Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203152
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711203152.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. Č.. B. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou
so sídlom v Martine, Kollárova 49 proti odporkyni: F.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Š. X/XX, právne
zastúpenej JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom v Martine, Vajanského námestie č. 2, v
konaní o zaplatenie časti kúpnej ceny, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.900 Eur a to do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo vec samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 16.03.2011 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške vyčíslenej po predložení
kúpnej zmluvy a rovnajúcej sa 20 % kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území V.K., zapísaná u Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra F.
na E. Č.. XXXX, a to rodinný dom číslo súpisné XXXX postavený na parcele A. Č.. XXX/XX. Svoj
návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
zaopatrenia a bývania zo dňa 1.6.1997 darovali T. X., J.. O. a navrhovateľ ako darcovia odporkyni svoje
ideálne spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu bez pozemku. Odporkyňa tieto ideálne podiely od
svojej matky vo výške 2/4-iny a od svojho brata a to navrhovateľa vo výške 1/4-iny prijala do svojho
vlastníctva ako dar. Dohodou, ktorú uzavreli navrhovateľ a odporkyňa dňa 03.06.1997 sa v článku III.
odporkyňa zaviazala, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti vyplatí navrhovateľovi 20 % z
dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve. Podľa zápisu na E. Č..
XXXX vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra F. bola predmetná nehnuteľnosť - rodinný
dom č. súp. XXXX predaná na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V. XXXX/XX
zo dňa 13.09.2010 - V. XXXX/XX. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval odporkyňu
na predloženie kúpnej zmluvy a zaplatenie 20 % z kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve v zmysle
uzatvorenej dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa kúpnu zmluvu nepredložila a
dohodnutú časť kúpnej ceny neuhradila. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd vyzval
odporkyňu alebo dožiadal Správu katastra F. na predloženie kúpnej zmluvy a vydal rozhodnutie, ktorým
zaviaže odporkyňu zaplatiť mu 20 % z kúpnej ceny, ktorá je v kúpnej zmluve uvedená.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila listom zo dňa 29.03.2011 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že má za to, že nie sú dané
dôvody na poskytnutie plnenia podľa dohody zo dňa 03.06.1997, keďže nedošlo k bezprostrednému
prevodu nehnuteľnosti a v rozpore s vôľou matky v snahe vyhnúť sa poskytnutiu jej primeraného

zaopatrenia a doživotného bývania. Rodinný dom odporkyňa predala so súhlasom matky, keďže bývanie
v poschodovom dome sa stalo pre ňu problematickým. Z kúpnej ceny financovala kúpu trojizbového
bytu, do ktorého nasťahovala matku, o ktorú sa stále dennodenne stará a splatila zvyšok úveru a
pôžičky, ktoré si zobrala na pokrytie rozsiahlej rekonštrukcie predmetného domu. Ďalej odporkyňa
uviedla, že vôľou účastníkov pri podpise predmetnej dohody v roku 1997 určite nebol záväzok odporkyne
vyplatiť navrhovateľovi 20 % z kúpnej ceny kedykoľvek pri prevode nehnuteľnosti v budúcnosti. To by
bolo podľa tvrdenia odporkyne v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na rozsiahle investície, ktoré
začala vynakladať na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti. Odporkyňa tiež upozornila na skutočnosť, že pre
posúdenie súdu je podstatná hodnota nehnuteľnosti uvedená v darovacej zmluve zo dňa 01.06.1997,
z ktorej by hodnota daru pripadajúca na podiel navrhovateľa na darovanej nehnuteľnosti podľa v tom
čase spracovaného znaleckého posudku predstavovala sumu 91.495 Sk.

Súd si vyžiadal zo Správy katastra F. predmetnú kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná pod V. XXXX/
XX zo dňa 13.09.2010 - V. XXXX/XX.

K vyjadreniu odporkyne sa navrhovateľ vyjadril podaním zo dňa 13.04.2011. Uviedol, že trvá na
podanom návrhu v celom rozsahu a navrhol súdu, aby odporkyňa v konaní preukázala za akú cenu
bola predaná konkrétna nehnuteľnosť - rodinný dom (bez pozemkov), nakoľko kúpna cena uvedená v
kúpnej zmluve, ktorou odporkyňa predala nehnuteľnosti zapísané na E. Č.. XXXX, je cenou za všetky
nehnuteľnosti, ktoré boli predané a nie je v nej uvedená konkrétna cena, za ktorú bol predaný iba rodinný
dom, ktorý je predmetom tohto konania.

Odporkyňa do spisu doložila súpis prác vykonaných na rekonštrukcii rodinného domu a potvrdenia o
výške vložených investícií, v konaní nežiadala však ich zápočet.

Uznesením č.k. 11C/18/2011-98 zo dňa 06.07.2011 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
ustanovil za znalca v konaní Ing. Oľgu Gašpárekovú, znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností. Úlohou znalca v konaní bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - rodinného
domu, č. súp XXXX, postaveného na pozemku parc. A.-C. Č.. XXX/XX nachádzajúceho sa v k. ú. V.,
zapísaného na E. Č.. XXXX. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu ustálenia kúpnej
ceny predmetného rodinného domu v čase predaja, nakoľko kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo
dňa 09.07.2010 je cenou za všetky prevádzané nehnuteľnosti zapísané na E. Č.. XXXX, pričom nie je
špecifikovaná cena jednotlivých nehnuteľností osobitne. Vzhľadom na to, že v čl. III dohody uzavretej
medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 03.06.1997 sa odporkyňa zaviazala vyplatiť navrhovateľovi 20
% z kúpnej ceny nehnuteľnosti, a to len rodinného domu bez pozemku, bolo potrebné pre určenie výšky
dlžnej sumy, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi, ustáliť hodnotu rodinného domu v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, a to určením trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v čase jej predaja.

Dňa 02.01.2012 bol súdu predložený vypracovaný znalecký posudok č. 132/2011 súdnej znalkyne
Ing. Oľgi Gašpárekovej, ktorá v znaleckom posudku stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti -
predmetného rodinného domu na 85.800 Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že rodinný dom sa
nachádza v zastavanom území obce V. v jej zastavanej obytnej časti ako juhovýchodná časť dvojdomu.
Centrum mesta V. s kompletnou občianskou vybavenosťou je dostupné peši do 5 min. Dopyt po
nehnuteľnostiach v danej lokalite je v rovnováhe v porovnaní s ponukou, nakoľko sa jedná o obytnú
časť mesta. Terén je rovinatý, dom je prístupný z ulice po spevnenej komunikácii a v danej lokalite je
možnosť napojenia na všetky verejné rozvody inžinierskych sietí. Ako príslušenstvo nehnuteľnosti bola
znalkyňou ohodnotená len studňa, ktorá sa nachádza v suteréne rodinného domu.

K podanému znaleckému posudku podali vyjadrenie tak navrhovateľ ako aj odporkyňa. Navrhovateľ
vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá námietky proti uvedenému znaleckému posudku. Odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že stanovenie
všeobecnej hodnoty rodinného domu tak, ako bola určená v podanom znaleckom posudku, nie
je správne. Podľa názoru odporkyne znalkyňa pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
nezohľadnila fakt, že predmetom prevodu je len rodinný dom, t.j. nehnuteľnosť bez pozemkov, čo
má zásadný vplyv na dopyt prípadných nadobúdateľov o danú nehnuteľnosť a tým aj na stanovenie
všeobecnej ceny. Odporkyňa má za to, že znalkyňa sa nezaoberala skutočnosťou, že v prípade prevodu
rodinného domu bez pozemkov (ako ho nadobudla odporkyňa darovaním od navrhovateľa) by bol
záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti podstatne nižší a táto skutočnosť by zákonite mala vplyv na

stanovenie kúpnej ceny, a tým aj všeobecnej hodnoty uvedenej nehnuteľnosti. Odporkyňa ďalej vo
svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že skutočná vôľa účastníkov zmluvy má prednosť pred
formálnym prejavom tejto vôle, pričom na vôľu je potrebné usudzovať z vonkajších okolností spojených
s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, najmä na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné
konanie účastníkov po podpise zmluvy. Podľa tvrdenia odporkyne k uzavretiu darovacej zmluvy došlo
z dôvodu riešenia otázky nakladania so zdedenou nehnuteľnosťou, financovania jej údržby, bývania
a opatrovania matky. Odporkyňa uviedla, že nevidí jeden logický dôvod, pre ktorý by sa dobrovoľne
zaviazala navrhovateľovi vyplatiť 20 % z aktuálnej kúpnej ceny (zahŕňajúcej aj vlastníkom vynaložené
náklady na jej zásadnú rekonštrukciu), a preto takto formulovaná vôľa nemohla byť v súlade so
skutočnou vôľou konajúcich. V samotnej dohode je uvedené, že sa ňou napĺňa aj vôľa matky (plniac
vôľu matky), a preto odporkyňa navrhla jej výsluch ako dôkaz na preukázanie skutočnej vôle účastníkov
dohody. V samotnej dohode absentuje akýkoľvek dôvod plnenia zo strany odporkyne. V súlade s ust.
§ 495 Občianskeho zákonníka mala za to, že pokiaľ kauza právneho úkonu nie je vyjadrená musí byť
zo strany veriteľa preukázaná. Záväzok odporkyne je formulovaný ako jednostranný právny záväzok na
finančné plnenie navrhovateľovi kedykoľvek v budúcnosti bez zrejmého dôvodu právneho úkonu, bez
akéhokoľvek protiplnenia, bez predchádzajúceho porušenia akejkoľvek povinnosti odporkyňou, len ako
dôsledok realizácie jej dispozičného práva s nehnuteľnosťou.

Dňa 16.04.2012 odporkyňa doložila do spisu ďalšie vyjadrenie k znaleckému posudku spolu s
odborným stanoviskom č. 27/2012 Ing. Igora Kovačka, znalca pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľnosti. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu na sumu 39.996,38 Eur,
nakoľko podľa konštatovania znalca skutočnosť, že pozemky nie sú vysporiadané, znižuje dopyt po
nehnuteľnosti, a tým aj jej všeobecnú hodnotu.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa vyjadrila nesúhlas so
stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v odbornom stanovisku č. 27/2012, ktorý predložila súdu
odporkyňa s tým, že s prihliadnutím na kúpnu cenu, za ktorú odporkyňa predala nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou uzavretou dňa 09.07.2010, t.j. 97.590 Eur, by vychádzajúc z ceny rodinného domu bez pozemku
určenej Ing. Kovačkom, t.j. 39.996,38 Eur, predstavovala cena, za ktorú sa reálne pozemky predali sumu
58.593,62 Eur, čo predstavuje 60 % z celkovej ceny. To je podľa navrhovateľa nereálne aj vzhľadom k
tomu, že sa jedná pôvodne o obecné smetisko a mesto tento pozemok za jeho vyčistenie a odvezenie
smetí prenechalo rodičom navrhovateľa a odporkyni na 99 rokov do bezplatného užívania. Navrhovateľ
ďalej poukázal na fakt, že podľa dohody sa odporkyňa zaviazala vyplatiť 20 % z dohodnutej kúpnej
ceny prezentovanej v kúpnej zmluve, a nie z ceny, za ktorú by sa predával rodinný dom bez pozemkov.
Ako uviedol navrhovateľ pomer kúpnej ceny rodinného domu k pozemkom s garážou určenej súdom
ustanovenou znalkyňou sa v tomto kontexte javí reálnejším (87,92% k 12,08 %).

Súd na nariadenom pojednávaní vypočul znalkyňu Ing. Oľgu Gašpárekovú. Znalkyňa pri svojom
výsluchu pred súdom zotrvala na záveroch svojho podaného znaleckého posudku, napriek dôkazom
a tvrdeniam, ktoré produkovala odporkyňa. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach namietala podaný
znalecký posudok znalkyne. Vo svojich vyjadreniach poukázala aj na použitie nesprávneho koeficientu
vyjadrujúceho vývoj cien, kde bol podľa nej použitý koeficient platný pre IV. Q 2011, pričom hodnota
koeficientu platná pre II. Q 2010, t.j. k dátumu kedy mala byť určená hodnota nehnuteľnosti, bola 2,160.
Nesprávna podľa jej tvrdenia je aj hodnota koeficientu vyjadrujúceho územný vplyv, nakoľko správne
malo byť uvažované s koeficientom 1,00, nie 1,02 použiteľného len pre okresné mestá. Na pojednávaní
poukázala právna zástupkyňa odporkyne aj na nesprávne určenie priemerného koeficientu predajnosti.
Tieto vyjadrenia spolu s odborným stanoviskom Č.. XX/XXXX mala k dispozícii aj znalkyňa. K uvedeným
námietkam znalkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku, konkrétne
pri určení koeficientu územného vplyvu vychádzala z toho, že mesto V. a mesto F. sú dosť územne
späté a je to vlastne subjektívny názor znalca. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v podstate v
blízkosti mesta F., obe mestá sú územne späté, oddelené sú len administratívne, a preto znalkyňa určila
koeficient územného vplyvu na 1,02 použiteľný pre okresné mestá. Čo sa týka koeficientu vývoja cien
znalkyňa pripustila, že použila koeficient platný v IV.Q 2011, pričom pravdepodobne mal byť použitý
koeficient vzatý z II.Q 2010, nakoľko nehnuteľnosť sa oceňovala k 09.07.2010. Na otázku súdu, ako by
výška koeficientu vývoja cien ovplyvnila cenu nehnuteľnosti znalkyňa uviedla, že pri použití koeficientu
cenovej úrovne 2,16, by sa cena rodinného domu znížila o 1,015 %. K určeniu priemerného koeficientu
predajnosti v SR znalkyňa uviedla, že s ohľadom na vlastné posúdenie polohy nehnuteľnosti a možnosť
zvýšenia pôvodného koeficientu, ktorý prislúcha pôvodnému zaradeniu, znalkyňa zvýšila koeficient

oproti pôvodnému na 0,95. Na otázku právnej zástupkyne, ako by posudzovala nehnuteľnosť - rodinný
dom, ktorý nemá vysporiadané pozemky, znalkyňa uviedla, že takúto nehnuteľnosť by neposudzovala,
pretože podľa jej názoru je dom bez vysporiadaných pozemkov pod ním nepredajný.

Súd po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, znalkyne a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zaopatrenia a bývania zo dňa 01.06.1997, dohodou zo dňa 03.06.1997, výpisom z E. Č..
XXXX, vedeného Katastrálnym úradom Ž.D., Správou katastra F., výzvou na predloženie kúpnej zmluvy
a uhradenie časti kúpnej ceny zo dňa 04.01.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 09.07.2010, vypracovaným
znaleckým posudkom č. XXX/XXXX a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise, zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

Je nesporné, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zaopatrenia a bývania
zo dňa 01.06.1997 darovali T. X., rod. O. a navrhovateľ ako darcovia odporkyni svoje ideálne
spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu č. súp. XXXX, postaveného na parcele A.-C. XXX/XX
bez pozemku, zapísaného na E. Č.. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra F..
Odporkyňa tieto ideálne podiely od svojej matky vo výške 2/4-iny a od svojho brata, a navrhovateľa v
tomto konaní vo výške 1/4-iny prijala do svojho vlastníctva ako dar. Dňa 03.06.1997 uzavreli navrhovateľ
a odporkyňa dohodu, ktorou sa odporkyňa v čl. III dohody zaviazala, že v prípade budúceho predaja
predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v čl. I tejto dohody vyplatí navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej
ceny nehnuteľnosti prezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve. Rovnako je nesporné, že dňa 09.07.2010
odporkyňa uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra F., a to rodinného domu
súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela č. XXX/XX o rozlohe 74 m2, garáže súp. č. XXXX,
postavenej na pozemku parcela č. XXX/XX o rozlohe 19 m2, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 175
m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 74 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 6 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č.
XXX/XX o výmere 69 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 19 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, ktorej vklad bol povolený pod V. XXXX/XX zo dňa 13.09.2010 - V. XXXX/
XX. Celková kúpna cena za predávané nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 97.590 Eur.

Súd posúdil dohodu uzavretú dňa 03.06.1997 v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) ako nepomenovaný typ zmluvy. Dohoda v článku I. odkazovala na darovaciu zmluvu
uzavretú dňa 1.6.1997, ktorou T. X. a navrhovateľ darovali predmetný rodinný dom odporkyni. V
článku II. tejto dohody z 03.06.1997 sa odporkyňa zaviazala vyplatiť navrhovateľovi sumu 100.000
Sk v splátkach ako sumu, ktorú navrhovateľ vynaložil na investície do darovanej nehnuteľnosti. V
článku III. dohody bola dojednaná podmienka, podľa ktorej v prípade budúceho predaja rodinného domu
špecifikovaného v čl. I. dohody, je odporkyňa povinná vyplatiť navrhovateľovi 20 % z dohodnutej
kúpnej ceny prezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve. Navrhovateľ svoj nárok uplatnený v tomto konaní
odvodzuje práve z článku III. tejto dohody.

Na základe vykonaného dokazovania a po ich vyhodnoení súd vo veci rozhodol dňa 24.04.2012 a
odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.160 €, čo predstavuje 20 % zo sumy 85.500 € ako
ceny nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom znalkyne Ing. Gašpárekovej.

V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala, aby rozsudkom okresného
súdu krajský súd zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8Co/289/2012 zo dňa 30.01.2013 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že na pojednávaní pred okresným súdom dňa
24.04.2012 odporkyňa žiadala, aby vo veci bola vypočutá matka účastníkov T. X., rod. O. za účelom
zistenia preukázania skutočnej vôle účastníkov dohody zo dňa 03.06.1997 a jej článku III. Okresný súd
tento dôkaz nevykonal, nevysporiadal sa ani procesne s nevykonaním navrhnutého dôkazu. Z týchto
dôvodov odvolací súd nariadil v ďalšom konaní vypočuť účastníkov konania a nimi navrhnutých svedkov,
v prípade ak o dôkazných návrhoch rozhodne, že ich nevykoná v novom rozhodnutí, odôvodní z akého
dôvodu procesný návrh nevykonal. Opätovne vyhodnotí výsledky doteraz vykonaného dokazovania, v
náväznosti aj na odporkyňou označený listinný dôkaz a to prehlásenie matky účastníkov konania, ktoré
tvorí prílohu podania zo dňa 19.01.2011.

Vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prvostupňový súd doplnil dokazovanie a
to výsluchom navrhnutej svedkyne matky účastníkov konania T. X., rod. O., ktorá bola vypočutá
dožiadaným Okresným súdom Žilina dňa 09.07.2013, doplnením dokazovania na pojednávaní dňa
26.09.2013, nariadeným znaleckým dokazovaním uznesením zo dňa 21.10.2013 a na pojednávaniach
dňa 17.06.2014, 01.07.2014 ako aj výsluchom svedkov, tak ako boli navrhnutí účastníkmi konania a to
na pojednávaní dňa 26.09.2013, výsluchom svedkyne T. X., U. X. a zistil tento skutkový stav:

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zaopatrenia a bývania zo dňa 01.06.1997
darovali T. X., J.. O. a navrhovateľ ako darcovia odporkyni svoje ideálne spoluvlastnícke podiely k
rodinnému domu č. súp. XXXX, postaveného na parcele A.-C. XXX/XX bez pozemku, zapísaného na
LV č. 3145, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra F.. Odporkyňa tieto ideálne podiely
od svojej matky vo výške 2/4-iny a od svojho brata, a navrhovateľa v tomto konaní vo výške 1/4-
iny prijala do svojho vlastníctva ako dar. Dňa 03.06.1997 uzavreli navrhovateľ a odporkyňa dohodu,
ktorou sa odporkyňa v čl. III dohody zaviazala, že v prípade budúceho predaja predmetnej nehnuteľnosti
uvedenej v čl. I tejto dohody vyplatí navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti
prezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve. Rovnako je nesporné, že dňa 09.07.2010 odporkyňa uzavrela
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na E.
Č.. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra F., a to rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parcela č. XXX/XX o rozlohe 74 m2, garáže súp. č. XXXX, postavenej na
pozemku parcela č. XXX/XX o rozlohe 19 m2, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 175 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 74 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku
parc. č. XXX/XX o výmere 6 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere
69 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 19 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, ktorej vklad bol povolený pod V. XXXX/XX zo dňa 13.09.2010 - V. XXXX/XX. Celková kúpna
cena za predávané nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 97.590 Eur.

Z výsluchu svedkyne T. X., J.. O., nar. XX.XX.XXXX pred dožiadaným Okresným súdom Žilina vyplynulo,
že pri uzatváraní dohody zo dňa 03.06.1997 konkrétne článku III. Dohody, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporkyňou, bola jej snaha rozdeliť majetok medzi deti z dôvodu, že sa ona o tento
majetok starať nemohla. Potvrdila skutočnosti uvádzané v návrhu, či už navrhovateľom alebo jeho
právnou zástupkyňou, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli na 20 % z dohodnutej kúpnej ceny
nehnuteľnosti s tým, že pokiaľ ide o ďalšie okolnosti týkajúce sa vyplatenia prípadnej predajnej ceny
za nehnuteľnosti, o tieto skutočnosti sa svedkyňa nestarala, nakoľko „si to mali vybaviť medzi sebou“.
Zotrvala však na svojom písomnom vyhlásení zo dňa 19.01.2012 nachádzajúcom sa v spise na čl. 150,
ku ktorému svedkyňa uviedla, že o všetko sa starala dcéra, vždy sa obracala na dcéru, ak potrebovala
nejakú pomoc a preto aj spísala takéto podanie dňa 19.01.2012. Spísanie vyhlásenia odôvodnila
skutočnosťou „aby ľudia vedeli, ako sa skutočne celé stalo“. Zo svedeckej výpovede svedkyne a otázok,
ktoré jej boli pred dožiadaným súdom položené vyplýva, že mnohé okolnosti si pamätala len v hrubých
rysoch vzhľadom na odstup času. Zotrvala však na tom, že na začiatku navrhovateľ a odporkyňa boli pri
uzatváraní zmluvy dohodnutí na 20 % s tým, že o budúcnosti akým spôsobom by sa mala táto dohoda
naplniť sa nerozprávalo. Na otázku súdu, či sa pamätám, že pri rokovaniach navrhovateľ a odporkyňa
súhlasili s prevodom pod podmienkou, že keď dcéra kedykoľvek v budúcnosti aj s odstupom 10 - 15 rokov
predá rodinný dom, bude mu musieť vyplatiť 20 % kúpnej ceny, svedkyňa uviedla a potvrdila, že mu to
mala vyplatiť, keby sa dom predal. Následne na ďalšiu podanú otázku položenú právnou zástupkyňou
navrhovateľa, kedy mala byť vyplatená suma, či v čase uzavretia darovacej zmluvy, a na doplňujúcu
otázku súdu, či sumu 20 % mala zaplatiť odporkyňa v čase uzatvárania dohody a v čase, a ak by predaju
nehnuteľnosti došlo v tom čase, alebo či to nebolo viazané na konkrétny čas, teda aj do budúcnosti,
svedkyňa už nevedela konkrétne odpovedať, vzhľadom na odstup času. Zotrvávala opätovne na svojej
výpovedi, že dohoda bola, keď sa dom predá, vyplatí sa 20 %.

Z výsluchu svedkyne T. X. na pojednávaní dňa 26.09.2013, ktorá bola susedov odporkyne, nevyplynuli
skutočnosti dôležité pre posúdenie tejto veci. Svedkyňa sa vyjadrovala len k minulosti vo vzťahu
k navrhovateľovi, či odporkyni, resp. vnúčatám a z jej výpovede vyplynulo, že medzi svedkyňou a
odporkyňou bol určitý konflikt. Z toho dôvodu súd na túto svedeckú výpoveď ako dôkaz neprihliadal.

Z výsluchu svedkyne U. X., manželky navrhovateľa vyplynuli okolnosti tvrdené navrhovateľom v priebehu
konania, či už na pojednávaní pred súdom, alebo v listinnej podobe. Svedkyňa sa vyjadrovala k
starostlivosti o svokru a k rodinným vzťahom v minulosti. Z obsahu jej výpovede jednoznačne vyplynuli

tvrdenia, tak ako boli prezentované navrhovateľom, aj pokiaľ ide o uzavretú darovaciu zmluvu, či
následne Dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Túto svedeckú výpoveď súd zobral do úvahy,
vyhodnotil ju len ako podporný dôkaz, ktorým boli potvrdené tvrdenia navrhovateľa, vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o manželku navrhovateľa.

Právna zástupkyňa odporkyne listom doručeným súdu dňa 10.10.2013 predložila návrh na vykonanie
dokazovania a ustanovením znalca, ktorý stanoví objektivizovanú hodnotu rodinného domu súpisné
číslo XXXX ku dňu 09.07.2010, t.j. zohľadní v určení hodnoty stavby rodinného domu skutočnosť, že ide
o stavbu bez pozemkov, t.j. pozemok pod stavbou nie je vlastnícky vysporiadaný a súčasne, aby znalec
uviedol prečo sú rozdielne závery pri určení hodnoty stavby v znaleckom posudku Ing. Gašpárekovej
a odbornom vyjadrení Ing. Kovačku, prípadne nesprávnosti v ich postupe v záveroch pri spracovaní
znaleckého posudku obidvoch znalcov.

Právna zástupkyňa navrhovateľa listom doručeným súdu dňa 17.10.2013 žiadala, aby znalec určil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a to rodinného domu č. 3321 postavený na pozemku parc. A. - C.
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, nachádzajúci s v k.ú. V., obec V., okres F.,
zapísané v Správe katastra F., E. Č.. XXXX (vrátane inžinierskych sietí a prípojok) ku dňu 09.07.2010
a to bez pozemku, na ktorom stojí, nakoľko podľa právnej zástupkyne navrhovateľa bol pozemok v
bezpodielovom nájme od mesta na 99 rokov a teda pozemok nebolo potrebné vlastnícky vysporiadať.

Súd v konaní uznesením zo dňa 29.11.2013 znaleckou úlohou poveril Ing. Petra Šranca, znalca z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, ktorý podal a súdu doručil znalecký posudok dňa
01.04.2014. Zo záverov znaleckého posudku vyplynul nasledovný záver:
Pri stanovení všeobecnej hodnoty rodinného domu bola použitá metóda polohovej diferenciácie ako
najvhodnejšia metóda a boli zohľadnené podmienky uvedené v uznesení Okresného súdu Martina
a to ohodnotiť dom vrátane inžinierskych sietí a prípojok, zohľadnil, že pozemky nie sú vlastnícky
vysporiadané a ohodnotil nehnuteľnosť ku dňu 09.07.2010. Znalec takto stanovil všeobecnú hodnotu
rodinného domu, bez pozemkov, ale vrátane inžinierskych sietí a prípojok na sumu 49.500 €. Pokiaľ ide
o jeho vyjadrenie sa k znaleckému posudku Ing. Gašpárekovej a odbornému vyjadreniu Ing. Kovačku,
k tomu znalec uviedol, že tieto postupy nehodnotí a spracoval analýzou vstupných parametrov, ktoré
mali vplyv na rozdielne závery v znaleckom posudku a tá tvorí prílohu č. 2 posudku. Rekapituláciou
všeobecnej hodnoty tak znalec určil hodnotu rodinného domu číslo súpisné 3321 na parc. č. XXX/XX k.ú.
Vrútky na sumu 49.014,17 €, vodovodnú prípojku na sumu 107,56 €, kanalizačnú prípojku sumu 248,90
€, elektrickú prípojku na sumu 58,08 € a plynovú prípojku na sumu 75,05 €, zaokrúhlene 49.500 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľa sa k záverom znaleckého posudku vyjadrila listom doručeným dňa
30.04.2014. Z obsahu jej vyjadrenia vyplynulo, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, poukázala
na kúpnu cenu, ktorú odporkyňa získala predajom rodinného domu a to 97.590 €. Vychádzajúc zo
záverov znaleckého dokazovania a reálnej kúpnej ceny, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť aj
s pozemkami a garážou predaná, by hodnota rodinného domu bola 49.500 € a hodnota garáže a
pozemkov, ktoré sú vo výmere 343 m2, by bola 48.090 €, čo je podľa právnej zástupkyne navrhovateľa
nepomer. Naďalej poukázala a zotrvala na tom, že pozemok, na ktorom je rodinný dom číslo súpisné
XXXX postavený, nebolo potrebné vlastnícky vysporiadať, nakoľko bol predmetom bezodplatného
prenájme od mesta V. na 100 rokov, hoci súdu predložila listinný dôkaz a to čestné prehlásenie zo dňa
17.04.2014 podpísané V. X., T. X., kde je uvedené, že bol zverený do bezplatného užívania na 99 rokov.
Súčasne právna zástupkyňa navrhovateľa poukázal na tri znalecké posudky a to znalecký posudok
predložený právnou zástupkyňou odporkyne, kde znalec určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 38.997
€, znalkyne Ing. Oľgy Gašpárekovej, ktorá bola poverená súdom a ktorá určila hodnotu nehnuteľnosti
na sumu 85.800 € a znalca, ktorý bol opätovne ustanovený súdom a určil hodnotu nehnuteľnosti na
sumu 49.500 €. Poukázala na to, že všetci znalci približne rovnako určili technickú hodnotu domu bez
pozemkov a s malými odchýlkami sa zhodli na stanovení technickej hodnoty domu bez pozemkov.
Líšili sa však v odhade ceny nehnuteľnosti a to v posúdení polohovej diferenciácie, ktorá bola použitá
ako metóda pri odhade nehnuteľnosti vo všetkých troch prípadoch. Znalkyňa Ing. Gašpáreková určila
vo svojom posudku hodnotu koeficientu polohovej diferenciácie 1,565 , Ing. Kovačka 0,674 a Ing.
Šranc 0,824. Poukázala ďalej na to, že stanovenie hodnoty koeficientu polohovej diferenciácie je iba
subjektívnym názorom znalca, ktorý v konečnom dôsledku určil celkovú hodnotu nehnuteľnosti pri určení
technickej hodnoty. Na základe uvedených skutočností a záveroch znaleckého posudku žiadala, aby súd

pri takto rozdielnych znaleckých posudkoch, vychádzal z technickej hodnoty nehnuteľnosti, t.j. rodinného
domu číslo súpisné 3321, ktorú obidvaja znalci určení súdom určili približne rovnako.

Právna zástupkyňa odporkyne sa k podanému znaleckému posudku vyjadrila podaním doručeným
súdu dňa 30.04.2014, kedy uviedla, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti okrem
iného postupoval podľa metodiky výpočtu všeobecnej nehnuteľnosti a stavieb vydanej Žilinskou
univerzitou v Žilina - Ústavom súdneho inžinierstva, podľa ktorého je priemerný koeficient predajnosti
pre bytové budovy v ostatných mestách stanovený intervalom 0,3 až 0,4, tak ako uvádza znalec
v oblasti so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti, spomínaná metodika umožňuje priemerný
koeficient predajnosti zvýšením maximálne hodnotu 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu
pôvodnému zaradeniu. So zohľadnením súčasného trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite typu
nehnuteľnosti a jej konštrukčného, materiálového vyhotovenia, je vo výpočte uvažované s priemerným
koeficientom polohovej diferenciácie vo výške 0,55. Považovala za nesprávne, že napriek tomu, že
uvedeným faktorom znalec určil nízke triedy pre účely výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie,
bol znalcom zvýšený samotný priemerný koeficient na maximálnu hodnotu rozpätia t.j. o 0,15 na
celkových 0,55. V súvislosti s rozdielnymi závermi pri určovaní hodnoty stavby v znaleckom posudku
Ing. Gašpárekovej a odbornom vyjadrením Ing. Kovačku poukázala na skutočnosť, že znalec použil
iný koeficient vyjadrujúci vývoj cien a tiež koeficient vyjadrujúci územný vplyv, odlišný od toho, ako
uviedla znalkyňa Ing. Gašpáreková. Znalec hodnotil vo výpočte koeficientu polohovej diferenciácie
správnym spôsobom tú skutočnosť, že ide o stavbu, ktorej zastavané a priľahlé pozemky nepatria
vlastníkovi stavby a tento fakt sa objektívne premietol do hodnotenia koeficientu polohovej diferenciácie
prostredníctvom vplyvu č. 19, kde znalec označil túto nehnuteľnosť v tejto súvislosti reálne ako
problematickú. V ostatnom zotrvala právna zástupkyňa odporkyne na argumentácii, ktorá bola súdu
predložená, súčasne predložila notársku zápisnicu zo dňa 09.05.2013 spísanú v zmysle ust. § 64 ods. 1
zákona č. 323/1992 Zb., ktorá obsahuje prehlásenie matky účastníkov k okolnostiam uzavretia zmluvy,
z ktorej navrhovateľ odvodzuje v konaní uplatnený nárok.

Znalec Ing. Peter Šranc sa k výhradám právnej zástupkyne navrhovateľa ale aj právnej zástupkyne
odporkyne vyjadril podaním doručeným dňa 14.05.2014, v ktorom uviedol, že k spomínanej metodike
výpočtu všeobecnej hodnoty a stavieb vydanej Žilinskou univerzitou Žiliny - Ústavu súdneho inžinierstva
v roku 2001 je na strane 33 zvýraznené hrubým písmom upozornenie, že Priemerné koeficienty
predajnosti v SR uvedené v tabuľke č. 7 sú iba orientačné. Orientačné znamená nie záväzné a je len
na odbornom posúdení a zvážaní znalca, či stanoví priemerný koeficient predajnosti v odporúčanom
intervale alebo iný. Spomenutá metodika bola vypracovaná v roku 2001, kde uvedené orientačné
hodnoty priemerných koeficientov predajnosti už nezodpovedajú vývoju cien na trhu s nehnuteľnosťami.
V niektorých regiónoch SR sú používané v podstatne vyššie priemerné koeficienty predajnosti ako
sú odporúčané hodnoty v metodike, aby sa znalci dopracovali ku skutočným predajným cenám
nehnuteľnosti. Znalecký posudok č. X/XXXX považoval za správny.

Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 28.04.2014, v ktorom sa vyjadrila k znaleckému posudku, poukázala na to,
že nehnuteľnosť s pozemkom a s garážou bola predaná za sumu 97.590 € a vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku Ing. Šranca by tak v podstate rodinný dom mal rovnakú hodnotu ako garáž spolu
s pozemkom, ktorý je vo výmere 343 m2. Znalecký posudok Ing. Šranca podľa právnej zástupkyne
navrhovateľa nezohľadňuje tržnú cenu, tak ako mal na mysli zákon.

Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa vyjadril k výsluchu matky účastníkov konania, ako aj k
predloženej notárskej zápisnici a poukázal na to, že dohodu uzatvoril so svojou sestrou a nie s matkou,
ktorá sa všemožne snaží vyhnúť povinnostiam, ktoré v dohode podpísala a neustále do predmetného
sporu zaťahuje matku. Žiadal, aby súd posúdil dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou a nie vzťahy
rodinné.

Právna zástupkyňa odporkyne zhodne zotrvala na písomnom vyjadrení doručenom k znaleckému
posudku, mala za to, že pokiaľ ide o určenie všeobecnej hodnote nehnuteľnosti a to rodinného
domu, práve posudok Ing. Šranca zohľadnil skutočnosť, že išlo o posúdenie nehnuteľnosti, ktorá je
postavená na nevysporiadaných pozemkoch, čo bolo aj predmetom prevodu v roku 1997. Nesúhlasila
s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľa, že hodnota pozemkov je hodnotou, ktorá by mala byť
rozhodujúca pre stanovenie prípadnej hodnoty rodinného domu, keďže hodnota nehnuteľnosti t.j. stavby

bez vysporiadaných pozemkov, reálne na trhu ma ďaleko nižšiu hodnotu a o kúpu takýchto nehnuteľnosti
je nižší resp. žiadny záujem. Podľa právnej zástupkyne Ing. Šranc vo svojom znaleckom posudku,
pokiaľ ide o zhodnotenie tejto skutočnosti, tieto zhodnotil správne. Súčasne sa vyjadrila k listinnám,
ktoré boli predložené zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa a to čestné prehlásenie susedov,
kde sa uvádza, že predmetné pozemky mali byť prenajaté na dobu 99 rokov zo strany mesta Vrútky
užívateľom rodinných domov. Túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázali a čestné prehlásenie v
tomto smere nemá žiadnu dôkaznú relevanciu vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti. Naopak poukázala na
relevantné doklady, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku Ing. Petra Šranca a to príloha - kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 23.09.1985, kde v podmienkach na užívanie nehnuteľnosti bol daný zo strany
Mestského národného výboru v tom čase pokyn pre stavebníka majetko-právne vysporiadať pozemok do
30.12.1986. Pokiaľ by bola teda pravdivá skutočnosť, že tieto pozemky boli prenajaté, resp. sú zverené
do výpožičky, ako tvrdila právna zástupkyňa navrhovateľa, či bezplatného užívania, takáto podmienka
by tam uvedená nebola.

Podľa § 51 ods. 1 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 36 ods. 1 OZ vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Podľa § 36 ods. 2 OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.
Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odporkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach namietala rozpor skutočnej vôle účastníkov dohody s
formálnym písomným prejavom tejto vôle. Ako uviedla skutočnou vôľou odporkyne pri podpise dohody
dňa 03.06.1997 nebol jej záväzok vyplatiť navrhovateľovi 20 % z kúpnej ceny kedykoľvek pri
prevode nehnuteľnosti v budúcnosti, čo by bolo podľa jej tvrdenia v rozpore s dobrými mravmi aj
vzhľadom na rozsiahle investície, ktoré začala vykonávať do tejto nehnuteľnosti. Podľa jej tvrdenia
skutočným zámerom konajúcich účastníkov pri formulácii klauzuly o povinnosti vyplatenia 20 %
bolo ,,poistenie situácie“, keď by odporkyňa nehnuteľnosť bezprostredne po jej nadobudnutí darovaním
od navrhovateľa špekulatívne predala so ziskom. Právna zástupkyňa zdôraznila, že odporkyňa naopak
začala po podpise darovacej zmluvy s rozsiahlou rekonštrukciou domu, súčasne v ňom trinásť rokov s

matkou žila, pokiaľ to bolo vzhľadom na jej zdravotný stav možné. S poukazom na uvedené, je podľa
jej vyjadrenia nelogické, aby odporkyňa trvala na vyporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, u
ktorej už v čase podpisovania darovacej zmluvy bolo zrejmé, že nutne vyžaduje zásadnú rekonštrukciu a
súčasne súhlasiť s tým, že 20 % z kúpnej ceny kedykoľvek v budúcnosti vyplatí navrhovateľovi bez toho,
aby navrhovateľ bol povinný k akémukoľvek predchádzajúcemu alebo nasledujúcemu plneniu, ktoré by
bolo aspoň z časti porovnateľné s takýmto záväzkom odporkyne. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutočnosť, že predmetná dohoda predstavuje právny úkon, ktorým odporkyňa jednoznačne prejavila
svoju vôľu tak, ako je uvedené v dohode. V zmysle § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne. Z prejavu vôle musí nepochybne vyplývať, že ide o dosiahnutie
určitého právneho účinku podľa obsahu úkonu a musí byť teda zrejmé, k akému cieľu prejavená vôľa
smeruje. Podľa názoru súdu prejav vôle oboch zmluvných strán vyjadrený v dohode je zrozumiteľný
a jednoznačný, nevzbudzujúci pochybnosti o úmysle strán. Pokiaľ mala odporkyňa za to, že jej vôľa
a vôľa navrhovateľa pri podpise dohody bola iná, mala ju formulovať v dohode a nemala svojím
podpisom potvrdiť obsah dohody a súhlas s jej obsahom tak, ako bol formulovaný. V zmysle § 43 OZ
sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k
vzniku rozporov. Sloboda a vážnosť vôle odporkyne pri uzatváraní predmetnej dohody bola potvrdená
aj v čl. IV. dohody, kde sa uvádza, že účastníci si dohodu prečítali a na znak toho, že súhlasia s jej
obsahom ju vlastnoručne podpísali. Navyše podľa tvrdenia navrhovateľa písomný návrh tejto dohody
predložila samotná odporkyňa, čo odporkyňa nepoprela. Takisto záväzok odporkyne v predmetnom
právnom úkone je vyjadrený dostatočne zrozumiteľne a určito, pričom súd nemá pochybnosti o obsahu
záväzku odporkyne ani o rozpore vôle účastníkov dohody.

Súd ďalej poukazuje na to, že výklad právnych úkonov v občianskoprávnych vzťahoch je upravený
ustanoveniami § 35 OZ. V zmysle odseku 2 uvedeného ustanovenia právne úkony treba vykladať podľa
ich jazykového vyjadrenia a podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Pre posúdenie predmetnej veci je rozhodujúci čl. III. dohody, pri tvorbe ktorého
boli účastníci slobodní vo svojej vôli a mali právo dojednať si jeho obsah. Záväzok odporkyne obsiahnutý
v predmetnom článku je vyjadrený určite a zrozumiteľne a súd má za to, že si museli byť obaja, vrátane
odporkyne vedomí toho, že ak použijú v dohode podmienku v prípade jej splnenia, t.j. budúceho
predaja nehnuteľnosti, nastanú právne následky právneho úkonu, t.j. vyplatenie 20 % z kúpnej ceny
nehnuteľnosti.

K námietke odporkyne týkajúcej sa rozporu predmetného článku III. dohody s dobrými mravmi vzhľadom
na to, že odporkyňa vykonala po nadobudnutí rodinného domu rozsiahle rekonštrukcie, a preto by bolo
podľa tvrdenia odporkyne nelogické, aby prevzala na seba taký záväzok, a následne začala vykonávať
rozsiahle investície do rekonštrukcie, súd považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa vykonala všetky
investície do rodinného domu, ako aj pozemkov s ním súvisiacich z vlastnej vôle, pričom v samotnej
dohode takýto záväzok uvedený nie je. Odporkyňa sa rozhodla rekonštruovať nehnuteľnosť aj napriek
tomu, že vedela o svojom existujúcom záväzku voči navrhovateľovi. Skutočnosť, že sa odporkyňa
rozhodla rekonštruovať nehnuteľnosť nemá za následok zánik jej záväzku voči navrhovateľovi, nakoľko
v samotnej dohode nie je zmienka o tom, že z časti kúpnej ceny, ktorú má vyplatiť odporkyňa, budú
vylúčené investície odporkyne do nehnuteľnosti a pokiaľ má súd vedomosť k takejto dohode medzi
účastníkmi ani nedošlo.

Vzhľadom na to, že v kúpnej zmluve, ktorou odporkyňa previedla rodinný dom, je dohodnutá kúpna
cena za všetky nehnuteľnosti, vrátane predmetného rodinného domu, bolo potrebné z dôvodu určenia
výšky nároku navrhovateľa ustáliť cenu len rodinného domu bez pozemkov a garáže. Nakoľko nedošlo k
dohode účastníkov, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti
v čase jej predaja. Námietka odporkyne, že pre posúdenie súdu je podstatná hodnota nehnuteľnosti
uvedená v darovacej zmluve zo dňa 01.06.1997 neobstojí, nakoľko v článku III. dohody bolo dojednané
vyplatenie 20 % z kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, a nie z ceny nadobúdacej.

Súd mal za to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znalcom Ing. Petrom Šrancom v sume
49.500 € bola určená správne v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov. Znalecký posudok
Ing. Šranca presným spôsobom zohľadňuje podstatnú okolnosť, ktorou je existencia nevysporiadaných
pozemkov pod stavbou a priľahlých pozemkov. Hodnota stavby, pokiaľ je predmetom prevodu bez
pozemkov, na ktorých stojí nemôže byť len rozdielom medzi hodnotou stavby s pozemkami a cenou

pozemkov. Je zrejmé, že dopyt po nehnuteľnostiach s nevysporiadanými pozemkami je zásadne nižší,
ako to uviedol sám znalec a preto aj tomuto prispôsobil výpočet koeficientu polohovej diferenciácie,
keď nehnuteľnosť označil ako problematickú. Napokon aj keď bol namietaný znalecký posudok Ing.
Gašpárekovej, samotná znalkyňa vo svojom výsluchu na pojednávaní sa vyjadrila v tom zmysle,
že predaj samotnej stavby bez pozemkov je vždy problematický. Správne znalec zdôraznil, že v
spomínanej metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb Žilinskou univerzitou v Žiline
- Ústavu súdneho inžinierstva v roku 2001 je zvýraznené hrubým písmom upozornenie, že priemerné
koeficienty predajnosti SR, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 7 sú iba orientačné údaje, to znamená, nie
záväzné a je na odbornom posúdení a zvážení znalca, či stanoví priemerný koeficient predajnosti v
odporúčanom intervale alebo iný. Súd jeho toho názoru, že znalec postupoval správne, vysporiadal sa so
všetkými okolnosťami vo svojom znaleckom posudku a jeho závery sú správne aj pokiaľ ide o polohovú
diferenciáciu či technický stav oceňovanej nehnuteľnosti.
Naviac súd poukazuje na to, že znaleckým posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne, ako ktorýkoľvek
iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 132 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že podľa svojej úvahy
sa s jeho závermi môže alebo nemusí stotožniť. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery
z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k
zadaniu, zásadám, logického myslenia a použitým právnym predpisom.
Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s určením všeobecnej hodnoty ako ju určil súdom stanovený
znalec Ing. Peter Šranc a toto určenie považuje za správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Súd poukazuje na fakt, že stanovenie ceny nehnuteľnosti bolo potrebné z dôvodu ustálenia kúpnej
ceny predmetného rodinného domu v čase predaja, nakoľko podľa kúpnej ceny dojednanej v kúpnej
zmluve nebolo možné určiť kúpnu cenu len rodinného domu bez pozemkov a garáže. Vychádzajúc zo
znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, súd určil výšku nároku z hodnoty
nehnuteľnosti stanovenej v znaleckom posudku.

Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne T. X., rod. O., túto súd vyhodnotil, pričom bral do úvahy
vek vypočúvanej, ale aj skutočnosť, kedy k okolnostiam uzavretia dohody medzi navrhovateľom a
odporkyňou došlo a teda či svedkyňa je schopná pamätať si okolnosti takejto dohody, pričom súd
zhodnotil aj skutočnosť, že svedkyňa bola niekoľko rokov v opatere samotnej odporkyne a aj v priebehu
konania odporkyňa pravidelne svedkyňu navštevovala. Svedecká výpoveď je ako ktorýkoľvek iný dôkaz,
ktorý súd vyhodnocuje podľa svojej úvahy vo vzťahu k okolnostiam uzavretia dohody, ako aj vo vzťahu
odporkyne, ktorá dlhodobo zabezpečovala a zabezpečuje starostlivosť svedkyne. Je to jeden z dôkazov,
nie však podstatný a rozhodný dôkaz na preukázanie skutočností, ktoré súd potreboval v tomto konaní
zistiť. Pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne predložila súdu notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná dňa
09.05.2013 pred notárkou P.. Ľ.R. P. so sídlom v Žiline so svedkyňou a matkou účastníkov konania
T. X. k jednotlivým okolnostiam uzavretia dohody, súd poukazuje na to, že na notársku zápisnicu ako
dôkaz prihliadal, avšak s poukazom na skutočnosť, že notár neoveruje obsah skutočností (vyhlásenia)
uvedených v notárskej zápisnici, za ich pravdivosť nezodpovedá. Z týchto dôvodov súd notársku
zápisnicu vyhodnotil ako jeden z dôkazov, ale do úvahy bral skutočnosti zistené pri výsluchu svedkyne
pred dožiadaným Okresným súdom Žilina. Právna zástupkyňa odporkyne poukazovala na skutočnosť,
že interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom
právnych predpisov ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov, hlavne
skutočnosť, že obidve t.j. právny predpis aj zmluva zakladajú právo a v prípade výkladu právneho
predpisu tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa
k aplikovanej právnej norme, je východiskom objasnenia a ujasnenia si obsahu a zmyslu a účelu. Text
zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli účastníci svojím konaním
stanoviť. Doslovný výklad textu, podľa právnej zástupkyne odporkyne môže ale nemusí byť v súlade
s voľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu
účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov
zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným
stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný k intepretovi právneho úkonu a nie
je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a
realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť na vôľu ako aj okolnosti spojené s podpisom zmluvy
a následne konanie účastníkov po podpise zmluvy, uviedla ďalej právna zástupkyňa odporkyne.

Tak ako bolo vyššie konštatované, svedkyňa T. X., matka účastníkov konania bola vypočutá pred
dožiadaným súdom Okresným súdom Žilina dňa 09.07.2013, kedy nepoprela okolnosti uzavretia
darovacej zmluvy a následnej dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou. Súčasne sama uviedla,

že nemala záujem o žiadny majetok a preto sa rozhodla, aby si ho takýmto spôsobom, jej deti
t.j. navrhovateľ a odporkyňa medzi seba rozdelili a ďalej sa o jednotlivé skutočnosti nestarala. Ak
vychádzame z citácie právnej zástupkyne odporkyne, že ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému
významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť,
má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej
zmluvy, súd poukazuje na skutočnosť, že toto sa súdu jednoznačne preukázať nepodarilo, či vôľa
zmluvných strán smerovala k inému významu a to ani výsluchom svedkyne. Tak ako už bolo vyššie
konštatované vo viacerých výpovediach, ale aj z notárskej zápisnice vyplýva, že svedkyňa mala záujem
majetok, ktorý nadobudla dedičstvom po svojom nebohom manželovi rozdeliť medzi svoje deti, t.j.
navrhovateľa a odporkyňu. Ak právna zástupkyňa odporkyne poukazovala na rozpor s dobrými mravmi
tou skutočnosťou, že navrhovateľ bol vlastníkom 1 nehnuteľností, ktorú previedol na odporkyňu a za
ktorú by mu mala uhradiť 20 % z predajnej kúpnej ceny, tak práve v rozpore dobrými mravmi by podľa
názoru súdu bola skutočnosť, že ak matka t.j. svedkyňa mala záujem rovnakým spôsobom rozdeliť
majetok a dedičstvo medzi navrhovateľa a odporkyňu a nemala by záujem, aby v budúcnosti navrhovateľ
neutrpel tým, že daroval svoj podiel odporkyni a teda by z dedičstva po otcovi, ale ani z majetku po matke
nič nenadobudol, práve súdu sa zdá spravodlivá dohoda, ktorá bola medzi navrhovateľom a odporkyňu
uzavretá. V opačnom prípade by navrhovateľ nielenže nemal nič z dedičstva po svojom otcovi, ale
nemal by v podstate ani nárok na majetok matky, ktorý nadobudla počas manželstva. Nemožno sa teda
stotožniť s námietkou odporkyne a jej právnej zástupkyne, že treba vychádzať len z vôle vyjadrenej
a výsluchu svedkyne T. X.Č.. Súd poukazuje na určité nezrovnalosti v jej výpovedi, podľa toho, akým
spôsobom bola otázka svedkyni položená, čo súd pripisuje odstupu času aj veku svedkyne, je tak
predpoklad, že si jednotlivé okolnosti už nepamätá. Ak teda navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dohodu
a v čl. III. sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi uhradiť 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti,
je súd toho názoru, že v tomto prípade bola vôľa matky účastníkov konania rovnakým spôsobom
zabezpečiť rozdelenie majetku, ktorý nadobudla so svojím manželom. V prípade, že by navrhovateľ
s odporkyňou neboli uzavreli takúto dohodu, je zrejmé, že nielenže by sa vzdal svojho dedičského
podielu, ktorý nadobudol po svojom otcovi, ale aj majetku po svojej matke. V čl. III. dohody medzi
navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 03.06.1997 sa odporkyňa jednoznačne vyjadrila, že plniac vôľu
matky T. X. sa zaväzuje pre prípad budúceho predaja nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. tejto dohody vyplatiť
Ľ. X. t.j. navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej uzavretej kúpnej
zmluve. Vôľa matky účastníkov bola jasne formulovaná a prezentovaná. Dohoda bola riadne odporkyňou
podpísaná a odporkyňa na seba tento záväzok prevzala. V tomto kontexte je teda protichodné tvrdenie
odporkyne a svedkyne matky účastníkov konania, že toto nebola jej vôľa, keď v čl. III. je uvedené, že
sa jedná o vôľu matky T. X..

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, potom dospel okresný súd na základe vykonaného
dokazovania k presvedčeniu, že úmyslom odporkyne bolo v prípade predaja nehnuteľnosti vyplatiť
navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti reprezentovanej v uzavretej kúpnej zmluvy
navrhovateľ má nárok na zaplatenie sumy 9.900 €.

Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej, vychádzal tak
z ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský
súd v Žiline cestou tunajšieho súdu.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.