Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201819
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115201819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: Q. F.Á., nar.

X.XX.XXXX, bytom T. X, T., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline
so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina z 27.11.2014 sp. zn. C.-T.-XXXX/XX-X.,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 439,50 Eura na účet jej právneho
zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa26.1.2015žiadalanavrhovateľka,abysúdzrušilrozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria z dôvodu, že došlo k naplneniu predpokladov pre
zrušenie tohto rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.
Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že nebola pri podpise úverovej zmluvy poučená o tom, že
podpisuje aj rozhodcovskú doložku. Informácie, ktoré jej poskytli sa týkali len výšky úveru, výšky splátok
a ničoho iného.

Odporca namietol dodržanie prekluzívnej lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je samostatne podpísaná ako samostatný
právny úkon, oddelená od zmluvy o úvere a nie je súčasťou ani všeobecných obchodných podmienok.
Jej podpis nebol podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a bola možnosť od tejto zmluvy odstúpiť.
Taktiež poukázal na skutočnosť, že na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku nebol podaný
návrh na vykonanie exekúcie a v zmysle teraz platnej právnej úpravy exekučné konanie na základe

rozhodcovského rozsudku možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti novely, pričom táto doba už
uplynula a pokiaľ nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie nie je naliehavý právny záujem na takomto
rozhodnutí súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o
revolvingovom úvere, spisu rozhodcovského súdu Victoria ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:

Podaním z 9.6.2011 navrhovateľka predložila odporcovi návrh na uzavretie zmluvy, kedy požadovala
poskytnúť úverový limit vo výške 1 500 Eur. Odporca 22.6.2011 oznámil navrhovateľke, že jej poskytuje
úver vo výške 540 Eur, pričom reálne z tohto úveru bolo vyplatených navrhovateľke 407,47 Eura, ktoráuhradila z tejto sumy sumu 316,94 Eura. Následne na základe návrhu odporcu Stály rozhodcovský
súd Victoria v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok v ktorom zaviazal navrhovateľku na zaplatenie sumy
1 079,60 Eura, spolu so zmluvnou pokutou a ďalším príslušenstvom pohľadávky. Tento rozsudok bol

doručený navrhovateľke 17.12.2014, ktorá následne 26.1.2015 sa obrátila na súd so žalobou o zrušenie
tohto rozhodcovského rozsudku. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť tohto rozsudku, čomu súd
vyhovel uznesením z 18.12.2015.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014 účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona veta prvá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona účinného od 1.1.2015 ustanovenie tohto zákona sa používa aj na

konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 41 citovaného zákona účinného od 1.1.2015 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Súd sa ako s predbežnou otázkou vyporiadal s námietkou odporcu ohľadom včasnosti podania žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd má za to, že žaloba bola podaná v lehote, ktorú stanovuje

Zákon o rozhodcovskom konaní, nakoľko podľa prechodných ustanovení zákona účinného od 1.1.2015
je zrejmé, že ustanovenia nového zákona sa používajú aj na konanie začaté pre 1. januárom 2015,
pričom v tomto prípade sa jednalo o konanie, ktoré začalo pred 1. januárom 2015, neskončilo však
do 31.12.2014, nakoľko podľa vtedy účinného zákona platila lehota na podaní žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v trvaní 30 dní. Táto by bola uplynula 17.1.2015 kedy už bol účinný Zákon

o rozhodcovskom konaní, ktorý uvádza, že túto žalobu bolo možné podať do 60 dní, pričom táto lehota
sa vzťahuje aj na konanie navrhovateľky. V danom prípade teda došlo k dodržaniu lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá v tomto prípade je už 60. dňová.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná

medzi účastníkmi konania, pričom bolo spornou skutočnosťou či bola poučená navrhovateľka o
špecifikách rozhodcovského konania. V danom prípade však súd toto nepovažoval za relevantné,
nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že návrh na poskytnutie revolvingového úveru v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka nebol prijatý zo strany odporcu, nakoľko navrhovateľka žiadala o poskytnutie
úveru vo výške 1 500 Eur. To, že v údajoch o schválenom úvere je uvedená iná suma teda suma 540 Eur

spôsobuje, že nedošlo k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý sa v danom prípade
skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh, teda oferta, ktorá musí byť
prijatá bez výhrad zo strany adresáta. V danom prípade súd výhrady k takémuto návrhu, pričom výška
úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, považuje za nový návrh, ktorý však prijatý zo stranyodporcu už nebol. Z tohto dôvodu súd má za to, že pokiaľ došlo k plneniu zo strany odporcu jedná sa o
bezdôvodné obohatenie medzi účastníkmi konania, nie však o plnenie zo zmluvy, ktorá nevznikla. Pokiaľ
v takomto prípade na túto skutočnosť neprihliadol rozhodcovský súd, ako to vyplýva z jeho rozsudku

je nepochybne preukázané, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne
záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa ako to predpokladá § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z poznámky pri citovanom
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že medzi všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa patrí okrem iného aj Občiansky zákonník ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa.

Tento zákon ukladá, aby bola zmluva uzavretá písomne a zároveň Občiansky zákonník dáva podmienky
pre uzavretie takejto zmluvy, teda bezvýhradne prijatie návrhu, čo v danom prípade nebolo splnené.
Pokiaľ rozhodcovský súd na toto neprihliadol trpí jeho rozhodnutie vadou a to tou, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo je dôvod pre zrušenie
takéhoto rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa týka námietky o nedostatku naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že novelou Exekučného
poriadku bolo ustanovené to, že nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské
konanie prestáva účastníkov konania zaväzovať podľa názoru súdu nie je preukážkou pre rozhodnutie
súdu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Súd má za to, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je tu daný
právnyzáujemprenavrhovateľa,nakoľkobeztakéhotourčeniabybolojehoprávnepostavenieneisté.Je

zrejmé, že v zmysle dnes platnej právnej úpravy takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť predmetom
vydaniapoverenia,nonepochybnejeprávnepostavenienavrhovateľaistejšie,keďdisponujerozsudkom
o zrušení rozhodcovského rozsudku, nakoľko potencionálne je tu hrozba, že po prípadnej zmene právnej
úpravy by takýto rozhodcovský rozsudok mohol byť opätovne podkladom pre iné konanie vo vzťahu k
navrhovateľovi.

Pokiaľ sa týka otázky posudzovania naliehavého právneho záujmu súd dodáva, že podľa konštantnej
judikatúryČeskýchaSlovenskýchsúdovniejedôvodskúmaťnaliehavýprávnyzáujemvtýchprípadoch,
kedy osobitný predpis dáva možnosť obrátiť sa na súd so žalobou, ako je to v tomto prípade v zmysle
Zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď súd priznal úspešnej navrhovateľke
právo na náhradu trov konania vo výške 439,50 Eura. Tieto boli určené podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby po 64,54 Eura za úkony v roku 2015 (1/13 výpočtového základu
- § 11 ods. 1 vyhl.) a 1 úkon právnej služby 66 Eur v roku 2016 (prevzatie veci, 2 písomné vyjadrenia,

2 x účasť na pojednávaní) ako aj 4 x režijný paušál po 8,39 Eura a 1 x 8,58 Eura, čo činí 366,30 Eura
a 20 % DPH 73,20 Eura, spolu 439,50 Eura.

Súd nepriznal hotové výdavky advokáta. Podľa čl. 37 ods. 2 Listiny má každý právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi či orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Slobodu

voľby advokáta, plynúcej z takto vymedzeného základného práva na právnu pomoc, však nemožno
vnímať ako úplne neohraničenú. V tomto konaní mala navrhovateľka bydlisko v Prešove. Všetky konania
sa konali v Prešove, pričom o miestnej príslušnosti nebolo od samého začiatku konania najmenších
pochýb. Voľba advokáta z iného mesta je preto neprimeraná. Keďže nešlo ani o spor nejakým spôsobom
mimoriadne náročný či komplikovaný, čo by mohlo takto zvláštne voľbu advokáta stavať do iného svetla.

V takom prípade súd musí aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú
mimo iného na to, aby právo nebolo zneužívané na úkor fyzických a právnických osôb. Každopádne
prostriedky vynaložené na presun advokáta v situácii, kedy len v Prešove pôsobia desiatky advokátov,
ktorých mohla osloviť, neboli potrebné k účelnému bráneniu jej práv, ako to má namysli § 142 ods. 1
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.