Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212590
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815212590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V. , registračné číslo

572 79 667, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom: 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, s
adresou pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: C. R., T. XX.XX.XXXX,
H. XXX XX Š., I. I. XXX, o zaplatenie 910,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie 1064,51 € istiny a 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 910,54 € od 18.12.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že postúpením pohľadávky od Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany
nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy č. 5505029119 zo dňa
27.04.2004. Zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 25.08.2014 pod registračným číslom 57279667.
Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dohodu o splátkach uznaného dlhu, pričom

žalovaný uznal svoj dlh, čo do dôvodu a výšky v sume 944,01 € pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške
910,54 € a 4,47 € dlžného príslušenstva, 28,99 € úroku z omeškania ku dňu 17.01.2015 (úrok vo výške
8,05 % ročne od 11.09.2014 do 17.01.2015). Žalovaný mal uhradiť uznaný dlh v mesačných splátkach
po 39,34 € splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc od februára 2015 do zaplatenia dlhu.
Splátky boli dohodnuté pod hrozbou straty výhody splátok, pričom žalovaný neuhradil splátku splatnú do
20.02.2015 a preto od 21.02.2015 sa dostal do omeškania. Žalovaný k 17.12.2015 neuhradil z uznaného
dlhu žiadnu sumu.

3. Žalobca na výzvu súdu, aby predložil Zmluvu o úvere zo dňa 27.04.2004 a prehľad čerpania úveru a
prehľad úhrad žalovaného, oznámil súdu, že v žalobe transformoval hmotnoprávny úkon uznanie dlhu
podpísané dlžníkom a dohodu o splátkach uznaného dlhu a nie úverovú zmluvu a preto sa žalobcovi
výzva súdu javila ako nedôvodná. Žalobca teda súdu neposkytol žiadané listinné dôkazy.

4. Žalovaný sa k žalobe a k pripojeným listinným dôkazom napriek výzve súdu a doručeným procesným

poučeniam nevyjadril.

5. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:6. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že zástupca pôvodného veriteľa
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, pričom z podacieho hárku vyplýva, že pre
žalovaného bol odoslaný list 15.12.2014.

7. Z Uznania dlhu a dohody o splátkach podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 03.02.2015
podpísaného žalovaným dňa 03.02.2015 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky
svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi vo výške 944,01 €. Dlh vznikol na základe Úverovej zmluvy č.
3404088233 zo dňa 27.04.2004, ktorou bola zároveň uzavretá aj Zmluva o revolvingovom úvere č.

5505029119, kde veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec vo výške 1327,76 €, kde počas zmluvného
vzťahu žalovaný čerpal spolu sumu 3200,60 € a ku dňu uznania dlhu z dlžnej sumy vrátil 5339,99 €.
Veriteľ ku dňu uznania dlhu evidoval pohľadávku vo výške 944,01 €, ktorá pozostávala z istiny 910,54 €,
poplatku za výpis z účtu 4,47 € a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 28,99 €. Dlžník sa zaviazal
uhradiť dlh jednorázovo alebo v splátkach v zmysle dohody o splátkach v bode 2. Žalobca súdu dohodu
o splátkach v bode 2 nepredložil a uznanie dlhu bod 2 neobsahuje.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko
žalobca nepredložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých by osvedčil žalobca právo na vymáhanú
dlžnú sumu.

9. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzatvoril so
žalovaným ako spotrebiteľom úverovú zmluvu dňa 27.04.2004 a to podľa tvrdenia žalobcu pod číslom
5505029119, pričom v uznaní dlhu zo dňa 03.02.2015 sa uvádza číslo úverovej zmluvy 3404088233 zo
dňa 27.04.2004 a zároveň sa spomína aj zmluva o revolvingovom úvere č. 5505029119. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd uložil povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu o úvere a prehľad o

čerpaní a prehľad o úhradách zo strany žalovaného za účelom posúdenia správnosti uplatňovanej
dlžnej sumy a posúdenia, či boli dodržané ustanovenia zákona 40/1964 Zb. a zákona 258/2001 Z.z. pri
uzatváraní úverových zmlúv.

10. Súd zo svojej praxe v obdobných prípadoch, kde bol žalobcom Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany

alebo jeho právny nástupca, žalobca v tomto konaní má poznatky, že boli uzatvárané spotrebiteľské
zmluvy o poskytnutí úveru, resp. revolvingového úveru a preto bolo povinnosťou žalobcu predložiť
zmluvu o úvere a prehľad čerpanej a uhradenej sumy, aby ju súd mohol preskúmať za účelom
poskytnutia ochrany pre spotrebiteľa ex offo v súlade s ustanovením § 5b zákona 250/2007 Z.z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokuzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

11. Podľa § 5b zákona 250/2007 Z.z.: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

12. Súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na

vnútornom trhu.

13. Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniťpodstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

15. Podľa § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
aleboznámesúduzjehočinnosti,akoajprávnepredpisyuverejnenéalebooznámenévZbierkezákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych

spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2,3, 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (3) Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú

zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to

neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb

bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia

zmluvy: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Súd teda potreboval preskúmať úverové zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k poskytnutiu úveru,
resp. revolvingového úveru žalovanému, čo však nebolo možné pre nečinnosť žalobcu.

20. Podľa ustanovenia § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.

21. Podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz.

22. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkazy a preto uložil túto povinnosť žalobcovi, ktorý si ju bezdôvodne nesplnil a
odmietol poskytnúť súdu listinné dôkazy. Už zo samotného uznania dlhu je zrejmé, že žalovaný svoj dlhuhradil, keď mal čerpať úver vo výške 3200,60 € a ku dňu uznania dlhu mal vrátiť už sumu 5339,99 €.
Napriek tejto skutočnosti žalobca po ňom požadoval ešte sumu 1064,51 €, čo by v konečnom dôsledku
s už uhradenou sumou predstavovalo 6404,50 €, čo by bolo 100 % navýšenie poskytnutej sumy. Súd

z vlastnej rozhodovacej činnosti, kde rozhodol niekoľko desiatok sporov, kde dodávateľom bol Home
CreditSlovakia,a.s.Piešťanyzistil,žeúverovézmluvyneobsahovalivšetkyzákonnénáležitostivzmysle
§ 4 zákona 258/2001 Z.z. a preto sa úverové zmluvy považovali za bezúročné a bez poplatkov. Keďže
sa jednalo o formulárové zmluvy, je veľký predpoklad, že aj zmluva uzavretá medzi stranami sporu
nemala náležitosti v zmysle § 4 zákona 258/2001 Z.z. a považovala by sa za bezúročnú a bez poplatkov.

Žalovaný preto s určitosťou, vzhľadom na vyššie uvedené sumy, istinu úveru, na ktorú mal žalobca
nárok, už uhradil.

23. Žalobca odvodzoval svoj nárok z uznania dlhu a z dohody o splátkach, pričom dohodu o splátkach
nepredložil,resp.uznaniedlhuneobsahovalobod2,kdemalabyťdohodaosplátkach.Pretosúdnevedel
vyhodnotil ani skutočnosť, či došlo k splatnosti celého dlhu pre neplatenie splátok, nakoľko v listine, ktorú

predložil žalobca zo dňa 03.02.2015, sa uvádza, že dlh sa má zaplatiť jednorázovo alebo v splátkach.

24. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že
v čase uznania dlh existoval. Právny úkon musí mať písomnú formu a musí byť z neho zrejmý dôvod
vzniku pohľadávky a musí byť v ňom presne určená výška pohľadávky a zároveň prísľub dlžníka, že
dlh zaplatí. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, ale na základe neho dochádza k zastaveniu plynutia

pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu začne plynúť nová desaťročná
premlčacia doba. Veriteľ nemusí dokazovať existenciu a výšku dlhu, pričom dlžník môže namietať, že
dlh v čase uznania neexistoval alebo zanikol splnením. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznanie bude
mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

26. Z uznania dlhu je zrejmé, že ak si žalovaný čerpal úver vo výške 3200,60 € a celkovo uhradil 5339,99
€, dlh v čase podpísania uznania dlhu 03.02.2015 už bol splnený. Naviac bez predloženia úverových
zmlúv a prehľadu splátok nebolo možné posúdiť premlčanie nároku žalobcu, pričom v uznaní dlhu sa
neuvádza, že by žalovaný uznával premlčaný dlh.

27. Súd konštatuje, že žalobca pri vymáhaní dlžnej sumy používa nekalú praktiku, keď nepredkladá
súdu úverovú zmluvu, ale predkladá súdu len uznanie dlhu, ktoré je síce podpísané žalovaným, ale
nie je spôsobilé v súdom konaní poskytnúť dostatočný dôkaz na to, že úverová zmluva bola uzavretá
v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobca si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť,
nakoľko na výzvu súdu nepredložil úverovú zmluvy a prehľad splácania dlhu a považoval výzvu súdu

za nedôvodnú. Následkom jeho konania bolo neunesenie dôkazného bremena na preukázanie, že má
nárok na vrátenie žalovanej sumy.

28. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu neúspešný, pričom
žalovaný si trovy konania neuplatnil a ani žiadne preukázateľné trovy mu v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.