Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814207451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814207451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: RC Service,

s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 336 617, právne zast. GHS Legal, s.r.o., so
sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: Z. R., F.. XX.XX.XXXX, F.
Q. T. Q., H. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 56,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,49 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % zo sumy 56,49 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 74,65 Eur pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur a z ostatných trov konania vo výške 16,50 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO:
47 232 544, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým na tunajší súd dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 56,49 Eur (1.525,- Kč) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne z tejto sumy od 12.12.2013 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že na základe vykonanej

kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravního podniku města Brno, a.s., so sídlom
v Českej republike, Brno, Hlinky 151, IČ: 255 08 881 (ďalej len „DPMB“) odporca pri cestovaní dňa
11.11.2013nemalusebaplatnýcestovnýdoklad.Vzniklamutakpovinnosťuhradiťneuhradenécestovné
a prirážku k cestovnému v celkovej výške 1.525,- Kč. Navrhovateľ ako postupník nadobudol pohľadávku
voči odporcovi na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 28.05.2014 v znení jej prílohy
č. 1 a stal sa tak právnym nástupcom DPMB. Navrhovateľ pred podaním žaloby vyzval odporcu na
úhradu pohľadávky s prísl. Odporca svoju povinnosť zaplatiť sumu 1.525,- Kč doposiaľ nesplnil. Suma

nároku bola prepočítaná prevodným kurzom CZK/EUR podľa kurzu ČNB zo dňa 11.11.2013 (dátum
vzniku pohľadávky). Z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou uvedených peňažných
záväzkov, uplatňuje si navrhovateľ aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu
na začatie konania nevyjadrila.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a
ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli
súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.Súd vpredmetnejvecivykonaldokazovanievzmysle§122ods.1OSPobsahomspisu,atonávrhomna
začatie konania, zápisom o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 11.11.2013 a prílohou č. 1 k rámcovej

zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.05.2014.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca dňa 11.11.2013 v Brne v Českej republike cestoval bez platného cestovného dokladu.

Odporcovi bola za nepreukázanie sa platným cestovným dokladom vyrubená pri kontrole povinnosť
zaplatiť prirážku k cestovnému a cestovné spolu vo výške 1.525,- Kč do 30 dní. Túto povinnosť zaplatiť
uvedenú sumu si odporca doposiaľ nesplnil.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (ďalej len „Rím II“) toto nariadenie sa uplatní

na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k
stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).

Podľa článku 2 ods. 1 Rím II na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného

deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej
zodpovednosti (culpa in contrahendo).

Podľa článku 4 ods. 1 Rím II pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný
záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez

ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to,
na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

Podľa článku 15 Rím II rozhodným právom pre mimozmluvné záväzky podľa tohto
nariadenia sa spravujú najmä:

a) podmienky a rozsah zodpovednosti vrátane určenia osôb, ktoré možno brať na zodpovednosť za ich
konanie;
b) okolnosti vylučujúce zodpovednosť, obmedzenia zodpovednosti a rozdelenia zodpovednosti;
c) existencia, povaha a stanovenie výšky škody alebo požadovaného odškodnenia;
d) opatrenia, ktoré môže súd prijať v rozsahu svojej právomoci podľa procesného práva, aby zabránil

ujme alebo škode alebo zastavil ich ďalší vznik, alebo zabezpečil poskytnutie náhrady;
e) otázka, či právo na uplatnenie náhrady škody alebo odškodnenia možno previesť vrátane dedenia;
f) okruh osôb, ktoré majú právo na náhradu škody, ktorú utrpeli osobne;
g) zodpovednosť za konanie iných osôb;
h) spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, preklúzia a premlčanie vrátane noriem týkajúcich sa začiatku

plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.

Keďže navrhovateľ je právnická osoba so sídlom v Českej republike, medzi účastníkmi konania nedošlo
k uzatvoreniu prepravnej zmluvy v zmysle nižšie uvedeného, jedná sa o mimozmluvný vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom, tzv. civilný delikt odporcu a jeho následok (škoda) vznikli v Českej republike,

odporca je fyzickou osobou, ktorá mala naposledy bydlisko v Slovenskej republike a je štátnym občanom
Slovenskej republiky, t.j. jedná sa o vec s cudzím prvkom, vysporiadal sa súd najprv s otázkou, hmotné
právo ktorého štátu je potrebné aplikovať v tejto veci.

Nakoľko Česká republika a Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie a sú viazané

Rímom II, ktorý sa uplatňuje od 11.01.2009 a ku škode z mimozmluvnej zodpovednosti vo význame
ako ju poníma Rím II došlo v roku 2013 v Českej republike, súd pri posudzovaní otázky hmotného
práva vychádzal z kolíznych noriem Rímu II, konkrétne jeho článku 4, v zmysle ktorého vzhľadom
na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti je potrebné aplikovať na túto právnu vec hmotné právo
Českej republiky, pretože na jej území vznikla škoda z civilného deliktu. Pri určení rozsahu použitia tohto

hmotného práva súd vychádzal z článku 15 Rímu II.

Podľa § 18b ods. 1 písm. a) zákona č. 111/1994 Sb. o cestnej doprave v znení účinnom do 30.04.2014
(ďalej len „zákon o cestnej doprave“) podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci azvieratá s nimi prepravované v cestnej doprave a integrovanej doprave, určí prepravný poriadok a tarifa.
V prepravnom poriadku sa uvedie konkrétne vznik a ukončenie prepravnej zmluvy medzi dopravcom a
cestujúcim a spôsob preukazovania jej vzniku.

Podľa § 18b ods. 2 zákona o cestnej doprave prepravný poriadok stanoví vyhláškou Ministerstvo
dopravy.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Zb. o prepravnom

poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len „vyhláška č. 175/2000 Zb.“)
uzatvorenímprepravnejzmluvyoprepraveosôb(ďalejlen„prepravnázmluva“)vznikámedzidopravcom
a cestujúcim na základe prepravného poriadku, tarify a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok
záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je najmä záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho zo
stanice nástupnej do stanice cieľovej spojmi uvedenými v prepravnom poriadku riadne a včas a záväzok
cestujúceho dodržiavať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravu

(ďalej len „cestovné“) podľa tarify.

Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 175/2000 Zb. prepravná zmluva je uzavretá, ak cestujúci využije svoje právo
na prepravu z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru
prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len „nástup do vozidla“).

Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 175/2000 Zb. prepravná zmluva je taktiež uzavretá, ak umožní dopravca
cestujúcemu nástup do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po
nástupe do vozidla.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 175/2000 Zb. cestujúci sa pre účely kontroly uzavretia prepravnej zmluvy
po dobu jej plnenia preukazuje platným cestovným dokladom, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 18a ods. 2 písm. c) zákona o cestnej doprave cestujúci je povinný na výzvu poverenej
osoby sa preukázať platným cestovným dokladom, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom,

zaplatiť cestovné a prirážku, alebo sa preukázať osobným dokladom a oznámiť osobné údaje
potrebné na vymáhanie zaplatenia cestovného a prirážky; osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie
zaplatenia cestovného a prirážky sa rozumie meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa pre
doručovanie.

Podľa § 18a ods. 1 písm. c) zákona o cestnej doprave vodič a sprievodca vozidla verejnej linkovej
dopravy a iná osoba poverená dopravcom verejnej linkovej dopravy a vybavená kontrolným odznakom
a preukazom dopravcu (ďalej len „poverená osoba“) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k
zabezpečeniu ich bezpečnosti, bezpečnosti a plynulosti dopravy a bezpečnosti ostatných cestujúcich.
Poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom,

zaplatiť prirážku alebo vyžadovať od cestujúceho, aby sa preukázal osobným dokladom a oznámil
osobné údaje podľa odseku 2 písm. c).

Podľa § 18a ods. 3 zákona o cestnej doprave výšku prirážky určí dopravca v prepravných podmienkach.
Výška prirážky nesmie presiahnuť sumu 1 500 Kč.

Podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník účinný na území Českej republiky od
01.01.2014 (ďalej len „OZ 2“) veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou ako postupca
i bez súhlasu dlžníka inej osobe (postupníkovi).

Podľa § 1880 ods. 1 OZ 2 postúpením pohľadávky nadobúda postupník taktiež jej príslušenstvo a práva
s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia.

Po vyriešení otázky rozhodného hmotného práva, ktoré sa aplikuje v tejto veci sa súd na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou riadil nasledovnými úvahami pri

hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že návrh na
začatie konania je dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v zmysle § 3 ods.2 a 3 vyhlášky č. 175/2000 Zb. nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (DPMB) a odporcom, nakoľko podmienkou a spôsobom preukázania vzniku prepravnej
zmluvy a práv a povinností z nej vyplývajúcich je povinnosť odporcu preukázať sa platným cestovným

dokladom v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 175/2000 Zb., z ktorého odporca odvodzuje svoje právo na
prepravu. Keďže nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy, v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 175/2000
Zb., nevznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ani zmluvný záväzkový právny
vzťah. To však nevylučuje mimozmluvnú zodpovednosť odporcu v zmysle § 18a ods. 1 písm. c) a § 18a
ods. 2 písm. c) zákona o cestnej doprave, podmienkou vzniku ktorej je porušenie povinnosti cestujúceho

(odporcu) preukázať sa platným cestovným dokladom na výzvu poverenej osoby právneho predchodcu
navrhovateľa. Následkom nesplnenia si tejto povinnosti (tzv. civilného deliktu) je povinnosť odporcu
zaplatiť cestovné a prirážku k nemu. Odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom
sa na výzvu poverenej osoby oprávnenej kontrolovať cestovné doklady nepreukázal platným cestovným
dokladom tak, ako to bol povinný (§ 18a ods. 1 písm. c) a § 18b ods. 1 písm. c) zákona o cestnej
doprave). Zmluvou zo dňa 28.05.2014 o postúpení pohľadávok v zmysle § 1879 a nasl. OZ 2 postúpil

DPMB pohľadávku s prísl. na navrhovateľa. Súd preto návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie
cestovného vo výške 25,- Kč a prirážky k cestovnému vo výške 1.500,- Kč, t.j. spolu 1.525,- Kč (čo
po prepočte konverzným kurzom ECB ku dňu vzniku pohľadávky činí 56,49 Eur) za porušenie povinnosti
preukázaťsaacestovaťsplatnýmcestovnýmdokladomvzmysle§18aods.3zákonaocestnejdoprave.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej
republiky do 31.12.2013 (ďalej len „OZ 1“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ 1, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Zb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka a ktorým sa stanovuje minimálna
výška nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v znení účinnom od 01.07.2013 do 31.12.2013
(ďalej len „nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Zb.“) výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza

kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.

Súd mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením cestovného a prirážky k nemu,
pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas do 30 dní odo dňa kontroly a spísania zápisu o nej, t. j.
do 11.12.2013 (streda). Uplatnenie úroku z omeškania navrhovateľom zo sumy 56,49 Eur vo výške

8,05 % ročne od 12.12.2013 do zaplatenia je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ
a § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb., pretože k omeškaniu s plnením pohľadávky došlo dňom
nasledujúcim po jej splatnosti, t.j. 12.12.2013, teda v 2. polroku 2013. Pre posúdenie výšky úrokov z
omeškania je v zmysle § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb. rozhodujúca repo sadzba ČNB platná
k 30.06.2013. Repo sadzba ČNB činila od 02.11.2012 0,05 %. Preto súd nároku navrhovateľa ohľadne

uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej a priznanej istiny (cestovného a prirážky k nemu) vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo
vyhovené v plnom rozsahu. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej
výške 75,64 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení vo výške 59,14 Eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania) po 16,60
Eur a 2 x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH) a z ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku z návrhu vo výške 16,50 Eur.Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporcovi
v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (odporca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

(navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v platnom znení).