Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/704/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214213203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.RenátyGavalcovejačlenovsenátu

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: L. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. E. XX/X, X., o zaplatenie istiny 621,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. februára 2015 č.k. 14C/197/2014-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti istiny 73,10 eur, vo
zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 O.z., §
5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 101, § 103 O.z., § 96 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že z predžalobnej upomienky zo dňa 22.apríla 2011 doručenej odporcovi dňa
9.mája 2011 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo,
a to najneskôr do troch dní od doručenia predmetnej upomienky. Premlčacia doba teda začala plynúť
najneskôr dňa 10.mája 2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia predžalobnej upomienky a
uplynula dňa 10.mája 2014, pričom žaloba na súd bola podaná až 20.júna 2014, teda po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľom predložená zmluva
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a

termíny splátok iných poplatkov; ďalej neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyjadrenú
konkrétnym dátumom. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na
ostatnéúroky,poplatkyasankcienavrhovateľnemánárokanipreto,leboichdojednanievovšeobecných
obchodných podmienkach navrhovateľa je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú
drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli
vopred pripravené navrhovateľom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o

podmienky individuálne dojednané. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa pred začatím konania,
bolo potrebné v danom prípade rozhodnúť o zastavení konania v časti konania o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 73,10 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej
stránke bol úspešný odporca, v konaní si ale žiadne trovy neuplatnil, preto mu ich súd ani nepriznal.Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zamietajúcej časti odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu,
resp. v zmysle § 221 ods. 1, 3 O.s.p. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že súd prvého stupňa na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa premlčacej doby a na daný prípad bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny

obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľa, preto je nutné
posudzovať predmetný záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,
preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a to rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 z 28.04.2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 z 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013,

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014, sp. zn. 11Co/456/2012 z 05.02.2014, sp.
zn.11Co/71/2013z30.04.2014podľakomentárak§52O.s.p. kspotrebiteľskýmzmluvámodprof.JUDr.
Petra Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité
posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluvy, či ide o zmluvu občiansko-právneho charakteru
alebo obchodno-právneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v

jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná
bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide, avšak pokiaľ pôjde o ostatné prostriedky, bude práve dôležité
posúdiť, či ide o zmluvu občiansko-právnu alebo obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 5b Zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOOS“), ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014, keď v tejto
súvislosti poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález ÚS SR z 24.05.1995, PL.ÚS 16/95, Nález
ÚS SR z 03.03.1996, PL.ÚS 36/95, článok 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, článok 152 ods. 4 Ústavy
SR, Nález ÚS SR z 08.03.2011, III.ÚS 348/2006-42. Je toho názoru, že aplikáciou ustanovenia § 5b
ZoOS na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu

pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k
zotretiuprincípuprávnejistoty,akojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažného zásahu do majetkových práv veriteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok
žalobným návrhom zo dňa 28.11.2012, pričom predmetné ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť

až dňa 01.05.2014, navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156
ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny a
je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. spolu so závislým výrokom o náhrade trov
konania potvrdiť.

Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvéhostupňa podsp.zn.14C/197/2014 jenávrhnavrhovateľa,

ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy vo výške 621,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25% ročne od 13.05.2011.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo ivo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, prečo by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení
vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo
v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel dňa 09.11.2010 s odporcom ako dlžníkom
zmluvu č. 7081712, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške 684,- eur pri ročnej
úrokovej sadzbe 37,27%, RPMN 37,27%, priemernej hodnote RPMN 47,39%, pri celkových nákladoch
spotrebiteľa 184 eur. Odporca sa zaviazal ju splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške
28,50 eur. Z predloženého prehľadu splátok bolo zistené, že odporca uhradil jednu splátku vo výške

28,50 eur a splátky splatné od 20.01.2011 neboli uhradené. Z dôvodu oneskorenia so splácaním pôžičky
aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu, využil veriteľ právo na predčasné zosplatnenie pôžičky v
zmysle Všeobecných obchodných podmienok zmluvy a to listom zo dňa 22.4.2011.

Základnou spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa, bolo, či súd prvého stupňa

postupoval správne, keď otázku premlčania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zákon
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec neobsahoval,
pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a nasl. Obchodného
zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani

nemôže vzdať. S poukazom na to, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 657, § 658
Občianskeho zákonníka /a nie ako uvádza odvolateľ, že ide o úverovú zmluvu uzavretú v zmysle ust. §
407 a násl. ObZ/ s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva navrhovateľa.

Aj napriek uvedenému odvolací súd ďalej uvádza, že pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia
Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť

nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len
vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter

absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských
zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

zmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniť.Zmyslomzavedeniaosobitnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;

k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je
teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Súd prvého stupňa v danom prípade postupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V danom prípade síce odporca nenamietal
premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom, v zmysle súdom prvého stupňa správne aplikovaného
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné
aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bezďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá
bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.)
došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe

ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné

ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného
zákona.

Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3
MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti návrh
navrhovateľa voči odporcovi zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. §

219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti potvrdil, keď tento správne
rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.