Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Pogranová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/823/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414215527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414215527.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Sv. I. XXX/XX, proti
odporcom: X./ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. XX, X./ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,
obaja zastúpení: Advokátska spoločnosť, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813
401, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
12. mája 2015 č. k. 16C/83/2014-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania a navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade trovy konania vo výške 262,87 eur, ktoré pozostávali z trov

právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne odporcov, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 228 ods. 1 písm. a), § 230 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným
súdu dňa 29.07.2014 domáhala povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 9C/114/2003. Vo svojom návrhu neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené
v pôvodnom konaní a preto ju súd vyzval uznesením č. k. 16C/83/2014-106 zo dňa 13.01.2015, ktoré

prevzala 19.01.2015 na doplnenie návrhu podľa § 42 ods. 3 OSP s tým, že ju zároveň poučil, akým
spôsobom má návrh doplniť. Navrhovateľka doručila súdu doplnený návrh na obnovu konania dňa
27.01.2015, v ktorom uviedla, že v pôvodnom konaní nemohla bez svojej viny použiť dôkazy, ktoré by
mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, pretože ich poskytla JUDr. Marcele Šimunekovej, vtedy
riaditeľke centra právnej pomoci v Nových Zámkoch a JUDr. Eve Csontosovej, a to za účelom bránenia
jej práv v predmetnom konaní. Uvedené osoby si svoje povinnosti nesplnili, čím došlo k zásahu do

jej práv a k neúspechu v predmetnom konaní. Tieto dôkazy jej z ich strany neboli do dnešného dňa
vrátené a preto podala návrh na vydanie vecí pod sp. zn. 17C/152/2014 vedenej na OS Nové Zámky. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tamojšom súde bolo pod sp. zn. 9C/114/2003
vedené konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2000, uzavretej medzi odporkyňou v 1. rade
E. Y. a vtedy maloletým odporcom v 2. rade Z. K., ktorá bola ovkladovaná pod č. V 2248/2000 tak,
že Správa katastra Nové Zámky povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti iba v čiastke 2/3

z celku a vklad vlastníckeho práva v 1/3 z celku bol zamietnutý z toho dôvodu, že zvyšný podiel je
vlastníctvom navrhovateľky E. J. na základe rozhodnutia o dedičstve 1D/2276/83 zo dňa 26.01.1985,
ktoré bolo do operátov katastra zapísané dňa 07.07.2000. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat.
úz. Q., na LV č. XXX. Rozsudkom č. k. 9C/114/2003-49 zo dňa 16.02.2004 súd návrh zamietol. Proti
tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny. Odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č. k. 6Co/165/2004-81 zo dňa 28.09.2004, ktorý

nadobudol právoplatnosť 27.10.2004. Navrhovateľka podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v
Nitre dňa 24.11.2004. Najvyšší súd SR dovolanie odmietol uznesením pod č. k. 2Cdo/110/2005-125 zodňa 21.11.2005. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 13C/134/2002-256 zo dňa
22.09.2009 mal súd preukázané, že súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, t. j. navrhovateľa
Z. K. a odporkyne E. J. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Q., zapísaných správou katastra

Nové Zámky na LV č. XXX parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 555 m2, parc. č. XXX - zastavaná
plocha o výmere 117 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 113 m2, parc. č. XXX - zastavaná
plocha o výmere 113 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 406 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere
352 m2 a vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal novovzniknuté parcely č.
XXX o výmere 553 m2 a parc. č. XXX o výmere 406 m2 a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal

novovzniknutú parcelu č. XXX o výmere 552 m2, ktoré vznikli geometrickým plánom Ing. S. S., č. 9/2008
z 15.04.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.01.2010. Navrhovateľka v zmysle dedičského
rozhodnutia č. k. 1D/2276/83-50 zo dňa 16.10.1984, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.01.1985 po
poručiteľke H. S. nadobudla domovú nehnuteľnosť v kat. úz. Q., patriacu poručiteľke, podľa prídelovej
listiny v 1/3 na LV č. XXX, ako aj poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz Q. na LV č. XXXX. Uvedené
rozhodnutie bolo predložené Okresnému úradu J. L., odbor katastrálny až v r. 2000 tak, ako to vyplýva

zo záznamu zmien (č. zm. 50/00). Z týchto dôvodov súd má za to, že je nepochybné, že navrhovateľka
je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Q., na LV č. XXX titulom dedenia po poručiteľke H. S. v X/X
na základe dedičského rozhodnutia, ktoré bolo na Okresný úrad Nové Zámky doručené na vyznačenie
zmien v r. 2000. V tomto období bola spísaná i kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi odporcami v 1.
a v 2. rade dňa 13.04.2000, kde predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat. úz. Q., zapísané na LV č.

XXX v celosti vo vlastníctve predávajúcej, avšak kúpna zmluva v zmysle rozhodnutia Okresného úradu
v Nových Zámkoch, katastrálny odbor pod č. V 2248/2000 bola ovkladovaná a vklad povolený len v
čiastke 2/3 k celku. V 1/3 k celku bol návrh zamietnutý z dôvodu vlastníckeho práva E. J. na základe
rozhodnutia o dedičstve, ktoré bolo do operátov katastra zapísané dňa 07.07.2000. Z uvedeného mal
súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa zápisu vlastníckeho práva domáhala až 07.07.2000,

t. j. po uzatvorení kúpnej zmluvy. Následne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia. Z týchto dôvodov súd mal za to, že navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno, nepredložila súdu žiadne iné listinné dôkazy, neuviedla žiadne nové skutočnosti,
ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli pre ňu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka neustále poukazovala na rovnaké skutočnosti, aké uvádzala v

pôvodnom konaní, ktorými sa už súd zaoberal a vyslovil jednoznačný záver tak, ako to vyplýva z
rozsudku odvolacieho súdu v Nitre, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá 13.04.2000, trojročná
premlčacia doba uplynula 13.04.2003 a odporcom bol doručený návrh na začatie konania po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty v auguste 2003 a odporcovia sa dovolali premlčania. V neposlednom rade
nebola zachovaná ani zákonná lehota, pretože je nepochybné, že konanie nadobudlo právoplatnosť

27.10.2004 a návrh na obnovu konania bol podaný 29.07.2014, doplnený dňa 27.01.2015. Keďže
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a návrh súdu doručila po uplynutí zákonnej lehoty súd návrh
na obnovu konania zamietol. Tvrdenie navrhovateľky, že trvá na tom, aby bol vrátený pôvodný stav nie
je zákonným dôvodom na nariadenie obnovy konania, keďže neboli naplnené vyššie uvedené zákonné
ustanovenia. Vlastnícke právo navrhovateľky je zachované v 1/3 tak, ako je preukázané vyplývajúce z

dedičského rozhodnutia a ktoré navrhovateľka uznáva, z čoho súd konštatoval, že žiadna iná zmena
v prospech navrhovateľky nastať nemôže. I napriek neúspechu navrhovateľky v pôvodnom konaní jej
preukázané vlastnícke právo titulom dedenia v 1/3 je zachované a odporcami rešpektované. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich priznal účastníkom, ktorí mali vo veci úspech,
t. j. odporcom v 1. a v 2. rade a navrhovateľka je povinná im zaplatiť trovy konania.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a povolil obnovu konania. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súdu prvého stupňa
predložila všetky potrebné doklady, na základe ktorých preukázala dôvodnosť povolenia obnovy
konania. V pôvodnom konaní boli porušené jej práva a preto žiada o povolenie obnovy konania. Súd
prvého stupňa dostatočným spôsobom nevyhodnotil predložené dôkazy a dospel na základe nich k
nesprávnym zisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil.

Odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázali na svoje predchádzajúce
vyjadrenie v tejto veci a na účastnícku výpoveď s tým, že pre nesplnenie základných, procesných a
hmotnoprávnych podmienok pre obnovu konania navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP) a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z
dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) vprípade,žeideotrestnýrozsudok,napodklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) , ak nové dôkazy súvisia s
novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228
ods. 1 písm. c) , d) § 228 ods. 1 písm. d) , e) § 228 ods. 1 písm. e) .

Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli preskúmané

a prípadne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je druhom mimoriadneho
opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútu
obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je možné napadnúť
návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná. Návrh na obnovu konania
možnouplatniťvočivšetkýmprávoplatnýmrozsudkomsvýnimkourozsudkovovyslovení,žemanželstvo

sa rozvádza, je neplatné alebo neexistuje, a rozsudkov, ktorých zmenu možno dosiahnuť inak (§ 229).
Obnovou konania možno obdobne napadnúť právoplatný platobný rozkaz.

Zabezpečenie právnej istoty vzťahov založených právoplatným súdnym rozhodnutím je dané aj tým,
že hoci sú dané dôvody obnovy konania, táto je časovo obmedzená. Pri podávaní návrhu na obnovu

konania sa musia zachovať súčasne dve lehoty naraz, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna lehota
je tri mesiace a každému účastníkovi začína plynúť rôzne v závislosti od toho, kedy sa ten - ktorý
účastník dozvie o dôvode obnovy alebo odkedy môže tento dôvod uplatniť. Pri súčasnom zachovaní
subjektívnej lehoty však môže byť návrh na obnovu konania podaný najneskôr do uplynutia konca
objektívnej trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť pre všetkých účastníkov naraz, a to dňom právoplatnosti

rozhodnutia. Z objektívnej lehoty zákon pripúšťa výnimky, ktoré sú však taxatívne ustanovené v § 230
ods. 2 OSP. Zmeškaním, či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty, stráca účastník možnosť podať
účinne návrh na obnovu konania, pretože zákon v § 230 ods. 3 navrátenie zmeškanej lehoty vyslovenenepripúšťa.Akjetedanávrhnaobnovukonaniapodanýpouplynutísubjektívnejaleboobjektívnejlehoty,
súd návrh zamietne (§ 234 ods. 1 OSP).

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
29.07.2014, doplneným písomne dňa 27.01.2015 (č.l. 108 spisu), domáhala obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/114/2003. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 9C/114/2003 vyplýva, že súd vo veci rozhodol vydaním rozsudku č.k. 9C/114/03-49 zo
dňa 16.02.2004, ktorým žalobu zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského

súdu v Nitre č. k. 6Co/165/2004-81 zo dňa 28.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2004.
Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dodržania zákonom stanovených
lehôt na podanie návrhu na obnovu konania, keď návrh nebol podaný z dôvodov vymedzených § 230
ods. 2 OSP, správne postupoval, keď skúmal dodržanie objektívnej 3 ročnej lehoty, v rámci ktorej
plynie aj subjektívna lehota a ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia.
Nesporné je, že v danej veci návrh na obnovu konania mohol byť podaný najneskôr do 3 rokov od

právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku, t.j. do 27.10.2007. Keďže návrh na obnovu konania bol
podaný až dňa 29.07.2014, bol tento návrh podaný po uplynutí objektívnej 3 ročnej lehoty a preto návrhu
na obnovu konania nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa preto vecne správne rozhodol, keď návrh na
obnovukonaniazamietol.Vzhľadomnato,ženeboladodržanázákonomstanovenáobjektívnalehotana
podanie návrhu na obnovu konania, nemožno prihliadať na dôvody podania návrhu na obnovu konania a

preto sú nedôvodné odvolacie dôvody odvolateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa okolností dôvodov
obnovy konania, keď tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre posúdenie dodržania objektívnej lehoty
na podanie návrhu na obnovu konania.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že aj v prípade
dodržania zákonnej lehoty navrhovateľka v podanom návrhu na obnovu konania a ani v podanom
odvolaní (ktoré bolo formulované veľmi všeobecne bez konkretizácie odvolacích dôvodov) nepredložila
súdu žiadne nové dôkazy, neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohla použiť
v pôvodnom konaní a ktoré by mohli pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd

len dodáva, že Krajský súd v Nitre v rámci pôvodného konania vo svojom potvrdzujúcom rozsudku
č. k. 6Co/165/2004-81 zo dňa 28.09.2004 konštatoval premlčanie práva navrhovateľky namietať
neplatnosť právneho úkonu - kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.04.2000. Premlčanie svojho práva
navrhovateľka v podanom návrhu na obnovu konania nijakým spôsobom nespochybnila. O vyporiadaní
jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach bolo už právoplatne rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/134/2002-256 zo dňa 22.09.2009 v spojitosti s
opravným uznesením č. k. 13C/134/2002-270 zo dňa 24.08.2010.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1a§142ods.1OSPaodporcom
v1.a2.rade,ktoríbolivodvolacomkonaníúspešnínáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretože
si ich v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.