Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111899976
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111899976.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1. K. U.B.,
narodený XX.X.XXXX, X. XX, K., 2. M. I., narodený X.X.XXXX, Q. XX, K., obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Juraj Trokan, Radlinského 1, Trnava, proti odporcovi: IKEA Industry Slovakia s.r.o., Továrenská
2614/19, Malacky, IČO: 31 354 572, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Mikulášová, Hlavné námestie
5, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu mzdy vo výške 10.385,29 € s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne:
zo sumy 600,13 € od 12.9.2011 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 11.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne:
zo sumy 815,43 € od 11.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 12.12.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,00 % ročne:
zo sumy 815,43 € od 11.1.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 13.2.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 12.3.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 11.4.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 11.5.2012 do zaplatenia,

zo sumy 815,43 € od 11.6.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne:
zo sumy 815,43 € od 11.7.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 11.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 815,43 € od 11.9.2012 do zaplatenia, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu mzdy vo výške 9.757,79 € s úrokom

z omeškania vo výške 9,50 % ročne:
zo sumy 563,87 € od 12.9.2011 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne:
zo sumy 766,16 € od 11.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 12.12.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,00 % ročne:
zo sumy 766,16 € od 11.1.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 13.2.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 12.3.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.4.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.5.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.6.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne:zo sumy 766,16 € od 11.7.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 766,16 € od 11.9.2012 do zaplatenia, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 2.953,51 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.9.2011 domáhali určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného odporcom dňa 9.8.2011 a
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľom náhradu mzdy a nahradiť trovy konania.

Okrem toho sa navrhovatelia domáhali i určenia, že pracovný pomer trvá a uloženia povinnosti umožniť

navrhovateľom pokračovať v práci. Súd dňa 15.11.2011 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu
a navrhovatelia v podaní zo dňa 28.11.2011 uviedli, že vypúšťajú túto časť návrhu, naďalej trvali na
určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Súd v tejto časti konanie zastavil
uznesením č.k. 27Cpr/1/2011-71 zo dňa 2.12.2011.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 27Cpr/1/2011-129 zo dňa 26.11.2012, ktorým návrh zamietol.
Po odvolaní navrhovateľov Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10CoPr/1/2013-169 zo dňa 4.9.2013
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že okamžité skončenie pracovných pomerov oboch
navrhovateľov odporcom dňa 9.8.2011 sú neplatné. Vo zvyšnej časti vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Odporca podal dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd rozsudkom č.k. 6 Cdo
460/2013-229 zo dňa 25.6.2015 dovolanie zamietol.

Predmetom konania zostala náhrada mzdy oboch navrhovateľov, ktorí požiadali opakovane o
pripustenie zmeny petitu v časti náhrady mzdy, o ktorej súd naposledy rozhodol na pojednávaní dňa

26.10.2015. Navrhovatelia sa domáhali náhrady mzdy od 10.8.2011 do 31.8.2012 a po poslednej úprave
sa domáhali navrhovateľ v 1. rade náhrady mzdy vo výške 10.808,79 € s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne:
zo sumy 624,33 € od 12.9.2011 do zaplatenia,
zo sumy 858,46 € od 11.10.2011 do zaplatenia,

zo sumy 819,44 € od 11.11.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne:
zo sumy 858,46 € od 12.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 858,46 € od 11.1.2012 do zaplatenia,
zo sumy 858,46 € od 13.2.2012 do zaplatenia,

zo sumy 858,46 € od 12.3.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne:
zo sumy 858,46 € od 11.4.2012 do zaplatenia,
zo sumy 819,44 € od 11.5.2012 do zaplatenia,
zo sumy 897,48 € od 11.6.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne:
zo sumy 819,44 € od 11.7.2012 do zaplatenia,
zo sumy 819,44 € od 11.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 858,46 € od 11.9.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ v 2. rade sa domáhal náhrady mzdy vo výške 10.435,66 € s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne:
zo sumy 604,96 € od 12.9.2011 do zaplatenia,
zo sumy 831,83 € od 11.10.2011 do zaplatenia,
zo sumy 794,02 € od 11.11.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,25 % ročne:zo sumy 831,83 € od 12.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 831,83 € od 11.1.2012 do zaplatenia,
zo sumy 831,83 € od 13.2.2012 do zaplatenia,

zo sumy 794,02 € od 12.3.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne:
zo sumy 831,83 € od 11.4.2012 do zaplatenia,
zo sumy 794,02 € od 11.5.2012 do zaplatenia,
zo sumy 869,64 € od 11.6.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne:
zo sumy 794,02 € od 11.7.2012 do zaplatenia,
zo sumy 794,02 € od 11.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 831,83 € od 11.9.2012 do zaplatenia.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla návrhu vyhovieť len čiastočne a priznať navrhovateľom náhradu

mzdy za 2 mesiace z dôvodu, že zobrali svoj návrh späť v časti určenia, že pracovný pomer trvá, ako aj v
časti uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľom pokračovať v práci. Teda len za výpovednú
dobu. Ak by sa súd nestotožnil s týmto právnym názorom požiadala, aby súd nepriznal náhradu mzdy za
čas presahujúci 12 mesiacov, nakoľko pracovné pozície navrhovateľov boli po rozhodnutí súdu prvého
stupňa obsadené inými pracovníkmi, s ktorými uzatvoril pracovné pomery na dobu neurčitú a iné voľné

primerané pracovné miesta pre navrhovateľov nemá. Odporca podľa mzdových listov v zmysle § 134
ods. 2 Zákonníka práce vyčíslil priemerný mesačný zárobok za druhý štvrťrok 2011 navrhovateľa v 1.
rade vo výške 815,43 € a navrhovateľa v 2. rade vo výške 766,16 €.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že v mene navrhovateľov berie na vedomie informáciu, že

ich v súčasnosti odporca nemôže zamestnať, preto sa domáhajú náhrady mzdy len do 31.8.2012,
teda len za 12 mesiacov. Obaja navrhovatelia nasledujúci deň po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru, t.j. 10.8.2011 oznámili odporcovi, že trvajú na ďalšom zamestnaní. Svoj názor
nezmenili v priebehu konania. Po podaní návrhu prehodnotili jeho obsah a nakoľko, ak by súd návrhu
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel a nastúpil by režim zákonníka práce,

pracovný pomer by naďalej trval a zamestnávateľ by musel postupovať určitým daným spôsobom. Preto
návrh vzali čiastočne späť, naďalej však trvali na náhrade mzdy. K vyčíslenému priemernému zárobku
navrhovateľov odporcom nemal výhrady.

Súd doplnil dokazovanie o mzdové listy navrhovateľov za rok 2011 a zistil nasledovný skutkový stav.

V zmysle vyššie citovaných rozsudkov odporca neplatne skončil pracovný pomer s navrhovateľmi dňa
9.8.2011. Navrhovatelia písomne oznámili odporcovi dňa 10.8.2011, že trvajú naďalej na tom, aby ich
zamestnával.

Z pracovných zmlúv navrhovateľov súd zistil, že mali dohodnutý pracovný čas 37,5 hod. týždenne.

V zmysle Kolektívnej zmluvy čl. 22 je mzda splatná 10. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca.

Podľa § 79 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platom do 31.8.2011 (ďalej len „Zákonníka

práce“), (1) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov

primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, aka) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134, ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu

v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa§517ods.1prvávetaaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka s účinnosťou k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie)
platná od 12.9.2011 do 8.11.2011 bola vo výške 1,5%, t.j. 9,5%, od 9.11.2011 do 13.12.2011 bola 1,25%,
t.j. 9,25%, od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1,0%, t.j. 9,0%, od 11.7.2012 do 11.9.2012 bola 0,75%,
t.j. 8,75%.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta a ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Účastníci boli poučení
spolu s predvolaním na pojednávanie.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, keď nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých / predložených účastníkmi; splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania,

ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov, zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné než navrhnuté, a
súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí
rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na

ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po rozhodnutí o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľmi dňa 9.8.2011
zostalo predmetom konania uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľom náhradu mzdy odo dňa kedy
oznámili zamestnávateľovi, že trvajú na ďalšom zamestnávaní, t.j. od 10.8.2011 a to do 31.8.2012.
Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že navrhovatelia netrvajú na svojom ďalšom

zamestnávaní u odporcu. Počas konania navrhovatelia nikdy výslovne neuviedli, že už netrvajú na
svojom ďalšom zamestnávaní. Úkon navrhovateľov, ktorým vzali svoj návrh v časti určenia, že pracovný
pomer trvá a uloženia povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľom pokračovať v práci späť, nie je
možné takto vyhodnotiť, nakoľko na danom určení nemali naliehavý právny záujem a ak by aj naďalej na
tomto určení trvali, súd by v týchto častiach musel návrh zamietnuť. Z tohto dôvodu bol správny postup
navrhovateľov, ak oznámili súdu, že už na tomto určení netrvajú.

Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je v zásade predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu, 1. októbru kalendárneho roka, pričom zárobok za predchádzajúci

štvrťrok sa používa vždy až do zistenia nového priemerného zárobku. Takto zistený priemerný zárobok
sa používa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Ak je pre účely pracovnoprávnych nárokov zamestnanca potrebné
zistiť priemerný mesačný zárobok, priemerný mesačný zárobok sa zistí z priemerného hodinového
zárobku vynásobením priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny

mesiac, nadväzujúc na týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa viaže na
konkrétneho zamestnanca. V danom prípade mali podľa pracovných zmlúv dohodnutý pracovný čas 7,5
hod. denne, čiže 37,5 hodinový týždenný pracovný čas a rozhodným obdobím je 2. kalendárny štvrťrok.

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní

v roku 365,25 dňa, z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa:7 dní) 52,179 týždňa, z priemerného
počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (52,179:12) 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného
pracovného času zamestnanca, čo je v danom prípade 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín
pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku
na 1 mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 37,5 hod (4,348 x 37,5

hod. = 163,05 hod.), teda pri 37,5 hod. týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných
hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac je 163,05 hodiny. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca
sa vypočíta ako súčin priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac a
priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Nebolo sporné, že priemerný hodinový zárobok v 2.
štvrťroku 2011 mali navrhovateľ v 1. rade 5,0011 € a teda jeho priemerný mesačný zárobok bol 815,43

€ (5,0011 € x 163,05 hod) a navrhovateľ v 2. rade mal priemerný hodinový zárobok 4,6989 € a teda
priemerný mesačný zárobok mal 766,16 € (4,6989 € x 163,05 hod).

Súd priznal náhradu mzdy za celé uplatnené obdobie, t.j. od 10.8.2011 do 31.8.2012, nakoľko nárok
navrhovateľov len nepatrne prekračuje 12 mesiacov a to o 16 dní, preto súd nepovažoval za potrebné

krátiť náhradu mzdy v zmysle žiadosti odporcu, nakoľko odporca doposiaľ svoje tvrdenia o obsadení
miest navrhovateľov novými zamestnancami nepreukázal a navrhovatelia jeho tvrdenie nerozporovali.
Súd priznal náhradu mzdy navrhovateľovi v 1. rade vo výške 10.385,29 € a to pomernú časť za august
2011, t.j. za 16 pracovných dní 600,13 €(5,0011 € x 7,5 hod x 16 dní) a od 1.9.2011 do 31.8.2012 vo
výške 9.785,16 € (12x 815,43 €). Navrhovateľovi v 2. rade priznal náhradu mzdy vo výške 9.757,79

€ a to pomernú časť za august 2011, t.j. za 16 pracovných dní 563,87 €(4,6989 € x 7,5 hod x 16
dní) a od 1.9.2011 do 31.8.2012 vo výške 9.193,92 € (12x 766,16 €). Splatnosť mzdy nebola sporná,
t.j. 10 kalendárny deň v nasledujúcom mesiaci, preto súd v súlade s podaným návrhom priznal aj
úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za jednotlivé mesiace v zmysle návrhu
navrhovateľov avšak nie v uplatnenej výške. Navrhovatelia si uplatnili úroky z omeškania vyššie v

rozpore s vykonávacím predpisom, preto súd návrh v časti, kde uplatnené úroky prevyšujú zákonný
úrok zamietol. Súd zároveň čiastočne zamietol návrh u každého z navrhovateľov v časti mzdy, ktorá
prevyšovala priemerný mesačný zárobok určený vyššie.Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vo výroku rozsudku súd neurčil lehotu na plnenie, preto je v zmysle citovaného ustanovenia odporca
povinný zaplatiť navrhovateľom istinu s príslušenstvom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v
konaní. Navrhovatelia mali plný úspech v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a boli čiastočne úspešní v časti náhrady mzdy, nakoľko súd nepriznal len tú časť náhrady mzdy,
v ktorej návrh prevyšoval náhradu mzdy v zmysle § 134 Zákonníka práce a tiež v časti, v ktorej si uplatnili
úrok z omeškania v rozpore s citovanými s ustanoveniami.

Spolu si navrhovatelia uplatnili istinu vo výške 21.244,45 € a úroky z omeškania do rozhodnutia súdu
vo výške 7.126,47 €. Súd priznal istinu vo výške 20.143,08 € a úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia
vo výške 6.620,16 €, t.j. úspech navrhovateľov je 94,33% a odporcu vo výške 5,67%, teda celkový
úspech navrhovateľov je 88,66% (94,33 - 5,67). Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov konania vo výške

6.739,03 €.

Navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov právneho zastupovania za nasledovné úkony:
- prevzatie zastúpenia navrhovateľa v 1. rade dňa 31.8.2011 vo výške 57,- € (§ 11 ods. 1 písm. a),
- prevzatie zastúpenia navrhovateľa v 2. rade dňa 31.8.2011 vo výške 57,- € (§ 11 ods. 1 písm. a),

- podanie návrhu na súd dňa 5.9.2011 vo výške 57,- € (§ 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2, t.j. 2x 57 € =
114,- € znížené o 50% je 57,- €),
- podanie na súd dňa 28.11.2011 v uplatnenej výške 85,50 € (§ 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2, - nie je
možné vyjadriť v peniazoch a sumu 2.263,22 € + 2.193,- € t.j. 2x 91,29 € + 1/3 z 57,- € x 2 = 220,58
€ znížená o 50% je 110,29 €)

- podanie na súd dňa 13.2.2012 vo výške 185,55 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3 -
nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 4.677,28 € + 4.394,67 € t.j. 170,97 €+ 161,01 € + 1/3 z 58,69
€ x 2 = 371,10 € znížená o 50% je 185,55 €),
- podanie na súd dňa 16.2.2012 vo výške 185,55 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3 -
nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 4.677,28 € + 4.394,67 € t.j. 170,97 €+ 161,01 € + 1/3 z 58,69

€ x 2 = 371,10 € znížená o 50% je 185,55 €),
- podanie na súd dňa 19.6.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3
- nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69 € x 2
= 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),
- podanie na súd dňa 21.6.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3

- nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69 € x 2
= 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),
- pojednávanie dňa 25.6.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3 -
nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69 € x 2
= 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),

- pojednávanie dňa 8.10.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3 -
nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69 € x 2
= 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),
- pojednávanie dňa 26.11.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2 a 3 -
nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69 € x 2

= 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),
- odvolanie voči rozsudku dňa 28.12.2012 vo výške 256,90 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods.
2 a 3 - nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 7.939,- € + 7.459,31 € t.j. 2x 237,34 € + 1/3 z 58,69
€ x 2 = 513,80 € znížená o 50% je 256,90 €),
- podanie na súd dňa 2.4.2013 v uplatnenej výške 257,36 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods.

2 a 3 - nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 4.677,28 € + 4.394,67 €, t.j. 237,37 € x 2 + 1/3 z 60,07
x 2 = 514,72 € znížená o 50% je 257,36 €),- pojednávanie dňa 4.9.2013 v uplatnenej výške 257,36 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13 ods. 2
a 3 - nie je možné vyjadriť v peniazoch a sumu 4.677,28 € + 4.394,67 €, t.j. 237,37 € x 2 + 1/3 z 60,07
x 2 = 514,72 € znížená o 50% je 257,36 €),

- podanie na súd dňa 2.7.2015 vo výške 262,24 € (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2 a 3 - istina 10.385,29 € +
9757,79 €, t.j. 270,54 € + 253,94 € = 524,48 € znížená o 50% je 262,24 €),
- pojednávanie dňa 26.10.2015 vo výške 262,24 € (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2 a 3 - istina 10.385,29 € +
9757,79 €, t.j. 270,54 € + 253,94 € = 524,48 € znížená o 50% je 262,24 €), spolu 3.208,20 €.

Súd priznal k týmto úkonom aj režijný paušál tak, ako si ho navrhovatelia uplatnili 4x 7,41 €, 8x 7,63
€, 2x 7,81 €, 2x 8,39 €, spolu 123,08 €. Spolu vzniklo navrhovateľom právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 3.208,20 + 123,08 € = 3.331,28 €, z toho súd priznal náhradu trov právneho
zastúpenia podľa pomeru úspechu vo výške 88,66%, t.j. 2.953,51 €.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a, § 13

ods. 2 a 3, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť v
zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľov.

Súd nepriznal uplatnené právne úkony a to rokovanie s protistranou dňa 28.9.2011 a porady s klientmi
dňa 21.12.2012, 10.11.2013 a 5.10.2015 nakoľko tieto uplatnené úkony nie sú preskúmateľné súdom a

za účasť na pojednávaní dňa 26.4.2012, nakoľko sa právny zástupca tohto pojednávania nezúčastnil.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.