Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010117
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4216010117.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. ZityMatyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti odsúdenému Y. D., pre zločin lúpeže
podľa 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného Y. D. proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 3Nt/5/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
31.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného Y. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399
odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného Y. D. (ďalej len „odsúdený“), na povolenie
obnovy konania, v právoplatne skončenej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
3T/60/2008, právoplatnej rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/60/2008 z 25.08.2011 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/97/2011 z 22.02.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom odsúdeného a spisovým materiálom
dospel k záveru, že nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by
mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
odsúdeného. Skutočnosť, ktorú uvádza odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania teda, že je

nevinný a že sa lúpeže nedopustil, predstavuje okolnosť, ktorú odsúdený uvádzal v priebehu pôvodného
konania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní rovnako zo spisového materiálu je
nepochybné, že svedkov, ktorých uvádza odsúdený a dôkazné návrhy, ktorých vykonanie sa v konaní
o povolenie obnovy konania domáha, nepredstavujú žiadny nový dôkaz súdu skôr (než rozhodol vo
veci samej ) neznámy. O týchto dôkazoch podľa obsahu spisu mal vedomosť súd I. stupňa aj súd II.
stupňa v čase, keď vyhlasovali rozsudky v predmetnej trestnej veci. V konaní o

povolení obnovy konania nemožno napadnúť spôsob, akým sa súd postavil k navrhovaným dôkazom,
ako ich hodnotil a či ich vykonal. Za nové dôkazy teda nemožno považovať skutočnosti a dôkazy,
ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj v prípade, keď sa s nimi v pôvodnom konaní
v rozsudku nevysporiadal alebo ich vykonanie odmietol, čo predstavuje aj prípad dôkazných návrhov,
ktorých vykonania sa tu domáhal odsúdený. Čo sa týka pôvodného, počiatočného dôvodu, o ktorý
odsúdený opieral svoj návrh na povolenie obnovy konania, teda dôvody, že § 47 Trestného zákona

a takzvaná zásada "trikrát a dosť" bola toho roku novelizovaná, čo podľa obsahu tohto podania by
malo mať za následok prehodnotenie trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému v jeho prospech,
súd konštatuje, že ani tu nezistil žiaden dôvod na povolenie obnovy konania ani nezistil žiadnu údajnú
legislatívnu zmenu, na ktorú poukazuje odsúdený. Pretože súd dospel k záveru, že nebolo preukázané
splnenie podmienok pre povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený, ktorú
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že v jeho prípade sú splnené podmienky na obnovu
konania. Vykonaním ďalších úkonov výsluchov i konfrontácii by podľa jeho názoru vyšli najavo nové

skutočnosti a dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom zmenili toho času jestvujúcu dôkaznú situáciu v
najzávažnejšej otázke, t. j. či sa dopustil alebo nedopustil zločinu. Už z vyjadrenia návrhov odsúdeného
v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní vyplýva, že sa snažil o vykonanie z týchto úkonov a to v
záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci v jeho trestnej veci. Poukázal na porušenie základných
základnej zásady trestného konania uvedené v § 2 Trestného poriadku z dôvodu odmietnutia týchto

dôkazných návrhov. Následne aj súdne konanie neakceptovaním dôkazných návrhov bolo porušením
základných zásad trestného konania v § 2 ods. 11, 12, 14 a § 119 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.
Súčasne sa nestotožnil ani s tým, že súd I. stupňa zamietol všetky jeho návrh na vykonanie ďalšieho
dokazovania v rámci obnovy konania t. j., že zamietol jeho návrhy na výsluchu svedkov a na vykonanie
konfrontácií, keďže zamietnutie je v rozpore s ustanovením § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Poukazuje
na články 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a dodáva, že všetky skutočnosti a dôkazy

navrhované odsúdeným, zásadným spôsobom môžu zmeniť postavenie odsúdeného v tejto trestnej veci
a odôvodniť priaznivejšie rozhodnutie v porovnaní s terajším dvadsaťročným trestom.
Navrhol, aby súd II. stupňa napadnuté uznesenie súdu I. stupňa o zamietnutí návrhu na
povolenie obnovy konania zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa za účelom vykonania dokazovania
podľa návrhov odsúdeného a na nové rozhodnutie vo veci.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že okresným súdom, po vykonanom dokazovaní
na verejnom zasadnutí, a to oboznámením spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/60/2008
ako i výsluchom odsúdeného, neboli zistené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali
povolenie návrhu na obnovu konania v danej veci. Okresný súd preto rozhodol správne o zamietnutí

návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože obnova konania sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Opätovne krajský súd zdôrazňuje, tak ako na to poukázal vo svojom ostatnom rozhodnutí, predmetom

ktorého bolo taktiež rozhodovanie o návrhu odsúdeného na povolenie daného konania a to uznesením
Krajského súdu v Nitre z 30.11.2015, sp. zn. 4Tos/126/2016, že účelom obnovy konania nie je revízia
pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom
konaní. Dôkazy, ktoré žiada vykonať odsúdený v konaní o povolenie obnovy konania, boli súdom I.
stupňa v trestnej veci vykonané, resp. dôvody, pre ktoré žiada odsúdený obnovu konania povoliť sú

zhodné s dôvodmi, pre ktoré rozsudok súdu I. stupňa napadol odsúdený odvolaním a s ktorými sa súd
I. stupňa, ako aj odvolací súd, vysporiadali a dôkazy, vykonanie ktorých odsúdený žiada v konaní o
povolenie obnovy konania, boli súdom I. stupňa vykonané a tieto dôkazy boli vyhodnotené jednak pred
vyhlásením rozsudku súdu I. stupňa a jednak pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu. Navyše
dôvody, pre ktoré podal odsúdený návrh na obnovu konania sú obsahovo totožné s dôvodmi, pre ktoré

podal predchádzajúci návrh na povolenie obnovy konania na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
2Nt/16/2014, pričom tento návrh obsahuje okrem týchto dôkazov, návrh na vypočutie troch svedkov, ktorí
však boli v pôvodom konaní vypočutí a taktiež sa s týmito dôkazmi súdy oboch stupňov vysporiadali.
Opätovne krajský súd zdôrazňuje, že dôkazy takto vykonané súdmi oboch stupňov sú totiž nezvratné,
nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní, nemožno

opakovať. Za nové v zmysle vyššie citovaných ustanovení a úvah súdu I. stupňa je potrebné považovať
také skutočnosti, ktoré neboli pred rozhodnutím súdu predmetom zisťovania alebo dokazovania, novým
dôkazomjepredovšetkýmdôkaznýprostriedok,ktorýsavčaserozhodovaniasúduvspisenenachádzal.
Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj vtedy, keď sa s nimi

vo svojom rozhodnutí súd nevysporiadal, resp. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol.
Sú správne úvahy súdu I. stupňa, že odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové,
takými novými skutočnosťami ani dôkazmi nie sú a teda krajský súd dodáva, že skutočnosti, na ktoré
poukazuje odsúdený v podanom návrhu, boli pred rozhodnutím súdu I. stupňa predmetom zisťovaniaa dokazovania. Opätovne spochybňovanie výpovedí svedkov, pocit odsúdeného, že jeho trest je
neprimeraný, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, uvedené námietky by mohli byť námietkami
odvolacími, po prípade dovolacími. Krajský súd navyše pripomína, že ani písomné dôvody sťažnosti

odsúdeného neobsahujú konkrétne dôkazy, ktoré majú byť dôkazmi novými, resp. v čom majú tieto
dôkazy priniesť nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie, či už o vine alebo treste.
Sťažnosť odsúdeného obsahuje iba zopakovanie návrhov odsúdeného na opätovné vykonanie dôkazov
v konaní už vykonaných a poukazovanie na jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení
Trestného poriadku. Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, ktorou taktiež odôvodňuje dôvodnosť svojho

návrhu na povolenie obnovy konania a to zmenu ustanovenia § 47 Trestného zákona, podľa ktorého mu
bol ukladaný trest odňatia slobody, tak sa krajský súd stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa a poukazuje
na to, že ani krajský súd nezistil vo vzťahu k ukladaniu trestu odsúdenému porušenie hmotnoprávneho
ustanovenia a nezistil žiadnu zmenu podmienok na ukladanie trestu v zmysle ustanovenia § 47
Trestného zákona vo vzťahu k teraz účinnému Trestnému zákonu oproti stavu, ako bol tento trest
ukladaný odsúdenému, t.j. vo vzťahu ku dňu 22.02.2012.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odsúdený v konaní o návrhu o povolenie obnovy konania nepredložil
žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, spôsobilé samy o sebe alebo v spojení s inými skutočnosťami a
dôkazmi, odôvodniť predpoklad pre možnú zmenu právoplatného rozsudku a preto krajský súd sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.