Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912202248
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5912202248.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Boroškovou v právnej veci navrhovateľa: Z.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Ferdinandom
Klinovským, advokátom, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti odporcovi: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní
o zaplatenie sumy 10.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 10.000 eur od 09.03.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.03.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2012 sa navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 10.000 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000 eur od 9.3.2012 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ návrh po skutkovej a
právnej stránke odôvodnil tým, že dňa 30.06.2008 v čase o 19.15 hod., došlo k dopravnej nehode,
ktorú zapríčinil Z. E., K. XXX/X, J., keď ako vodič motorového vozidla NO349AX, v smere od Banskej
Bystrici na Ružomberok v dôsledku nesprávneho predchádzania pred ním idúcich motorových vozidiel
ohrozil oproti idúceho vodiča Ing. I. V., jazdiaceho na motorovom vozidle RK925AR, ktorý sa v snahe
vyhnúť zrážke dostal na okraj vozovky, kde s vozidlom dostal šmyk, prešiel do protismeru a narazil
do nákladného vozidla evidenčné číslo BA819RV, pričom Ing. I. V. utrpel zranenia, následkom ktorých
zomrel. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené s odporcom.
Na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/309/2011 v spojitosti s rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č. 5C/9/2010 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť sumu 10.000 eur D. S., X.
č. XXX, titulom nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenej zásahom do osobnostných práv poškodenej
spôsobeným smrťou Ing. I. V.. Dňa 21.02.2012 navrhovateľ uhradil bezhotovostným vkladom na
účet poškodenej sumu 10.000 eur. Listom zo dňa 23.02.2012 navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, ktorá nebola navrhovateľovi uhradená. Navrhovateľ
poukázal na zákonné ustanovenia § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti, § 4 ods. 1, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, § 4
ods. 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené a preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov
spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ
nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol
poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku, zároveň
poukázal na zákonné ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 454 Občianskeho
zákonníka. V konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/9/2010 vystupoval
odporca ako vedľajší účastník z titulu poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V priebehu konania odporca vystúpil z konania a
odmietol v ňom pokračovať z dôvodu, že nemá záujem ďalej vystupovať v konaní, nakoľko je názoru, že
nemajetková ujma nie je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla z dôvodu hroziacej ujmy na právach navrhovateľa. Navrhovateľ uhradil za odporcu sumu 10.000
eur, čím sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Pasívna legitimácia odporcu vychádza
z uzatvorenej poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla evidenčné číslo NO349AX. Navrhovateľ ďalej poukázal, že zákon o
povinnom zmluvnom poistení taktiež výslovne v ustanovení § 5 upravuje výluky z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v citovanom zákonnom
ustanovení sa nemajetková ujma výslovne neuvádza, z uvedeného vyplýva, že nemajetková ujma
nie je výslovne vylúčená z poistného krytia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Navrhovateľ je názoru, že pojem škoda je potrebné extenzívne vykladať a pod
tejto pojem subsumovať i nemajetkovú ujmu priznanú poškodenej v konaní 5C/9/2010. Podľa čl. III.
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, poistenie uvedené v prvom pododseku povinne pokrýva škodu na majetku ako aj
ujmy na zdraví, skutočnosť, že citované znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady používa
pri škode na zdraví pojem ujma na zdraví, potvrdzuje vzájomnú zameniteľnosť pojmu ujma a pojmu
škoda v komunitárnom práve, pod pojem ujma na zdraví je z hľadiska komunitárneho práva potrebné
zaraďovať nie len škodu na zdraví, ale i ujmu na osobnostných práv poškodeného. Vzájomnú príbuznosť
pojmov ujma a pojmu škoda v slovenskom právnom prostredí potvrdzuje i skutočnosť, že v zmysle
ustálenej judikatúry je možné v prípadoch posudzovania nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho
zákonníka analogicky uplatňovať zásady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 a
nasledujúcich. S poukazom na uzavretú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú je
navrhovateľ názoru, že povinné zmluvné poistenie v sebe zahŕňa i náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko
(ne)krytie nemajetkovej ujmy predmetným poistením nie je expresis verbis vylúčené z poistenia. V
texte uzatvorenej poistnej zmluvy ani vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú k predmetnej
zmluve pripojené sa neuvádza náhrada nemajetkovej ujmy ako nelikvidná položka alebo ako výluka
poistenia. Navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy výslovne nepoučil poistníka ani poisteného o
skutočnosti, že poistná zmluva sa nevzťahuje na náklady spojené so vznikom nemajetkovej ujmy,
poistený vzhľadom na neupozornenie zo strany navrhovateľa ani neuvedenie nemajetkovej ujmy ako
nelikvidnej položky alebo ako položky vylúčenej z poistenia považoval a považuje nemajetkovú ujmu
za škodu poistením zodpovednosti za škodu krytú. Keďže v poistnej zmluve ani v znení všeobecných
poistných podmienok nie je plnenie nemajetkovej ujmy výslovne vylúčené z poistenia je navrhovateľ
názoru s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že náhrada nemajetkovej
ujmy je krytá uzatvorenou poistnou zmluvou na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Navrhovateľ na pojednávaní vo svojom prednese najmä uviedol, že nemajetková ujma, ktorú uhradil by
mala byť platená zo zmluvného poistenia. Nebol poučený on ani jeho dcéra, že nemajetková ujma nie
je krytá uzavretým poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa vo svojich prednesoch najmä uviedol, že navrhovateľ
na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok zaplatil poškodenej M. S. sumu 10.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla
poškodenej zásahom do jej osobnostných práv prostredníctvom smrti pri dopravnej nehode druha
poškodenej Ing. I. V., pričom uvedenú dopravnú nehodu spôsobil navrhovateľ. Odporca odmietol
predmetnú sumu navrhovateľovi refundovať, resp. za neho zaplatiť, keď v konaní sp. zn. 5C/9/2010
ako vedľajší účastník z konania vystúpil. Úhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným

poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na judikát,
odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu JUDr. Rudolfa Čirča. Jedná sa o plnenie z poistnej zmluvy,
ktorú je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. V rámci textového znenia poistnej zmluvy aj všeobecných poistných podmienok odporca ako
poisťovateľ zásadne nevylúčil a v poistných podmienkach nestanovil ako výluku z poistenia možnosť
zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy poškodeným z titulu uzavretého povinného zmluvného poistenia.
Odporca sám v rámci reklamnej kampane uvádza limit poistného plnenia pri škodách na zdraví a
usmrtení vo výške 10.000.000 eur. Odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, z dôvodu,
že navrhovateľ bol nútený na základe rozhodnutia súdu, ale za odporcu a na základe správania
odporcu zaplatiť poškodenému dlžnú sumu, a to z dôvodu, že v konaní 5C/9/2010, kde odporca
vystupoval ako vedľajší účastník na strane, počas konania vystúpil z konania. Ďalej poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa výkladu príslušných ustanovení Európskych
smerníc ohľadom otázky, či nemajetková ujma má alebo nemá byť krytá povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj na otázku všeobecnej
záväznosti rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide o výklad práva Európskej únie a na
nepriamy účinok spočívajúci v povinnosti vnútroštátneho práva vykladať právo v súlade s právom
Európskej únie. Zdôraznil, že navrhovateľ v rámci konania dostatočným spôsobom preukázal základ
a výšku uplatneného nároku, a navrhol, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel aj s poukazom na
záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní vo svojich prednesoch najmä uviedla, že nemožno
hovoriť o naplnení čo i len jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451
ods. 2, a to z dôvodu, že prvá skutková podstata hovorí o plnení bez právneho dôvodu. Právny dôvod na
plnenie zo strany navrhovateľa existoval, pričom jeho existencia vyplýva zo samotného zákona ako aj z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu. Nemožno hovoriť ani o plnení z neplatného
právneho úkonu, pretože navrhovateľ neplnil M. S. na základe neplatného právneho úkonu, ale na
základe povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona a z rozhodnutia súdu, keďže nedošlo ani k dodatočnému
odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého sa plnilo, nie sú naplnené predpoklady bezdôvodného
obohatenia ani podľa tretej skutkovej podstaty, rovnako nemožno hovoriť ani o bezdôvodnom obohatení,
kde k plneniu dochádza z nepoctivých zdrojov. Vychádzajúc z navrhovateľom predloženej argumentácie
je zrejmé, že jeho intencia je zaradiť daný skutkový stav pod bezdôvodné obohatenie v zmysle §
454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodne sa obohatí ten, za koho sa plnilo čo
podľa práva mal plniť sám. Úspešné uplatnenie bezdôvodného obohatenia podľa tohto ustanovenia
však predpokladá kumulatívne naplnenie dvoch zákonom predpokladaných podmienok, ktorými sú
1. neexistencia povinnosti u toho, kto plnil a druhou podmienkou je existencia povinnosti na strane
toho, za koho sa plnilo. K 1. podmienke neexistencii tejto povinnosti u toho, kto plnil uviedla, že
navrhovateľ plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a na základe povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva, keď M. S. zaplatil titulom nemajetkovej ujmy náhradu 10.000 eur.
Základ navrhovateľovej povinnosti je daný zákonom a výšku je oprávnený určiť súd, takže povinnosť
navrhovateľa plniť vyplýva zo zákona a z rozhodnutia súdu, nie je žiadna pochybnosť, že by navrhovateľ
neplnil svoju povinnosť, na základe uvedeného nedošlo k naplneniu prvého základného predpokladu
bezdôvodného obohatenia. Druhá podmienka bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho
zákonníka predpokladá existenciu povinnosti plniť na strane toho, za koho sa plnilo. Odvolala sa
na vyjadrenie k návrhu, kde uvádzajú dôvody, pre ktoré nemajetková ujma nie je krytá z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a na základe čoho povinnosť na
ich strane neexistuje. O prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka nejde
tam, kde ten čo plnil mal sám právnu povinnosť plniť, nesplnením prvej predpokladanej podmienky
bezdôvodného obohatenia je dôvodom na zamietnutie návrhu. Poukázala na reklamný produkt, kde
nie je spomenutá nemajetková ujma a teda náhradu nemajetkovej ujmy nemožno subsumovať pod
škodu na zdraví ani pod náklady usmrtením. Poistný vzťah založený poistnou zmluvou sa riadi poistnými
podmienkami, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a preto reklamný produkt na daný vzťah nemá žiadny
vplyv. V poistných podmienkach je uvedený limit, ktorý a podľa období uvedených aj v smerniciach
Európskej únie sa postupne navyšuje, ale tak isto tu nie je uvedená nemajetková ujma, hovorí sa
len o škodách na zdraví a o nákladoch spojených s usmrtením. K rozsahu poistného krytia povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uviedla, že
rozsah je vymedzený v § 4 zákona a v tomto § zákon presne vymedzuje, ktoré jednotlivé zložky sú
poistením kryté. Navrhovateľ poukazoval na § 5, v ktorom nie je vyslovene uvedené, že z poistenia
zodpovednosti za škodu je vylúčená nemajetková ujma, v tomto § je uvedené, že ak poistná zmluva

neustanovuje inak, poisťovateľ nahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu. Zákon
hovorí len o zodpovednosti za škodu, nehovorí o nemajetkovej ujme. Povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu nie je krytá nemajetková ujma, tento záver nemôže zmeniť ani rozsudok
súdneho dvora vo veci Haasová, z dôvodu, že slovenský zákon o povinnom zmluvnom poistení
jednoznačne uvádza, aké nároky sú poistením zodpovednosti škodu kryté v § 4 a takýmto nárokom
však nie je nemajetková ujma a nie je možné ju ani subsumovať pod žiadny druh škody upravený v § 4
zákona o PZP, otázkou krytia nemajetkovej ujmy z PZP sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil
nekrytie nemajetkovej ujmy z PZP v zmysle zákona 381/2001, v zmysle uvedeného rozhodnutia sa
uberala aj rozhodovacia prax súdov, napríklad v rozhodnutí Krajského súdu Žilina a Krajského súdu
Banská Bystrica, ktoré sú rozhodnutia s rovnakým záverom a teda, že nemajetková ujma nie je krytá
PZP. Pokiaľ ide o odlišné stanovisko JUDr. Čirča, na ktoré poukazoval navrhovateľ, ide v podstate
len o odlišné stanovisko, ktoré však nie je záväzné, záväzné je väčšinové rozhodnutie Najvyššieho
súdu, zároveň rozsudok Krajského súdu Košice, na ktorý navrhovateľ poukazoval, je datovaný 3.3.2010,
a ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktoré bolo zo dňa
20.4.2011 a ktoré jasne konštatovalo záver, že nemajetková ujma nie je krytá PZP zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozsudok E. dal odpoveď na prvú otázku, že PZP má
pokrývať nemajetkovú ujmu, ak jej náhradu na základe zodpovednosti za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v danej veci, na druhú otázku Súdny dvor neodpovedal, bez odpovede Súdneho
dvora na predchádzajúcu otázku sa javí, že v zmysle smerníc PZP má pokrývať nemajetkovú ujmu,
avšak len v prípade, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného upravuje vnútroštátne právo,
pokiaľ ide o rozsah náhrady škody tak tento ponecháva európske právo na členské štáty, ktoré sú
oprávnené upraviť jednotlivé nároky, pokiaľ ide o smernicu ako prostriedok úniového práva tak smernica
nie je priamo záväzná vo vzťahu k jednotlivcom, nezakladá priamo práva a povinnosti jednotlivcom je
adresovaná členským štátom, ktoré sú povinné ich transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku,
smernice majú vylúčený priamy účinok vo vzťahu k jednotlivcom, teda fyzickým a právnickým osobám a
ich priameho účinku sa jednotlivec môže dovolávať len vo vzťahu ku štátu, pokiaľ ide o nepriamy účinok
smerníc, t. j. eurokonformný výklad tak tento je limitovaný zákazom výkladu contra lege vnútroštátneho
práva. S poukazom na vnútroštátne rozhodnutia vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR naša právna
úprava povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla nekryje nemajetkovú ujmu a teda nemožno eurokonformným výkladom dospieť k záveru, že
by mala byť krytá nakoľko by išlo o contra legem výklad, v takomto prípade, ak by došlo k nesprávnej
transpozícii smerníc do vnútroštátneho poriadku jednotlivec sa môže domáhať náhrady škody voči
štátu, súd nemôže priamo aplikovať smernicu v spore medzi jednotlivcami, nakoľko smernica nemá
priamy účinok, súd je povinný na prejednávaný prípad aplikovať platné vnútroštátne právo, ktoré je v
tomto smere jednoznačné, so záverom nekrytie nemajetkovej ujmy z PZP. Ďalej uviedla, že odvolací
súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že nepriamy účinok smerníc ako ho vyjadril Európsky
súdny dvor v prípade Von Colson, spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo
vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby sa dosiahol výsledok v zmysle čl. 249 zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva, s tým že zásada eurokonformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre
výklad contra legem a jej použitie je vždy obmedzené všeobecnými právnymi predpismi najmä zásada
právnej istoty, zásadou retroaktivity a ochrany legitímnych očakávaní, zároveň rozsudok súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-22/12 do 24.10.2013, na ktorý sa odvoláva odvolací súd v Žiline poukázal na
to, že povinnosť krytia škôd poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovým
vozidlám sa odlišuje od rozsahu náhrady škody vyplývajúcej zo zodpovednosti poisteného za škodu.
Podľa súčasného stavu právneho poriadku Európskej únie sú členské štáty stále oprávnené autonómne
opraviť režim zodpovednosti za škodu, ktorá sa uplatňuje na dopravné nehody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel. Navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

V rámci dokazovania sa súd okrem výsluchu účastníkov konania oboznámil aj s listinnými dôkazmi a
to najmä s výzvou na úhradu pohľadávky vo výške 10.000,- eur zo dňa 23.02.202, ktorá bola doručená
odporcovi dňa 23.02.2012, s fotokópiou hromadného príkazu na úhradu zo dňa 21.02.2012, s vyjadrením
odporcu k žalobe zo dňa 21.06.2012, s uznesením NS SR 4Cdo 168/2009 zo dňa 20.04.2011, s
odlišným stanoviskom sudcu JUDr. Rudolfa Čirča, s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa
30.10.2007, so všeobecnými poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo dňa
21.03.2007, s rozsudkom Súdneho dvora z 24.10.2013 vo veci C-22/12 /čl.135-140 rub/, s vyjadrením
odporcu zo dňa 27.01.2014, s odvolaním navrhovateľa zo dňa 05.03.2014, s vyjadrením odporcu k

odvolaniu navrhovateľa zo dňa 21.03.2014, s uznesením KS Žilina č.k. 6Co/275/20014-200 zo dňa
28.01.2015 ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1T 43/2009 a 5C/9/2010.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie
zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je
povinný tento nárok preukázať. /21/

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa
škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého
mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť
z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené,
nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T 43/2009-245 zo dňa 27.04.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 27.04.2009 bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá dňa 03.04.2009 medzi
obvineným Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXX/X a prokurátorkou Okresnej prokuratúry, podľa
ktorej je Ján Holics, nar. 28.08.1965, vinným, že dňa 30.06.2008 v čase o 19.15 hod., vykonával
jazdu na osobnom motorovom vozidle značky SEAT CORDOBA, EVČ: NO349AX v smere od Banskej
Bystrice na Ružomberok, kde v úseku cesty I/59 v 40 km za obcou Liptovská Osada v smere na
Ružomberok v dôsledku nesprávneho predchádzania pred ním idúcich nákladných motorových vozidiel
značky IVECO EVČ: BA819RV a presne určeného kamiónu nezisteného evidenčného čísla poľskej
poznávacej značky, ohrozil oproti idúceho vodiča Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, jazdiaceho na osobnom
motorovom vozidle značky VOLKSWAGEN GOLF, EVČ: RK925AR, ktorý sa v snahe vyhnúť sa zrážke
dostal so svojím vozidlom mimo pevný okraj vozovky, kde sa s vozidlom dostal do šmyku, prešiel do
protismeru a následne svojou pravou stranou vozidla narazil do nákladného vozidla značky IVECO,
EVČ: BA819RV, ktoré viedol v smere na Ružomberok F.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. S.
č. XX, G., pričom Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XXX, okres V., utrpel ťažké zranenia,
následkom, ktorých dňa 07.07.2008 o 16.02 hod., zomrel v Martinskej fakultnej nemocnici, teda iné
vozidlo mu spôsobilo smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom, čím spáchal prečin ublíženia na
zdraví podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou na 4 roky a zároveň
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov, s poukazom na § 232
ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená Alena Mydliarová s nárokom na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie. Súd mal za preukázané z pripojeného spisu sp.zn. 5C/9/2010, že v
predmetnom konaní bol uznesením č. k. 5C 9/2010-18 zo dňa 16.02.2010, vzhľadom na procesný návrh
odporcu, ktorý navrhol, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na jeho strane ALLIANZ - Slovenská
poisťovňa, a.s., Račianska 62, Bratislava, pripustený vstup ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Račianska 62, Bratislava do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keď predpokladom
účasti vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je existencia právneho záujmu na výsledku konania,
má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník konania. Dňa 19.10.2010 vedľajší účastník na
strane odporcu doručil Okresnému súdu Ružomberok písomné podanie, ktorým oznámil, že vystupuje
z konania z dôvodu, že nemá právny záujem ďalej vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu,
keď žalobou zo dňa 25.01.2010 si navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie sumy 10.000,- eur
predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy a neskôr navrhovateľka rozšírila žalobný návrh o náhradu
škody na poškodenom motorovom vozidle vo výške 7.234,74 eur a keďže OS Ružomberok rozsudkom
zo dňa 26.03.2010 zamietol podanú žalobu v časti o náhradu škody na poškodenom vozidle a zároveň
zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a uznesením KS
Žilina došlo k zrušeniu a vráteniu predmetného rozsudku v časti, v ktorej bol napadnutý odvolaním
odporcu o zaplatenie sumy 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a keďže odvolaním odporcu
nebol napadnutý výrok OS Ružomberok v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobný návrh titulom
náhrady škody na motorovom vozidle, stal sa tento výrok právoplatným a vykonateľným a vedľajší
účastník na strane odporcu nemal právny záujem na výsledku prejednávaného sporu z dôvodu, že
tvrdil, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá poistnou zmluvou na povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa vzťahovala na O. L. v
zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov. Okresný súd uznesením na
pojednávaní konanom dňa 21.10.2010 v sp. zn. 5C/9/2010 pripustil vystúpenie vedľajšieho účastníka

na strane odporcu ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., z predmetného sporu. Rozsudkom č. k.
5C/9/2010-145 zo dňa 09.06.2010 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/9/2010-160 zo dňa
18.07.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/309/2011-169 zo dňa 02.11.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.12.2011, Z. E. bol zaviazaný povinnosťou
zaplatiť M. S., nar. XX.XX.XXXX, sumu 10.000 eur do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, a to
titulom náhrady nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby, keď ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu
Ružomberok Z. E., protiprávnym konaním dôsledkom ktorého bola smrť životného druha navrhovateľky
M. S., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil navrhovateľke M. S. nenapraviteľnú citovú ujmu, spočívajúcu v
prežívanej bolesti a nepríjemných pocitov ochudobnením v citovej sfére, keď požadovaný nárok vo výške
10.000 eur je primeraný s prihliadnutím na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti životného
partnera Ing. I. V., ako aj s prihliadnutím na to, že išlo o nedbanlivostný prečin, kedy nebolo v úmysle
Z. E. konať takým spôsobom, tým je zabezpečená aj požiadavka nezneužívania právneho prostriedku
na neprípustné obohacovanie.

Z predloženej fotokópie hromadného príkazu na úhradu (z č. l. 11), má súd za preukázané že dňa
21.2.2XX2 Z. E., bytom K. XXX/X, XXX XX J. uhradil bezhotovostným vkladom na účet poškodenej
M. S., nar. XX.XX.XXXX, č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 10.000 eur, titulom nemajetkovej ujmy,
ktorá vznikla poškodenej M. S. zásahom do jej osobnostných práv spôsobených Z. E. protiprávnym
konaním, dôsledkom ktorého bola smrť životného druha M. S. F.. I. V., ako vyplýva aj zo správy
pre príjemcu úhrada nemajetkovej ujmy, ktorú povinnosť si navrhovateľ splnil na základe rozsudku č.
k. 5C/9/2010-145 zo dňa 09.06.2010 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/9/2010-160 zo dňa
18.07.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/309/2011-169 zo dňa 02.11.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.12.2011. Následne navrhovateľ vyzval odporcu
na úhradu pohľadávky vo výške 10.000 eur, ktorá výzva bola doručená odporcovi dňa 23.02.2012,
pričom navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyzval odporcu na plnenie v lehote 15 dní
odo dňa doručenia výzvy, ktorú skutočnosť má súd za preukázanú z výzvy zo dňa 23.02.2012. Z návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 30.10.2007, má súd za preukázané, že uzavreli povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistník O. E., bytom K.
XXX/X, XXX XX J., držiteľ Z. E., K. XXX/X, XXX XX J. a poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava I, IČO: 00 151 700, druh vozidla SEAT CORDOBA, modrá
metalíza, EČ: NO349AX, rok výroby 2001, poistenie na dobu neurčitú. Vyššie súdom zistený skutkový
stav preukázaný listinnými dôkazmi medzi účastníkmi nebol sporný.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie skutočnosti, či povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, pričom navrhovateľ založil
oprávnenosť podaného návrhu s poukazom na rozhodnutie C-22/12 zo dňa 24.10.2013 a názoru, ktorý
prezentoval ESD v predmetnom rozhodnutí.

Platná právna úprava na území SR dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a
právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zásadný rozdiel
je, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu
mohol zásah vyvolať a v prípade náhrady škody je potrebné výšku škody presne uviesť a preukázať.
Ide o dve samostatné práva. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom
do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka. Zákonná úprava
vymedzuje vzťah medzi osobou do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté /
môžu ňou byť len fyzické osoby/ a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila /môžu ňou byť aj
právnické osoby/. Z právoplatného rozhodnutia v sp. zn. 5C/9/2010 vyplýva, že zásah do osobnostných
práv poškodenej M. S. bol spôsobený pri dopravnej nehode na území SR protiprávnym konaním Z.
E. v tomto konaní navrhovateľa, poisťovňa v tomto konaní odporca bol len účastníkom poistného
vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď žiadnym spôsobom
nezasiahla poisťovňa do práv poškodenej. V zákone č. 381/2001 Z.z., nie je osobitne definovaný
pojem škoda a ani Občiansky zákonník definíciu nepodáva. Na odstránenie spornej skutočnosti medzi
účastníkmi konania súd aplikoval na prejednávanú vec smernicu tzv. nepriamou aplikáciou, ktorá
umožňuje navrhovateľovi žiadať, aby súd vykladal vnútroštátne právo eurokonformným výkladom a to v

súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice. Normy primárneho komunitárneho práva majú prednosť pred
zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy. Vzhľadom na uvedené vychádzajúc z čl. 56, 57 a 58 odôvodnenia
rozsudku C-22/2012 Súdny dvor konštatoval, že v súlade s § 11 a 13 Občianskeho zákonníka náhrada
nemajetkovej ujmy sa priznáva blízkym osobám, pričom na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť,
že slovenský Občiansky zákonník systematicky rozlišuje náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.
Z pohľadu eurokonformného výkladu náhrady škody na účely povinného zmluvného poistenia je takéto
rozlišovanie neprípustné, pričom Súdny dvor výslovne konštatoval, že nič nenasvedčuje tomu, že na túto
zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktorú odkazujú
uvedené smernice. Súd v ad hoc je povinný vykladať vo svetle znenia a cieľa neimplementovanej
smernice. Súd konštatuje viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O.s.p., vo
svetle rozsudku Súdneho dvora C-22/2012 H. E. c/a V. K., G. E., že ak vnútroštátne právo umožňuje
rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, náhrada tejto
ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Únijné právo vzťahy ohľadne náhrady
škody nereguluje. Harmonizácia sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej
ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje poškodenej /
v súdenej veci M. S./ požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Náhradu nemajetkovej ujmy právna
úprava v SR umožňuje podľa ustanovení o ochrane osobností /§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka/,
pričom právna úprava škody na zdraví § 444 Občianskeho zákonníka nie je vyčerpávajúca. Za stavu,
keď právo umožňuje poškodenej požadovať od škodcu /navrhovateľa/ náhradu nemajetkovej ujmy, je
dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného
poistenia. Je nepochybne chybou zákona, ak je nenáležite transponovaný a ak vo vzťahoch obdobných
v prejednávanej veci rozlišuje medzi „škodou“ a „ujmou“. Z rozhodnutia C-22/2013 bod 52 vyplýva, že
pod pojem „ujma na zdraví“, patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do
osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, aj psychickú traumu. V bode 33. rozhodnutia C-22/2013 bolo
konštatované, že znenie smernice 72/166/EHS a smernice 90/232/EHS zahŕňa akýkoľvek typ škody
alebo ujmy, bez ohľadu na to, či má majetkovú alebo nemajetkovú povahu, a preto nie je možné z neho
vyvodiť názor, že nemajetková ujma nespadá do rozsahu pôsobnosti smernice. Článok 3 ods. 1 smernice
72/166/EHS a článok 1 ods. 1 smernice 90/232/EHS sa musí vykladať v zmysle, že zahŕňa majetkovú
škodu, ako aj nemajetkovú ujmu, akou je bolesť alebo utrpenie.

K namietanej pasívnej legitimácie odporcu súd konštatuje, že pasívna legitimácia odporcu, ktorý je
poistiteľom navrhovateľa ako zodpovedného subjektu a jeho povinnosť zaplatiť uvedenú náhradu
nemajetkovej ujmy mu vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k poisťovni ide
o špecifické právo poškodenej M. S. na výplatu plnenia za poisteného škodcu navrhovateľa, a to vo
výške v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa
plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia
zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v
rozsahu podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je krytá
a nesúvisí s dojednaným povinným zmluvným poistením a teda neexistuje právny titul, na základe
ktorého by mal odporca plniť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď namietal nedostatok
pasívnej legitimácie pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď poukazoval na
taxatívne vymedzenie § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom v zmysle tohto ustanovenia odporca nie je
povinný za navrhovateľa poskytnúť M. S. náhradu nemajetkovej ujmy. Súd dospel k záveru, že zásah do
osobnostných práv M. S. bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil navrhovateľ. Odporca bol
poisťovateľom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Súd dospel k
záveru, že odporca je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaný podľa § 15 v
spojení s § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z.z.. Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie
poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone č.
381/2001 Z.z., keď pre účely tohto zákona pojem škoda je nutné vykladať extenzívne v tom zmysle,
že pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do
osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený
usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo
v súvislosti s touto prevádzkou, pričom z dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri
dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri
dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom
poistného krytia. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z gramatického výkladu zákona č.
381/2001 Z.z., alebo z ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, ak by náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné
majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch
mohlo viesť aj k ich finančnému bankrotu ako aj k neistote pozostalých, či im prisúdená náhrada bude
skutočne poskytnutá, resp. riziko, že pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymožiteľná.
Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zákona č.
381/2001 Z.z. tak, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých,
a zároveň je predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomenúť
ich účel a zmysel, pričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od
neho smie a musí odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a
pod. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 je aj ústavne konformný, pričom
pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 treba vychádzať z chápania tohto pojmu v
komunitárnom práve. Predmetný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli
nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej
textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa
slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za
ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu ( rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2010 vo
veci C-63/09 M. T. proti Clickair SA). Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen
ujmy majetkovej povahy, ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú
napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ),ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna
teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu
vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t.j. ujmám
imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada. Aj podľa právnej
úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
v smerniciach (smernica rady č.72/166/EHS, smernica č. 90/232/EHS, smernica č. 2000/26/ES) sú
členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán
a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek ujmy v oblasti povinného poistného krytia motorových
vozidiel nezostali neuhradené. Za použitia eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“
v § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., a s prihliadnutím k
samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu
peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba
považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.. Požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto podľa názoru
súdu spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z., a preto je aj daná pasívna legitimácia
odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného
na výplatu plnenia za poisteného škodcu vo výške a v rozsahu v akom za škodu zodpovedá poistený
škodca. Podľa názoru Súdneho dvora vo veci E. C-22/12, pod pojmom ujma na zdraví sa má rozumieť
akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho
práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak
fyzickú, ako aj psychickú traumu. Súdny dvor na základe týchto úvah dospel k záveru, že medzi škody,
ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou,
patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Podľa
rozsudku Súdneho dvora vo veci O. C-277/12, smernica rady 72/166/EHS a smernica rady 84/5/EHS
sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Za skutkového stavu, keď právo
Slovenskej republiky ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, umožňuje navrhovateľovi
požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je dôvodné vyvodiť záver, že náhrada nemajetkovej ujmy
musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Súd s poukazom na vyššie konštatované sa
nestotožnil s právnou argumentáciu odporcu, že nie je pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej
ujmy.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu vzhľadom na to, že odporcovi ako zodpovednému
individuálnemu subjektu vznikla povinnosť plniť navrhovateľovi s poukazom na vyvodený záver keď súd
vychádzal z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. októbra 2013
(C-22/12), podľa výroku ktorého článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1ods. 1 a 2
druhej Smernice Rady č. 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/15/EHS z 11.05.2005 a
článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel sa majú vykladať tak, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej, pričom náhradu nemajetkovej ujmy
právna úprava v SR umožňuje podľa ustanovení o ochrane osobností /§ 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka/ navrhovateľovi požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá musí byť likvidovaná z
povinného zmluvného poistenia. Navrhovateľovi vznikol nárok s poukazom na zákonné ustanovenie §
454 Občianskeho zákonníka, pričom boli splnené obidve kumulatívne podmienky vyžadované zákonom
a to splnenie právnej povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť t.j. neexistencia
povinnosti navrhovateľa k plneniu, ktoré je zrejmá /náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná
z povinného zmluvného poistenia, vychádzajúc z rozsudku C-22/2013 ako súd vyššie konštatoval/ a
zároveň existencia právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené t.j.
existencia právnej povinnosti na strane odporcu za ktorého sa plnilo, keď povinnosť mu vyplýva z §
4 ods. 2 písm. a/, ods. 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. /za aplikácie nepriameho účinku smernice
rady č.72/166/EHS, smernice č. 90/232/EHS, smernice č. 2000/26/ES/, keď súd mal za preukázané, že
navrhovateľ plnil za odporcu sumu vo výške 10.000,- eur, dňa 21.02.2012, pričom odporca mal plniť sám
podľa práva, keď náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia,
ktorú povinnosť si odporca dobrovoľne voči navrhovateľovi nesplnil, pričom zo všeobecných poistných
podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo dňa 21.03.2007 ani zo samotného zákona č. 381/2001
Z.z., nevyplýva skutočnosť výluky poistenia nemajetkovej ujmy zároveň ani v konaní nebolo zistené a
preukázané, prípadné osobitné dojednanie výluky z poistenia.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo uplatneného nároku navrhovateľovi a to úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 09.03.2012 /odo dňa nasledujúceho po uplynutí
15 dňovej lehoty v zmysle výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 23.02.2012 doručenej odporcovi dňa
23.02.2012 /nakoľko odporca tým, že neposkytol plnenie navrhovateľovi do dňa 08.03.2012 dostal sa
dňom nasledujúcim do omeškania s plnením uplatneného nároku navrhovateľa, pričom výška úroku z
omeškania uplatnená navrhovateľom v návrhu a súdom priznaná nebola v rozpore s ustanovením § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a s príslušným vykonávacím predpisom § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Zb., t.j. neprevyšuje výšku stanovenú podľa predpisov občianskeho práva (základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania mala výšku 1 % + 8 = 9 %).

K opätovným námietkam zo strany odporcu, že v prejednávanej veci nemožno ustanovenia zákona
č. 381/2001 Z. z. vykladať eurokonformným spôsobom, pretože vnútroštátna právna úprava odporuje
právu EÚ a účinku smerníc sa nemožno dovolávať voči jednotlivcom, ale len proti štátu, prvostupňový
súd poukazuje na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, keď odporca, úplne opomína tzv.
nepriamy účinok smerníc, v zmysle ktorého orgány členského štátu sú povinné vnútroštátne právo

vykladať a aplikovať vo svetle znenia smerníc tak, aby sa dosiahol nimi predpokladaný výsledok
(porovnaj rozhodnutie ESD C-14/83 Von Colson and Kamman c/a Land Nordheim-Westfalen, ECR
1981). Z judikatúry Európskeho súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné
v rámci aplikácie princípu nepriameho účinku smerníc nahradiť absentujúcu legislatívu alebo vykonať
nápravu nesprávne implementovanej smernice v konkrétnom súdnom konaní, a to bez ohľadu na
zodpovednosť štátu za implementáciu smernice a povinnosť štátu vykonať nápravu. Súd je povinný
vykonať všetko pre to, aby vykladal vnútroštátnu právnu normu v čo najväčšom možnom súlade s
neimplementovanou alebo nesprávne implementovanou smernicou. Z uvedeného vyplýva záver, že
nepriamy účinok smerníc, ako ho vyjadril ESD v prípade Von Colson, spočíva v povinnosti členského
štátu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby dosiahol výsledok v zmysle
článku 249 ZES. Podstatou nepriameho účinku je povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právne normy vo
svetle znenia a cieľa neimplementovanej smernice. Výsledkom eurokonformného výkladu môže tak byť
i vznik občiansko-právnej zodpovednosti individuálneho subjektu, ktorá by bez zohľadnenia nepriameho
účinku smernice a pri výlučnej aplikácii vnútroštátneho práva neexistovala (porovnaj rozhodnutie ESD
C 215/97, Bellone c/a Yokohama, ECR I-2191), pričom súd konštatuje, že v ad hoc sa nejedná
o prípad výkladu contra legem, keď právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č.
2221/07 z 19.03.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale
predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých
je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné
usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia,
ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne
prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky
a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie "ad absurdum" odmietol a aby
zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
Zároveň súd konštatuje, že vnútroštátny orgán aplikácie práva sa má vždy usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva, t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom, aby sa tak zabezpečil "reálny
účinok" príslušnej smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú
priamy účinok. Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery
vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis
zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo,
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.