Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200224
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5810200224.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Ľ. H.Á.,

trvale bytom K. R. XXX, toho času bytom S., Y. XX/XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom:
Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, Lučenec, T.G. Masaryka 14/A, proti žalovanému: ESPERANZA,
s.r.o. , Námestovo, Sama Chalupku 615/4, IČO: 36 442 607, zastúpený splnomocneným zástupcom:
LawService, s.r.o. , Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, v konaní o zaplatenie 8962,36 EUR s
príslušenstvom, žalobcu: Ľ. H., trvale bytom K. R. XXX, toho času bytom S., Y. XX/XXX, zastúpený
splnomocneným zástupcom: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, Lučenec, T.G. Masaryka 14/A,, proti
žalovanému: ESPERANZA, s.r.o. , Námestovo, Sama Chalupku 615/4, IČO: 36 442 607, zastúpený

splnomocneným zástupcom: LawService, s.r.o. , Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, v konaní
o zaplatenie 49790,87 EUR s príslušenstvom a žalobcu: ESPERANZA, s.r.o. , Námestovo, Sama
Chalupku 615/4, IČO: 36 442 607, zastúpený splnomocneným zástupcom: LawService, s.r.o. , Zvolen,
Stráž3/223,IČO:36861723,protižalovanému:Ľ.H.,trvalebytomK.R.XXX,tohočasubytomS.,Y.XX/
XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, Lučenec, T.G. Masaryka
14/A, v konaní o zaplatenie 11 308,67 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8962,36 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne od

01.01.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Súd žalobu o zaplatenie 49790,87 EUR s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 09.04.2008 do
zaplatenia, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 7C/65/2011, z a -m i e t a .

III/ Súd žalobu o zaplatenie 11308,67 EUR, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 9C/50/2011,
z a m i e t a .

IV/ O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 21. 01. 2010 žalobca Ľ. H. ( ďalej len „ žalobca „ ) žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného ESPERANZA, s.r.o. ( ďalej len „ žalovaný „ ) zaplatiť mu 8962,36 EUR s úrokom z omeškania
9% ročne od 01. 01. 2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 02. 2009 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o vyrovnaní číslo 010209, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal, že v lehote do 31.
12. 2009 mu po splátkach zaplatí 8962,36 EUR. Žalovaný mu túto sumu nezaplatil ani čiastočne.

Žalovaný k žalobe uviedol, že popiera existenciu záväzku voči žalobcovi, pretože žalobca mu neposkytol
plnenie, za ktoré mu mal žalovaný zaplatiť odplatu, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha.
Žalovaný proti uplatnenému právu vzniesol započítaciu námietku a žiadal, aby bola započítaná jehopohľadávka voči žalobcovi vo výške 11 308,67 EUR s príslušenstvom, uplatnená skorším žalobným
návrhom žalovaného proti žalobcovi, podaným na tunajší súd dňa 30. 12. 2009, ktoré konanie sa vedie
pod sp.zn. 2C/246/2009.

Toto konanie súd viedol pod sp.zn. 7C/84/2010.

Žalobou, doručenou súdu 30. 12. 2009 žalovaný ( v konaní pôvodná sp. zn. 9C/50/2011 v pozícii
žalobcu)žiadal,abysúdzaviazalžalobcu(vkonanípôvodnásp.zn.9C/50/2011 vpozícii žalovaného),

aby mu zaplatil 11 308,67 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že H. A., bytom Q., I.. Y. O. XXX/X ako veriteľ
a žalobca Ľ. H. ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej H. A. požičal žalobcovi 1 500
000,- Sk s úrokom 10% ročne zo sumy pôžičky. Žalovaný nadobudol pohľadávku H. A. zmluvami o
odplatnom postúpení pohľadávky. Žalobca mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 1500 000,- Sk
titulom žalobcovi nezaplatenej kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi,
ktorá sa stala splatnou dňa 08. 04. 2008. Existenciu tejto pohľadávky účastníci písomne uznali v

dohode o započítaní vzájomných pohľadávok. Medzi účastníkmi konania teda existovali vzájomné
peňažné pohľadávky vo výške 1 500 000,- Sk. dňa 14. 04. 2008 uzatvorili účastníci dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok, na základe ktorej zanikli ich vzájomné pohľadávky v časti istiny. Dohoda
o započítaní nesmerovala k zániku príslušenstva pohľadávok. Jednotlivé splátky istiny pohľadávky
žalovaného tak s poukazom na splatnosť vzájomných započítavaných pohľadávok účastníkov konania

zanikli nasledovne:
- Splátka 375 000,- Sk splatná dňa 31. 12. 2005 zanikla započítaním ku dňu 08. 04. 2008
- Splátka 375 000,- Sk splatná dňa 31. 12. 2006 zanikla započítaním ku dňu 08. 04. 2008
- Splátka 375 000,- Sk splatná dňa 31. 12. 2007 zanikla započítaním ku dňu 08. 04. 2008
- Splátka 375 000,- Sk splatná dňa 31. 12. 2008 zanikla započítaním ku dňu 31. 12. 2008.

Za dobu poskytnutej pôžičky vznikol žalovanému nárok na úrok podľa článku I. zmluvy o pôžičke, ktorý
si uplatňuje nasledovne:
- úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1 500 000,- Sk od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006 ( t.j. za dobu 365 dní )
- úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1 500 000,- Sk od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007 ( t.j. za dobu 365 dní )
- úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1 500 000,- Sk od 01. 01. 2008 do 08. 04. 2008 ( t.j. za dobu 99 dní ).

V článku III. Zmluvy o pôžičke bola dohodnutá len splatnosť úrokov v nasledovnej časti ( z dôvodu, že
účastníci zmluvne nepredpokladali, že záväzok žalovaného vrátiť pôžičku v splátkach nebude žalobcom
plnený v lehotách jednotlivých splátok ). Predmetom konania je úrok z pôžičky zo sumy 1 125 000,- Sk
za obdobie od 01 - 12/2006, splatný 31. 12. 2006, úrok z pôžičky zo sumy 750 000,- Sk za obdobie 01 -
12/2007 splatný 31. 12. 2007 a úrok z pôžičky zo sumy 350 000,- Sk za obdobie od 01 - 12/2008, splatný

31. 12. 2008. Pôžička však nebola vrátená v dohodnutých lehotách splatnosti a žalovanému patrí úrok
z pôžičky za celé obdobie užívania nevrátenej peňažnej pôžičky žalovaným a z celej požičanej sumy.

K žalobe sa vyjadril žalobca Ľ. H. ( v konaní pôvodná sp. zn. 9C/50/2001 v pozícii žalovaného ). Uviedol,
že je síce pravdou, že s H. A., nar. 09. 08. 1976, bytom Q., Y. O. XXX/X dňa 10. 08. 2004 uzatvoril zmluvu

o pôžičke, na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 1 500 000,- Sk na dobu štyroch rokov s
dohodnutým ročným úrokom 10%. Je pravdou, že so žalovaným ( v konaní pôvodná sp. zn. 9C/50/2011
v pozícii žalobcu ) uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, avšak nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že k uzatvoreniu tejto dohody došlo dňa 14. 04. 2008, ktorý dátum je v dohode uvedený.
Obaja účastníci dohodu podpísali a svoj podpis na nej úradne overili dňa 07. 04. 2008. Žalovaný sa

stal veriteľom pohľadávky voči nemu až dňa 08. 04. 2008 ( na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi AssetManagement, s.r.o. a žalovaným zo dňa 08. 04. 2008 ) teda v čase uzatvorenia dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok medzi ním a žalovaným dňa 07. 04. 2008 ešte neexistovali vzájomné
pohľadávky, ktoré by bolo možné dohodou započítať. Podľa jeho názoru je preto dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok absolútne neplatný právny úkon. Žalobca namietol premlčanie práva na úroky

za poskytnutie pôžičky, pretože už dňa 01. 01. 2005 bol v omeškaní s platením všetkých úrokov za
poskytnutie pôžičky, pretože k zosplatneniu celého úroku z pôžičky došlo automaticky tým, že nezaplatil
včas už prvú splátku úrokov za poskytnutie pôžičky. Zmluvné strany si totiž dohodli splatnosť jednotlivých
splátok úrokov za poskytnutie pôžičky s tým, že pri omeškaní už prvej splátky sa stane splatný celý dlh s
výnimkou, ak by veriteľ dal súhlas na obnovenie splátkového kalendára, k čomu však nedošlo. Dňa 01.

01. 2008 potom uplynula premlčacia doba na uplatnenie úrokov za poskytnutie pôžičky, takže žaloba,
ktorá bola podaná na súd dňa 30. 12. 2009, je podaná po uplynutí premlčacej doby.

Toto konanie súd viedol pod sp.zn. 9C/50/2011.Žalobou, doručenou súdu 07. 04. 2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 49
790,87 EUR s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 09. 04. 2008 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,

že dňa 07. 04. 2008 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej na žalovaného previedol
vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe administratívnej a sociálnej budovy súpisné číslo XXX, ktorá sa
nachádza na pozemku parcela č. XXXX/X a k stavbe dielne súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza na
pozemku parcela č. XXXX. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu kúpnu cenu 1500 000,- Sk ( v prepočte 49
790,87 EUR ). Žalovaný však doteraz kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil.

Súd vo veci vydal dňa 08. 06. 2011 platobný rozkaz č.k. 6Ro/130/2011-34, proti ktorému podal žalovaný
odpor. Uviedol v ňom, že pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatnil v tomto konaní, zanikla na základe dohody
o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorenej medzi účastníkmi. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim v skutočnosti nebola vyplatená cena za tieto
stavby vo výške 1 500 000,- Sk, pretože po uzatvorení tejto kúpnej zmluvy došlo k započítaniu tejto

pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z kúpnej zmluvy č. T. XXX/XX s pohľadávkou žalovaného na vrátenie
pôžičky v rovnakej výške 1500 000,- Sk.

Toto konanie súd viedol pod sp. zn. 7C/65/2011.

Uznesením č.k. 7C/84/2010-316 zo dňa 16. 05. 2012 súd spojil veci vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 7C/84/2010, 7C/65/2011 a sp. zn. 9C/50/2011 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn.
7C/84/2010.

Súd vo veci vykonal viacero pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov,

svedkov R. T., J. H., G. H.X., H.. R. X. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise
a dospel k záveru, že dôvodná je len žaloba vo veci pôvodná sp. zn. 7C/84/2010.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21. 01. 2010 voči žalovanému
domáha zaplatenia 8962,36 EUR titulom zmluvy o vyrovnaní číslo 010209 zo dňa 01. 02. 2009.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01. 02. 2009 zmluvu o

vyrovnaní, na základe ktorej sa dohodli o vyrovnaní o nehnuteľnosti v K. R. zapísanej na LV č. XXXX
nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X tak, že dňa 19. 01. 2009 bol žalobcovi odovzdaný automobil ev.
číslo: Q. XXX U. v hodnote 5 974,91 EUR, dňa 31. 01. 2009 mu bol odovzdaný automobil ev. číslo: Q.
XXX G. v hodnote 8298,48 EUR, dňa 01. 02. 2009 mu bude odovzdaná peňažná hotovosť 3319,39 EURa do 31. 12. 2009 mu bude po splátkach odovzdaná peňažná hotovosť 8962,36 EUR. V tejto dohode
sa žalobca zaviazal, že budovu nebude používať bez súhlasu konateľa žalovaného H. A.. Žalovaný sa
zaviazal, že náklady za vodu, elektrinu a daň z nehnuteľností, ktoré boli vypočítané žalobcovi v hodnote

cca 663,88 EUR, zaplatí žalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe tejto zmluvy
žalovaný žalobcovi odovzdal obidva automobily a dňa 01. 02. 2009 sumu 100 000,- Sk ( v prepočte
3319,39 EUR ), ale nezaplatil mu zvyšných 8962,36 EUR podľa čl. II. bodu 4. zmluvy o vyrovnaní.
Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že zmluva o vyrovnaní je neplatná, pretože v nej nie je vyjadrený
právny dôvod ( kauza ). Zaujal názor, že zmluva o vyrovnaní č. 010209 je neplatná, pretože dohodou o

urovnaní si môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Doterajší záväzok je potom
nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Zo zmluvy o vyrovnaní však vôbec nevyplýva, ktorý
záväzok majú účastníci v úmysle nahradiť záväzkom novým. Súd z vykonaného dokazovania dospel k
záveru,žezmluvaovyrovnanínemácharakter dohodyourovnanípodľa§585Občianskehozákonníka,
ale nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. To, že nejde o zmluvu o urovnaní,
vyplýva zo samotného textu zmluvy o vyrovnaní, keďže podľa čl. I. tejto zmluvy je dohodou o vyrovnaní

o nehnuteľnosti - stavbe na parcele č. XXXX/X v K. R.. Z tejto formulácie vyplýva aj dôvod, na základe
ktorého je žalovaný plniť, čiže kauza tohto záväzku, takže súd neakceptuje argument žalovaného, že
žalobca nepreukázal kauzu tohto záväzku, ktorý si v konaní uplatnil. Kauzou záväzku je práve finančné
vyrovnanie medzi účastníkmi k nehnuteľnosti na pozemku parcela č. XXXX/X v K. R.. Žalovaný sa
proti žalobe bránil ešte aj tým, že zmluva o vyrovnaní je simulovaným právnym úkonom, ktorý zastiera

skutočne uzatvorenú zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako
objednávateľa vykonať dohodnuté stavebné práce. Súd obranu žalovaného neakceptoval. Text zmluvy
o vyrovnaní vracia jeho tvrdenie, pretože v čl. III. tejto zmluvy je uvedené, že dňom podpisu tejto zmluvy
sa žalobca zaväzuje, že budovu nebude používať a navštevovať bez súhlasu konateľa žalovaného
H. A.. Je nelogické, aby si účastníci dohodli, že žalobca pre žalovaného vykoná stavebné práce na

budove a zároveň by sa žalobca zaviazal, že budovu ( ide o administratívnu a sociálnu budovu ) nebude
používať a navštevovať. Toto vyplynulo aj zo zápisnice o výsluchu svedka H. A. ( konateľ žalovaného )
v trestnom konaní zo dňa 14. 09. 2009, kde uviedol, že dňa 01. 02. 2009 zakázal žalobcovi prístup
do tejto budovy. Súd tiež považuje za nepravdepodobné, že by žalovaný poskytol motorové vozidlá
a sumu 100 000,- Sk žalobcovi ako preddavok na stavebné práce ( ktoré podľa žalovaného žalobca

ani nikdy nezačal uskutočňovať ), pretože jednak vo všeobecnosti v stavebníctve nie je štandardné
vyplácanie preddavkov, dokonca ani v prípadoch, keď zhotoviteľ dodáva aj materiál a jednak k údajnému
vyplateniu preddavkov na cenu za stavebné práce malo dôjsť v čase, kedy, ako vyplynulo z ďalšieho
dokazovania, už žalovaný so žalobcom riešil, že žalobca mu ( ani čiastočne ) nezaplatil záväzok zo
zmluvy o pôžičke, čo v roku 2008 vyriešili podpisom zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok.

Naproti tomu sa súdu ako pravdepodobné javí tvrdenie žalobcu, že skutočným dôvodom zmluvy o
vyrovnaní je finančné vyrovnanie k budove, ktorú žalobca predal žalovanému. Súdu sa toto vysvetlenie
žalobcu javí ako pravdepodobné z dôvodu, že kúpna cena 1 500 000,- Sk, za ktorú žalobca žalovanému
kúpnou zmluvou zo dňa 03. 04. 2008 predal administratívnu a sociálnu budovu a budovu dielne, je nižšia
než kúpna cena 1 702 750,- Sk, za ktorú žalobca tieto budovy kúpil dňa 12. 10. 2004. Od obdobia,

kedy žalobca budovy kúpil, tak do nich aj investoval, čo vyplynulo z výsluchov svedkov J. H., ktorá
uviedla, že žalobca administratívnu a sociálnu budovu prispôsobil stavebnými úpravami na bývanie a
svedka R. T., ktorý uviedol, že žalobca v roku 2007 alebo 2008 prerábal administratívnu budovu, na
budove dielne urobil novú plechovú strechu a odvodnil administratívnu budovu. Záveru, že zmluva o
vyrovnaní medzi účastníkmi je platná, nasvedčuje aj správanie samotného žalovaného, ktorý na základe

nej plnil, hoci tvrdí, že tak robil na základe skutočne uzatvorenej zmluvy o dielo. Súd považuje za
pravdepodobné, že obaja účastníci uznávali platnosť zmluvy o vyrovnaní ( žalobca si žiadal dopredu
súhlas so vstupom do budovy dielne, ktorej sa týka zmluva o vyrovnaní, žalovaný mu odovzdal autá aj
100 000,- Sk podľa tejto zmluvy ), až pokým nedošlo k situácii, že žalobca po tom, čo došlo k poruchám
na vozidlách, ktoré mu odovzdal žalovaný na základe tejto zmluvy, žiadal od žalovaného, aby mu vyplatil

peniaze s tým, že tieto vozidlá mu vráti ( to vyplynulo z výpovede svedkyne G. H. ). Súd nepovažuje za
dôvodný ani argument žalovaného, že žalobca vzhľadom na to, že k uzatvoreniu zmluvy o vyrovnaní
došlo počas jeho manželstva s J. H., môže žalovať len o polovicu pohľadávky vyplývajúcej z tejto
zmluvy, pretože za situácie, keď od rozvodu manželstva uplynuli viac ako tri roky, počas ktorých nedošlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani jeden z bývalých manželov

nepodal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom, došlo podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka k vyporiadaniu tejto pohľadávky tak, že každý z nich sa stal veriteľom jednej
polovice pohľadávky. Súd je názoru, že jednak zápis v katastri nehnuteľností pred predajom stavieb
žalobcom žalovanému svedčil len žalobcovi, účastníkom kúpnej zmluvy so žalovaným bol len žalobca,takže žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, v zmysle zásady, že údaje katastra nehnuteľností
sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak ( ten v konaní preukázaný nebol ), takže tieto
nehnuteľnosti neboli spoločnou vecou , v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Súd však podotýka,

že aj keby v prípade zmluvy o vyrovnaní išlo o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, tak by vzniklo
spoločné právo oboch manželov, z ktorého by boli oprávnení spoločne a nerozdielne a tento charakter
práva by sa nezmenil ani zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani uplynutím troch
rokov od jeho zániku. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku započítania, ktorú voči uplatnenému
právu uplatnil žalovaný, keď žiadal započítať pohľadávku žalobcu zo zmluvy o vyrovnaní so svojou

pohľadávkou, ktorú si uplatnil v konaní pôvodná sp. zn. 2C/246/2009 ( neskôr sp. zn. 9C/50/2011 ). Táto
pohľadávka žalovaného predstavuje úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1500 000,- Sk od 01. 01. 2006
do 31. 12. 2006, úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1 500 000,- Sk od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007 a
úrok z pôžičky 10% ročne zo sumy 1 500 000,- Sk od 01. 01. 2008 do 08. 04. 2008. Táto pohľadávka
žalovaného bola totiž premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli, a preto k započítaniu vzájomných
pohľadávok jednostranným právnym úkonom nemôže dôjsť ( § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným
prejavom započítať premlčané pohľadávky. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci
k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, keď sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných
predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, keď sa stala splatnou
neskôr splatná pohľadávka, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený. V prejednávanom

prípade pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatnil na základe zmluvy o vyrovnaní, bola splatná 01. 01. 2010,
zatiaľ čo pohľadávka žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorú si uplatnil v konaní pôvodná
sp. zn. 2C/246/2009 ( neskôr sp.zn. 9C/50/2011 ) sa premlčala už dňa 01. 01. 2008, teda v čase, keď sa
pohľadávky stretli - dňa 01. 01. 2010 už bola premlčaná a preto jej započítanie jednostranným úkonom
nie je možné. Premlčanie práva žalovaného na zaplatenie úrokov z pôžičky, ktoré si uplatnil v konaní

pôvodná sp. zn. 9C/50/2011 je dôvodom zamietnutia jeho žaloby v tejto veci, keď žalobca sa premlčania
riadne dovolal. Zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a H. A., bytom Q., I.. Y.
O. Č.. XXX/X ako veriteľom dňa 06. 08. 2004 totiž súd zistil, že žalobca sa zaviazal v čl. 3 tejto zmluvy
platiť za požičané prostriedky dohodnutý úrok 10% ročne, splatný nasledovne: za obdobie august -
december 2004 zo sumy 1 500 000,- Sk, splatný 31. 12. 2004, za obdobie január až december 2005

zo sumy 1 500 000,- Sk, splatný 31. 12. 2005, za obdobie január až december 206 zo sumy 1 125
000,- Sk, splatný 31. 12. 2006, za obdobie január až december 2007, zo sumy 750 000,- Sk, splatný 31.
12. 2007 a za obdobie január až december 2008, zo sumy 375 000,- Sk, splatný 31. 12. 2008. Podľa
čl. 4 bod 4.2. zmluvy o pôžičke dlžník berie na vedomie, že v prípade omeškania platieb úhrad podľa
čl. 2 a 3 zmluvy sa stane splatný celý dlh a stráca výhodu splátok dlhu. Splátkový kalendár môže byť

obnovený s písomným súhlasom veriteľa. Keďže žalobca ako veriteľ nezaplatil už prvú splátku úrokov
z pôžičky, úroky za celé obdobie, teda od augusta 2004 až do konca decembra 2008 sa stali splatnými
dňa 01. 01. 2005. Premlčacia lehota teda uplynula dňa 01. 01. 2008 a preto keď žalovaný podal návrh
na súd dňa 30. 12. 2009, urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto jeho žalobu zamietol. Ďalej
súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobou, doručenou súdu dňa 07. 04. 2011 sa žalobca voči

žalovanému domáhal zaplatenia 49 790,87 EUR s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 09. 04. 2008 do
zaplatenia (konanie bolo pôvodne vedené pod sp.zn. 7C/65/2011 ). Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.
04. 2008 so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou naňho previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam
- stavbe administratívnej a sociálnej budovy súpisné číslo 119, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č.
2978/2 a k stavbe dielne súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX a žalovaný

sa zaviazal zaplatiť mu kúpnu cenu 1500 000,- Sk, ktorú mal zaplatiť dňa 08. 04. 2008. Súd vo veci vydal
dňa 08. 06. 2011 platobný rozkaz č.k. 6Ro/130/2011-34, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol
v ňom, že pohľadávka žalobcu zanikla na základe dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorú
uzatvorili účastníci. Proti tejto obrane žalovaného argumentoval žalobca, že táto dohoda o započítaní
vzájomných pohľadávok je absolútne neplatná a účinky započítania vôbec nenastali, pretože prejav,

smerujúcikzapočítaniubolurobenýskôr,nežsapohľadávkystretli.Doplnil,žežalovanýsastalveriteľom
pohľadávky, ktorá bola predmetom zmluvy o vzájomnom započítaní pohľadávok až dňa 08. 04. 2008 a
to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok s ASSET Management s.r.o. a teda v čase uzatvorenia
dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 07. 04. 2008 účastníci ešte vzájomné pohľadávky
nemali. Žalovaný tvrdil, že v skutočnosti bola zmluva o postúpení pohľadávok s AssetManagement

s.r.o. uzatvorená dňa 04. 04. 2008, pričom pri vypracovaní zmluvy došlo k chybe v písaní, týkajúcej
sa dátumu podpisu zmluvy o postúpení. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 07. 04. 2008
účastníci uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorou si účastníci započítali vzájomné
pohľadávky, a to pohľadávku žalobcu voči žalovanému titulom kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 03. 04.2008 ( správne má byť 08. 04. 2008 ) a pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ktorú získal zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 04. 2008, uzatvorenej s AssetManagement s.r.o. so sídlom Dolný
Kubín, Radlinského 1730, IČO: 43 823 378 ako postupcom, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky

vo výške 1 500 000,- Sk z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 06. 08. 2004, uzatvorenej so žalobcom ako
dlžníkom. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 03. 04. 2008 uzatvoril H. A., bytom Q.,
I.. Y. O. Č.. XXX/X ako postupca s AssetManagement, s.r.o. ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorou postupca postúpil postupníkovi pohľadávku voči žalobcovi z titulu pôžičky podľa
zmluvy o pôžičke zo dňa 06. 08. 2004, uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a žalobcom ako

dlžníkom. Dňa 04. 04. 2008 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou AssetManagement,
s.r.o. ako postupca postúpil žalovanému ako postupníkovi uvedenú pohľadávku voči žalobcovi. Pokiaľ
sa žalobca bránil tým, že žalovaný dňa 07. 04. 2008 ešte nebol veriteľom pohľadávky voči nemu, pretože
AssetManagement, s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky aždňa 08. 04. 2008,
súd konštatuje, že toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené. Hoci skutočne existuje aj zmluva o postúpení
pohľadávky medzi AssetManagement, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, v ktorej

je uvedený dátum podpisu dňa 08. 04. 2008, z vyhlásenia zmluvných strán, pokladničných dokladov,
predložených žalovaným, výsluchu H.. R. X. aj H. A. súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že
pri vypracovaní tejto zmluvy došlo ku chybe v písaní, keď bol nesprávne uvedený dátum 08. 04. 2008,
pričom správne malo byť uvedené 04. 04. 2008 ako dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok.
Súd podotýka, že vzájomné pohľadávky zanikli uzatvorením dohody o započítaní pohľadávok, ktorú

žalobca podpísal a svoj podpis úradne osvedčil, pričom v tejto dohode sú započítavané pohľadávky
riadne špecifikované. Súd ani nepovažuje za vierohodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu „ podhodil
„ zmluvu o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi ostatnými dokumentmi a on si ani nevšimol, čo
podpisuje. Jednak žalobca svoj podpis na dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok úradne osvedčil
a jednak spolu s dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok účastníci podpísali aj kúpnu zmluvu na

prevod nehnuteľností, takže súd nepovažuje za pravdepodobné, že by si žalobca nevšimol popri takom
významnom dokumente, ako je zmluva, ktorou prevádza nehnuteľnosti, že podpisuje aj iný dokument.
Pokiaľ tak však žalobca aj naozaj urobil, musí následky svojej neopatrnosti znášať, pretože žalovaný
vyvrátil jeho tvrdenie, že v čase započítania pohľadávok ešte voči žalobcovi pohľadávku nemal.

Súd zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby ( pôvodná sp.zn. 9C/50/2011 ) , ktorý žalovaný podal
v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 06. 05. 2015, keď žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby
o zaplatenie 11 308,67 EUR tak, že žalovaný žiadal, aby mu žalobca zaplatil túto sumu titulom úroku
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 750 000,- Sk od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007, vo výške
8,5% ročne zo sumy 1 125 000,- Sk od 01. 01. 2008 do 07. 04. 2008 a titulom úroku z pôžičky 10%

ročne zo sumy 1 125 000,- Sk od januára do decembra 2006, splatného 31. 12. 2006, úroku z pôžičky
10% ročne za obdobie januára až decembra 2007 zo sumy 750 000,- Sk, splatného 31. 12. 2007 a
úroku z pôžičky 10% ročne zo sumy 375 000,- Sk za obdobie januára až decembra 2008, splatného 31.
12. 2008. Súd tento návrh na zmenu žaloby zamietol z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania
by nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe, keďže žalovaný uskutočnil návrh na

zmenu žaloby v rámci záverečnej reči. V prípade, že by súd pripustil tento návrh na zmenu žaloby, tak by
žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k zmenenej žalobe, príp. namietnuť premlčanie, navrhnúť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, čím by došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Súd podotýka,
že žalovanému nič nebráni, aby si svoje právo, ktoré chcel uplatniť návrhom na zmenu žaloby, uplatnil
v novom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie
o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).