Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/547/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208486
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613208486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu E. B., nar. X.X.XXXX,
bytom U. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Ľudová 14,
IČO: 47 234 466, proti žalovanej Z. O. Ž. E., N..H.., U., C. X, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, so sídlom Košice, Boženy Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku 6C 159/2013-105 z 23.9.2013 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j e rozsudok.

Zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 €, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Košice, Ľudová 14, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice sp. zn. 2C 3275/2012 z 19.1.2012, odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 589,59 € na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že ide o spotrebiteľský spor, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(poistnej zmluvy z 25.5.2007) uzavretej medzi dodávateľom - žalovanou ako poisťovateľkou a žalobcom

ako spotrebiteľom, keďže žalovaná ako poisťovateľka konala v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca
uzavrel poistnú zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý ju neuzatváral v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40
ods. 1 , § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C 3275/2012 z 19.1.2012, ktorú žalobca odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky, bola podaná

včas ( rozhodcovský rozsudok podľa pripojenej doručenky prevzal žalobca 15.4.2013 a vzápätí podal
na všeobecný súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený 9.5.2013, teda
v zákonnej 30 dňovej lehote) a dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je skutočnosť,
že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetkyvzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Táto je
zakomponovaná do Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“) s názvom Rozhodcovské
konanie (článok XV.), je súčasťou textu písaného malými písmenami a bežný spotrebiteľ pri podpise

poistnej zmluvy nie je schopný podrobne tieto podmienky preštudovať a pochopiť ich. Rozhodcovská
doložka nebola so žalobcom osobitne dojednaná, znemožnila žalobcovi ako spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
teda rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neplatná aj podľa
ust. § 8 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., pretože dojednanie v nej o Stálom rozhodcovskom súde je neurčité,
nejasné a ako také je samo o sebe neprijateľnou doložkou, a teda aj neplatným zmluvným dojednaním,
a že rozhodcovským rozsudkom boli porušené práva žalobcu na ochranu spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina41,Košicesp.zn.2C3275/2012z19.1.2012.Vykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudkuodložil

až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pretože rozhodcovský rozsudok ostáva právoplatný a
odložením vykonateľnosti sa zamedzí prípadnému exekučnému konaniu. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 60,07 € (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby,
účasť na pojednávaniach 11.7. 2013 a 5.9.2013), k tomu náhrada hotových výdavkov za 4 úkony po 7,81

€, náhradu za stratu času pri ceste Košice - Spišská Nová Ves na dve pojednávania, za každú začatú
polhodinu 13,01 x 16, spolu 208,16 € a cestovné Košice - Spišská Nová Ves a späť 55,14 € a 54,76 €,
spolu trovy konania vo výške 589,59 €. Napokon s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z.
uviedol, že žalobca je pre toto konanie oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. za) cit.
zák. a jeho žalobe bolo vyhovené, z tohto dôvodu zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok zo žaloby,

výška ktorého bola určená podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 99,50 €.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci.

Žalobca v odvolaní, odôvodniac ho odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., uviedol,

že ho podáva v časti náhrady trov právneho zastúpenia, pričom nesprávnosť postupu a rozhodnutia
súdu prvého stupňa vidí v tom, že mu opomenul priznať ako úspešnej strane sporu náhradu trov za
jeden úkon, a to konkrétne za vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo 7.6.2013. Súd tento
svoj postup nijako neodôvodnil. Ak mu náhradu trov za tento úkon nepriznal úmyselne, mal toto
svoje rozhodnutie patrične odôvodniť. Vzhľadom k absencii akejkoľvek spomienky o tomto úkone mal

žalobca za to, že k nepriznaniu náhrady trov za predmetný úkon došlo v dôsledku omylu a opomenutia
zo strany súdu. Ak súd takto postupoval úmyselne, žalobca zdôraznil, že toto jeho vyjadrenie malo
pri vyriešení sporu zásadný význam, pretože sa v ňom vyjadril k zásadným otázkam, tvrdeniam a
dôkazom zo strany žalovanej, vyvrátil argumenty žalovanej týkajúce sa nutnosti zastavenia konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku, následne vyvrátil tvrdenia žalovanej o tom, že všeobecnému súdu

neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, uviedol
podstatné skutkové okolnosti a s odkazom na ust. zákona a smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS
argumentoval vylúčenie individuálnosti dojednania predmetnej rozhodcovskej doložky, vyporiadal sa s
dôkazmi predloženými žalovanou až po podaní žaloby a poukázal na judikatúru všeobecných súdov v
obdobných veciach. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti trov a priznal mu náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 657,47 €. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 €.

Žalovaná odvolaním napadla rozsudok vo všetkých jeho výrokoch odôvodniac ho odvolacími dôvodmi
podľa § 205 ods.2 písm. a), § 221 ods.1 písm. h) O. s. p., § 205 ods.2 písm. c) a písm. f) O. s. p., lebo
je toho názoru, že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav veci, nevykonal navrhované dôkazy, vec

nesprávne právne posúdil, ako aj nesprávne aplikoval zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
na daný prípad. Zastáva právny názor, že rozhodcovská doložka bola platná, pretože bola individuálne
dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej
len„VPP“)rozhodovalstályrozhodcovskýsúd,určeniektoréhobolovsúladesdojednanímmedzioboma
stranami v čl. XV. VPP z 21.5.2007. Poukazuje na právne významnú skutočnosť, že k 26.6.2011 došlo

k zániku poistnej zmluvy č.4413900010 v dôsledku žiadosti žalobcu s prebytkom poistného. Poistná
zmluva bola uzavretá dňa 25.5.2007, t.j. v čase platnosti VPP žalovanej z 21.5.2007, preto sa na daný
poistný vzťah vzťahovali tieto VPP v celom rozsahu. S touto skutočnosťou sa súd vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal, a tieto skutočnosti celého poistného vzťahu nedokazoval. Súd vôbec nehodnotil aniskutočnosť, že žalobca vstúpil do dlhodobého poistného vzťahu s ňou, ktorý mal trvať a v dôsledku
jeho postoja v 4.roku trvania poistného vzťahu tento na svoju žiadosť ukončil. Súd mal túto podstatnú
skutočnosť s rovnakou starostlivosťou podrobiť súdnemu prieskumu pred rozhodovaním o tom, či zruší

alebo nezruší rozhodcovský rozsudok. Jej pohľadávka spočívajúca vo vymáhaní ňou vynaložených
nákladov na uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, bola zmluvne dohodnutá a je oprávnená, preto si
ju vymáhala žalobou z 2.1.2012 podanou rozhodcovskému súdu, pohľadávka sa len sčasti odvíja od
provízie,pretožeideonákladyrozrátanédopoistnéhopocelúdobupredpokladanéhoplateniapoistného
(t. j. v danom prípade od 26.5.2007 do 26.5.2007). Predmetnú pohľadávku si uplatnila len voči tým

klientom, ktorí v poistení po danú dobu, po ktorú pohľadávka existuje, nezotrvali. Súd zrejme jednoducho
posúdil pohľadávku ako vymáhanie samotného „provízneho nákladu“ v jednoduchom poňatí, ktorý
vyplatila sprostredkovateľovi poistenia. V tomto smere preto súd absolútne nesprávne vyhodnotil ňou
predložené dôkazy v tomto konaní a niektorými dôkazmi, napr. záznamom sprostredkovateľa poistenia
zo 26.5.2007 sa nezaoberal a nehodnotil ho v celkových súvislostiach. Z označeného pohľadu súd
nesprávne právne posúdil aj znenie čl. XV. VPP („Rozhodcovské konanie“). Rozhodcovská doložka ako

hmotnoprávny úkon sa nachádza v osobitnej súčasti VPP, v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach
č.01/2007, ktorú si obe zmluvné strany individuálne dojednali a opatrili samostatným podpisom, čo však
súd nesprávne vyhodnotil, a potvrdili to aj osobitným podpisom. Rozhodcovský súd vydal 19.1.2012
na základe jej žaloby z 2.1.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým jej priznal plnenie vo výške 56,74 €
a zaviazal žalobcu aj k náhrade trov rozhodcovského konania v jej prospech. Rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť, pretože ho žalobca nenapadol odporom ako opravným prostriedkom. Súd
nevyvodil z priebehu rozhodcovského konania, ktoré bolo realizované v prvotnom štádiu formou vydania
„rozhodnutia v skrátenom konaní“ správny záver, a to že v rozhodcovskom konaní nebola využitím
doložky narušená rovnováha oboch účastníkov rozhodcovského konania nijakým spôsobom, keďže
každý z nich mal rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu. Nesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom

konaní neboli aplikované v správnej podobe predpisy (slovenské aj úniové) na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom k absencii slovenskej judikatúry k predmetnej problematike poukázala na nález Ústavného
súdu (ďalej len „ÚS“) ČR I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý rieši podstatu rozhodcovského konania
a ktorým došlo v ústavnom názore k posunu tak, že ide o nachádzanie práva súkromnoprávnym
subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu a v súlade s platným právom. Tento

ústavný nález prekonal doterajšiu zmluvnú teóriu a potvrdil jurisdikčný základ rozhodcovského konania
vychádzajúci zo zmluvnej autonómie strán. Z tohto možno dovodiť bezprostrednú záväznosť platného
práva pre rozhodcov a ich povinnosť platné právo aplikovať. Z tohto nálezu vyplýva, že nie je dôvod
pochybovať, že v rozhodcovskom konaní by neboli naplnené podmienky vyplývajúce zo spotrebiteľskej
ochrany na európskej úrovni. Rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu a prejednanie veci

pred rozhodcom nie je možné v žiadnom prípade chápať ako popretie právnej ochrany, ale ako jej
prenesenie zo súdu na rozhodcu. Súdy môžu vykonávať aj tu svoju obmedzenú kontrolnú funkciu,
avšak rozsah kontroly musí byť starostlivo vyvážený tak, aby na jednej strane nebolo upreté pravidlo,
že i v konaní pred rozhodcom má byť poskytovaná právna ochrana a na strane druhej aby tým
neboli zotreté výhody rozhodcovského konania, a tak i jeho praktická využiteľnosť. V celom doterajšom

konaní rovnako ako v konaní rozhodcovskom i naďalej zotrváva na svojej žalobe voči žalobcovi
podanej listom z 2.1.2012 rozhodcovskému súdu. Namieta postup súdu, keď sa tento vôbec nezaoberal
otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 56,74 € podľa čl. XVII. bod 7a. VPP
od žalobcu. Považuje túto skutočnosť za právne významnú, pretože jej žaloba z 2.1.2012 podaná
rozhodcovskému súdu je stále aktuálna a v merite o nej okrem vydaného rozhodcovského rozsudku,

ktorý súd týmto napadnutým rozhodnutím zrušil, doteraz nebolo rozhodnuté. Bez tohto vyhodnotenia
nemohol súd rozhodnúť náležite a so znalosťou veci o žalobnom návrhu, keď neskúmal ako predbežnú
otázku pôvodný záväzkový vzťah a práva a povinnosti z neho plynúce, a to naviac bez priameho
výsluchu účastníkov konania a navrhovaného svedka z jej strany. Preto namieta, že napadnutým
rozhodnutím jej bol s konečnou platnosťou upretý prístup ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného

nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe
strany spravodlivý a právne správny právny stav, ale naopak uprel jej možnosť na ďalší prístup k
súdu. Rovnako namieta, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní
konania v merite sporu s poukazom na § 43 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní, jej bol s konečnou
platnosťou upretý prístup ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej

zmluvy od žalobcu. Tento právny status poškodzuje jej práva, pretože už nebude mať právny nástroj na
vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu. Súd vôbec nehodnotil, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v skrátenej forme konania, t. j. na základe jej žaloby a ňou navrhnutých dôkazov, o čom bol
informovaný aj žalobca. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe strany spravodlivý a právnesprávny právny stav, ale naopak uprel jej právo na spravodlivé súdne konanie tak, ako to predpokladá
v § 43 ods.1 zák. č. 244/02 Z. z. Súd v rozhodnutí tak pochybil, keď na daný prípad neaplikoval § 43
ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní tým, že vo výroku napadnutého rozhodnutia mal rozhodovať aj

„o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe“ a citovala znenie § 43 ods.1 cit. zák. Súd tento výrok naviac nepojal do výrokovej časti
rozhodnutia, a preto toto pochybenie v postupe súdu namieta odvolaním ako nesprávny právny záver.
Záruka postupu ďalej konať vo veci samej nevyplýva nielen z výroku súdneho rozhodnutia, ale ani z jeho
odôvodnenia. Považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka

nebola platná, pretože ju nepovažoval za individuálne dojednanú. Zo znenia rozhodcovskej doložky
vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobcovi tretím - nezávislým subjektom, ďalej bola doložená
podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne dojednaná, a preto ju treba považovať aj za
platný úkon oboch strán v spore. Aj u žalobcu ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať „primeranú a obvyklú
mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t.j., i za uzatváranie zmlúv a za preberanie svojich
záväzkov“(AlexanderJ.Bělohlávek:Ochranaspotřebitelůvrozhodčímřízení-C-H-Beck2012)avtomto

konaní túto vedomosť spotrebiteľa o dobrovoľnom pristúpení k doložke aj preukázala a toto dôkazné
bremeno uniesla. V tejto súvislosti poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru ÚS SR, v zmysle ktorej
nedeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je princíp právnej istoty.
Tento spočíva, o. i. aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a

aplikovať(napr.II.ÚS10/99,tiežII.ÚS234/03).Rešpektovanieprincípuprávnejistotymusíbyťprítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišné rozhodnutia
súdov o tej istej otázke nezakladá právnu istotu na strane žiadneho z účastníkov konania, keďže okresné

súdy rozhodujú nerovnako o rovnakých veciach. Namieta obsahovo prebratú argumentáciu súdu s
odkazom na rozhodnutie NS SR 6Cdo/l/2012 z 21.03.2013, vo veci ktorého (ale aj iného obdobne
formulovaného rozhodnutia NS SR 2Cdo/5/2012) bola úspešná so svojimi sťažnosťami pre porušenie
svojich ústavných práv na ÚS SR, a to vo forme prijatia ústavnej sťažnosti, resp. nálezu ústavného
súdu. Naviac týmto rozhodnutím nebolo konané vo veci samej, pretože jej dovolanie bolo odmietnuté z

dôvodu jeho procesnej neprípustnosti, a preto odvolávanie sa na toto rozhodnutie, ktoré je, o.i., úspešne
napadnuté jej ústavnou sťažnosťou, ktorú ÚS SR prijal na ďalšie konanie, a preto argumentácia súdu
je pochybná a neadekvátna, ktorá vzbudzuje pochybnosti o objektivite rozhodnutia súdu o platnosti
rozhodcovskej doložky. Jej právny zástupca už súdu oznámil, že v obdobnej veci bol úspešný so
svojou sťažnosťou na ÚS SR pod č. k. II. ÚS 499/2013, keď tento svojím rozhodnutím z 10.7.2013 na

neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia NS SR 2Cdo 5/2012 z 31.1.2012 a vrátení veci na
ďalšie konania pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni vedená
na OS v Lučenci pod sp. zn. 17Er/1074/2010 a na KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15CoE/139/2011 a
dotýkalasaposudzovaniaidentickejrozhodcovskejdoložkyakovtomtoprejednávanomprípade.Taktiež
súd informovala o prijatí svojich 2 ústavných sťažností na ÚS SR spojených v jednom konaní pod č. k.

II. ÚS 382/2012 vo veciach 2 konaní vedených na NS SR pod č. k. 6Cdo 1/2012 a 5Cdo 112/2012, ktoré
sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických doložiek vo veciach v prvom stupni
rozhodovaných na OS v Lučenci pod č. k. 17Er/1101/2010 a 12Er/286/2011. Z označených podkladov je
zrejmé,žeažvyužitímústavnejsťažnostiponiektorýchpreňuneúspešnýchprvostupňových,odvolacích
a dovolacích konaniach dochádza k obratu v náhľade na platnosť doložky v konaní pred ÚS SR ako

poslednou inštanciou dodržiavania jej ústavných práv, ktorá nemôže zostať bez povšimnutia zo strany
civilných súdov, ktoré rozhodujú jej obdobné spory. Súd sa s týmito okolnosťami, ktoré mali tvoriť
predbežnúotázkuvoformevyhodnoteniasvojichprávnychzáverovopierajúcichsaoústavnenapadnuté
rozhodnutie dovolacieho súdu, vôbec nezapodieval a svojím rozhodnutím nevyvrátil právnu neistotu na
jej strane, ktorá spočíva v diametrálne rozličných rozhodnutiach súdov o tej istej právnej otázke, a to

platnosti rozhodcovskej doložky. Právna argumentácia súdu s poukazom na obsah rozhodnutia NS SR
6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, resp. jeho odôvodnenia teda neobstojí, považuje ju za nesprávny právny
záver založený na neúplných skutkových zisteniach, a preto je namieste, aby odvolací súd prerušil
konanie o tomto odvolaní až do ukončenia konania na ÚS SR pod č. k. II. ÚS 382/2012, v ktorom sa
bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca s týmto sporom. Rozsudok napadla aj v súvisiacich

výrokoch o priznaní náhrady trov konania a zaplatení súdneho poplatku, ktoré v prípade zrušenia v
odvolacom konaní stratia opodstatnenosť, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom
rozhodnutí vo veci samej. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
vo všetkých výrokoch a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a rozhodol oprerušení konania do ukončenia sťažnostného konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod č. k.
II. ÚS 382/2012.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa v rozsahu I.,
II. a IV. výroku a v tejto časti ho navrhol potvrdiť. Proti tretiemu výroku podal odvolanie. Nestotožnil
sa s tvrdením žalovanej, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Táto bola súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými podmienkami
uvedenými vo VPP, rozhodcovská doložka znemožnila poistenému spotrebiteľovi zvoliť si riešenie

prípadného sporu a núti ho v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu, vylučuje právomoc všeobecných súdov a vzhľadom na jej znenie spotrebiteľ objektívne nie
je schopný určiť, ktorý rozhodcovský súd, resp. rozhodca je príslušný na rozhodnutie sporu, preto je
rozhodcovská doložka neurčitým a neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú je povinný súd prihliadať ex offo. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 1/2012, 5 Cdo 61/2012, 6 Cdo 13/2013, ktoré sa zaoberali charakterom

rozhodcovských doložiek žalovanej a v ktorých sa Najvyšší súd SR stotožnil s argumentáciou
žalobcu s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
žalovanou a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné poistné podmienky pod bodom XV. nebola
spotrebiteľom osobitne dojednaná. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými
podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu

ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal
sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv spotrebiteľa. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.
zn. 2 ÚS 2164/2010 z 1.11.2011 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v
podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania

garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ- podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa. Zdôraznil, že v predmetnom konaní sa koná o tom, či boli splnené
ustanovenia právnych predpisov na vydanie rozhodcovského rozsudku, najmä o tom, či bola založená
právomoc rozhodcovského súdu a či boli dodržané všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Preto konajúci súd nemal a ani sa nemohol zaoberať komplexným súdnym prieskumom

celého záväzkového vzťahu a už vôbec nie preplatkom či nedoplatkom na poistnom. Citoval ustanovenie
§ 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že tvrdenia žalovanej o tom, že súd
napádaným rozsudkom jej s konečnou platnosťou uprel prístup ku spravodlivosti sú nesprávne. O
uplatnenom nároku musí totiž súd rozhodovať v konaní nasledujúcom po zrušení rozhodcovského
rozsudku. K zrušeniu rozhodcovského rozsudku dochádza až právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu, a na to, aby súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým ruší rozhodcovský rozsudok mohol a mal
pokračovať v konaní vo veci samej sa nevyžaduje osobitné rozhodnutie. Uviedol, že z konania vedeného
na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 nie sú mu zrejmé dôvody, prečo by mal odvolací
súd predmetné konanie prerušiť, keďže uvedené konanie nesúvisí s prejednávanou vecou. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 €.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.3.2015 v súlade
s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako

vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ustanovení

právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach
kpoistnejzmluveč.4413900010uzavretej25.5.2007medzižalobcomažalovanou,osplnenízákonných
podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C 3275/2012z 19.1.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014) a dôvodnosti podanej žaloby.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvnej podmienky) obsiahnutej v čl. XV. VPP a osobitných
zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (na základe ktorej

Arbitrážny súd v Košiciach rozhodol o návrhu žalovanej napadnutým rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. 2C 3275/2012 z 19.1.2012), ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Na danú vec súd
aplikoval relevantnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, § 40, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), a vo svojom rozhodnutí presvedčivo vysvetlil dôvody, ktoré

ho viedli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov
(podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.), nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené,
a neodôvodňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej
žalobe. Odvolanie žalovanej preto nemožno považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
v prejednávanej veci nie sú dané.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska

informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnejšej zmluvnej strany. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2

OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (znenie účinné do 31.12.2014) neprijateľnou
podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník (v znení účinnom do
31.12.2014) príkladmo zahŕňal aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa
riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov a
sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom zriadeným poisťovňou, príp. vytvoreným podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne, bola žalovanou uvedená (bez akejkoľvek
účasti žalobcu) vo formulárovej listine v čl. XV. VPP a osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej

zmluve zo dňa 25.5.2007. Žalovaná v konaní nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola žalobcom
individuálne dojednaná, resp. že žalobca mohol jej dojednanie vylúčiť, príp. zmeniť obsah tohto
zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Individuálne dojednanie znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov priuzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho osobitný význam. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí v súvislosti s posúdením tejto otázky správne vzal zreteľ na to, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, začlenená do VPP,

ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a vo formulárovej podobe dodávateľom vopred
pripravené, s textom písaným malým písmom a s množstvom právnickej terminológie, s ktorými žalobca
pred podpisom poistnej zmluvy nemal možnosť riadne sa oboznámiť, ich obsah nijako nemohol ovplyvniť
a VPP a ďalšie (osobitné) zmluvné dojednania vrátane dohody o riešení prípadných budúcich sporov
pred rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou nemohol vylúčiť. Žalobca tak svojim podpisom

mohol všeobecné poistné podmienky len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
podmienkam vrátane rozhodcovského konania, a nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom
rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky. Záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobca podpísal
samostatne ďalšie (osobitné) zmluvné dojednania k poistnej zmluve, lebo tieto sú len pokračovaním VPP
a odkazovali na (tú istú) rozhodcovskú doložku uvedenú v časti XV. VPP, čo rozhodne neznamená, že

žalobca skutočne mal možnosť s týmito podmienkami sa vopred oboznámiť a vymienil si rozhodcovské
konanie na riešenie sporných nárokov z poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobcu
ako spotrebiteľa, aby prípadné spory so žalovanou vzniknuté z poistnej zmluvy riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní a zveruje žalovanej poisťovni právo vybrať a poveriť konkrétnych rozhodcov na
riešenie sporov, čím znevýhodňuje žalobcu (spotrebiteľa) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, a preto táto zmluvná podmienka aj podľa názoru
odvolacieho súdu je neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ aj absolútne neplatná. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov medzi
účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy, a rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v
Košiciach sp. zn. 2C 3275/2012 z 19.1.2012 bol takto vydaný v rozpore so zákonom, a preto žalobca

sa podanou žalobou dôvodne domáha jeho zrušenia z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na

prejednanie sporného nároku podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nebol povinný v
tomto konaní skúmať, či v rozhodcovskom konaní boli aplikované v správnej podobe právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, ani zaoberať sa otázkou dôvodnosti a právnej nárokovateľnosti osobitnej
pohľadávky žalovanej proti žalobcovi vo výške 56,74 €, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania,
príp. ďalšími otázkami žalovanou namietanými v odvolaní (skutočnosťou, že poistný vzťah bol ukončený

na žiadosť žalobcu, atď.), lebo tieto otázky nemajú žiadny právny význam pre rozhodnutie o podanej
žalobe. Žalovaná v odvolaní tiež nedôvodne namieta, že postupom a rozhodnutím súdu jej bol
odmietnutý prístup spravodlivosti a možnosť na ďalší prístup k súdu pri uplatnení zmluvného nároku zo
zaniknutej poistnej zmluvy. O spornom nároku z poistného vzťahu a dôvodnosti pohľadávky žalovanej
vočižalobcovitotižbuderozhodnutévsúdnomkonaní,ktorébudepokračovaťpoprávoplatnomskončení

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (podľa tohto ust. po zrušení rozhodcovského rozsudku súd bude pokračovať v
konaní vo veci samej v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe).
Keďže ide o dôsledok (právoplatného) zrušenia rozhodcovského rozsudku a postup predpokladaný
zákonom, nie je potrebné, aby súd vo výroku rozsudku osobitne vyslovil, že po právoplatnosti konania

o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci samej.

Odvolací súd napokon nezistil ani žiadne vady v procesnom postupe (konaní) súdu, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci (uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), a z uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o

zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012, ako
aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovanej.

Žalovaná v odvolaní navrhla prerušiť odvolacie konanie až do skončenia konania vedeného na
Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2012, lebo mala za to, že v uvedenom

konaní sa rieši dôležitá (predbežná) otázka týkajúca sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky,
ako je riešená v prejednávanej veci. Odvolací súd zistil, že vo veci označenej sťažnosti žalovanej
Ústavný súd SR rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z 30.9.2014 a vyslovil, že základné práva
sťažovateľky (žalovanej) podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právopodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami
KrajskéhosúduvBanskejBystrici1CoE171/2011z23.6.2011a1CoE418/2011z8.8.2011apostupoma
rozhodnutiamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo1/2012z21.3.2012a5Cdo112/2012

z 22.11.2012 porušené neboli a sťažnosti žalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel. Vzhľadom na uvedené,
keďže konanie vedené pred Ústavným súdom SR bolo v čase rozhodnutia odvolacieho súdu skončené,
odvolací súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako
nedôvodný. K námietkam žalovanej treba pre úplnosť poukázať na dôvody rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z 30.9.2014, v ktorom sa ústavný súd nestotožnil s argumentáciou

sťažovateľky (žalovanej), že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou,
ak je dohodnutá v poistnej zmluve. K tejto námietke ústavný súd uviedol, že z citovaného „deväťnásteho
odôvodnenia“ smernice o nekalých podmienkach nevyplýva vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu
smernice o nekalých podmienkach en bloc, a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru
podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Odvolací súd za nedôvodné považuje aj odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť súdu priznať účastníkovi iba tie trovy konania, ktoré boli
účelne vynaložené, teda boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom vynaloženie
týchto trov musí byť aj preukázané.

Odvolací súd trovy konania vyčíslené a uplatňované žalobcom za úkon právnej služby „vyjadrenie

žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo 7.6.2013“ (v skutočnosti bolo toto vyjadrenie súdu prvého stupňa
doručené 1.7.2013) nepovažuje za účelne vynaložené. Vyjadrenie žalovanej z 31.5.2013 bolo žalobcovi
súdom doručované len na vedomie, nebol vyzvaný, aby sa k nemu písomne vyjadril, v konečnom
dôsledku všetky skutočnosti, ktoré v ňom uviedol mal možnosť predniesť na pojednávaní dňa 11.7.2013,
ktorého sa zúčastnil. Preto žalobcovi za tento úkon (neúčelný) právnej služby náhrada trov konania

nepatrí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny.

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
67,88 € bola mu podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. priznaná náhrada
trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu z 28.10.2013 vo výške 67,88 €, pozostávajúcich
z odmeny v tarifnej sadzbe 60,07 € a náhrady hotových výdavkov 7,81 € podľa § 11 ods. 1 písm. b/
a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcovi
Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Ľudová 14, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zároveň súd prvého stupňa upozorňuje na povinnosť vyrubiť žalovanej súdny poplatok,

resp. jeho doplatok do správnej výšky 331,50 € podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia
vydaného rozhodcom je určený súdny poplatok vo výške 331,50 €. Keďže napadnutým rozsudkom bola
žalovanejurčenápovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokibavovýške99,50€,budepovinnosťousúduprvého

stupňa, ktorý je poplatkovým súdom, rozhodnúť o doplatku súdneho poplatku postupom podľa § 12 ods.
1, 3 zák. č. 71/1992 Zb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.