Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200207
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľa: T. C., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX P., N. č. XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného
dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.1.2015, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieodporkyneSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavač.XXXXXXXXXXX zodňa21.1.2015
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.1.2015 odporkyňa podľa § 21 zákona č.
100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisov,§114ods.1,§259ods.1,§293ka
§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi
od 17.2.2011 starobný dôchodok v sume 57,50 € mesačne, zvýšený od 1.1.2012 na sumu 59,40 €, od
1.1.2013 na sumu 70,60 € mesačne, od 1.1.2014 na sumu 79,40 € mesačne a od 1.1.2015 na sumu
84,60 € mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania. Okrem iného v ňom uviedol, že do 31.12.1999 vykonával viac ako 20 rokov službu I.
kategórie funkcií, pričom nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia veku 55 rokov, t.
j. dňom 19.9.2003. Uvedeným dňom mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 88 % z
priemerného mesačného zárobku, čo k 13.7.2008 založilo nárok na starobný dôchodok v sume 319,52 €
mesačne. Krátenie uvedenej sumy podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nezákonné, nakoľko nárok na
výsluhový dôchodok a nárok na starobný dôchodok nepodmieňuje tá istá sociálna udalosť. Na krátenie

výšky starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neboli dané zákonné podmienky. Pokiaľ
odporkyňa nevydá také rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom, v súlade s Dohovorom č. 128,
a ktoré bude preskúmateľné, teda nevydá rozhodnutie, ktorým mu prizná starobný dôchodok v sume,
na ktorý mu vznikol nárok (319,52 € mesačne), iné rozhodnutia budú vždy a len nezákonné. Domáha
sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia ako nezákonného a žiada vec vrátiť odporkyni na ďalšie
konanie bez možnosti odvolania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie z 21.1.2015 ako
vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia GR ZVJS
v Bratislave zo dňa 11.2.2014 priznaný od 1.8.1999 podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona NR SR
č. 73/1988 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboruväzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície výsluhový príspevok, ktorý podľa § 124 ods. 2 zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia

GR ZVJS Bratislava z 30.4.2014 bol navrhovateľovi od 17.2.2011 vyplácaný výsluhový príspevok v
sume 442,44 € mesačne. V uvedenom potvrdení sú uvedené zárobky za jednotlivé kalendárne roky
služobnéhopomeruodroku1989.Odporkyňapriposudzovanínárokunastarobnýdôchodokvychádzala
z uvedeného potvrdenia. Ďalej odporkyňa poukázala na rozhodnutie č. 55 Najvyššieho súdu SR,
uverejnenéhovZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSRč.5/2011.Výškustarobného

dôchodku navrhovateľa stanovila tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby
poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na
príspevok.Následneurčilasumustarobnéhodôchodkupatriaculenzaobdobiedôchodkovéhopoistenia,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku, koeficientom, ktorý vyjadruje pomer
medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
príspevku za celé roky, a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok

na príspevok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na
nárok na príspevok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za celé roky. Ďalej odporkyňa poukázala
na čl. 33, čl. 2, časť III Dohovoru č. 128 (uverejneného v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79),
ako aj čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.7.2001 a uviedla, že vo

svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona.
Odporkyňu o takomto postupe poučil Najvyšší súd SR v rozsudkoch napr. 4So/189/2007 z 29.5.2008,
4So/133/2009zo7.12.2009a9So/77/2011z30.5.2012.Zachovanienárokovvyplývajúcichzozaradenia
zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po
zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz

boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok. Ďalej poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 222/2003 Z.z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia
a uviedla, že vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného

dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom
zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa
prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za

tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať
Dohovor.

Navrhovateľ po doručení vyjadrenia odporkyne zo dňa 17.3.2015 reagoval podaním zo dňa 1.4.2015,
doručeným tunajšiemu súdu 2.4.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že ani odporkyňa nespochybnila

skutočnosť, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 319,51869 € mesačne (88 % z PMZ) v
zmysle zákona č. 100/1988. Uplatnením čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (pre krátenie výšky starobného
dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok) koná odporkyňa nezákonne. Domáha sa preto zrušenia
napadnutého rozhodnutia a žiada vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie bez možnosti odvolania.

Navrhovateľ sa súdneho pojednávania konaného dňa 14.4.2015 nezúčastnil zo zdravotných
dôvodov a žiadal, aby pojednávanie prebehlo bez jeho účasti. Z toho dôvodu v zmysle ust. § 250g ods.
2 O.s.p. po splnení zákonných podmienok súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti
navrhovateľa.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na vyjadrenie zo dňa 17.3.2015
a navrhla napadnuté rozhodnutie z 21.1.2015 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť,
že pokiaľ by navrhovateľ dostal celú teoretickú výšku dôchodku 319 €, ktorú žiada, 28 rokov by
mal započítaných dvakrát, prvýkrát vo výsluhovom príspevku, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový
dôchodok a druhýkrát vo výške starobného dôchodku. Odporkyňa mu započítala týmto krátením, ktoré

je úplne vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia z 21.1.2015, 6 rokov v civilnom zamestnaní.Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré
mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
nemožno vyhovieť.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia GR ZVJS, Útvaru
sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava č. GR ZVJS-12255/33-2013 zo dňa 11.2.2014 priznaný
rozhodnutím zo dňa 12.8.1999 výsluhový príspevok podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov od 1.8.1999. Podľa ust. § 124
ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm.
d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú od
účinnosti zákona za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti
zákona.Zákonnadobudolúčinnosť1.7.2002.Nazákladeuvedenéhood1.7.2002sapovažujevýsluhový
príspevok za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške. Podľa uvedeného potvrdenia pre nárok a výšku

na dávku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu ZVS od 31.7.1967 do
30.7.1969, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.6.1973 do 31.7.1999, t. j. spolu 28 rokov
a 61 dní. Doba ZVS na účely sociálneho zabezpečenia bola zaradená do I. kategórie funkcií. Doba
služobného pomeru príslušníka ZVJS na účely sociálneho zabezpečenia bola zaradená do I. kategórie
funkcií. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru zo dňa 30.4.2014 bola navrhovateľovi na

určenie sumy priznanej dávky zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. Z uvedeného
potvrdenia súčasne vyplynuli hrubé zárobky (vymeriavacie základy), ako i počet vylúčiteľných dôb za
jednotlivé kalendárne roky doby služobného pomeru navrhovateľa od roku 1989 do roku 1999.

Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 128/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej
poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný

11.1.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie
starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného
veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb
na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijímať
osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú

priamo záväzné aj pre odporkyňu.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe
tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné

starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok
z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia. Je potrebné zdôrazniť, že výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový
dôchodok) má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
charakter „starobného dôchodku“.

U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového
zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku
výsluhového príspevku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Navrhovateľovi bol podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. od 1.8.1999 priznaný výsluhový príspevok
(za 28 rokov). Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenianavrhovateľ získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa
čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže
spravodlivopožadovať,abymubolavyplácanásumastarobnéhodôchodku,priznanéhovovšeobecnom

systéme sociálneho zabezpečenia aj za tie doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok
a výšku príspevku za službu, ktorý, ako už bolo vyššie uvedené, má od dovŕšenia dôchodkového veku
charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že
osobitný systéme pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje. Postup odporkyne preto súd nepovažuje
za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, podľa ktorého

majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký
postup krajský súd považuje za zákonný.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.1.2015 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho ako vecne správne
potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto
konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 14. apríla 2015
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková