Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411216335
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4411216335.11

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: O. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XX, D. R., právne zast. Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners
s.r.o, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 4.081,24-Eur s príslušenstvom

takto

r o z h o d o l :

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V prejednávanej veci bol predmetom konania návrh navrhovateľa zo dňa 19. 08. 2011, doručený
tunajšiemu súdu dňa 30. 08. 2011, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 4.081,24-
Eur s príslušenstvom z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti podľa čl. VI. a VII. Zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa
( postupca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ) dňa XX.XX.XXXX s p. U. O. a O. C. ako priamymi dlžníkmi
a odporcom ako ručiteľom, ktorý písomným prehlásením prebral voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu
z ručenia. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 28.01.2008 pristúpil k odstúpeniu od zmluvy
a vyzval dlžníkov na okamžité vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od
doručenia odstúpenia od zmluvy. Ku dňu 28.04.2011 postupca vyčíslil pohľadávku vo výške 4.081,24-

Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 04. 2011 postupca postúpil pohľadávku voči odporcovi
na navrhovateľa.
Tunajší súd uznesením č.k. 9C 36/2012-236 zo dňa 23. 01. 2013 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia
návrhu navrhovateľom, nakoľko povinní v exekučnom konaní ( t.j. vyššie menovaní priami dlžníci )
uhradili dlžnú sumu v plnej výške a exekúcia tak bola ukončená vymožením pohľadávky, pričom odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril svojím podaním zo dňa 21.01.2013 ( č.l. 225 spisu )

svoj súhlas so späťvzatím návrhu a zároveň si žiadal priznať trovy konania v plnej výške podľa ich
vyčíslenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tak, že navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 1.451,44-Eur, k rukám právneho
zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tunajší súd pri rozhodovaní o trovách
nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vylúčil aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p., napriek tomu, že návrh na začatie konania proti odporcovi bol v čase podania bezpochyby
dôvodný, vzhľadom na to, že navrhovateľ bol oprávneným veriteľom voči odporcovi ako ručiteľovi z
neuhradeného dlhu, ktorý vznikol z nedodržania platobných podmienok zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa na jednej strane a U. O. a O. C. ako dlžníkmi a odporcom ako ručiteľom na strane
druhej.Postúpeniepohľadávkypreukázallistinnýmidôkazmi,pričomsvojupohľadávkuvočimenovanýmdlžníkom si uplatnil na základe exekučného titulu (notárskej zápisnice) v exekučnom konaní, ktoré
začalo dňa XX. XX. XXXX s tým, že do podania návrhu na začatie konania proti odporcovi na súd
nemal uspokojenú pohľadávku. Podľa názoru navrhovateľa to, že pohľadávka bola v priebehu konania

zaplatená dlžníkom, a preto zobral návrh späť, nemožno považovať za zavinené zastavenie konania
zo strany navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu má za to, že nezavinil zastavenie konania, a preto
nedošlo k dôvodom na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Tvrdenie súdu, že nepredložil
špecifikáciu pohľadávky od postupu, považoval za subjektívne a nespravodlivé, keďže predložil všetky
vyjadrenia, ktoré súd požadoval, a preto neboli zo strany navrhovateľa porušené procesné povinnosti,

ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho by malo prísť k
zmareniu úkonu, čo je predpoklad aplikácie ust. § 147 ods. 1 O.s.p..
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že návrh na začatie konania bol bezpochyby
dôvodný, keďže v priebehu konania nepredložil jediný dôkaz existencie pohľadávky a jej výšky. Svojím
konaním tak navrhovateľ dal príčinu na vznik pojednávaní a teda zavinil vznik trov, hoci nedokázal

návrh podložiť dôkazmi. Nemožno podľa názoru odporcu tvrdiť, že navrhovateľ podal návrh oprávnene
a dôvodne, ak nevie predložiť jediný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu jeho nároku čo do dôvodu
a výšky. Neunesenie dôkazného bremena a laxný prístup ku konaniu preto treba pričítať navrhovateľovi
a ten musí znášať aj náklady, ktoré spôsobil odporcovi.
Uznesením č.k. 7Co 105/2013-260 zo dňa 30. 08. 2013 odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd
prvého stupňa pri možnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nedostatočne
skúmal vec. V tomto smere si súd prvého stupňa vôbec nevyžiadal príslušný exekučný spis, z ktorého by
bolo možné zistiť všetky okolnosti týkajúce sa vymáhania predmetnej pohľadávky, keďže až na základe
posúdenia týchto okolností by bolo možné jednoznačne ustáliť, či návrh navrhovateľa bol podaný

dôvodne, alebonedôvodne. Keďže súd prvého stupňa sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, jeho záver
o tom, že navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, treba považovať za
predčasný.

Pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu si tunajší súd vyžiadal exekučný spis EX XX/XXXX z

ktorého mal zistené, že dňa XX. XX. XXXX sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného
zo dňa XX. XX. XXXX (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) ako právneho predchodcu navrhovateľa voči
povinným: p. U. O., bytom A. X., D. O. D. S. a O. C., bytom C.., ktorým sa domáhal vymoženia
istiny 3.270,94-Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom na začatie exekúcie bol exekučný
titul - notárska zápisnica D. XXX/XXXX, D.XXXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX.. Vykonaním exekúcie

bola poverená súdna exekútorka M.. N. F. so sídlom I. úradu v Z., T. XXXX/XX. Z predmetného
exekučného spisu súd nemal preukázané, že by povinní do dňa podania návrhu navrhovateľom v
prejednávanej veci, t.j. do dňa 19. 08. 2011 uhradili oprávnenému hoci len čiastočné úhrady vymáhanej
pohľadávky s príslušenstvom. Podľa oznámenia súdnej exekútorky ( č.l. 93 v exekučnom spise) boli na
účet exekútorského úradu povinným O. C. vykonané platby dňa XX. XX. XXXX vo výške XXX,-Eur, dňa

XX. XX. XXXX vo výške X.XXX,-Eur, dňa XX. XX. XXXX vo výške XXX,-Eur, dňa XX. XX. XXXX vo
výške XXX,-Eur, dňa XX. XX. XXXX vo výške X.XXX,XX-Eur, čím súdna exekútorka konštatovala, že
došlo k vymoženiu pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie a tým aj k ukončeniu exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností vydal tunajší súd dňa 03. 02. 2014 uznesenie č.k. 9C
36/2012-272, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 vety druhej a § 150 ods. 1 O.s.p. konštatujúc, že v
danomprípadeniesúsplnenépredpokladyprevysloveniepovinnostinanáhradutrovkonaniaodporcom
podľa druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., pretože dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľom,
ktorý bol podaný dôvodne voči odporcovi z titulu ručiteľského záväzku zo zmluvy o úvere, nebolo
správanie odporcu, ale pôvodného dlžníka O. C., ktorý uplatnenú pohľadávku v tomto súdnom konaní

uhradil navrhovateľovi v rámci exekučného konania. Súd dospel k záveru, že aj keď boli naplnené
zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,
pretože k späťvzatiu návrhu navrhovateľom nedošlo pre jeho správanie a pohľadávku neuhradil on, ale
bola vymožená v exekučnom konaní od povinného, súd mu ich neprizná vzhľadom na aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré odporcovi

náhradu trov nepriznal, videl súd v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva na súde a
v správaní sa účastníkov konania v priebehu sporu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že návrh na
začatie konania podaný navrhovateľom nebol dôvodný, lebo navrhovateľ v priebehu konania nepredložil
jediný dôkaz existencie jeho pohľadávky a jej výšky a svojím konaním tak navrhovateľ dal príčinu navznik pojednávaní a teda zavinil vznik trov. Pokiaľ by súd priznal náhradu trov konania odporcovi, jeho
rozhodnutie by sa javilo ako neprimeraná tvrdosť voči navrhovateľovi, ktorý podal návrh na začatie
konania o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom voči odporcovi (ručiteľovi) z ručiteľského záväzku

dôvodne, nakoľko z pripojeného exekučného spisu EX XX/XX súd nemal preukázané, že by pohľadávka
navrhovateľa do podania predmetného návrhu, t.j. do 19. 08. 2011 bola v rámci exekučného konania
vymožená od dlžníkov, resp. že by dochádzalo k jej priebežnému uhrádzaniu tak, ako
to tvrdil odporca. Uviedol, že späťvzatie návrhu navrhovateľom z dôvodu úhrady pohľadávky v rámci
exekúcie, nemožno pokladať za zavinené zastavenie konania zo strany navrhovateľa, pretože ručiteľ

má povinnosť plniť veriteľovi v prípade, ak si svoju povinnosť nesplní dlžník, a preto navrhovateľ mal
právo podať návrh na začatie konania proti odporcovi ako ručiteľovi, vzhľadom na to, že dovtedy nemal
pohľadávku zo zmluvy o úvere uspokojenú od dlžníkov v plnej výške.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie, ktorým žiadal uznesenie súdu zmeniť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania

v sume 1.451,44-Eur. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a to najmä z dôvodu, že
nedostatočne posudzoval podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 150 O.s.p., jeho aplikáciu riadne
a presvedčivo neodôvodnil, pričom nezhodnotil ani negatívny dopad aplikácie tohto ustanovenia na
odporcu, ktorý by inak ako účastník konania mal nárok na náhradu trov konania. Súd neprihliadol pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa na osobné, majetkové, zárobkové, sociálne a ďalšie
pomery účastníkov, a ani na postoj a postup účastníkov v konaní, hoci uvedené skutočnosti mohli
zásadným spôsobom ovplyvniť dôvodnosť použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že súd
sa nevysporiadal s posúdením navrhovateľovho postoja počas prebiehajúceho súdneho konania vo
vzťahu k nepredloženiu relevantných dôkazov ohľadom existencie spornej pohľadávky, ako aj jej výšky,

ktoré namietal odporca. Poukázal na to, že navrhovateľ predložil len dokumenty vo forme nepodpísanej
tabuľky „výpis z účtu odstúpeného medziúveru“, z ktorej nie je zjavným, či zodpovedá skutočnosti,
pričom z vykonaného dokazovania bolo očividným, že údaje v nej uvedené sú nesprávne. Navyše v
žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol len sumu bez rozpisu položiek, bez bližšej špecifikácie svojho
nároku, pričom v konaní nevedel preukázať, či vôbec a akú sumu môže od odporcu požadovať. V

danom prípade navrhovateľ požadoval od odporcu aj príslušenstvo pohľadávky, napriek tomu, že ako
ručiteľ zabezpečoval len istinu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ riadne nereagoval na výzvy súdu,
čo vyplýva i zo zápisníc z pojednávaní, v ktorých sa nevedel vyjadriť k otázkam súdu na pojednávaní a
námietkam odporcu, opakovane nepredkladal a ani nepredložil podklady pre svoju pohľadávku. Okrem
toho namietal, že trovy konania by neboli vznikli, ak by navrhovateľ venoval čas zisteniu a predloženiu

existencie a skutočnej výšky pohľadávky, pričom žaloval sumu bez vedomosti o existencii pohľadávky,
jej oprávnenosti, či skutočnej výške dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že odporca nedal svojím správaním
príčinu na podanie návrhu, pretože navrhovateľ nepreukázal odporcovi pred začatím konania existenciu
pohľadávky a jej výšku, nemožno v danom prípade konštatovať dôvodnosť návrhu na začatie konania. Z
uvedenýchdôvodovpovažovaljehonároknanáhradutrovkonaniazadôvodný.Postupsúdu,ktorýuznal

dôvodnosť podania návrhu navrhovateľom, vychádzajúc pritom z toho, že navrhovateľ mal exekučný
titul voči dlžníkom, považoval za formalistický, pretože neskúmal, či samotná pohľadávka je existenčná
a dostatočne podložená z hľadiska súdneho konania. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100,28-Eur.

Uznesením č.k. 7Co 200/2014-296 zo dňa 30. 04. 2014 odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa č.k. 9C 36/2012-272 zo dňa 03. 02. 2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
pre nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu rozporu výroku a jeho odôvodnenia. Odvolací súd uviedol, že
výroku uznesenia „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“ nezodpovedá súdom

aplikované ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať...“. Uvedenému výroku zodpovedá
ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého však súd o trovách konania nerozhodoval,
čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Preto pokiaľ súd bol toho názoru, že aj keď sú splnené zákonné
podmienky na priznanie náhrady trov konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., avšak

odporcovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pre dôvody hodné osobitného
zreteľa, takémuto právnemu posúdeniu nezodpovedá výrok uznesenia súdu „žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania“, pretože to je výrok zodpovedajúci ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Zároveň uviedol, že súd v ďalšom konaní opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov, pričom zjeho rozhodnutia musí byť zrejmé, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania rozhodol a tomu musí
zodpovedať aj výrok rozhodnutia, pričom rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo všetky náležitosti
rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O.s.p. s dôrazom na zrozumiteľnosť,

určitosť, jasnosť a súlad dôvodov rozhodnutia s jeho výrokom.
Podľaustanovenia§146ods.1písm.c)O.s.p.,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia
i pre odvolacie konanie.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené v
ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2
druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný

nahradiť žalovanému trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z procesného
hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený,
a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca
splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku
započítaním), atď. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre

správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov
zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Náhrada trov priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa
vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Účelnosť zaplatených trov konania sa síce upravuje

len pri § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu , že právo na náhradu trov je
úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
V danom prípade súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko dospel k záveru, že žiadnemu z
účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. V konaní nebolo preukázané zavinenie

odporcu na zastavení konania v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko nebola splnená
obligatórna podmienka pre uplatnenie tohto zákonného ustanovenia, t.j. navrhovateľ nevzal podaný
návrh späť v dôsledku správania sa odporcu, ktorý by sa bol celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky navrhovateľa, ale v dôsledku správania sa priamych dlžníkov, ktorí
napokon v rámci exekučného konania, po podaní návrhu na súd voči odporcovi ako ručiteľovi, t.j.

po 19. 08. 2011, uhradili navrhovateľovi dlžnú sumu v plnej výške. Súd nezaviazal na náhradu trov
konania ani navrhovateľa v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., nakoľko jeho návrh na začatie
konania o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom voči odporcovi (ručiteľovi) z ručiteľského záväzku
bol podaný z procesného hľadiska dôvodne, nakoľko z pripojeného exekučného spisu EX XX/XXXX súd
nemal preukázané, že by pohľadávka navrhovateľa do podania predmetného návrhu bola vymožená

v rámci exekučného konania, začatého na podklade D. R.XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa XX.
XX. XXXX od priamych dlžníkov, čo dokazuje skutočnosť, že dňa XX. XX. XXXX bol za účelom
vymoženia navrhovateľovej pohľadávky, poverenou súdnou exekútorkou vydaný príkaz na začatie
exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky ako i ďalšia skutočnosť, že dlžník O. C. požiadal v rámci exekučného konania dňa XX. XX.

XXXX súdnu exekútorku o schválenie splátkového kalendára na zaplatenie dlžnej sumy vo výške XXX,-
Eur mesačne, pričom jeho žiadosť bola následne postúpená navrhovateľovi, ktorý ju prevzal dňa 24.
10. 2012. Existenciu navrhovateľovej pohľadávky po začatí súdneho konania napokon uznal aj právny
zástupca odporcu, ktorý po posúdení obsahu exekučného spisu EX XX/XXXX, do ktorého nahliadol dňa
XX. XX. XXXX, oslovil poverenú súdnu exekútorku vo veci postupu v predmetnom exekučnom konaní

tak, aby došlo k pomerne rýchlemu vymoženiu zvyšnej časti dlžnej sumy a tiež k úhrade trov exekučného
konania. Dlžník O. C. napokon po začatí súdneho konania zaplatil v rámci exekúcie pohľadávku
oprávneného v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie v piatich splátkach, počnúc
od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX v celkovej výške X.XXX,XX-Eur, teda navrhovateľ sa domoholuplatneného nároku v tomto konaní a z tohto dôvodu zobral návrh späť. Navrhovateľom uplatnená
pohľadávka v tomto konaní vyplýva z ručiteľského záväzku odporcu, ktorý je v zmysle hmotného práva
akcesorickým záväzkom, trvanie ktorého je podmienené trvaním ním zabezpečovaného záväzku, t.j.

existenciou dlhu zo strany priameho dlžníka. V danom prípade dlh priamych dlžníkov vyplývajúci
zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v čase podania návrhu na súd voči odporcovi
ako ručiteľovi existoval, tento priamymi dlžníkmi v rámci exekučného konania, ani na výzvu navrhovateľa
uhradený nebol a preto navrhovateľ mal právo pristúpiť k uplatneniu svojho práva v tomto konaní voči
odporcovi ako ručiteľovi. Nakoľko teda neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti nahradiť

trovy konania odporcom v zmysle § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., a ani podmienky pre uloženie
povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľom v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p, súd o náhrade
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Z vyššie uvedených dôvodov súd
podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 224 ods. 1,3 O.s.p. rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v
Nitre v 3 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, protktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.