bolo realizované konanie a
výmaz obvineného S. A. ako spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti z titulu exekúcie obchodného

podielu, jeho účasť v spoločnosti zanikla dňa 7.10.2004 a v roku 2005 vstúpila obchodná spoločnosť
HUSACINA u Gálika, s.r.o. do likvidácie a bola zrušená, obvinení pritom predstierali splatenie tzv. nultejsplátky v sume 764.999.90 Sk vlastníkovi vozidla, obvinený K. H. a F. H. zároveň predstierali zamýšľanie
odovzdanie motorového vozidla obvinenému S. A., ktoré mu však nikdy neodovzdali, obvinení K. H. a F.
H. si ponechali aj prenajímateľom vyplatené peňažné prostriedky vo výške 935.000,10 Sk, obvinený S.

A.potomnapožiadanie spoluobvinených,bezsúhlasuleasingovejspoločnostiavrozporesozmluvnými
podmienkami dňa 22.6.2005 splnomocnil na užívanie financovaného motorového vozidla ďalšiu osobu,
dohodnuté zmluvné splátky obvinení neuhrádzali a po predčasnom vypovedaní leasingovej zmluvy
a výzve poškodenej spoločnosti motorové vozidlo zn. Audi A6 3,2 Quattro nevrátili, čím spôsobili
obchodnej spoločnosti BKS Leasing, a.s. Bratislava ( nástupcovi KOFIS Leasing a.s. ) škodu vo výške

najmenej 31.036,32 € ( 935.000,10 Sk).
Za to im okresný súd uložil :
Obžalovanému K. H. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní
2 /dva/ roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd
obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Obžalovanému F. H. uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody
v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určil mu
skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Obžalovanému S. A. uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 53 ods.

1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000,- ( tisíc) Euro.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.
Podľa § 54 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 poškodenú spoločnosť BKS Leasing, a.s.

Bratislava ( nástupcovi KOFIS Leasing, a.s. ) s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občiansko-právnych.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa tento dospel k ustálenému skutkovému stavu
na základe dokazovania v rámci ktorého vyslúchol obžalovaných : K. H., F. H., S. A., svedkov O. G.,
Mgr. X. K., M. G., K. G., G. S., Z. K., K. W., S. S., S. Z., N. M., Z. O., tiež vypočul znalkyňu z odboru

písmo znalectva Mgr. Alenu Najšlovú, prečítal obsah ostatného spisového materiálu.
Ako vyplýva zo samotného ( odôvodnenia ) rozsudku súdu prvého stupňa tento vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo , resp. vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obžalovaní: K.
H., F. H. a S. A. sa z trestnej činnosti navzájom usvedčujú, pričom obsah ich samotných ( výpovedí )
vytvára ucelenú mozaiku . Súčasne so samotnými ( výpoveďami obžalovaných ) súd prvého stupňa

uvádza, že každý z nich ( obžalovaný ) v rámci samotnej výpovede sa snaží preniesť ťarchu trestno-
právnej zodpovednosti na spolupáchateľa.
Okrem navzájom usvedčujúcich sa výpovedí ( obžalovaných ) je trestná činnosť týchto preukázaná na
základe výpovedi svedkov M. G. a K. G., ktorí spracovávali leasingovú zmluvu, pričom samotná P. G.
vystupovala iba ako sprostredkovateľka, zastupovala vlastníka vozidla, ktorým bol oficiálne v dokladoch

od predmetného motorového vozidla AUDI A6 O. G.. Uvedený ( O. G. ) však v skutočnosti motorové
vozidlo AUDI A6 3,2Quatro nikdy nekupoval a ani nevedel o tom, že to vozidlo je písané na neho.
Dozvedel sa o tom až potom, keď mu to povedal obžalovaný H. a obžalovaný H., ktorí ho požiadali, aby
išiel do Y., že sa ide robiť leasing na predmetné motorové vozidlo AUDI A6 , že to vozidlo je písané na
neho, že je to len formalita, aby to podpísal.

Okrem samotných výpovedí ( obžalovaných a svedkov ) súd prvého stupňa zistený skutkový stav oprel
aj o ostatný ( listinný dôkazný materiál oboznámený v rámci vykonaného dokazovania).
Vtomtokontextepoukázalosobitnenadokladyviažucesakspoločnosti(E.uA.,s.r.o.).Osobitnevtejto
súvislosti poukázal na uznesenie zo dňa 15.12.2003 právoplatné dňa 30.12.2004 , ktorým na Okresnom
súde Bratislava 1 bolo začaté konanie o výmaz jedného spoločníka - obžalovaného S. A. z obchodnej

spoločnosti E. u A. ,ktorého účasť v spoločnosti zanikla dňom 7.10.2004, pričom jeho obchodný podiel
sa stal voľným. Rovnako sa v spise nachádzala oboznámená pripojená správa zo dňa 28.10.2005 , keď
súd rozhodol o zrušení danej obchodnej spoločnosti , ktorá následne vstúpila do likvidácie.
Z naznačených ( listinných dôkazov ) súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť u A. s.r.o. nepodávala
v roku 2003 žiadne daňové priznanie, ani žiadny výkaz o zisku a strate ani žiadnu súvahu , pretože

uvedená spoločnosť nepodávala takéto priznania od roku 2002. A pokiaľ boli uvedené doklady za rok
2003 vystavené, tieto boli falošné. S pomocou týchto ( dokladov ) bola práve leasingová spoločnosť
uvedená do omylu. V kontexte takto (vykonaných a vyhodnotených) dôkazov súčasne súd prvého
stupňa dospel k záveru, že predmetné motorové vozidlo ( AUDI A6 3.6 Quattro ) ani leasingovýnájomca neužíval, vozidlo naďalej užívali obžalovaní: F. H. a K. H., ktorí na základe splnomocnenia
daného obžalovaným S. A. vozidlo previezli prostredníctvom inej osoby dňa 25.6.2005 na Ukrajinu, ako
to vyplýva z dokladu svedčiacom o prechode uvedeného vozidla cez hranicu , ale návrat predmetného

vozidla na územie Slovenskej republiky už zaznamenaný nebol.
V kontexte takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru,
že obžalovaní P. H., I . H. a M. A. spoločným konaním sa dopustili trestného činu podvodu
spolupáchateľstvom, ktorým konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty podvodu v zmysle §
250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.2.2005 s použitím § 9 ods. 2 Tr. zák. Pri samotnom

rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovaným súd prvého stupňa vyhodnotil jednak
samotné okolnosti viažuce sa kpredmetnej trestnej veci ako aj ich samotné osoby. Dospel takto k
záveru, že účel trestu v zmysle príslušných ( zákonných kritérií ) sa dosiahne aj trestami nespojenými s
obmedzením osobnej slobody. Vo vzťahu k samotnému obžalovanému S. A. dospel tento ( prvostupňový
súd) k záveru, že vzhľadom na mieru účasti na spáchaní trestnej činnosti, k naplneniu účelu trestného
konania v zmysle ukladaných trestov dôjde aj uložením samotného ( peňažného trestu ) vo výmere

1.000,- Euro.
U obžalovaných K. H. a F. H. súd tresty odňatia slobody v trvaní 2 rokov odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 3 rokov, resp. 30 mesiacov, ktoré tresty považuje za dostačujúce, reflektujúce naplnenie účelu
ukladaných trestov v zmysle individuálnej ako i generálnej prevencie.
Vo vzťahu k samotnému ( výroku o náhrade škody ) súd prvého stupňa tento odôvodnil skutočnosťou,

že o skutočnej výške škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec
trestného konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní K. H. a F. H., ktoré
( odvolania ) aj odôvodnili prostredníctvom obhajcov.
Obžalovaný F. H. podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine ako aj

vo výroku o treste. Domáha sa zrušenia predmetného ( rozsudku ) a vrátenia veci na nové konanie
a rozhodnutie, resp. alternatívne navrhuje, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby
oslobodí v zmysle ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por.
Samotnú trestnú činnosť poprel v plnom rozsahu, pričom vypovedal v prípravnom konaní i na súde
podrobne o všetkých okolnostiach súvisiacich s údajnou trestnou činnosťou. Má zato, že predmetná

trestnávectrpídôkaznounúdzou,keďžepočasvykonanéhodokazovanianebolonadvšetkupochybnosť
preukázané, že by sa trestnej činnosti dopustil aj on. Zdôraznil v rámci svojej ( obhajoby ) tú skutočnosť,
že obžalovaný K. H. ho využil na spáchanie trestnej činnosti ( ak vôbec ide o trestnú činnosť ) a
nielen o sprostredkovanie pri poskytnutí leasingu, ktorú spáchal sám alebo s obžalovaným S. A. a
v neposlednom rade aj so svedkami M. G. a K. G.. On osobne sa poznal len s obžalovaným K. H..

Obžalovaný K. H. a S. A. ako aj svedkovia Z. O. a O. G. sa navzájom poznali. S ním sa poznali
až neskôr cez H.. Samotní svedkovia pritom v minulosti pracovali v spoločnostiach s H. alebo pre
samotného H.. V kontexte výpovedi svedka G. zdôraznil tú skutočnosť, že bol vo výkone trestu pre
úverové podvody v súvislosti s obžalovaným H.. Samotní títo pracovníci leasingovej spoločnost ( A. G.
a P. G. ) pri vybavovaní úveru zvolili zjavne neštandartný postup. Osobne navštívili obžalovaného A.,

prevzali od neho doklady potrebné na poskytnutie leasingu. Samotné doklady pritom neboli originálmi
a podľa samotného A. im ich ani neodovzdal. Samotná leasingová zmluva sa mala podpisovať A. v
ich spoločnom byte, samotné auto si len prezreli a nefotili ho a ani auto neodovzdali obžalovanému A..
Peniaze za leasing vyplácali pred bankou alebo na ulici pred Kinom Hviezda, pričom ich vyplácala P. G.
údajne jemu, obžalovanému H. a svedkovi O. G., čo je z jeho pohľadu nepredstaviteľné.

Prevzatie peňazí má potvrdzovať svedok S. Z., ktorého výpoveď však vyznieva nevieryhodne.
Samotní svedkovia G. a G. sa tým, že neoznámili údajne páchanú trestnú činnosť vôbec vyhli
akémukoľvek trestnému stíhaniu, čo je z jeho pohľadu tiež záhadné.
Podľa jeho vedomostí sa celá ( posudzovaná trestná činnosť ) v skutočnosti odohrala z dôvodu, že
obžalovaný S. A. bol dlžný 5 miliónov p. H.. Ten navrhol H., aby predmetné auto predal cez leasingovú

spoločnosť obžalovanému A., aby sa mu vrátila aspoň časť peňazí, ktoré mu A. dlhoval.
Poukázal aj na samotné profily spoluobžalovaných ( M. A. a P. H. ). S. A. je pritom osobou, ktorá mala
pernamentne dlhy, exekúcie a 7-krát bol súdne trestaný, naposledy pre úverový podvod.
Obžalovaný K. H. je t. č. zaangažovaný vo viacerých trestných stíhaniach, všetko pre úverové podvody.
On osobne je pritom bezúhonný človek, doposiaľ súdne trestaný nebol. Všetko nasvedčuje na to, že sa

nechal vtiahnuť do nekalého konania obžalovaného H.. Od spáchania samotného skutku ubehla doba
8 rokov, počas ktorých žije bezúhonným životom. Toto isté sa však zjavne nedá konštatovať u ostatných
( spolupáchateľov ). V jeho konaní majúcom mať odraz vo výroku o vine zjavne pritom absentuje
subjektívna stránka k spáchaniu predmetného ( protiprávneho konania ).Keďže predmetný ( napadnutý rozsudok ) trpí vadami spadajúcimi pod „režim„ ustanovenia § 321 ods.
1 písm. b/, d/, e/, Tr. por. navrhuje, aby odvolací súd rozhodol spôsobom naznačeným už vyššie, teda
že buď vráti vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alternatívne , že ho sám ( odvolací

súd) oslobodí v zmysle ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por.
Obžalovaný K. H. odôvodnil podané odvolanie tou skutočnosťou, že súd prvého stupňa pri ustalovaní
skutkového stavu vo veci predovšetkým nepostupoval v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. , keďže
nebol náležite zistený skutkový stav a teda nebolo možné rozhodnúť bez akýchkoľvek pochybností.
Prioritnepoukázalnaskutočnosť,ževrámcivykonanéhodokazovanianebolopreukázané,komuvlastne

predmetné vozidlo patrilo predtým, než bolo prepísané na svedka G.. Tiež nebolo preukázané, kto
získal peniaze za leasing vozidla, tak ako k tomu vypovedá svedkyňa G. v rámci výpovede z prípravného
konania ako aj hlavného pojednávania. V rámci samotného ( dokazovania realizovaného na súde
prvého stupňa ) sa nepodarilo vypočuť svedka p. H., ktorý mal podľa zistenia polície predmetné vozidlo
vyniesť mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako nebola venovaná náležitá pozornosť svedkovi S.
S. , ktorý uviedol, že v predmetnom vozidle ho viezol H.. Samotné peniaze od leasingovej spoločnosti on

neprevzal. Z jeho pohľadu sa pritom jedná o zjavné „kriminalizovanie“ občiansko-právnych vzťahov tak
ako to konštatoval vo svojej záverečnej reči. V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie v naznačených smeroch a aby
tento prvostupňový súd v prípade pretrvávajúcich pochybností rozhodoval v zmysle zásady „ in dubio
pro reo“.

Napodkladevzákonnejlehotepodanýchasúčasneodôvodnenýchodvolaniach(obžalovanýchP.H.aI.
H. ) odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1 Tr. por. tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako i správnosť postupu
konania pokiaľ bol tento ( postup konania ) odvolaniami napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolania
oboch obžalovaných ( P. H. a I. H. ) je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci , o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému , ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd , orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. ( č.
140/1961 Zb. ) v znení neskorších predpisov sa dopustí ten, kto spoločným konaním na škodu cudzieho
majetku seba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Objektívnou stránkou majúcou sa preukázať v zmysle naplnenia príslušnej ( skutkovej podstaty
trestného činu podvodu je predovšetkým zistenie, že páchatelia na škodu cudzieho majetku sa
obohatia tým, že uvedú niekoho do omylu a spôsobia tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom
z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje konanie minimálne v nepriamom úmysle, kedy páchateľ
vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený príslušnými trestnoprávnymi

ustanoveniami a pre prípad, že takýto ( následok ) spôsobí bol s tým uzrozumený.
V kontexte vyššie uvedeného v priamej väzbe na súde prvého stupňa vykonanom dokazovaní viažuceho
sa k predmetnej trestnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.
V súlade s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa je možno vysloviť ťažko spochybniteľný záver
o tom, že predmetné motorové vozidlo ( Audi A6) ponúkli na predaj obžalovanému M. A. práve

( obžalovaný P. H. a I. H. ), ktorí tomuto obžalovanému M. A. prisľúbili, že mu naň vybavia leasing.
Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z výpovede obžalovaného M. A.. V kontexte ostatných ( pred
súdomprvéhostupňavykonanýchdôkazov)nietinéhodôkazu,ktorýby (tútovýpoveďobžalovaného
M. A. ) akýmkoľvek spôsobom spochybňoval.V kontexte ďalšieho pred súdom vykonaného dokazovania je rovnako nespochybniteľným spôsobom
preukázané, že samotný leasing na predmetné motorové vozidlo mal vybavovať obžalovaný P. H. cez
pracovníka leasingovej spoločnosti - p. G..

Tomuto obžalovanému ( P. H. ) súčasne odovzdal (obž. M. A.) aj pečiatku svojej spoločnosti - E. u A. N.
A.. Nevedel v tomto kontexte odpovedať na čo mu túto ( pečiatku ) odovzdával. Súčasne tento ( M. A. )
uviedol, že H. žiadne iné doklady nedával. V čase vybavenia leasingu keď sa obžalovaný S. A. zaujímal
o to či už s motorovým vozidlom môže odísť, mu pritom p. G. ako aj H. a H. povedali, že vozidlo mu títo
dvaja ( I. H. a P. H. ) odovzdajú až potom, čo leasingová spoločnosť im vyplatí peniaze. S odstupom

času asi dva týždne pritom telefonoval p. G. ( obž. M. A. ), pričom mu oznámil, že peniaze za auto už
vyplatil obžalovaným H. a H. a že samotné vozidlo mu má odovzdať P. H.. Tento však mu predmetné
motorové vozidlo neodovzdal napriek tomu, že ho o to žiadal. Naviac ho tento H. žiadal, po podpísaní
leasingovej zmluvy, aby podpísal nejaké splnomocnenie pre inú osobu, aby mohla táto osoba užívať
predmetné vozidlo Audi A6, pričom on to podpísal iba preto, lebo H. ho utvrdzoval, že to potrebuje na
to, aby mu mohli auto priviesť.

Z výpovede svedka A. G. pritom vyplýva, že v dokladoch od predmetného motorového vozidla videl, že
auto bolo písané na O. G. ako vlastníka, ale vozidlo v skutočnosti vlastnili obžalovaní H. a H., ktorí mu
to aj takto prezentovali.
K samotnému odovzdaniu peňazí po uzatvorení leasingovej zmluvy v zmysle výpovede tohto ( svedka
G. ) malo dôjsť takým spôsobom, že prišli na účet K. G., ktorá ich v hotovosti prevzala a odovzdala

pred bankou v motorovom vozidle obžalovaným H. a A..
Pri tomto ( odovzdaní peňazí bol prítomný aj D. G.). Na rozdiel od tejto výpovede ( z hlavného
pojednávania ) svedok A, G. počas prípravného konania vypovedal, že peniaze odovzdal H. alebo H.,
resp. kde bol prítomný aj D. G.. V tomto kontexte vypovedala aj svedkyňa P. G., že peniaze odovzdala
obžalovanému K. H. a F. H. , pričom mal byť prítomný aj D. G..

Napriek určitým nezrovnalostiam vo výpovedi samotného svedka A. G. počas hlavného pojednávania
sa z pohľadu odvolacieho súdu nejaví byť táto ( diskretancia ) tak závažná, ktorá by spochybňovala
ustálený skutkový stav majúci svoj odraz vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Je pritom
potrebné poukázať, že tak svedok A. G. ako i P. G. počas prípravného konania v podstate zhodne

popisujú okolnosti odovzdania peňazí ( obžalovaným P. H. a I. H. ) a to v čase keď od spáchania skutku
ubehla kratšia doba a teda v tomto období si priebeh predmetnej udalosti mohli živšie pamätať.
Obdobne predmetnú ( udalosť ) opísal vo svojej výpovedi aj svedok Z. K., ktorý obž. M. A. pri tejto
príležitosti viezol na motorovom vozidle zn. Fiat Stillo do Trnavy. Tiež potvrdil, že po uzatvorení
leasingovej zmluvy sa obžalovaní ( H. a H. ) dohadovali s obžalovaným M. A., pričom nasadli do vozidla

AUDI A6 a odišli preč. On sa potom s A. vrátil do N. A..
Skutočnosti vypovedané práve týmito svedkami ( P. G., D. G., J. K., J. O., ) jednoznačne nasvedčujú
na skutočnosť, že osobami, ktoré primárne participovali na uzatváraní leasingovej zmluvy s leasingovou
spoločnosťou na nákup motorového vozidla zn. AUDI A6 3,2 Quattro boli obžalovaní P. H. a F. H.. Títo
dvaja súčasne boli osobami, ktoré od predstaviteľov leasingovej spoločnosti prevzali peniaze. Napriek

tejto skutočnosti obžalovanému M. A. samotné ( motorové vozidlo Audi A6 3,2 Qattro ) neodovzdali.
Z takto naznačených ( skutkových zistení ) priamo korešpondujúcich sa s odôvodnením rozsudku súdu
prvého stupňa preto nebolo možné vyvodiť iné závery ako ustálil tento ( prvostupňový súd ).
Tak ako vo svojom ( odôvodnení ) súd prvého stupňa konštatuje, k naplneniu zákonných znakov
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov došlo nielen konaním
obžalovaných P. H. a I. H. ale i M. A., ktorý tiež participoval na samotnom konaní týchto ( obžalovaných
P. H. a I. H. ).
Bolo to hlavne v tom smere, že poskytol na vybavovanie leasingu doklady obchodnej spoločnosti,
ktorej bol spolumajiteľom. Príslušné ( podklady ) pri tom neboli kryté objektívnymi skutočnosťami, čo

vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo keďže príslušná ( E. u A. s.r.o. ) nevykazovala žiadne
zisky. Naopak viazlo na ňu niekoľko exekúcií a v októbri 2005 došlo k zrušeniu z dôvodu jej likvidácie.
Úmysel všetkých obžalovaných ( P. H., I. H. a M. A. ) zjavne smeroval k získaniu prospechu práve
uvedeníminejosoby-právnickejdoomylu, následkomkonania,ktoréhobolospôsobenieznačnejškody.
( 935.000,10 Sk) ( 31.036. 32 Euro), na ťarchu poškodenej spoločnosti.

Páchatelia(obžalovaníP.H.,I.H.a M.A.)sapredmetnéhoprotiprávnehokonanianepochybnedopustili
ako trestnoprávne zodpovedné osoby.
Prvostupňovým súdom ustálený skutkový stav majúci svoj odraz vo výrokovej časti rozsudku
( prvostupňového súdu ) si preto ako správne zistený osvojil aj odvolací súd.Pri preskúmavaní výroku o treste ukladaného obžalovaným P. H. a I. H., keďže len títo dvaja podali
aj ohľadne tohto výroku odvolanie odvolací súd dospel k záveru) , že prvostupňový súd obom týmto
( ukladal tresty výchovné ) nespojené s obmedzením osobnej slobody, v podstate na spodnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby. Takto ukladané tresty nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako
tresty neprimerane prísne, skôr ide o tresty, ktoré reflektujú na časový rámec spáchania protiprávnej
činnosti týmito ( obžalovanými ) a obdobie rozhodovania súdu prvého stupňa o nej. V
smere takto ( ukladaných trestov ) s pohľadu odvolacieho súdu, keďže zo strany
intervenujúceho prokurátora nebol podaný opravný prostriedok, nebolo možné tieto (ukladané tresty)

revidovať v neprospech týchto ( obžalovaných ). Nezistiac preto akýkoľvek dôvod na zmenu , resp.
zrušenie napadnutého rozsudku ohľadne ktoréhokoľvek výroku, voči ktorému podali obžalovaní P. H. a
I. H. odvolanie, rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.