Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sd/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201272
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľa: C. N.

A. O. R. Ň. Á. L., trvale bytom M.. L. Č.. XXX/XX, L. V., proti odporkyni : Sociálna poisťovňa, ústredie
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. júla 2014 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 10. 07. 2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 142 ods. 4
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť

navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 24. 03. 2011.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 24. 03. 2014 si navrhovateľ
uplatnil nárok na starobný dôchodok od 24. 03. 2011. V konaní o starobnom dôchodku potvrdením
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. 1996 preukázal, že dňom 30. 06. 1996 bol
prepustený zo služobného pomeru a bol mu priznaný príspevok za službu. Na nárok na výsluhový
príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba v počte 33 rokov v I. kategórií funkcií. Keďže získal

najmenej 30 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 33 službu zaradenú do I.
kategórie funkcií, vznikol mu nárok na príspevok za službu mu podľa ustanovenia § 119 - § 120 zákona
č. 410/1991 od 01. 07. 1996, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa
ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o
nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o
ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia

rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa
je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa
predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej
poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu mu tento nárok nevznikol podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňa podmienku nepretržitého zamestnania od vzniku nároku

na starobný dôchodok do 31. 12. 2003. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie
o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť bola zamietnutá a žiadosť zo dňa 24. 03. 2014
postúpená útvaru sociálneho zabezpečenia Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava.Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporkyne. Uviedol, že žiada o znovu prešetrenie jeho žiadosti, nakoľko má vedomosť o
tom, že žiadostiam jeho bývalých kolegov, ktorí odchádzali do výsluhového dôchodku v tom čase ako

on, bolo vyhovené, pričom jeho žiadosť bola zamietnutá. Taktiež má vedomosti o tom, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo viacerých podobných prípadoch rozhodol v prospech žiadateľov o starobný
dôchodok. Na základe uvedeného požiadal o opätovné preskúmanie splnenia zákonných podmienok
pre priznanie starobného dôchodku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 10. 2014 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia..

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
zo dňa 16. 09. 2014 nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si žiadosťou spísanou dňa 24. 03. 2014 a
vlastnoručne podpísanou uplatnil nárok na starobný dôchodok odo dňa 24. 03. 2011. Z tejto žiadosti
vyplýva, že menovaný bol od 08. 08. 1996 do 10. 03. 2003 evidovaný na príslušnom úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, pričom od 11. 03. 2003 je nezamestnaný a neevidovaný ako uchádzač o

zamestnanie.

Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. 1996 č.p.: SC-31.192/5-96
vyplýva, že navrhovateľ bol dňom 30. 06. 1996 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru SR a od 01. 07. 1996 mu bol priznaný príspevok za službu podľa §§ 119-120 zákona č. 410/1991

Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho
výšku bola zhodnotená doba v počte 33 rokov služby v ozbrojených silách.

Navrhovateľ v priebehu pojednávania dňa 09. 12. 2014 zotrval na podanom opravnom prostriedku.
Uviedol, že má konkrétne vedomosti o tom, že niektorí jeho kolegovia, ktorí odchádzali do dôchodku v

tom čase, ako on, tzn. v roku 1996, sa stali poberateľmi starobných dôchodkov, nároky im boli priznané,
konkrétne aj na základe rozhodnutí súdu. Má vedomosti o tom, že v súdnom konaní bol C. L., ktorému
taký nárok tunajším súdom bol priznaný. Uviedol, že boli aj ďalší kolegovia, avšak nie je si istý, či
týmto nároky boli priznané v súdnom alebo správnom konaní. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ako aj písomné vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené, nie je mu jasné, z akého dôvodu bola

jeho žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave, keďže tento úrad s
touto vecou nemá nič spoločné. Poukázal aj na to, že v uvedenom období ukončili služobný pomer
viacerí, keďže sa rozšírila fáma, že po určitom čase už nebude vyplácané odstupné, resp. že toto sa
má zrušiť a preto pristúpili k takémuto kroku. Je pravda, že je poberateľom výsluhového príspevku tak,
ako to bolo konštatované v rozhodnutí. Zároveň poukázal na to, že je síce pravda, že nebol nepretržite

zamestnaný k 31. 12. 2003, avšak pri odchode do dôchodku, keď mu bol priznaný výsluhový príspevok
nemal vedomosti o tom, že je jeho povinnosťou zaregistrovať sa na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie, na uvedené bol upozornený až približne po dvoch mesiacoch od ukončenia služobného
pomeru, pričom následne sa na úrade práce ako nezamestnaný zaevidoval. Zdôraznil, že v lokalite, kde
býva, nie sú možnosti zamestnania a počas šesťročného obdobia evidovanej nezamestnanosti mu ani

úrad práce žiadne zamestnanie nezabezpečil, preto nemal možnosť byť zamestnaný do 31. 12. 2003.
S poukazom na uvedené žiadal, aby súd jeho opravnému prostriedku vyhovel.

Zástupca odporkyne zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že sociálna poisťovňa v tomto prípade

nerozhodovala o starobnom dôchodku navrhovateľa, posudzovala iba jeho žiadosť, avšak k zamietnutiu
tejto žiadosti došlo z dôvodu, že sociálna poisťovňa nie je na takéto rozhodnutie vecne príslušná.

Podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu
škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu
v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatnerozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom
2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti

už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými (zák. č. 100/1988Zb. o sociálnom zabezpečení).

podľa § 261 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku
na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite

zamestnanýk31.decembru2003anepoberalstarobnýdôchodok,invalidnýdôchodokaleboichčasť,sa
určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného
mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom

1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

Podľa § 129 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vojakov z povolania a vojakov,
ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru
národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo

príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"),
platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov

službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje
odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo
i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia
postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. Odporkyňu bol dostatočne zistený skutkový stav a z
neho bol vyvodený aj správny právny záver.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako
25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu, ako je to už vyššie
uvedené.

Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa cit. § 132 ods. 1 písm. a) zákona o
sociálnom zabezpečení dňa 25.02.1998, kedy dovŕšil 55 rokov.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 159 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže navrhovateľovi vznikol
nárok na starobný dôchodok pred 01. 01. 2003, t. j. v čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení a keďže s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o tejto dávke
bol kompetentný rozhodovať odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, odporkyňa na
rozhodnutie o predmetnej žiadosti nie je vecne príslušná.

Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 tohto zákona, pretože nespĺňa podmienku
nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003.

Námietka navrhovateľa, týkajúca nesprávnosti označenia orgánu, ktorému bola predmetná vec
postúpená v odôvodnení rozhodnutia i vo vyjadrení na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv,

pretože aj keď odporkyňa uviedla, že vec bola postúpená útvaru sociálneho zabezpečenia Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia, z obsahu jej administratívneho spisu je zrejmé, že táto bola postúpená
Ministerstvu vnútra SR podaním zo dňa 09.09.2014, ktorá skutočnosť bola navrhovateľovi daná na
vedomie.Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

Právo na náhradu trov konania súd navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s
použitím § 250l ods. 2 nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.