Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216684
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712216684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 25. 03. 2015 č. k. 10C/246/2012-26, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach pod sp. zn. 10C/246/2012 (veci sp. zn. 10C/246/2012, 10C247/2012,

10C248/2012, 10C279/2012, 10C/250/2012, 10C/251/2012, 10C252/2012, 10C/253/2012,
10C/254/2012, 10C/255/2012, 10C/256/2012, 10C/257/2012, 10C/258/2012) po ich spojení
zamietol v celom rozsahu. Podanými návrhmi sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konkrétnych exekučných veciach pod
sp. zn. 31Er/308/2011, 25Er/92/2011, 10Er/1/2010, 31Er/3/2011, 26Er/573/2010, 23Er/504/2011,
22Er/1280/2010, 22Er/554/2012, 31Er/54/2011, 24Er/659/2009, 24Er/777/2009, 25Er/458/2011,

26Er/1182/2010 v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach z
dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie v jeho prospech v zákonom určenej lehote. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia
okresného súdu, tieto návrhy navrhovateľa v spojených veciach zamietol z dôvodu, že nezistil nesprávny
postup exekučného súdu v exekučných konaniach, od ktorých navrhovateľ odvodzuje nesprávny
úradný postup, pretože vo všetkých veciach bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá, pričom súd vychádzal z toho, že v rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený
skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda aj pred
samotným vydaním poverenia. V rámci rozhodovania teda okresný súd realizoval len svoje oprávnenie
vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnene posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Ak teda skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a dospel
k záveru, že nie je možné na základe neho viesť exekúciu a žiadosť o udelenie poverenia zamietol,

nekonal okresný súd v rozpore so zákonom a nedopustil sa teda nesprávneho úradného postupu. V
takomto prípade nebola pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia určená lehota
na vydanie rozhodnutia. Nezistil teda podmienky pre nesprávny úradný postup podľa ustanovenia §9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto
súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia

§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej
veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne

oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť

vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených

argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie
k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v

rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 08. 02. 2013 č. k. 10C/246/2012-15 Okresný súd Zvolen
spojil na spoločné konanie pod túto spisovú značku veci 10C/246/2012, 10C247/2012, 10C248/2012,
10C279/2012, 10C/250/2012, 10C/251/2012, 10C252/2012, 10C/253/2012, 10C/254/2012,
10C/255/2012, 10C/256/2012, 10C/257/2012 a 10C/258/2012.

Pokiaľ sa týka spojených vecí vedených pod sp. zn. 10C/246/2012, tak exekučné spisy dotýkajúce sa
návrhov na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami mal súd v konaní pripojené.
Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský súd preskúmavať správnosť
rozhodnutia okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213

ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal

vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.

1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to
tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplývajú podrobné zistenia okresného súdu z jednotlivých

exekučných spisov, ich vyhodnotenie ako aj dopad pre rozhodnutie okresného súdu pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu. Krajský súd bol v danej veci viazaný nielen rozsahom podaného
odvolania, ale aj jeho dôvodmi. Z odvolania navrhovateľa nevyplýva aké nesprávne sú závery - zistenia
okresného súdu v jednotlivých exekučných veciach a z toho vyplývajúci nesprávny záver okresného
súdu pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu. V tomto smere sú výtky navrhovateľa len

všeobecné, čo je zrejmé z toho, že odvolanie oblo vypracované tak, aby sa týkalo aj množstva iných
vecí, ktoré navrhovateľ podal. Za daných okolností nemal krajský súd dôvod pochybovať jednak o
správnych skutkových zisteniach ako aj správnosti právneho záveru okresného súdu, lebo tento krajský
súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje za správny a rozhodnutie v tomto smere za riadne
zdôvodnené, a preto sa krajský súd nestotožňuje s odvolateľom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

a právne zdôvodnil postup exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. Správne dospel k
záveru, že exekučný súd nebol viazaný lehotou 15 dní, ak vo všetkých prípadoch zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo skúmal tak formálne a materiálne podmienky vedenia
exekúcie na základe daného exekučného titulu. Lehoty, ktoré uplynuli od podania žiadosti do vydania

rozhodnutia, boli primerané a nemožno ich považovať za taký prieťah v konaní, ktorý by mohol zakladať
zodpovednosť odporkyne podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd tiež poukazuje na to,
že navrhovateľ v podanom odvolaní ani nerozporuje zistenia z exekučných spisov okresným súdom.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a
spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu

so samou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn.
13NcC/396/2012, ktoré sa dotýkalo aj daných vecí. Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania
okresnéhosúdubolo,ževovecinekonalnestrannýsudcaakoajsúd.Akovyplývazdôvodovrozhodnutia
okresného súdu, uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažovalza dôvod na zrušenie pojednávania, keďže dospel k záveru, že nie je daný ani dôvod na prerušenie
konania v danej veci. Bol totiž toho názoru, že v otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu
Zvolen už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici boli

vylúčení z prejednávania a rozhodnutia len sudcovia, ktorí konali v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ
odvodzuje nesprávny úradný postup. Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský
súd, a pokiaľ preto nevyhovel návrhu na prerušenie konania už rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2013
č. k. 10C/246/2012-176, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. 04. 2014 č. k.
14Co/434/2014-203 potvrdil, bol jeho postup správny a aj následný, ak o opätovnom návrhu konanie

uznesením zo dňa 16. 04. 2015 č. k. 10C/246/2012-258 zastavil. O ďalšom návrhu na zastavenie
konania rozhodol okresný súd tak, že ho zamietol pred rozhodnutím vo veci samej, pričom rozhodnutie
je preskúmavané pod sp. zn. 14Co/55/2016 súčasne s rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ preto okresný
súd nepristúpil k zrušeniu pojednávania, považoval aj krajský súd procesný postup súdu prvého stupňa
za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

Krajský súd je tiež toho názoru, že okresný súd mohol v merite veci rozhodnúť aj pred tým, ako
rozhodnutie, ktorým okresný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, nadobudlo
právoplatnosť. Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa proti rozhodnutiu vo veci
samej, preskúmaval krajský súd na odvolanie navrhovateľa aj uznesenie, ktorým nevyhovel návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania, teda posudzoval dôvodnosť a správnosť týchto rozhodnutí

komplexne odvolací súd, ktorý nezistil procesné pochybenie okresného súdu, teda takú vadu konania,
ktorá by bola prekážkou toho, aby nebolo možné rozhodnúť vo veci samej. Ak navrhovateľ kalkuloval s
tým, že jeho návrhu bude vyhovené, pričom sa tak nestalo a z tohto dôvodu sa nezúčastnil pojednávania,
sám sa tým zbavil možnosti sa pojednávania zúčastniť.

Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal to, že okresný súd sa nevyporiadal
s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke
krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného

súdu Zvolen, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo

k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne pojednávania včas vedel, pričom svoje právo účasti na
pojednávaní okresného súdu nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.

p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. bolo
obsiahnutévpredvolanínapojednávanie,ktoréboliprávnemuzástupcovinavrhovateľadoručené.Takže
o poučení zo strany okresného súdu a právnych dôsledkoch právny zástupca navrhovateľa dobre vedel.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a to exekučné

spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi, teda dôkaz, ktorý
navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k záveru, že nebol
zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal len z podkladu,
ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu vyplýva, pričom ani

krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného súdu v tomto smere
boli nesprávne.

V podanom odvolaní navrhovateľ taktiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., pretože ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby

predložila písomné vyjadrenie k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., bol dôvod
na tento procesný postup. Tento argument navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa doručila
súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné stanovisko k návrhu a uplatnenému nároku, ktoré
bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda o námietkach odporkyne protiuplatnenému nároku vedel. Neboli teda splnené podmienky pre procesný postup podľa ustanovenia §
153b O. s. p.

V danom štádiu konania sú už aj nepodstatné úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o nedostatku
nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Zvolen, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti dospel krajský
súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne

významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny úradný
postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie
ochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa
06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie

sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského
súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako

sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania

v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.