Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Tomčovčík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/106/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010445
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615010445.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2016, v
trestnej veci obžalovaného C.. C. G., pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2, ods.3 Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.6.2015 sp.zn. 3 T 80/2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C.. C. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 3 T 80/2015 z 30.6.2015 bol obžalovaný C..
C. G. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.c/, ods.3 b/ Tr.zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, že

dňa 7. apríla 2015 o 20.30 hod. v B., L. A. L. Q., pred budovou Y., K. W., L.. XX.X.XXXX, bytom B., A..
G. E. Č.. XXXX/XX, ktorému po napadnutí a páde na zem vypadol z vrecka bundy mobilný telefón zn.
S. W. X XX N. D. N., W.: XXX XXX XXX XXX XXX v hodnote 661 € ku škode poškodeného E. W., ktorý
mal v tom čase vedľa seba, zo zeme ho zobral a s telefónom ušiel,
hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 186/14 z 18.11.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 18.11.2014, aj pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov
do 19.2.2016.

Za to mu súd podľa § 212 ods.3 Tr.zák. s použitím § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 38 ods.3
Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 117 ods.4 Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu pre mladistvých.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného a to
vo výroku o uloženom treste. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu I.. I. A.. V
písomnom odôvodnení poukázal na účel trestu, ktorý je definovaný ustanovením § 97 ods.1 Tr.zák., a
to v spojení s osobou mladistvého. Zároveň zvýraznil ustanovenie § 117 ods.2 Tr.zák., podľa ktorého
nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom
na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie
iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Trestného zákona. Obžalovaný vyjadril
svoj názor, podľa ktorého by jeho prevýchovu bolo možné dosiahnuť aj uložením iného druhu trestu,
napríklad trestu povinnej práce, resp. peňažného trestu, ktorý je jeho zákonný zástupca ochotný zaplatiť.
Potrestanie je možné skombinovať s uložením niektorej z výchovných povinností a obmedzení podľa

§ 107 ods.1 Tr.zák. Výkon trestu odňatia slobody ho podľa vlastného vyjadrenia môže v budúcnosti
negatívne ovplyvniť pri formovaní jeho osobnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo
výroku o uloženom treste odňatia slobody a uložil mu trest povinnej práce, resp. peňažný trest.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti
obžalovaného, jeho obhajca I.. I. J. navrhol vyhovieť podanému odvolaniu a v zmysle jeho dôvodov aj
krajským súdom rozhodnúť.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por. V konkrétnom prípade odvolací súd
preskúmal v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovanému uložený trest.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka podaného odvolania obžalovaného a s tým súvisiaceho trestného stíhania, je potrebné
zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2015 urobil
vyhlásenie o svojej vine v zmysle ustanovenia § 257 Tr. por. a súd takéto vyhlásenie uznesením prijal.
Z týchto dôvodov sa vykonané dokazovanie zameralo len k uloženému trestu.

Obžalovanému bol ukladaný trest ako mladistvému, a to podľa § 117 ods.1 Tr.zák. za prevažujúceho
pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. teda, že k trestnej činnosti sa priznal a túto
oľutoval.

Stíhaného trestného činu sa obžalovaný C.. C. G. dopustil 7. 4. 2015, pričom z aktuálneho odpisu
registra trestov bolo zrejmé, že tento bol v minulosti 1-krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 4T/186/2014 z 18.11.2014 právoplatným 18.11.2014 pre trestný čin
krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné.
V predmetnom trestnom stíhaní mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 19.2.2016. Trest mu bol uložený ako trest úhrnný.

Z uvedeného bolo teda zrejmé, že súčasne prejednávaného trestného činu sa dopustil krátko po svojom
predchádzajúcom odsúdení, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z miesta bydliska bol
hodnotený neurčito, pričom v minulosti, a to v roku 2013 bol priestupkovo riešený, nakoľko sa dopustil
priestupku proti majetku.

Krajský súd v Košiciach preto v konaní o podanom odvolaní nezistil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali pochybnosti o zákonnosti postupu prvostupňového súdu pri uložení trestu obžalovanému.
Druhostupňový súd s prihliadnutím na všeobecné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák.,
podľa ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval uložený trest obžalovanému, najmä s prihliadnutím na
následok, ako i spôsob vykonania činu za zákonný a primeraný. Druhostupňový súd uložený trest odňatia
slobody hodnotil aj z hľadiska znenia ustanovenia § 117 ods.1 Tr.zák., a to z dôvodu, že obžalovaný bol
mladistvý a bol mu ukladaný trest za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.3
Tr.zák.

V konkrétnom prípade trestného stíhania obžalovaného podľa názoru druhostupňového súdu nebolo
možné tomuto uložiť peňažný trest tak, ako to ustanovuje § 56 Tr.zák., a to z dôvodu, že podľa § 57
ods.1 Tr.zák. bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že odsúdený ho nebude schopný zaplatiť. Podľa dôvodov

podaného odvolania peňažný trest mali zaplatiť jeho rodičia, čo je však v rozpore s celkovým účelom
takéhoto trestu. Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Obžalovaný sa súčasne stíhaného trestného činu dopustil v čase podmienečného odsúdenia, a to pre
iný trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák. (rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi sp.zn. 4 T 186/2014 zo dňa 18.11.2014, právoplatným toho istého dňa), ako i trestný čin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.c/ Tr.zák. Druhostupňový súd sa preto stotožnil s
názorom prvostupňového súdu, že obžalovaný napriek predchádzajúcim priestupkovým konaniam,
ako i uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody má sklony páchať ďalšiu úmyselnú trestnú
činnosť obdobného druhu. Na jeho prevýchovu je preto potrebné vplývať prísnejším trestom a v tomto
prípade nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov je trestom
uloženým na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto krajský súd takýto trest považuje
z hľadiska základných zásad pre ukladanie trestov za primeraný.

Krajský súd zároveň v súvislosti s preskúmaným trestom odňatia slobody dospel k záveru, že zaradenie
obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých je taktiež v
celom rozsahu zákonné a dôvodné a takéto zaradenie je v súlade s ustanovením § 117 ods.4 Tr.zák.

V ďalších neuvedených podrobnostiach svojho rozhodnutia krajský súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a toto si aj osvojil. Pre
uvedené skutočnosti druhostupňový súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože
nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.