Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200822
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200822.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto
19, Bratislava, IČO: 47 243 252, zastúpeného: Bardač s. r. o., AK so sídlom Búdková 4, Bratislava,
IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Kecerovský Lipovec, so sídlom Kecerovský Lipovec č. 56,
Kecerovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného dňa 08.
04. 2013, ako aj jeho odvolacieho fiktívneho rozhodnutia doručeného dňa 07. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou krajskému súdu v Košiciach dňa 06. 06. 2013 sa žalobca domáhal zrušenia
prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaného, doručeného žalobcovi dňa 08. 04. 2013, ktorým

žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacieho fiktívneho
rozhodnutia žalovaného, doručeného žalobcovi dňa 07. 05. 2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie, ako aj priznania náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca požiadal žalovaného, ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o slobode informácií) e-mailom zaslaným dňa 22. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých
informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej osemdňovej lehote, najneskôr do 05. 04. 2013 nesprístupnil
požadované informácie ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám. Preto došlo
podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií k vydaniu prvostupňového fiktívneho rozhodnutia. K
jeho doručeniu došlo podľa § 18 ods. 3 zákona, dňa 08. 04. 2013. Voči prvostupňovému fiktívnemu

rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručované emailom dňa 20. 04. 2013, pričom aj toto podanie bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Odvolací orgán v lehote 15 dní nerozhodol, na základe čoho došlo podľa § 19 ods. 3 zákona k vydaniu
fiktívnehorozhodnutia,ktorýmžalovanýodvolaniežalobcuzamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.
Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje deň 07. 05. 2013.

Podľa názoru žalobcu, napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach odmietnutím prístupu
k informáciám bez zákonnej opory. Jeho právo je zaručené článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky.
Napadnutérozhodnutiepovažovalza nepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovkonštatujúctiež,ževec
nebola nesprávne právne posúdená. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 zákona o slobode informácií
a uviedol, že požadované informácie nespadajú pod obmedzenia stanovené § 8 až 11 zákona, pretože

sa nejednalo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné
tajomstvo, ku ktorým možno prístup obmedziť. V prípade, ak podľa žalovaného bol daný dôvod preodmietnutie prístupu k informáciám, mal potom vydať zákonom stanoveným spôsobom rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo odôvodnenie v zmysle platnej právnej úpravy. Fiktívne rozhodnutie sa stalo z
dôvodu nedostatku zákonných náležitostí nepreskúmateľným. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia

žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 07. 20013 uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k
informáciám neporušil, pretože doručený e-mail so žiadosťou o informácie nevedel otvoriť. Vzhľadom na
uvedené sa k veci nevie bližšie vyjadriť. Uviedol, že má vedomosť o tom, že aj okolité obce mali problém

s otvorením tohto súboru. Žalobca si mohol požadované údaje zistiť aj na webovej stránke obce.

Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal postupu podľa ustanovení druhej hlavy, piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov.

Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2, 3 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie
správneho orgánu).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať

informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať

písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná

dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o elektronickom podpise") ústredným orgánom
štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či
došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania bolo
rozhodnutie, preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom.

Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. marca 2013 na adresu žalovaného e- mail s pripojeným
zaručenýmelektronickýmpodpisom.Samotnýžalobcauviedol,žežiadosťoposkytnutieinformácií,ktorú
pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu
žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu,
žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e- mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa,
ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.

Namietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky
komunikovať so zasielateľmi správ, zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto
obsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e- mailovej správe
nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača
nemohol otvoriť. Uvedené žalobcovi oznámil e-mailovým podaním ešte v ten istý deň, ako mu bola

žalobcom doručená predmetná e-mailová správa.

Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou
poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje

komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným
technicky vykonateľným spôsobom.

Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo
technicky vykonateľné.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil, že žalovaný
je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá
povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú

adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto
právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa

zákona o slobode informácií nemohol začať.

Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom,
keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba
dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba

musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo
veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.
januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní

žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode
informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy O.
s. p. preto splnené neboli.

Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné

konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Krajský súd vec právne posúdil v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezentovaným v jeho rozhodnutí sp. zn. 7Sži/7/2013, konanie podľa § 104 O. s. p. zastavil, lebo konaniu

a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu
na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. s prihliadnutím na
ust. § 151 ods. 1 O. s. p. použijúc § 246c O. s. p. v zmysle ktorých (žalobca v konaní nebol úspešný a

žalovaný nežiadal náhradu trov konania), žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.