Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513200889
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3513200889.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ErikouTrtalovouvprávnejvecinavrhovateľa

Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti odporcovi: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvale K. O.D. XXX, v konaní zastúpenému Q.. X. O.
Q., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu K. Q. K. B. o zaplatenie 52,06 Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu K. Q. K. B.Z. č. k. 3Ro/.-XX
zo dňa 08.07.2013.

II. Návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2013 domáhal, aby súd rozhodol o
uložení povinnosti odporcu zaplatiť istinu vo výške 52,06 Eur spolu so sankčným úrokom vo výške
20 % ročne zo sumy 52,06 Eur od 10.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že Dexia banka Slovensko, a.s., ktorá s účinnosťou od 01.01.2012 zmenila obchodné
meno na Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „navrhovateľ“) a odporca uzatvorili dňa 26.02.2008

Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluvy“). Zmluvné
strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v Zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Na základe Zmluvy
poskytol navrhovateľ odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom
účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie
na ťarchu osobného účtu, na ktoré mu navrhovateľ poskytol peňažné prostriedky. Odporca mohol
peňažné prostriedky čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca si však neplnil povinnosti

v súlade so Zmluvou, a preto navrhovateľ vzhľadom na porušenie Zmluvy zo strany odporcu v súlade so
Zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok, zatvoril účet odporcu (pred zatvorením účtu navrhovateľ dňa 09.02.2009 vykonal
internú účtovnú transakciu - debetný zostatok na účte bol prevedený na vnútorný pohľadávkový účet) a
vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. V zmysle Zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je banka
oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky
účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy a ktorého sa poskytnutie povoleného prečerpania

týka. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 52,06 Eur (debetný zostatok na účte odporcu). Výška
sankčného poplatku je stanovená Sadzobníkom poplatkov - vo výške 20 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil
sankčný úrok z debetného zostatku za obdobie od 10.02.2009.Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Okresný súd K. Q. K. B. platobným rozkazom č. k. 3Ro/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.07.2013 zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi 52,06 Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Nakoľko sa odporcovi nepodarilo na adresu trvalého pobytu doručiť citovaný platobný rozkaz, rozhodol
súd o zrušení platobného rozkazu v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p.. V zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. pre toto
konanie na ochranu práv odporcu bol odporcovi ustanovený opatrovník.

Vovecisúdrozhodolvzmysle§101ods.2O.s.p.bezprítomnostinavrhovateľa,ktorýsvojuneprítomnosť
ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku bola dostatočne
preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu
trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti. Opatrovník odporcu
nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa,
Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, oznámenia o odstúpení v spojení s
poštovým hárkom, výpisov z účtu odporcu, všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka
poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v
prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn.

1 Cdo/148/2004).

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie
charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi.

Navrhovateľ s odporom uzatvorili dňa 26.02.2008 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v Zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach. Na základe Zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi
službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával
bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu, na ktoré mu navrhovateľ

poskytol peňažné prostriedky. Odporca však porušil zmluvné povinnosti, ktorým sa zaviazal v Zmluve, a
preto navrhovateľ listom zo dňa 03.02.2009 odstúpil od Zmluvy. V zmysle ods. 19.8 Všeobecných
obchodných podmienok Doručovanie - písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú
tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku, teda odstúpenie sa považuje za
doručené dňom 06.02.2009.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o bežnom účte s poukazom na
charakter účastníkov, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to,
že zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca ako

fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ
poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské
právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu
upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa
upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom

právetietosúvočiObchodnémuzákonníkulexspecialis.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnauznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého
prednostným použitímustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa
odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym
ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne
aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b

zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014,
vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je
ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,

súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)
a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniťsi svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie
ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa.
Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej

doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd
považoval uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo
možnéprvýkrátuplatniťdňa04.02.2009(t.j.deňnasledujúcipoodstúpeníodzmluvypouzatvoreníúčtu),
a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 31.01.2013, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej
doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa zamietol bez

toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo
do základu a výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stavi) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.