Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200136
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013200136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci navrhovateľky: B.,
rod. L., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, B., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra,
Štefánikova trieda 88, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 1622/12 zo
13. decembra 2012, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
25Sp/7/2013-47 z 19. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/7/2013-47 z
19. decembra 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 25Sp/7/2013-47 z 19. decembra
2014 potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie odporcu
napadnuté opravným prostriedkom a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) s odôvodnením, že sú dôvody na konštatovanie zrejmej
bezúspešnosti sporu s poukazom na jednoznačné a preukázateľné závery uvedené v odôvodnení
rozhodnutí Okresného súdu v Komárne č. k. 8C/13/2009-219 zo dňa 10.01.2011 a Krajského súdu v
Nitre č. k. 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011.

Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ani v odvolaní
proti rozhodnutiu odporcu neuviedla žiadne relevantné dôvody a dôkazy, ktoré by v prípade ich
vykonania mohli mať vplyv pre rozhodnutie v základnom konaní vo veci vypratania bytu. Dôvody,
ktoré uvádzala navrhovateľka (nezákonný postup Mestského úradu v Komárne, ktorý mal napomôcť
podvodným spôsobom k prevodu nehnuteľností navrhovateľky na J., náhrada škody a bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s neoprávneným užívaním nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľke
B.), nemohli mať žiaden vplyv na zmenu rozhodnutia o vyprataní bytu a tým ani na zmenu záveru

o zrejmej bezúspešnosti dovolania navrhovateľky v danej veci. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré
uvádzala navrhovateľka, ale ani ďalšie navrhovateľkou uvedené skutočnosti (zadlženie, nemajetnosť) a
súdne spory (sp. zn. 12C/143/2008 vo veci vypratania iných nehnuteľností; sp. zn. 12C/69/2004 vydanie
bezdôvodného obohatenia) v konečnom dôsledku nepreukážu skutočnosť významnú pri posudzovaníopodstatnenosti výpovede nájmu z bytu pre neplatenie nájomného. V danom spore by boli relevantné
len také dôkazy, ktorými by navrhovateľka preukazovala, že platila nájomné, eventuálne, že jej nebola
zákonným spôsobom doručená výpoveď z nájmu a pod. V tomto smere navrhovateľka nepredložila

žiadne dôkazy. Taktiež nemohla v tomto prípade podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vyššie
uvedený predmet základného sporu zavážiť ani namietaná nezákonnosť postupu Mestského úradu
v Komárne v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti,
ktoré by boli potrebné pre odlišné posudzovanie opodstatnenosti výpovede z nájmu bytu v súvislosti s
podaným dovolaním, a preto súd považoval rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nebol priznaný

nárok na poskytovanie právnej pomoci (z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu) za vecne správne a
potvrdil ho podľa § 250q ods. 2 OSP. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2
ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko bola poplatníkom, keďže podala opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom a žiadala

rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušiť. Vo svojom odvolaní uviedla, že súd neprihliadol na to,
že žije pod hranicou životného minima a musí platiť súdne poplatky. Neuviedla však žiadne relevantné
dôvody, v čom považuje rozsudok krajského súdu za nezákonný.

Odporca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s výrokom ako aj s odôvodnením

napadnutého rozsudku. Uviedol, že navrhovateľke nebola priznaná právna pomoc z dôvodu, že
nebola naplnená zákonná podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005. Nesplnenie
podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu vyplýva z okolností právnej veci, ktoré boli v konaní
pred Centrom právnej pomoci riadne zistené. Jednalo sa o to, že niet právneho dôvodu, prečo by
k vyprataniu nehnuteľnosti navrhovateľkou nemalo dôjsť. Jej nepriaznivá životná situácia nezakladá

jej právo užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta podľa jej vlastnej ľubovôle. Podstatným v tejto
veci bolo, že navrhovateľka dlhodobo neplatila platby spojené s užívaním daného nájomného bytu.
Prenajímateľ dodržal v danom prípade zákonné postupy, ktoré sa na tento prípad vzťahujú a preto niet
dôvodu, aby súd v danej právnej veci nerozhodol o vyprataní nehnuteľnosti. Tvrdenia navrhovateľky
o jej nemajetnosti a o postupe mesta v iných veciach, ktoré z nájmu bytu nemajú žiadnu právnu

súvislosť,súpreposúdeniežiadostioposkytnutieprávnejpomoci,rovnakoakoajprerozhodnutiesúduo
podanom odvolaní absolútne irelevantné. Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla, aké konkrétne
ustanovenia zákonov boli porušené konaním centra a ani neuviedla, že by v konaní pred súdom malo
dôjsť k nejakým vadám odôvodňujúcim podanie odvolania. Žiadal preto odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť a rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v

spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP),odvolanieprejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§250jaods.2vetaprváOSP),keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §

246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l
ods. 1 OSP).Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je správnosť postupu krajského súdu ako aj odporcu,
ktorí zhodne vyhodnotili ako zrejme bezúspešné dovolacie konanie, v ktorom mal byť preskúmaný
právoplatný rozsudok vydaný v konaní sp. zn. 8C/13/2009 vedenom na Okresnom súde Komárno pod č.

k. 8C/13/2009-219 zo dňa 10.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.
k. 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011 vo veci uloženia povinnosti navrhovateľke vypratať jednoizbový
byt s príslušenstvom vo vlastníctve Mesta Komárno.

Po zistení, že navrhovateľka spĺňa predpoklad priznania nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 písm.

a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci ( výška príjmu nepresahujúca 1,4 násobok životného minima)
pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné požiadavky, t.j., že nejde o prípad tzv.
zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, že túto nemožno vylúčiť), a že hodnota sporu, ak je vyčísliteľná,
presahuje sumu minimálnej mzdy.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na

čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/13/2009 bolo preukázané, že týmto
rozsudkom v spojení aj s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011
bola navrhovateľke B. na základe návrhu na vypratanie bytu Mestom Komárno uložená povinnosť
vypratať jednoizbový byt s príslušenstvom, s povinnosťou odovzdať vyprataný byt po právoplatnosti
rozsudku do 15 dní odo dňa, keď jej bude poskytnutý Mestom Komárno náhradný byt. Navrhovateľke

uplynula výpovedná doba, ktorá bola predĺžená o ochrannú šesťmesačnú dobu dňa 30.11.2008. Od
01.12.2008 B. užívala byt bez právneho dôvodu, a preto podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď návrhu Mesta Komárno a odporkyni uložil povinnosť vypratať uvedený byt.

Relevantné podmienky prípustnosti dovolania voči vyššieuvedenému rozsudku Okresného súdu

Komárno sú uvedené v § 237 a § 238 ods. 3 OSP, pričom odporca aj krajský súd dospeli k správnemu
záveru, že v konaní nebol preukázaný (a dokonca ani tvrdený ) žiaden z týchto dôvodov, z čoho vyplýva
zrejmá bezúspešnosť dovolacieho konania.Navrhovateľka vo svojom odvolaní voči rozsudku krajského súdu namietala, že nesúhlasí s rozhodnutím
odporcuažerozsudokkrajskéhosúdujeprotiústavný.Zospisovéhomateriáluvyplýva,ženavrhovateľka
na podporu svojich tvrdení neoznačila ani nepredložila relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo

možné vyvrátiť záver o zrejmej bezúspešnosti dovolacieho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo
zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva
navrhovateľky na poskytnutie jej právnej pomoci bez finančnej účasti odporca pri posudzovaní zrejmej

bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona o poskytovaní
právnej pomoci.

Krajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto aj podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj
vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu.

Len pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že podľa § 27 ods. 3 OSP,
účinného od 01.01.2013, v súdnom konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona (Rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) sa nepripúšťa zastúpenie fyzickou
osobou, ktorá nie je advokátom okrem prípadu, ak sa jedná o zástupcu účastníka konania, ktorý má

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.
Nebol teda preukázaný dôvod na akceptovanie Ladislava Angyala, ako splnomocneného zástupcu. Táto
skutočnosťvšaknemávplyvnaposudzovaniezákonnostipostupuanapadnutéhorozhodnutiakrajského
súdu, nakoľko obsahom spisu je preukázané, že navrhovateľka sa zúčastnila celého priebehu konania,
bola vypočutá na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, pričom jeho písomné

vyhotovenie mala k dispozícii včas, tak aby mohla podať odvolanie vo svojom mene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3
veta druhá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a podľa § 219 ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne
neúspešnej navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.